Bobuľové ovocie pestované stromčekovým spôsobom: Kompletný sprievodca

Drobné a bobuľové ovocie, ako sú jahody, maliny, ríbezle, egreše, vinič, figy, čučoriedky či černice, sú chutným a zdravým prírastkom do každej záhrady. Sú nielen lahodným potešením, ale aj nenáročnými rastlinami, ktoré zvládne pestovať aj začiatočník. Vďaka novým šľachtiteľským odrodám sa bobuľoviny ľahko prispôsobujú rôznym teplotným pásmam, a preto je možné ich pestovať aj v severných oblastiach Slovenska. Šľachtenie taktiež prispieva k lepšej odolnosti voči chorobám a parazitom.

Konzumácia bobuľovín má rozsiahly vplyv na zdravie, čo potvrdili aj viaceré štúdie zaoberajúce sa neurovýživou. Základom takmer každej bobuľoviny je značný podiel draslíka, horčíka, vápnika či fosforu, ďalej vitamíny zo skupiny B, vitamín A a E. Mnohé z týchto bobuľovín vynikajú antioxidačnými a antiseptickými (protizápalovými) účinkami.

Ríbezle stromčekové: Elegantné a praktické riešenie do záhrady

Ríbezle stromčekové (Ribes spp.) predstavujú jedinečnú alternatívu k tradičným kríkovým ríbezliam. Vďaka svojmu stromčekovému tvaru sú nielen estetické, ale aj praktické, pretože uľahčujú zber plodov a starostlivosť. Tieto odrody sú ideálne pre záhradkárov, ktorí hľadajú spôsob, ako pestovať ríbezle s minimálnym priestorovým nárokom a maximálnym úžitkom. Ríbezle patria vďaka svojej nenáročnosti a pestrým možnostiam spracovania medzi najpestovanejšie ovocné druhy.

Ríbezle pestujeme v záhradách v kríčkovej a stromčekovej forme. Známe sú aj intenzívnejšie spôsoby pestovania, ako napríklad rýnsky alebo bormínsky systém, tieto sú však určené skôr na veľkovýrobu. Pestrosť nám ponúkajú ríbezle aj vo farebnej škále. Základné farebné varianty odrôd ríbezlí sú červená, čierna a biela, každá z nich vyniká iným zložením plodov a tým aj špecifickou chuťou.

Stromčekové ríbezle majú oproti kríčkovým variantom niekoľko výhod. Vďaka zdvihnutému kmeňu je zber plodov pohodlnejší, nemusíte sa zohýbať. Taktiež sa ľahšie kosí tráva pod nimi a sú menej náchylné na plesňové ochorenia, pretože plody neprichádzajú do kontaktu so zemou. Na druhú stranu, stromčekové ríbezle potrebujú oporu kmienka a sú náchylnejšie na poškodenie mrazom.

Výber Stanovišťa a Pôdy

Dôležité je sadiť zdravú a kvalitnú rastlinu, sadenicu či krík. Základom úspechu je vhodne zvolené stanovisko. Drobné ovocie potrebuje slnko - aspoň 6 hodín denne. Ríbezle stromčekové preferujú stanovištia s dostatkom slnečného svetla, no dobre rastú aj v polotieni. Červené a biele ríbezle sa lepšie daria vo vyšších polohách, kde je dostatok vlahy a priemerná ročná teplota 6 až 8 °C. Vysokú vzdušnú vlhkosť si vyžadujú najmä v období kvitnutia. Znášajú aj čiastočne zatienené stanovištia. Čierne ríbezle sú naopak náročné na úplné osvetlenie. Najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 m n. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9 °C.

Vyhnite sa miestam, kde sa drží voda, pretože korene potrebujú dobré odvodnenie. Ideálne je, ak pôda nie je príliš ťažká a je obohatená o kompost alebo iný organický materiál. Ríbezle vyžadujú hlinitú až piesočnato-hlinitú pôdu - dobre priepustnú a bohatú na živiny. Ríbezľa ako plytko sa zakoreňujúci druh si vyžaduje ornicu bohato zásobenú humusom s vysokou biologickou činnosťou. Červené a biele ríbezle si vyžadujú ťažšie pôdy dobre zásobené vlahou so slabo kyslou reakciou, čierne ríbezle znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou. Ríbezle radšej rastú na pôdach s neutrálnou kyslosťou. Ideálne pH pôdy je mierne kyslé až neutrálne (6,0 - 7,0).

Na každý druh ovocia odporúčame použiť vhodný substrát alebo rašelinu. Pred výsadbou pôdu dôkladne prerýľujte, odstráňte burinu, kamene a pridajte kompost. Pre ríbezle je dôležité odstrániť trvalé buriny a pridať kompost, granulovaný kravský alebo konský hnoj spolu s fosforečnými a draselnými hnojivami.

Výsadba stromčekových ríbezlí

S výsadbou ovocných kríkov, ktoré sú v kontajneroch (kvetináčoch), môžete začať kedykoľvek cez rok od jari do jesene. Pri voľnokorenných sadeniciach odporúčame výsadbu na jar alebo na jeseň. Najvhodnejšie na výsadbu sú jesenné mesiace, alebo skoré jarné. Dobre prekorenené kontajnerované stromčeky či kríky je možné sadiť v priebehu vegetácie. Od okamihu výsadby do začiatku mrazov musia uplynúť najmenej 2 mesiace, inak existuje veľmi vysoké riziko, že sa rastlina nebude môcť prispôsobiť novému miestu a v zime odumrie.

Výsadbovú jamu pre sadenicu ríbezlí je lepšie vykopať vopred, 2-3 týždne pred očakávaným časom práce. Jej veľkosť musí byť zaručená, aby vyhovovala celému koreňovému systému kríka. Štandardná veľkosť výsadbovej jamy je 0,5 m v priemere. Hĺbka by nemala byť väčšia ako 0,5 m, pretože koreňový systém ríbezlí má povrchovú štruktúru. Pôda odstránená z jamy sa zmieša s humusom, pre ďalšiu nutričnú hodnotu sa do jej zloženia pridáva superfosfát a síran draselný. Vykopte jamy dostatočne veľké pre korene a sadenicu vložte do hĺbky, v akej rástla predtým. Pri výsadbe zasadíme ríbezle cca o 10 cm nižšie, než rástli predtým. Môžete pridať mykorhízne huby pre lepšie prijímanie živín. Po zasypaní pôdy ju jemne utlačte a poriadne zalejte. Pri stromčekových ríbezliach nezabudnite na oporu kmienka.

Ivan Hričovský: AKO SA OREZÁVAJÚ STROMČEKOVÉ RÍBEZLE?

Pri skupinovej výsadbe sa vzdialenosť medzi susednými kríkmi vyberá na základe odrody ríbezlí. Stromčekové formy sa vysádzajú vo vzdialenosti 0,8 až 1,0 m. Stromčeky ríbezlí by mali mať mohutnú hlavnú stonku a rozložitý koreňový systém.

Starostlivosť o stromčekové ríbezle

Pravidelná zálievka je kľúčová, najmä počas suchších období a v čase dozrievania plodov. Ríbezle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchších období a v čase tvorby plodov. Ríbezle v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia - v horúcom počasí dokonca aj denne. Nezabúdajte ani na hnojenie - ideálne špeciálnym hnojivom na ovocné kríky. Ríbezle rastúce v záhrade hnojte raz ročne, zvyčajne na jar. Použite hnojivo bohaté na draslík. Rozsypte jeden a pol hrste na meter štvorcový okolo základne rastliny. Ako prírodné hnojivo môžete použiť hnojivo na báze morských rias. Na ríbezle v nádobách aplikujte všeobecné tekuté hnojivo každých štrnásť dní od konca zimy do skorej jari. Môžete tiež použiť tekuté hnojivo s vysokým obsahom draslíka v lete, keď rastliny kvitnú a rodia. Mulčovanie je taktiež dôležité. Po hnojení skoro na jar mulčujte koreňovú oblasť okolo ríbezlí organickou hmotou, ako je záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj. Ideálna je vrstva s hrúbkou asi 5 cm, položená na vlhkú zem a okolo základne stoniek ponechajte medzeru, aby ste predišli hnilobe. Mulč doplňujte každý rok. Vhodné je okolie kríkov i stromčekov zamulčovať, aby sa tak predišlo tvorbe buriny a prípadnému poškodeniu koreňov pri jeho odstraňovaní.

Rez je nevyhnutný pre zdravý rast a bohatú úrodu. Ríbezle by sa mali strihať pravidelne, aby si udržali dobrý tvar a priniesli čo najlepšiu úrodu. V prvom roku po výsadbe, skoro na jar, skráťte všetky výhonky na 3-4 púčiky. Z nich počas vegetačného obdobia vyrastú nové jednoročné výhonky, z ktorých ponecháme len 3-4 najsilnejšie. V druhom roku si ponechajte 4-5 jednoročných výhonkov alebo 3-4 zdravé dvojročné výhonky, všetky ostatné zrežte. Každý nasledujúci rok ich strihajte tak, aby zostali 4-5 výhonkov starých jeden rok a 3-4 výhonky, ktoré sú staršie. Snažte sa podporiť otvorený miskovitý tvar kríkov. Zrežte nový prírastok o polovicu a bočné výhonky vychádzajúce z hlavných stoniek zrežte na dva púčiky. V druhom roku po výsadbe sa odporúča vo februári až v marci opäť skrátiť silné výhony na 2-3 púčiky, slabé buď na jeden púčik, alebo ich odstrániť. V ďalších rokoch udržiavame dobrú životnosť a rodivosť ríbezľových krov pravidelným presvetľovaním. Skoro na jeseň alebo skoro na jar odrezávame tesne pri zemi štvorročné aj päťročné starnúce a málo rodiace konáre (prejavuje sa to menšími listami a plodmi a tmavšou borkou) a všetky konáre rozčesnuté k zemi, ako aj konáre poškodené alebo napadnuté chorobami. Miesto nich ponecháme silné jednoročné výhony. Pri pravidelnom ošetrovaní každý rok tak nahrádzame 2-3 výhony. Presvetľovaním udržiavame kry dostatočne svetlé. Jednoročné výhony potom dobre obrastajú a poskytujú dobré úrody kvalitných plodov. Väčšie rezné rany zatrieme štepárskym voskom na ochranu proti hubovým chorobám, ktoré inak prenikajú do pletiva a spôsobujú odumieranie konárov. Koncom mája alebo začiatkom júna odstraňujeme tesne pri zemi slabé a nadbytočné nové letorasty a necháme len tie, ktoré sú potrebné na doplnenie kra. Stromčekové ríbezle skracujeme po výsadbe na dva až tri púčiky tak, aby posledné smerovali von z korunky.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Prevencia je vždy lepšia ako riešenie problémov. Ríbezle stromčekové sú mimoriadne prispôsobivé a dobre znášajú rôzne klimatické podmienky. Napriek tomu je dôležité venovať pozornosť škodcom a chorobám. Vošky a piliarka ríbezľová sú najčastejšími škodcami. Na ich odstránenie môžete použiť biologické postreky alebo prirodzených predátorov, ako sú lienky. Choroby, ako je múčnatka a hrdza ríbezľová, sú bežné plesňové ochorenia. Prevenciou je pravidelné čistenie oblasti okolo stromčeka a používanie fungicídov. Ak vám pri ríbezliach na jar hnednú a opadávajú púčiky, je pravdepodobné napadnutie vlnovníkom ríbezľovým. Odporúčame napadnuté vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom. Ak pestujete ríbezle v blízkosti borovíc, môže dôjsť k napadnutiu hrdzou vejmutkovou, ktorá vytvára na spodnej strane listu žlté až hnedé stĺpiky. Tieto napadnuté rastliny je možné ošetriť po zbere fungicídom Baycor 25 WP. Antraknóza ríbezlí sa prejavuje drobnými škvrnami na liste. Tie potom žltnú, odumierajú a opadávajú. Vhodným ošetrením pred kvetom a po odkvitnutí je fungicídom Dithane DG Neotec.

Zber a využitie plodov

Ríbezle sú pripravené na zber, keď sú plody sýto vyfarbené, pevné a lesklé, zvyčajne od júna v závislosti od odrody. Trhajte radšej celé ovocné strapce ako jednotlivé ríbezle a stopky jednoducho odstráňte v kuchyni. Ríbezle zbierajte v suchý deň, pretože mokré ríbezle môžu rýchlo splesnivieť. Ríbezle vám dlho nevydržia, takže ich konzumujte alebo spracujte hneď po zbere. V chladničke vám vydržia len niekoľko dní.

Plody stromčekových ríbezlí sú šťavnaté, aromatické a bohaté na vitamíny C, K a antioxidanty. Červené ríbezle obsahujú vysoké dávky vitamínu C - 35 mg% -, čierne dokonca až 200 mg%. Takisto obsahujú dostatok draslíka i železa. Vláknina spolu s vitamínmi zintenzívňuje detoxikáciu tela od toxínov v pečeni a črevách, znižuje cholesterol v krvi a chráni črevnú flóru. Obsah kvercetínu pomáha v prevencii rakoviny hrubého čreva. Vysoký obsah vitamínu C a sprievodných látok podporuje tvorbu kolagénu ako hlavnej zložky väzivového tkaniva kože, kĺbov, kostí, svalov. Vysoký obsah rutínu udržiava v dobrom stave cievy a je dobrou prevenciou kŕčových žíl, hemoroidov a opuchov končatín.

Obsah vitamínu C v ríbezliach na 100 g
Druh ríbezlí	Obsah vitamínu C
Červené ríbezle	30-80 mg
Čierne ríbezle	až 400 mg

Odporúčané odrody ríbezlí

Tu je prehľad niektorých obľúbených odrôd ríbezlí vhodných na pestovanie stromčekovým spôsobom:

Detvan: Skorá vysokoúrodná kríčková odroda vyšľachtená na Slovensku. Má dlhé strapce, veľké bobule, sýtu červenú farbu a sladko-kyslú chuť.
Rolan: Neskorá holandská kríčková ale aj stromčeková odroda. Má dlhé strapce s množstvom veľkých bobúľ, ktoré sú sladko-kyslé.
Tatran: Neskorá vysokoúrodná slovenská odroda, ktorá sa predáva ako krík aj ako stromček.
Lubawa: Ružová stromčeková odroda, ktorá má sladkú chuť a príjemnú arómu.
Jubilejnaja Kopanja: Stredne neskorá vysokoúrodná odroda čiernej ríbezle.
Titania: Stredne skorá švédska stromčeková odroda, ktorá patrí medzi najúrodnejšie čierne odrody.
Blanka: Stredne neskorá kríčková ale aj stromčeková odroda, ktorá je vhodná aj do chladnejších oblastí.
Primus: Stredne skorá vysokoúrodná slovenská odroda, ktorá sa predáva aj ako krík aj ako stromček.
Witte Hollander: Skorá holandská kríčková odroda bielej ríbezle.
Jonkheer van Tets: Skorá kvalitná odroda vynikajúca vysokými úrodami. Vznikla v roku 1985 krížením odrôd Jonkheer van Tets x Heinemamm`s Rote Spätlese.
Koral: Moderná skorá talianska odroda. Rastie stredne intenzívne, vyznačuje sa tvorbou štandardných korún.
Losan: Pomerne nová odroda červených ríbezlí, stredne skoro dozrievajúca, s rekordne dlhým strapcom.
Rovada: Atraktívna holandská odroda. Rastie vzpriamene a silno. Listy sú peknej tmavozelenej farby.
Rosalind: Neskorá samoopelivá odroda vyznačujúca sa dlhými strapcami. Vyšľachtená bola v roku 1985 krížením odrôd Red Lake x Gopertova.
Tisel: Ukrajinská odroda čiernej ríbezle, ktorá je jednou z najočakávanejších noviniek v sortimente ríbezlí.
Ruben: Skorá odroda, dozrieva už koncom júna a výnimočná je najmä vysokým obsahom cukrov, vďaka ktorému je považovaná za najsladšiu odrodu čiernej ríbezle na svete.
Vernisaz: Ukrajinská odroda dozrievajúca v strednom termíne.
Otelo: Osvedčená kvalitná odroda, ktorá patrí medzi najpredávanejšie odrody na trhu. Prakticky tvorí základ sortimentu čiernych ríbezlí.
Red Lake: Obľúbená neskorá odroda. Vyšľachtená bola v roku 1977 krížením odrôd Heinemannova neskorá x Red Lake.
Heinemannova neskorá: Stredne skorá úrodná odroda. Vznikla v roku 1977 skrížením odrôd Heinemannova neskorá x Red Lake.
Rosemarie a Rosamunde: Hoci sa botanicky zaraďujú medzi červené ríbezle, sú tieto odrody atraktívne predovšetkým svojím netypickým ružovým sfarbením.

Egreše: Obľúbené bobuľoviny s podobnými nárokmi ako ríbezle

Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sú schopné chrániť nás pred chorobami z prechladnutia, srdcovocievnymi problémami, očnými komplikáciami pri diabete. Znižujú cholesterol v krvi, krvný tlak, spevňujú kosti, normalizujú menštruačný cyklus, zvyšujú našu obranyschopnosť, podporujú zdravie prostaty i plodnosť. Egreš je bohatým zdrojom kremíka, ktorý podporuje udržanie pevného cievneho systému. Vďaka množstvu vlákniny obsiahnutej v egreši (3,6 g/100g) podporuje trávenie a správnu činnosť čriev.

Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.

Výber stanovišťa a výsadba egrešov

Egreše vyžadujú teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. Základom pestovania egrešov je zabezpečenie priedušnej pôdy s malým percentuálnym množstvom vlhkosti. Egreše vysádzame do polotieňa až tieňa, najlepšie blízko ríbezlí s ktorými sa dobre znášajú a poskytujú im čiastočný tieň.

Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra.

Rez egrešov

Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromčekového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev. V druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťte o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.

Josta: Kríženec ríbezlí a egrešov

Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád. Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy.

Výsadba a starostlivosť o jostu

Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepodobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni. Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov.

Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve. Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom.

Maliny: Obľúbené ovocné kríky

Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú. Maliny obsahujú vysoké množstvo biotínu čo má značný vplyv na kvalitu pokožky a vlasov. Rovnako ako aj vyššie spomenuté bobuľoviny priamo vplýva na rozširovanie ciev a zlepšuje ich priechodnosť.

Výsadba a rez malín

Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.

Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.

Malinojahoda: Exotický kríženec do záhrady

Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade.

Lieska obyčajná: Úžitková a okrasná drevina

Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova. Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba. Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady.

Rez liesky

Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.

tags: #bobuloviny #stromcekove #pestovanie