Brečtan popínavý: Jedovatá krása s liečivými účinkami

Brečtan popínavý (Hedera helix L.), známy aj ako brečtan obyčajný, je drevnatá, vždyzelená liana, ktorá sa vďaka svojim priliehavým korienkom dokáže uchytiť na rôznych povrchoch a dosiahnuť dĺžku až 30 metrov. Táto rastlina, ktorá sa často vyskytuje v lesoch, na múroch, skalách a v parkoch, má nielen estetickú, ale aj liečivú a symbolickú hodnotu, napriek tomu, že jej plody sú jedovaté.

Vlastnosti a vzhľad

Brečtan popínavý je charakteristický svojou mohutnosťou a schopnosťou popínať sa do značných výšok, pričom jeho stonka môže dosiahnuť hrúbku až 25 cm. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi. Vzdušné korene, ktoré sa tvoria na stonke, mu umožňujú pevne sa ukotviť v murive či na stromoch, pričom nepoškodzujú opornú rastlinu ani iné povrchy, na ktorých rastie.

Rastlina sa vyznačuje dvojtvárnosťou listov. Listy rodivých a sterilných výhonkov sú rozdielne. Na nekvitnúcich výhonkoch sú listy dlaňovito troj- až päťlaločné, zatiaľ čo na kvitnúcich výhonkoch sú jednoduché, celistvookrajové, pretiahnuto končisté, srdcovité alebo elipsovité, s voľnejším prístupom k slnečnému žiareniu. Droga si musí zachovať svoju pôvodnú, drsnú farbu a horkú chuť.

Kvety brečtanu sú drobné, žltozelenej farby a sú zoskupené do pologuľovitých okolíkov. Kvitne neskoro na jeseň, v septembri až októbri, a niekedy až do polovice decembra, najskôr od 8. - 10. roku života. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, kvetné stopky sú asi 2 cm dlhé, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Tyčiniek je päť. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika.

Plody sú guľovité, modročierne bobule s priemerom do 1 cm, ktoré dozrievajú na jar nasledujúceho roka. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá modročierna a hladká. Práve tieto bobule, spolu s ostatnými časťami rastliny, sú mierne jedovaté.

Výskyt a rozšírenie

Brečtan popínavý patrí do čeľade aralkovitých (Araliaceae), čo sú prevažne tropické a subtropické dreviny a byliny. Rod brečtan je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky. Rozšírený je aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak.

Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma. Na Slovensku je pôvodnou rastlinou, ktorá prežila obdobia zaľadnení a je prirodzenou súčasťou našich lesov od nížin až po horské polohy. Okrem prirodzeného výskytu sa často pestuje v záhradách, parkoch a cintorínoch, kde vďaka svojej vždyzelenosti slúži na dekoratívne účely, ako napríklad na obrastenie múrov či pomníkov. V Severnej Amerike, Austrálii a na Novom Zélande patrí k invazívnym druhom.

Jedovatosť a bezpečnostné opatrenia

Je dôležité si uvedomiť, že všetky časti brečtanu popínavého sú jedovaté, najmä jeho plody. Po požití aj malého množstva plodov, ako sú dve až tri bobule, sa môžu objaviť nepríjemné príznaky ako hnačka, vracanie alebo bolesť hlavy. Väčšie množstvo horkých plodov môže spôsobiť šok a respiračné zlyhanie. Pri kontakte s listami a výhonkami môže dôjsť k podráždeniu pokožky. Z tohto dôvodu sa individuálne vnútorné užívanie brečtanu bez lekárskeho dohľadu neodporúča. V prípade otravy dieťaťa po požití bobúľ je potrebné podať aktívne uhlie.

Liečivé účinky a zloženie

Napriek svojej jedovatosti má brečtan popínavý aj významné liečivé vlastnosti, ktoré sú známe už od staroveku. Na liečebné účely sa ručne zbierajú listy (Folium hederaceae/Folium hederae helicis) na jar alebo v lete (jún - júl) a sušia sa v tenkých vrstvách (aj na slnku) na dobre vetranom mieste. Droga si musí zachovať svoju pôvodnú, drsnú farbu a horkú chuť. Stabilizovaný výťažok brečtanu sa aplikuje vo forme krému a iných kozmetických prípravkov.

Rastliny obsahujú predovšetkým saponíny (do 5 percent), ktoré sa súborne nazývajú hederakozidy. Po chemickej stránke majú triterpénový charakter. Známy je hederakozid hederasaponín A, ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky po jednej molekule glukózy a arabinózy. Čo sa týka množstva, najviac (asi 4 percentá) je hederasaponínu C a hederasaponínu B, ktoré ľahko prechádzajú na hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 150 000).

Uvedené obsahové látky sú rozložené po celej rastline, ale osobitne v plodoch. Rastlina obsahuje aj ďalšie horké glykozidy, trieslovinu a fytoncídne látky, pôsobiace proti baktériám a mnohým hubám. Účinné látky ovplyvňujú činnosť srdca a priepustnosť krvných ciev, menšie dávky rozširujú cievy (silnejšie dávky ich zužujú) a spomaľujú srdcový tep. Kozmetika využíva najmä účinky alfa-hederínu na odstraňovanie opuchlín.

Použitie v medicíne

V medicíne sa využívajú účinky saponínov. Saponíny uvoľňujú dýchacie cesty pri nachladnutí a majú protikŕčové účinky. Čaj z brečtanu môže pomôcť napríklad pri zápale priedušiek, uľahčuje vykašliavanie. Liečivé sú iba listy brečtana.

• Podpora dýchacích ciest: Brečtan sa používa pri chronických zápaloch dýchacieho traktu, astme, prechladnutí a katare. Má sekretolytický a mierne sedatívny účinok, čím uľahčuje vykašliavanie a podporuje pokojný spánok.
• Vonkajšie použitie: Čerstvé listy sa rozdrvia alebo uvaria a prikladajú sa na zle sa hojace rany. Rozdrvené listy sa prikladajú aj na stvrdnutú pokožku na chodidlách. Obklady z listov brečtanu sa používajú pri bolestiach kĺbov, reumatizme, dne a drobných popáleninách. Pomáhajú tiež pri hojení rán a pri odstraňovaní celulitídy.
• Podpora pečene a žlčníka: Brečtan podporuje činnosť pečene a žlčového systému.
• Ďalšie účinky: V malých dávkach spôsobuje rozširovanie ciev, vo veľkých však cievy zužuje a zároveň spomaľuje tep. Okrem toho podporuje činnosť pečene a žlčníka a posilňuje slabú menštruáciu.

Vedecké výskumy potvrdili účinnosť saponínov z listov brečtanu pri liečbe ochorení dýchacích ciest, pričom ide o formu fytoterapie overenú stáročiami. V roku 2010 bol brečtan vymenovaný za liečivú rastlinu roka.

Formy užívania

Pre liečebné účely sa zbierajú staršie listy brečtanu. Vnútorné použitie brečtanu je možné len pod lekárskou kontrolou.

• Nálevu: Na prípravu čaju sa aplikuje presne plná kávová lyžička drogy na šálku horúcej vody. Čaj pijeme trikrát denne. Polovica čajovej lyžičky drogy na šálku vody, pričom sa vypije polovica ráno a druhá polovica večer.
• Odvar: Pri žlčníkových bolestiach spojených s kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy, to je asi 1 gram, maceruje za studena asi osem hodín v šálke vody - odporúča sa piť po dúškoch cez deň.
• Tinktúry: Alkoholový extrakt z listov, ktorý je vhodný pri podráždených horných cestách dýchacích.

Pri vonkajšom použití sa pripravujú obklady z čerstvo natrhaných listov, ktoré sa prikladajú na postihnuté miesta. Veľmi účinný je obklad z rozmiaganých, vopred umytých brečtanových listov priložený (nie dlhšie ako 15 minút!) na opuchnuté miesta.

Dôležité upozornenie: Pri nesprávnom alebo dlhodobom užívaní môže brečtan spôsobiť otravu. Dávkovanie a dĺžku liečby je potrebné konzultovať s lekárom alebo odborníkom na liečivé rastliny. Vzhľadom na uvedené toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané.

Brečtan v histórii a symbolike

Brečtan má bohatú históriu a je spojený s rôznymi symbolikami. V antike bol symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života. V starom Egypte predstavovala symbol boha slnka Osirisa, ktorý bol synom Geba (boha zeme) a Matice (bohyne oblohy). Osiris zdedil trón faraóna a priniesol právo, poriadok a zdvorilosť. V starovekom Grécku zas brečtanové vence symbolizovali manželskú vernosť, ale tiež priateľstvo, družnosť a opitosť. Sú typické pre boha úrody, plodnosti, vína a veselosti Dionýza (Baccusa).

Fytoterapeutické účinky tejto liečivej rastliny boli známe už v staroveku. Grécky lekár, lekárnik a botanik Dioskurides (*40 - †90 n. l.) ju napríklad primiešaval do mastí na popáleniny a vredy alebo ju používal ako liek proti silnej hnačke a horúčke, pri bolestiach hlavy či zubov. Brečtan ako symbol uznávali aj básnici. Veď i jeho odborné latinské pomenovanie Hedera helix L. možno odvodiť z gréckych slov: aédón = kantor, spevák i básnik; ale aj eidein = sedieť, a to pre jeho schopnosť pevne priľnúť na kmene stromov, skaly a steny. Pre tvar stonky sa však častejšie spája s keltským hedea = povraz. Svoj význam má aj helix, ktorý je odvodený od helisso = krútiť, vinúť sa alebo kučeraviť sa. Uvedená vlastnosť brečtana sa už v antike pokladala za veľmi nepríjemnú a spisovateľ Plínius (*23 - †79 n. l.) ju kritizoval.

V ľudovom liečiteľstve sa brečtan využíval už od čias Hippokrata. Od 16. storočia nadobúdal na význame ako liečivo na zápaly dýchacích ciest a v 19. storočí bol medicínou uznaný ako prírodný prostriedok na uľahčenie vykašliavania.

Brečtan ako súčasť ekosystému

Brečtan popínavý hrá dôležitú úlohu v ekosystéme. Poskytuje úkryt pre rôzne druhy živočíchov, od hmyzu až po vtáky a drobné hlodavce. V čase, keď väčšina rastlín odpočíva, listy brečtanu asimilujú aj v zimných mesiacoch. V jeseni, keď brečtan kvitne, je jedným z mála zdrojov nektáru a peľu pre hmyz. Bobule sú dôležitou potravou pre plodožravé vtáky, najmä na prelome zimy a jari. Hoci je brečtan považovaný za konkurenčnú rastlinu, ktorá môže v tienistých záhonoch potlačiť iné druhy, nie je parazitom ani "lianou škrtičom". Stromy využíva výlučne ako oporu pre rast smerom nahor, pričom jeho korene neprenikajú do vnútra kmeňa. Brečtan môže rastliny oslabiť tak, že jeho vždyzelené husté listy zamedzia prístup svetla potrebného na život.

Pestovanie brečtanu

Brečtan popínavý sa rozmnožuje semenami aj vegetatívne. Môžeme ho množiť semenami, ale v dekoratívnom kvetinárstve sa zvyčajne používa jednoduchšia vegetatívna metóda množenia odrezkami. Odrezky sa získavajú z vrcholových výhonkov a dajú sa rezať počas celého roka. Svoj zámer uskutočníme najneskôr do novembra, keď je najvhodnejší termín na rozmnožovanie brečtana odrezkami. Ak sa reprodukčný výhonok oddelí a opäť zakorení, bude pokračovať v raste s listami a výhonkami typickými pre túto fázu.

Treba však brať do úvahy, že brečtan nemá rád priame slnečné svetlo, uprednostňuje dobre osvetlené miesto a nemá rád zmeny umiestnenia vo vzťahu k zdroju svetla. Brečtan dobre znáša rez a možno ho pestovať aj ako izbovú kvetinu. Podobne ako v exteriéri dbáme na to, že neznáša stále slnko a najlepšie sa mu darí v polotieni. Vyžaduje humusovitú, hlinitú pôdu. V lete má rád hojnú zálievku, pričom musí mať neustále vlhkú pôdu. V zime potrebuje zalievať len mierne, zem by mu nemala vyschnúť, ale nemala by byť ani príliš vlhká. Brečtan nie je náročný na pôdu, rastie takmer v akomkoľvek substráte. Od marca do augusta mu môžeme pridávať komplexné hnojivo pre okrasné a listnaté izbové rastliny. Na jeho ošetrenie môžeme použiť špeciálne insekticídy.

Kultivary brečtanu

Existujú rôzne kultivary brečtanu popínavého, ktoré sa líšia rastom a vzhľadom. Napríklad kultivar 'Erecta' má pevne vzpriamený, stĺpovitý rast a nevyžaduje oporu. Tento kultivar dorastá do výšky 60-100 cm a šírky 40-60 cm, vytvára hustý, kompaktný ker s tmavozelenými, lesklými a výrazne päťlaločnatými listami.

tags: #brectan #popinavy #jedovata #cast

Populárne príspevky:

• vplyv netykavky na ekosystémy Gabčíkova
• Kvety zo Žabokrekov nad Nitrou
• ako vybrať svadobnú kyticu zo zvončekov
• Veľkoobchodné kvetináče a truhlíky
• Vplyv doby ľadovej na Zem