Rozmnožovanie brezy: Sprievodca pestovaním a starostlivosťou
Breza (Betula) je jedným z najkrajších okrasných stromov, ktorý prináša eleganciu a charakteristickú bielu kôru do každej záhrady. Existuje mnoho druhov okrasných brez, ktoré sa líšia svojím vzhľadom, veľkosťou a rastovými nárokmi. Breza ako strom či atraktívny viackmeň krásne doplní nejeden priestor. Svojou elegantnou korunou pôsobí v záhrade ľahko a vzdušne, vizuálne rozšíri priestor. Ak chcete svoju záhradu opticky zväčšiť, nebojte sa do nej vysadiť brezu.
Breza je v zásade vysoká kultúra, niektoré jej exempláre dosahujú výšku 30 m. V prírodných podmienkach to nevadí, ale ak plánujete sadiť na súkromnom pozemku, potom nie každý môže poskytnúť stromu toľko voľného miesta. Je pravda, že existujú aj druhy trpaslíkov, ale záhradníci zašli ešte ďalej a na ich stránkach sa nachádza štandardná breza pestovaná vrúbľovaním. Tieto rastliny sú kompaktné, takže sa dajú vysadiť na malé plochy. Najčastejšie sa na štepenie používajú odrezky. Plačúca breza alebo brezy Yoongi - majú krásnu padajúcu korunu. Dobrý výsledok sa dosiahne pomocou výhonkov vŕby. Naštepené výhonky vždy rastú a padajú až na zem.
Obrovskou výhodou pestovania brezy v záhrade je fakt, že ide o vysoko mrazuvzdorný opadavý strom. Breza dobre znáša výsadbu vo veternom prostredí. Často sa používa vo vetrolamoch v otvorenej krajine spolu s ďalšími odolnými druhmi.
Stanovište a pôdna náročnosť
Breza má veľké nároky na svetlo, preto ju sadíme na slnečné miesto. Najviac sa jej darí na úplnom slnku, ale zvládne aj čiastočný svetlý tieň. Niektorým druhom však môže vplyvom mierneho zatienenia rednúť koruna.
Breza nemá vysoké nároky na pôdne podmienky, darí sa jej dobre na akejkoľvek pôde od kyslej po zásaditú, akurát by mala byť rovnomerne vlhká, nevysychavá, no nie podmáčaná. Brezy patria medzi plytko koreniace druhy a svojimi koreňmi aktívne prijímajú živiny a vlahu z pôdy vo svojom okolí. Preto je dôležité vysadiť okolo nich skôr suchomilné druhy, ktorým tieto podmienky neublížia.
Počas horúcich suchých liet sú brezy náchylné na žltnutie listov a ich predčasný opad. Vysádzanie brezy do trávnika nie je ideálne riešenie.

Výsadba brezy
Pri výsadbe je dôležité zvoliť vhodné miesto. Breza má veľké nároky na svetlo, preto ju sadíme na slnečné miesto. Najviac sa jej darí na úplnom slnku, ale zvládne aj čiastočný svetlý tieň.
V prípade potreby upravíme nepriaznivé biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Vykopeme primeranú výsadbovú jamu, ktorá bude zhruba 1,5 násobkom veľkosti vysádzaného koreňového systému stromu. Optimálny tvar jamy je kruhový, kónicky sa zužujúci smerom ku dnu. Steny jamy zdrsníme rýľom a zeminu na dne premiešame so substrátom.
Zasadený strom výdatne zalejeme, zálievku opakujeme pravidelne. Okolo kmeňa vytvarujeme závlahovú misu.
Ak vysádzame brezu vo forme stromu, po výsadbe ju zakotvíme. Vplyvom vetra sa novovznikajúce korienky poškodzujú, kolovaním stromu predídeme týmto poškodeniam a strom sa rýchlejšie zakorení.

Zálievka a hnojenie
Mladé vysadené brezy kontrolujeme a pravidelne zalievame. Zálievka závisí od rôznych faktorov ako sú pôdny typ, teplota vzduchu a pôdy, množstvo zrážok či prítomnosť mulčovacieho materiálu. Kým sa breza úplne nezakorení, zalievame tak, aby pôda nikdy úplne nepreschla.
Breze môžeme pridať hnojivo už pri výsadbe. Buď do pôdy zapracujeme kompost, alebo môžeme do výsadbovej jamy pridať peletované organické hnojivo. Živiny v pôde ovplyvňujú rýchlosť rastu a celkovú výšku stromu.
Na podporu zdravého rastu koreňov a lepšej absorpcie živín odporúčame použiť mykorhízne huby ECTOVIT.
Starostlivosť o brezu
Breza je jedna z najmenej náročných drevín. Po výsadbe vyžaduje len pravidelnú zálievku pre dobré zakorenenie.
Rez brezy sa neodporúča, robí sa len vtedy, ak je to nevyhnutné. Ak sú staré konáre vyschnuté alebo poškodené, odstránime ich v období od konca leta do polovice zimy. Bez problémov znáša rez, ale robí sa len vtedy, ak je to nevyhnutné.
Brezy trpia ochorením len zriedkavo. Na listoch sa môžu objaviť oranžové ložiská spór hrdzí, okrúhle tmavé škvrny na listoch a kvetoch či skučeravené tmavé listy.
Ak na breze spozorujeme nosánika- kovovolesklého chrobáka zelenej alebo modrej farby, siahneme po prípravku na ochranu proti obaľovačom, ktorý aplikujeme na konci mája. Samičky nosánika zvinú listy do rúrky a vkladajú do nich vajíčka.

Rozmnožovanie brezy
Existujú tri hlavné spôsoby, ako si môžete vypestovať vlastnú brezu:
1. Rozmnožovanie zo semien
Semená brezy môžeme vysievať na jeseň priamo na vonkajšie stanovisko, prejdú tzv. stratifikáciou. Potom môžete semienka vysievať priamo na konečné stanovisko, na substrát, len ľahko ich zatlačíme. Na pôdu nie je náročná. Porastie i v menej kvalitných pôdach, napr. kamenistých. Jediné, čo breze nesedí, je presádzanie. Preto jej vyberte hneď na začiatok také miesto, kde bude môcť rásť veľa rokov.
Pri generatívnom množení (zo semien) v polovici leta podrvíme dozreté jahňady briez do plastového vrecka. Semená a plevy vysypeme na podnos a fúkneme, aby nám na podnose zostali iba semená. Potom semená sušíme a uskladňujeme v chladničke pri približne 3 stupňoch Celzia. Semená uskladňujeme cez zimu v chladničke suché, aby sme tak predišli vzniku hubovej choroby.
2. Rozmnožovanie odrezkami
Breza sa dá vyklíčiť aj z konára, no táto metóda sa tiež považuje za mimoriadne náročnú z dôvodu zlého zakorenenia kultúry. Pri vegetatívnom rozmnožovaní briez je potrebné odoberať odrezky z mäkkého dreva. Odrezky odoberáme ideálne na rozhraní starého a nového dreva. Koniec odrezku je dobre namočiť do hormonálnej zakoreňovacej zmesi (alebo prášku), ak ju viete zohnať vo Vašej záhradníckej predajni. Konáriky potom napichajte do ľahkej, priepustnej, vzdušnej pôdy v úplnom tieni. Výhodne je rezy napichať do pôdy pokrytej netkanou textíliou.

3. Výsadba zo stromčeka
Treťou možnosťou vzhľadu brezy v záhrade je jednoducho vziať ju z lesa alebo kúpiť v škôlke. Najlepšie je ísť za ňou skoro na jar, kým listy odkvitnú. Mladú sadenicu kúpite aj v špecializovanej predajni. Pri nákupe stojí za to pamätať, že čím nižšia je rastlina, tým lepšie sa zakorení.
Pri nákupe sadeníc v nádobách, potom ich môžete zasadiť spolu s kusom pôdy. Ak sa vám páči zrelý strom, vykopajte ho v zime s veľkým blokom zamrznutej zeme. Transplantujte na svoje miesto, na jar sa breza prebudí a začne sa zakoreňovať.
Kultivary brezy previsnutej
Existuje niekoľko zaujímavých kultivarov brezy previsnutej, ktoré sa líšia vzhľadom a veľkosťou:
- Breza previsnutá ´YOUNGII´: Malý strom tzv. plačúceho vzhľadu, veľmi obľúbený pre svoj zaujímavý výzor. Strom rastie do výšky 2,5-3 m a šírky 3-4 m. Má širokú korunu, dáždnikový tvar a previsnuté konáre dosahujúce až po zem.
- Breza previsnutá 'Gracilis': Veľmi elegantný kultivar brezy bielej s previsnutým charakterom. Dorastá do výšky 6 m, podľa podmienok pestovania. Rastie relatívne pomaly, ročný prírastok je okolo 30-40cm. Listy sú výrazne hlboko laločnaté, svetlo až jasne zelené, lesklé.
- Breza previsnutá (základný druh): U nás veľmi rozšírený strom, nenáročný, rýchlo rastúci, dosahujúci do výšky 25 m. Koruna je väčšinou oválna s previsnutými vetvami.
Breza v ľudovom liečiteľstve
Breza previsnutá nájde svoje využitie aj v ľudovom liečiteľstve. Zbiera sa jej list, ktorý sa potom podáva vo forme čaju. Obsahuje saponíny, éterický olej, živicu, triesloviny, flavonoid hyperosid, vitamín C a iné látky. Má vlastnosti diuretika, diaforetika a antireumatika. Je súčasťou priemyselne vyrábaných močopudných čajovín a iných prípravkov. Osoží pri chorobách močových ústrojov (vnútorne ako odvar, aj zvonka do kúpeľa), ako aj pri reume. Napomáha látkovej premene (zvyšuje vylučovanie moču a nedráždi pritom obličky).
Používajú sa aj brezové púčiky (Gemmae betulae), zbierané pre silicu, ktorá vôňou pripomína ružový olej a používa sa do vodičiek na vlasy, a brezová kôra (Cortex betulae), z ktorej sa suchou destiláciou získava brezový decht.

Rozmnožovanie figovníka

tags: #breza #biela #rozmnozovanie
