Rododendrony a hosty: Sprievodcovia tienistými zákutiami záhrady
Rododendrony sú nádherné a majestátne rastliny, ktoré už po stáročia zdobia naše záhrady. Väčšina z nich pochádza z Ázie, no vo voľnej prírode ich môžeme nájsť na celej severnej pologuli. Už rodové meno Rhododendron, skladajúce sa z dvoch gréckych slov „dendron“ - strom a „rhodon“ - ruža, verne odzrkadľuje jeho vznešený vzhľad. V súčasnosti existujú tisícky variet pôvodných druhov rododendronov a ich hybridov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Na trhu sú dostupné rododendrony rôznych veľkostí od zakrpatených až po obrovské 4 metrové druhy. Odlišujú sa farbou, veľkosťou i tvarom kvetov a listov, no i odolnosťou proti mrazom, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu.
Rododendrony sa často nazývajú aj azalkami, no nie je to presné označenie. Rod rhododendron (patriaci do čeľade vresovcovité) predstavuje vyše tisíc druhov rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod rhododendron sa rozdeľuje do ôsmych hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky. Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Záhradkári často označujú pojmom rododendron ďalšie dve skupiny rastlín v rámci rodu rhododendron (Rhododendron a Hymenanthes).
Rododendrony patria medzi najobľúbenejšie okrasné kríky, ktorý očarí svojimi nádhernými kvetmi a bohatou zeleňou. Je ideálnou voľbou pre záhrady, ktoré chcú vyniknúť farbami počas jari a leta. Pestovanie rododendronu vyžaduje trochu trpezlivosti a znalostí, pretože táto rastlina má svoje špecifické potreby. Rododendrony nájdu uplatnenie v skalke či na záhonoch. Hodia sa tiež do tienistého kúta, na tvorbu živých plotov a neformálnych clôn a tiež ako solitéra. Rododendrony je možné pestovať aj v nádobe na terase.
Ideálne podmienky pre rast rododendronov
Rododendron je ideálne zasadiť na polotienisté stanovisko, ktoré je chránené pred vetrom. V polotieni totiž rastú aj vo voľnej prírode. Najlepšie v našich podmienkach je tienisté alebo polotienisté stanovište, chránené pred studeným vetrom a vysychaním, ideálne sever, severozápad a severovýchod, vždy na záveternej strane. Pokiaľ sa pestujú vo vhodnom substráte s dostatočným množstvom vody, je možné ich bez problémov pestovať aj na slnečnom stanovisku. Rododendrony znesú na pár hodín i priame slnko, pričom platí, že rododendrony s menšími listami (napríklad azalky) znášajú slnko lepšie. Stanovište v úplnom tieni by spôsobilo, že rododendrony by nekvitli.
Špecifickejšou požiadavkou úspešného pestovania rododendronu je použitie vhodnej zeminy, ktorá má zásadný vplyv na rast a celkovú kondíciu. Najlepšie sa mu bude dariť v mierne kyslej pôde, ktorej pH sa pohybuje od 4,5 do 5,5. Rododendrony potrebujú kyslý, humózny substrát pH 4-5. Ideálna je kyslá rašelina vo vláknitej štruktúre. Zloženie a priepustnosť pôdy je pre rododendrony veľmi dôležitá. Obľubujú kyslé pôdy (pH medzi 4,5 a 6). Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre rododendrony toxické). Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže rododendrony a azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.
Rododendrony nesmú stáť v premočenom substráte, pretože to môže viesť k hnitiu koreňov. Uistite sa, že pôda je dobre priepustná. Plytká koreňová sústava rododendronov obľubuje vlhké no nie premočené pôdy. Pre rododendrony nie sú preto vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. V takom prípade je vhodné vysádzať azalky na kopčekoch (vyvýšených miestach), aby mohla prebytočná voda odtiecť.
Výsadba a starostlivosť o rododendrony
Rododendrony a azalky môžeme vysádzať počas celého roka, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, keď už nehrozia mrazy. Najvhodnejšie je pre ne polotienisté stanovište (ideálne pod stromami), s dostatkom vlahy. Rododendrony a azalky sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme a rukami uvoľníme. Pri výsadbe je dôležité, aby vrch koreňového balu nebol pod úrovňou pôdy do ktorej sa sadí (je lepšie ak je o 1-2 cm vyššie). Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané.
V priepustných pôdach vykopeme čo najširšiu dieru s hĺbkou 30-40 cm so zubatými okrajmi. V ťažkých, nepriepustných a ílovitých pôdach vykopeme plytšiu a širšiu dieru a sadíme nad pôvodný terén. Rastlinu zasadíme tak hlboko, ako rastie v kontajneri. Koreňový systém rododendronu potrebuje vzduch, takže nepoužívame fólie a pod. K jednému kríku si musíme pripraviť najmenej 100 l substrátu. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť aspoň 1 m.
Rododendrony a azalky nie sú náročné na starostlivosť, no keďže majú plytkú koreňovú sústavu, sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha a je ich potrebné častejšie polievať (najmä počas obdobia teplých slnečných dní). Preto je vhodné okolo rastliny nastlať mulč z borovicovej kôry (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy. Pôdu okolo rododendronov môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. Rododendrony potrebujú pravidelné polievanie, najmä počas suchých období a horúceho leta. Zabezpečte, aby pôda okolo koreňov zostala vlhká, no nie premočená. Pri polievaní sa snažte vyhnúť zmáčaniu listov, pretože nadmerná vlhkosť na listoch môže podporiť rozvoj plesní a hubových ochorení. Ideálna je zálievka dažďovou vodou.
Rododendrony a azalky nie sú náročné ani na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia. V menej výživných pôdach môžeme aplikovať hnojivo v predjarnom období, no len vo veľmi obmedzenom množstve v porovnaní s inými rastlinami, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov. Hnojiť rododendron sa odporúča najskôr 4 týždne po výsadbe. Ak má však výživnú pôdu, hnojiť netreba, alebo len minimálne. Dôležité je použiť správny typ hnojiva - nesmie obsahovať vápnik. Volíme hnojivá určené pre kyslomilné rastliny. Najvhodnejším časom na hnojenie je na jar, keď začína vegetačné obdobie, a v lete, keď rastlina aktívne rastie. Kríky by mali byť prihnojené na konci apríla, ale nie skôr ako 3-4 týždňov po výsadbe, hnojivom pre vresoviskové rastliny s prídavkom síranu amónneho. Hnojivá nesmú obsahovať vápnik. Dodatočné hnojenie sa vykonáva v prvej polovici júla. Následné neskoré hnojenie môže spôsobiť nesprávny vstup rastlín do zimného spánku. Môžete tiež použiť hnojivá s pomalým uvoľňovaním (obdobie uvoľnenia nie viac ako 4 mesiace).
Strihanie a ochrana rododendronov
Najvhodnejším obdobím na strihanie rododendronov a azaliek je ihneď po ich odkvitnutí. Odstránenie odkvitnutých kvetov zabráni tvorbe semien, ktoré by mohli odčerpávať energiu z rastliny. Aj keď rododendrony nepotrebujú pravidelný rez, je dobré odstrániť poškodené, choré alebo slabé výhonky, aby sa podporil zdravý rast. Na jar môžete dlhé výhony odstrániť strihaním. Najvhodnejším obdobím pre omladzovací rez rododendronu býva okamih chvíľu po odkvitnutí. To znamená v priebehu júna a začiatku júla. Ak by ste rez vykonali príliš skoro na jar, mohli by ste nové výhony vystaviť riziku omrznutia a zaschnutia. Vetvičky, ktoré budete strihať, skráťte na dĺžku 30 až 60 cm. Pamätajte na to, aby ste na vetvách ponechali čapíky, z ktorých bude môcť rastlina neskôr vyrašiť a vytvoriť zhluk nových výhonov. Dajte si pozor na to, aby ste rododendron nevystavovali radikálnemu rezu. Vždy rez vykonávajte postupne.
Rododendrony dokážu byť veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené vhodné podmienky pre život (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Z chorôb rododendronov sú najbežnejšími hniloba koreňov spôsobená hubou fytoftóra (pri nedostatočne priepustnej pôde) a parazitická huba podpňovka obyčajná, ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny. Pri hubovej infekcii sa pozdĺž žiliek listov objavujú hnedé fľaky a listy strácajú lesk a zrolujú sa. Ak objavíte biely povlak, môže ísť o napadnutie rastlín múčnatkou. Silno napadnuté časti odstráňte a spáľte, zvyšné časti rastlín ošetrite vhodným postrekom, napríklad Magnicur Fungimat.
Najvýznamnejším škodcom rododendronov a azaliek v našich zemepisných šírkach je malý (1 cm), čierny chrobák nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korienky a kmeň azaliek a rododendronov. Proti Nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy nosánika. Lalokonosec ryhovaný ohrýza v larválnom štádiu korene a v dospelom štádiu listy rastlín. Rastliny môžu zvädnúť a uhynúť. Ochrana spočíva v postreku parazitickými hlístami rodu Heterorhabditis.
Niekedy sa stáva, že listy žltnú a celkovo kríky zle rastú. Obvykle je to spôsobené buď zle zvoleným miestom výsadby, alebo málo kyslou pôdou. Jediná možnosť je rododendron presadiť na vhodnejšie miesto a do vyhovujúceho substrátu. Kríky presádzame vždy s koreňovým balom, pred vyrytím dostatočne zalejeme a vyryjeme rýľom. Na mladých výhonkoch sa niekedy objavujú vošky, piadivky a pod.
Čo nerobiť s rododendronmi
Zimovanie rododendronov
Rododendrony je vhodné v zimných mesiacoch chrániť pred mrazmi. Rastlinám môžete dopriať čerstvú rašelinu alebo mulč. Vďaka tomu ochránite veľmi plytké korene rastliny. Pokiaľ sa rozhodnete v zime rododendron zalievať, vždy sa rozhodnite pre veľmi malé dávky vody. Správne vysadené a opečovávané kríky sú dostatočne odolné proti mrazu. V prípade mladých rastlín, najmä vysadených na slnku a vetre, je dobré použiť cez zimu ochranu proti slnku a vetru. Na zimu ich môžete nastlať v koreňovej časti lístím.
Hosty - nenáročné rastliny pre tienisté záhrady
Hosty (Hosta) sú známe svojimi krásnymi, veľkými listami a schopnosťou rásť aj v tienistých oblastiach záhrady. Táto rastlina je obľúbená pre svoju nenáročnú starostlivosť a rôznorodosť farieb a tvarov listov. Hosty sa vyskytujú v mnohých druhoch a odrodách, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a textúrou listov. Sú ich neodmysliteľnou súčasťou prakticky na každom stanovišti okrem extrémne suchých a výslnných. Väčšina druhov však pomerne rýchlo zlikviduje najbližšiu konkurenciu.
Hosty chutia slimákom aj rôznej lesnej zveri. Ak sa vám zdá, že ste pre hostu nezvolili vhodné stanovište, kludne ju na jar, pred rašením alebo ešte v čase keď má 2-3 cm vysoké puky vykopte a presaďte na iné, vhodnejšie miesto. Po prvých mrazoch hosty stratia listy aby na jar znovu vyrašili ešte väčšie a mohutnejšie (aby narástli na konečnú veľkosť potrebujú niekedy 3-7 rokov). Sú plne mrazuvzdorné a preto nepotrebujú nástielku. Stačí ak neodstránite zmrznuté listy a dovolíte aby až do jari pokrývali pôdu okolo koreňov.
Pestovanie a starostlivosť o hosty
Pestovanie host je jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Hosty preferujú polotienisté až tienisté miesta, čo z nich robí ideálnu voľbu pre záhrady so severnou expozíciou alebo miesta pod stromami. Ochrana pred priamym slnkom: Hoci hosty môžu znesť mierne slnečné lúče, priame slnko, najmä v popoludňajších hodinách, môže spôsobiť popálenie listov. Čím je stanovište suchšie a teplejšie, tým viac môže listom funkií ublížiť poobedňajšie slnko. Rastliny nezahynú, ale hnedé fľaky na listoch nevyzerajú vábivo. Existujú niektoré kultivary, ktoré slnko do určitej miery tolerujú.
Hosty potrebujú pôdu, ktorá je bohatá na organické látky a dobre priepustná. Humózna pôda umožňuje koreňom voľne dýchať a zlepšuje zadržiavanie vlahy. Udržiavanie vlhkosti: Pôda by mala byť neustále mierne vlhká, no vyhni sa premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Hosty milujú vlhkú pôdu, preto ich pravidelne zavlažuj, najmä počas horúcich a suchých období. Zalievaj priamo na pôdu okolo rastliny, aby si znížil riziko vzniku plesní na listoch. Kontrola vlhkosti: Ak sú listy host suché alebo zvädnuté, môže to znamenať nedostatok vody.
Hosty nevyžadujú časté prerezávanie, ale môžeš pravidelne odstraňovať staré, poškodené alebo zvädnuté listy, aby si udržal rastlinu zdravú a esteticky príťažlivú. Hosty sa veľmi ľahko rozmnožujú delením trsov. Najlepší čas na delenie je na jar, keď rastliny začínajú svoj nový rast, alebo na jeseň, keď aktívny rast spomaľuje. Stačí vykopať trsy, rozdeliť ich na menšie časti a zasadiť ich na nové miesta.
Slimáky sú jedným z najväčších škodcov host. Aby ste ich ochránili, môžete použiť mechanické bariéry, ako je popol alebo piesok, alebo chemické prípravky proti slimákom. Hosty sa výborne vynímajú s rododendrónmi, azalkami, ľubovníkom kalíškatým, nátržníkmi alebo strihaným krušpánom.
Využitie host v záhradnej architektúre
Hosty majú okrem polotieňa rady aj dostatok vlahy. Dodržať toto pravidlo nebýva problém. Mladé rastliny na jar niekoľko krát zalejte. Pozor na slniečko. Žlté hosty vnesú do tmavých kútov svetlo a veselosť. Dvojfarebné hosty vnášajú do záhrady kreativitu a pôsobia stimulujúco. Vysaďte hosty rôznych veľkostí vedľa seba. Niektoré kultivary sú mimoriadne atraktívne. Svojou farebnosťou a celkovým vzhľadom pútajú pozornosť návštevníka vašej záhrady. Použite do prednej časti záhonu svetlé, najlepšie žlté kultivary a modré a tmavozelené vysaďte do zadných častí. Vysaďte malé žlté hosty k veľkému modrému kultivaru.
Zelená je farba botanických druhov fukií. Moderné kultivary majú pevné listy a výraznú zelenú farbu. Zvyčajne je dobré vysadiť veľmi veľké a vysoké hosty do pozadia. Vysaďte viac rastlín rovnakého kultivaru vedľa seba a zdôraznite tak okraj trávnika alebo záhonu. Skupinová výsadba znásobuje ich farebný efekt. Malé skupinky vyzerajú veľmi pekne ak sú vysadené v nepárnych počtoch rastlín toho istého kultivaru.
Vysáďte hosty okolo kmeňov stromov. Hostám nevadí prítomnosť koreňov stromov v pôde. Rýchlo sa rozrastú a v prirodzenom polotieni tvorenom korunami stromov sa vám odvďačia peknými farbami. Vysaďte hosty do črepníkov. Najvhodnejšie sú dvojfarebné kultivary. Tie potom rozmiestnite okolo altánku, lavičky alebo na terasu. Nezabudnite ich počas suchých letných dní pravidelne polievať. Ak ste zo severu Slovenska, na zimu ich zakopte do záhrady aj s črepníkom. Vyvarujete sa tak vymrznutiu koreňov.
Vysáďte hosty okolo záhradného potôčika alebo jazierka. Kombinujte hosty s jarnými cibulovinami. Vysaďte hosty do spoločnosti rastlín, ktorých listy alebo kvety dobre kontrastujú s ich masívnymi listami. V trvalkových záhonoch sú ich neodmysliteľnou súčasťou prakticky na každom stanovišti okrem extrémne suchých a výslnných. Sú ideálnym riešením v záhradách, parkoch a mestskej výsadbe pod stromami či v tiennych kompozíciách (napr. Fortunei Aureomarginata, Lancifolia, Grand Tiara, Bold Ribons, Francee, Undulata Albomarginata).
Modrá farba pristane hostám najviac. Existuje veľké množstvo dvojfarebných host. Moderné dvojfarebné kultivary majú často široký žltý okraj. Zelené kultivary obyčajne dobre rastú na rozličných stanovištiach a pomerne dobre znášajú aj polotieň. Najkrajšie sú však v polotieni až v tieni. Tam majú najintenzívnejšiu tmavú, zelenú farbu. Listy niektorých kultivarov sú lesklé.
Modré kultivary: Intenzita modrej sa v priebehu sezóny zvýrazňuje a najmodrejšie sú v našich podmienkach obyčajne koncom júna. V júli a auguste, keď je takmer všade veľa svetla, hosty produkujú veľa zeleného chlorofilu a modrá farba sa postupne vytráca a mení sa na zeleno-modrú alebo dokonca zelenú. Na povrchu mnohých modrých kultivarov je akási vrstva "vosku". Ten nechutí slimákom a to ich robí odolnými pred ich poškodením. "Vosk" sa ale na silnejšom slniečku roztápa a rastliny potom rýchlo nadobúdajú zelenú farbu. Modré hosty sú preto asi najkrajšie v polotieni. V modernej architektúre sú modré hosty veľmi žiadané. Vysádzajú sa k lavičkám, schodom, do trvalkových záhonov alebo jazierkam obyčajne ako solitéry.
Žlté kultivary: Hosty, ktoré sú žlté alebo majú žltý stred vyžadujú svetlejšie stanovište. V úplnom tieni sa často ich farba mení na zelenožltú alebo svetlo zelenú. Aby boli žlté, potrebujú trochu svetla. Koľko, záleží od kultivaru. Pestujte ich preto všetky v polotieni alebo aj na svetlom mieste. Žlté kutlivary rozdeľujeme do dvoch skupín: jarné žlté a letné žlté. Jarné žlté sú intenzívne žlté na jar. Potom neskôr v priebehu sezóny strácajú žltú farbu a tá sa mení na zeleno-žltú alebo dokonca zelenú. Letné žlté: Niektoré kultivary rašia ako žlto-zelené, zeleno-žlté alebo dokonca celkom zelené. S pribúdajúcim slniečkom ale menia farbu viac do žlta a v strede sezóny už majú krásnu žltú farbu.
Pestrolisté kultivary: Väčšina host má dnes dvoj alebo trojfarebné listy. Asi najbežnejšia kombinácia je zelený stred a žltý alebo biely okraj. Menej častá je modrá kombinácia s krémovým alebo bielym okrajom. Pestrolisté kultivary vnášajú do záhrady kreativitu a veselosť. Mnohé z nich sú ideálne ako solitérne a črepníkové rastliny. Žltá farba fukcií presvetlí každý kút. Nie všetky "žlté" kultivary sú za každých okolností žlté. Potrebujú trochu slniečka aby sa pekne vyfarbili. Kultivar Dancing Queen. Najnovšie žlté kultivary majú červené listové stopky. Veľmi im to pristane. Hosta Designer Genes.
Čo nerobiť s rododendronmi
tags: #bol #by #pekny #zahon #z #rododendronov