Brečtan popínavý: Vždyzelená liana s dvoma tvárami
Brečtan popínavý (Hedera helix L.) je vždyzelená, popínavá, drevnatá liana s vetvenou stonkou a s priliepavými korienkami.
Patrí medzi dlhoveké dreviny, ktoré sa dožívajú aj stoviek rokov, podľa niektorých autorov až tisíc. V mladosti je však veľmi pomalý - zostáva dlho v tzv. juvenilnej fázi, kedy tvorí predovšetkým plazivé a prísavnými korienkami sa pridržujúce výhony. Akonáhle ale brečtan dosiahne dostatočnej veľkosti a prejde do adultnej fázy, začína rast prudko zrýchľovať, objavujú sa kvety a neskôr aj čierne bobule.
Vedecká klasifikácia a názvy
Brečtan popínavý patrí do čeľade aralkovitých (Araliaceae), čo sú prevažne tropické a subtropické dreviny a byliny. Rod brečtan je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky.
Okrem názvu brečtan popínavý sa pre túto rastlinu používajú aj iné názvy, ako napríklad brečtan obyčajný, zriedkavo brečtan vždyzelený, a zastaralo břečtan vždyzelený. V ľudovej reči sa môžeme stretnúť s výrazmi ako brečtan, bršlen, nevoľné drievko, zimozel, bľušť alebo líček.
Jeho odborné latinské pomenovanie Hedera helix L. možno odvodiť z gréckych slov: aédón = kantor, spevák i básnik; ale aj eidein = sedieť, a to pre jeho schopnosť pevne priľnúť na kmene stromov, skaly a steny. Pre tvar stonky sa však častejšie spája s keltským hedea = povraz. Svoj význam má aj helix, ktorý je odvodený od helisso = krútiť, vinúť sa alebo kučeraviť sa.
Synonymá
- Hedera communis
- Hedera helix var. Brečtan popínavý
Charakteristika a morfológia
Brečtan popínavý je vytrvalá, plazivá a popínavá liana, ktorá môže dosiahnuť výšku až 30 m a hrúbku stonky do 15 cm. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi.
Listy
Listy brečtana sú na nekvitnúcich výhonkoch dlaňovito trojlaločné až päťlaločné, na kvitnúcich výhonkoch jednoduché, celistvookrajové, pretiahnuté končité. Sú neopadavé, kožovité, lesklé, striedavé, stopkaté, na báze srdcovité, okolo žiliek zvyčajne belavé, v mladosti chlpaté, neskôr lysé. Listy kvitnúcich konárov sú až kopijovité, na báze klinovité, na vrchole zašpicatené, nelesklé. Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku.
Kvety a plody
Pravidelné kvety sú zelenkavo žlté, združujú sa do koncových súkvetí a kvitnú v septembri a októbri. Do kvetu sa dostáva až približne v 8. až 10. roku. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, kvetné stopky sú asi 2 cm dlhé, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Tyčiniek je päť. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika. Je výbornou medonosnou rastlinou.
Plodom je guľatá bobuľa s priemerom do 1 cm. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá modročierna a hladká. Modročierne guľovité bobule dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté.
Výskyt a pestovanie
Brečtan popínavý je rozšírený aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma. Rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, na skalách, sutinách, zrúcaninách, v krovinách, na pôdach humóznych, výživných, mierne kyslých až neutrálnych. U nás je dosť hojný, miestami však chýba, so stúpajúcou nadmorskou výškou početnosť výskytu klesá. Často je pestovaný v záhradách, parkoch, cintorínoch a pod., kde je ako trvalo zelená rastlina vhodná na krytie múrov, pomníkov, náhrobných kameňov atď. Brečtan rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Avšak už stáročia sa pestuje ako záhradná rastlina za účelom pokrytia pôdy alebo stien budov, živých plotov, altánkov, oblúkov, konštrukcií a priečok.
Pestovateľské podmienky
- Stanovište: Preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty. Nemá rád priame slnečné svetlo, uprednostňuje dobre osvetlené miesto a nemá rád zmeny umiestnenia vo vzťahu k zdroju svetla.
- Pôda: Nie je náročný na pôdu, rastie takmer v akomkoľvek substráte. Preferuje výživnú, humóznu pôdu s dobrým zásobením vodou.
- Zálievka: V lete má rád hojnú zálievku, pričom musí mať neustále vlhkú pôdu. V zime potrebuje zalievať len mierne, zem by mu nemala vyschnúť, ale nemala by byť ani príliš vlhká. Počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme.
- Hnojenie: Od marca do augusta mu môžeme pridávať komplexné hnojivo pre okrasné a listnaté izbové rastliny.
Množenie
Brečtan popínavý sa rozmnožuje semenami aj vegetatívne. Ak sa reprodukčný výhonok oddelí a opäť zakorení, bude pokračovať v raste s listami a výhonkami typickými pre túto fázu. V dekoratívnom kvetinárstve sa zvyčajne používa jednoduchšia vegetatívna metóda množenia odrezkami. Odrezky sa získavajú z vrcholových výhonkov a dajú sa rezať počas celého roka.
Použitie v záhrade
Brečtan je rastlina so dvoma tvárami. Na jednej strane spoľahlivo ozelení nevzhľadné zákutia, poskytne úkryt živočíchom a dodá záhrade celoročnú zeleň. Na druhej strane sa však v dospelosti môže stať až príliš agresívnym a bez údržby predstavuje problém. Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne.
Napríklad pri zazelenaní fasád je zaujímavých mnoho odrôd, všetky sú „mladé formy“, ktoré väčšinou dobre lezú pomocou priľnavých koreňov a v miernom podnebí (zóna 6a a vyššie) sú určite vždyzelené. Keď už nie je možné ďalej stúpať nahor, brečtan ukončí lezenie pomocou prichytávacích koreňov a vytvorí starú formu „Arborescens“, ktorá má namiesto laločnatých listov len jednoduché oválne, špicaté listy a predáva sa aj samostatne, ale rastie len ako ker. Pri výškach nad 6 m sa odporúča použitie pomocného tlačiaceho zariadenia alebo ochrany proti pádu, pretože pri búrke alebo krehkej starej omietke sa môžu uvoľniť celé časti rohoží. Vhodné sú jednoduché stavebné súpravy „Basic“ a stredné, prípadne aj ťažké/masívne stavebné súpravy. Okrem toho má dekoratívny účinok aj vpletenie do plotov, drôtených sietí atď.
Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Častou otázkou v súvislosti s renováciou fasády a odstraňovaním brečtanu je, ako naložiť s priľnavými koreňmi, ktoré zostávajú na stene po odstránení brečtanu: v tomto prípade pomôže len opálenie a následné nanesenie novej farby.
Rez brečtanu
Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu.
Druhy a odrody
Popísaných je 12 až 15 jednotlivých druhov brečtanu. Nové druhy s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší - niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov.
Vedľa brečtanu obecného sa u nás pestuje aj brečtan kavkazský (Hedera colchica). Ten má výrazne väčšie, často kožovité listy, pôsobí exoticky a rýchlejšie rastie. Náš Brečtan popínavý "Erecta" je špecifický, nekvitnúci a vzpriamený ker - rastlina, čo znamená, že sa nebude nekontrolovateľne šíriť semenami ako jeho bežní príbuzní. Je to zakrslá, stĺpovitá forma brečtanu.
Škodcovia a choroby
Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa. Z vošiek je to druh Aphis hederae, ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne. Z chrobákov je to druh Kissophagus hederae (syn. Kissophagus vicinus). Z hubovitých patogénov je to druh Boeremia hedericola, ktorý parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky. Na jeho ošetrenie môžeme použiť špeciálne insekticídy.
Toxicita a liečivé účinky
Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Z toxikologického hľadiska sa jedná o jedovatú rastlinu, kedy pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Plody brečtanu sú jedovaté, listy môžu dráždiť pokožku. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie. Najjedovatejšou časťou rastliny sú zrejme bobule, údajne bola zaznamenaná otrava dieťaťa po požití 5 bobúľ. Otrava sa prejavuje hnačkou a vracaním, postihnutému treba podať aktívne uhlie.
Napriek toxicite je brečtan popínavý aj dobre známou liečivou rastlinou, avšak individuálne použitie sa neodporúča, rastlina je totiž jedovatá. "Pri správnom užívaní extraktu neriskujete. Na rozdiel od chemických preparátov ide doslova o fytoterapiu, overenú tisícročiami," hovorí pneumológ. Naráža na fakt, že brečtan využívali už starí Egypťania.
Brečtan: Jedovatý alebo liečivý? Prekvapivé zdravotné účinky!
Historické využitie
Fytoterapeutické účinky tejto liečivej rastliny boli známe už v staroveku. Grécky lekár, lekárnik a botanik Dioskurides (*40 - †90 n. l.) ju napríklad primiešaval do mastí na popáleniny a vredy alebo ju používal ako liek proti silnej hnačke a horúčke, pri bolestiach hlavy či zubov. Hippokrates, "otec medicíny" (od 460 do cca 375 p.n.l), pomohol brečtanu ako liečivej rastline k neobyčajnej popularite. Od 16. storočia však brečtan nadobúdal stále väčší význam ako liečivo na zápal dýchacích ciest. Bol známy ako obyčajný liečivý prostriedok v ľudovom liečiteľstve a až v 19. storočí bol chápaný medicínou ako prírodný prostriedok na uľahčenie vykašliavania.
Moderné liečebné aplikácie
V súčasnosti sa liečebne uplatňujú laločnaté listy (Folium hederae helicis), ktoré sa trhajú na jar alebo v lete (jún - júl). Rýchlo sa sušia v tenkých vrstvách na dobre vetranom mieste, ktoré môže byť aj slnečné. Rastliny obsahujú predovšetkým saponíny (do 5 percent), ktoré sa súborne nazývajú hederakozidy. Po chemickej stránke majú triterpénový charakter. Najznámejší je hederakozid hederasaponín A, ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky po jednej molekule glukózy a arabinózy. Čo sa týka množstva, najviac (asi 4 percentá) je hederasaponínu C a hederasaponínu B, ktoré ľahko prechádzajú na hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 150 000).
Účinné látky v brečtane, nazývané saponíny, sa získavajú predovšetkým z listov rastliny. Saponíny pri rozpúšťaní vo vode penia a odtiaľ pochádza ich názov (sapo - mydlo). Najnovšie vedecké výskumy umožnili presnejšie spoznať mechanizmus pôsobenia týchto substancií z listov brečtanu a vďaka svojim účinkom našli použitie v modernej medicíne - predovšetkým ako prostriedok proti zápalu priedušiek.
Uvedené obsahové látky sú rozložené po celej rastline, ale osobitne v plodoch. Rastlina obsahuje aj ďalšie horké glykozidy, trieslovinu a fytoncídne látky, pôsobiace proti baktériám a mnohým hubám. Macerát z brečtanu rozpúšťa hlien, zmierňuje kŕče, dodatočne tlmí kašeľ, a pritom nebráni vykašliavaniu. Vďaka tejto vlastnosti tlmenia kašľa podporuje pokojný nočný spánok, ktorý je dôležitým pomocníkom pri liečení choroby. Ako podpora pri liečbe pôsobia aj jeho lokálne antibakteriálne vlastnosti, ktoré aktívne napomáhajú organizmu pri jeho boji proti baktériám.
Použitie pri respiračných ochoreniach
Brečtan popínavý je všeobecne známy z lesov a záhrad. Menej známe je však jeho dôležité miesto pri liečbe kašľa a ďalších chronických ochorení dýchacích ciest. Tieto ochorenia, ktoré radíme medzi civilizačné choroby, patria medzi najčastejšie príčiny pracovnej neschopnosti a absencie v škole. Celosvetové zvyšovanie výskytu ochorení dýchacích ciest (napr. zápal priedušiek, astma) má na svedomí nárast emisií škodlivých látok, rovnako ako každodenné zaťažovanie dýchacích ciest časticami prachu, cigaretovým dymom a pod.
- Čaj z brečtanu môže pomôcť napríklad pri zápale priedušiek, uľahčuje vykašliavanie. Liečivé sú iba listy brečtana, plody má prudko jedovaté a na fotografii slúžia len pre ilustráciu.
- Brečtan sa v medicíne používa oddávna, vnútorne ako odvar hlavne pri zápaloch dýchacích ciest, pretože podporuje vykašliavanie. Pri pľúcnych chorobách slúži ako pomocný liek.
- Jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu a pri spastických bronchitídach (zápaly priedušiek).
- List sa v ľudovom liečiteľstve používal nielen ako expektorans (uvoľňuje hlien), ale aj pri reumatizme, dne, na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka.
Ďalšie liečivé účinky
- V malých dávkach spôsobuje rozširovanie ciev, vo veľkých však cievy zužuje a zároveň spomaľuje tep.
- Okrem toho podporuje činnosť pečene a žlčníka a posilňuje slabú menštruáciu.
- Zvonka sa používa na rany, popálenie kože od slnka, na pomliaždeniny, tiež odstraňuje celulitídu.
- Ako kúpeľ pôsobí proti hemoroidom.
- Obklad z listov pomáha pri bolestiach kĺbov, na drobnejšie spáleniny sa osvedčil obklad z asi 5 minút povarených listov.
Zistilo sa, že brečtan máva rozdielnu účinnosť v závislosti od stanovišťa a odrody. Vzhľadom na uvedené toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané.
Tradičné recepty a prípravky
Pre prípravu čaju sa aplikuje presne plná kávová lyžička drogy na šálku horúcej vody. Čaj pijeme trikrát denne, pričom v takejto terapeutickej dávke nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Pri žlčníkových bolestiach spojených s kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy, to je asi 1 gram, maceruje za studena asi osem hodín v šálke vody - odporúča sa piť po dúškoch cez deň.
Tinktúry
Tinktúra pomáha pri podráždených horných cestách dýchacích. Alkoholové tinktúry sú, čo sa týka prípravy, zo všetkých tinktúr najmenej náročné a sú vhodné pre vnútorné použitie. Postačí, keď si v obchode kúpite alkohol s čo najvyšším obsahom (%) alkoholu, ideálna je vodka, alebo môže byť aj domáca pálenka, ale čo najčistejšej a najjemnejšej chuti. Rozhodne kupujte alkohol kvalitný, investícia sa vám oplatí. Byliny za čerstva pokrájame na väčšie kúsky a natlačíme ich čo najviac do pohára, zalejeme až po okraj alkoholom a uzavrieme. Pohár necháme stáť na teplom a svetlom mieste (nie na priamom slnku) po dobu 14 dní. Denne pohár pretrepávame, aby sa alkohol dostal do všetkých jeho častí a vstrebal do seba čo najviac potrebných a liečivých látok. Po 14 dňoch tinktúru precedíme a nasiaknuté byliny „dovymačkávame“. Tinktúru podávame vo forme kvapiek. Pre výrobu tinktúr používame čerstvé alebo čerstvo usušené byliny. Lieh použijeme 60 - 70%, v horšom prípade môžeme použiť 50% lieh, ale čím nižšia koncentrácia, tým nižšia účinnosť výslednej tinktúry. Pretože je lieh ľahší ako voda, musíme ho naozaj zvážiť.
Masážny olej
Hrsť čerstvých listov brečtanu a 1 vetvičku rozmarínu nasekáme nahrubo, vložíme do skrutkovacieho pohára a zalejeme 1/2 l olivového oleja. Necháme lúhovať na teplom mieste približne (14 dní) dva týždne, scedíme a zvyšky listov dobre vyžmýkame. Masážnym olejom naplníme tmavú fľašu.
Symbolika a história
V antike bol brečtan symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života. V mýtoch sa brečtan spájal s bohmi a božská je aj jeho moc. V starom Egypte predstavovala symbol boha slnka Osirisa, ktorý bol synom Geba (boha zeme) a Matky (bohyne oblohy). Osiris zdedil trón faraóna a priniesol právo, poriadok a zdvorilosť. V starovekom Grécku zas brečtanové vence symbolizovali manželskú vernosť, ale tiež priateľstvo, družnosť a opitosť. Sú typické pre boha úrody, plodnosti, vína a veselosti Dionýza (Baccusa). Brečtan ako symbol uznávali aj básnici.
Brečtanové vence, vetvičky či listy symbolizovali od staroveku manželskú vernosť, ale tiež družnosť, priateľstvo a opilstvo (napr. Boh úrody, plodnosti, vína a bujného veselia Dionýzos čiže Bacchus býva zobrazovaný s brečtanovým vencom).
Z bobúľ brečtanu sa získava ružové a šedivé farbivo na farbenie látok a vlny. Živica, ktorú možno získať zo stoniek brečtanu, sa pridávala do práškov alebo do zubných plomb. Z mäkkého brečtanového dreva sa v minulosti vyrábali poháre na filtrovanie vína či cedenie mlieka, drevo veľmi starých jedincov možno použiť namiesto na rytie drevorytín.
tags: #brectan #obycajny #preklad #po #slovensky