Komplexný sprievodca pestovaním a prezimovaním mladých broskýň

Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách a vďaka svojej lahodnej chuti a nenáročnosti na pestovanie sú obľúbenou voľbou. Aby ste sa však mohli tešiť z bohatej úrody chutných plodov a zabezpečiť zdravý rast stromov, je dôležité poznať správne postupy pestovania a starostlivosti, vrátane prezimovania mladých stromčekov.

Záhradník orezáva broskyňu

Charakteristika a odrody broskýň

Broskyňa je lahodné a obľúbené ovocie, ktoré si môžete jednoducho dopestovať v záhrade. Broskyne sú pôvodom z Číny, kde sa pestujú už viac ako 4 000 rokov. Sú to pomerne krátkoveké stromy (15-20 rokov), dosahujúce maximálnu výšku 5 metrov (podľa zvolenej podnože). Plodné púčiky sa objavujú už na jednoročných výhonkoch. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Broskyne sa radia do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty). Existuje niekoľko druhov broskýň, ktoré sa líšia textúrou dužiny, chuťou a spôsobom pestovania:

  • Clingstone broskyne - Dužina týchto broskýň sa pevne prichytila k jadru, čo sťažuje jej oddelenie.
  • Freestone broskyne - U týchto broskýň sa dužina ľahko oddelí od jadra, čo z nich robí ideálnu voľbu pre priamu konzumáciu.
  • Donutové broskyne (Saturn) - Tieto broskyne majú plochý, diskovitý tvar a sú veľmi sladké a šťavnaté.
  • Nektarinky - Nektarinky sú v podstate bezšupkové broskyne, ktoré majú hladkú kožu a sú trochu tvrdšie než klasické broskyne.

Tabuľka: Odrody broskýň

OdrodaDoba dozrievaniaVeľkosť ploduChuťPoznámka
RedhavenZačiatok augustaStredne veľkýSladká, kysláOdolná voči mrazu, vhodná aj do vyšších polôh
LunaStrednáVeľkýSladká
FlamencoNeskoráVeľkýSladká
SaturnStrednáStredne veľkýSladká
KingpartJúnVeľkýSladká, šťavnatáVeľmi produktívna

Výber stanovišťa a pôdy pre broskyne

Správne sadenie broskýň je nevyhnutné pre ich zdravý rast a produkciu chutných plodov. Pri výbere vhodného miesta pre ovocné stromy je dôležité zvážiť ich budúci rast a potreby.

Ideálne stanovište:

  • Teplé, slnečné miesto: Broskyne milujú teplé a slnečné miesta. Vyberte stanovište, ktoré dostáva aspoň 6 až 8 hodín priameho slnka denne. V našej republike sa najčastejšie pestujú vo forme zákrsku, či štvrťkmeňa - jedine tak je zaistený dostatočný prísun svetla do všetkých partií koruny.
  • Otvorené stanovište chránené pred vetrom: Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m.n.m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom. Najvhodnejšie sú u nás polohy chránené pred severovýchodnými, severnými a západnými vetrami.
  • Nadradené polohy: Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov. Broskyne je možné pestovať aj vo vyšších polohách (nad 450 m.n.m.), tu je ale naozaj nutný správny výber stanovišťa.
Ideálne slnečné stanovište pre broskyňu

Charakteristika pôdy:

Broskyne a nektarinky nie sú náročné na pôdu a preferujú:

  • Dobre priepustná pôda: Broskyne potrebujú pôdu s dobrou drenážou, pretože ich korene nemajú radi dlhodobé premočenie. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu.
  • Humózna, vápenatá a živná pôda: Preferujú suchšiu, humóznu, vápenatú a živnú pôdu s pH okolo 6,5 - 8, stredne ťažkú až piesočnato-hlinitú.
  • pH pôdy: Broskyne preferujú mierne kyslú pôdu s pH v rozmedzí 6,0 - 7,0. Kôstkoviny vyžadujú pôdy neutrálne až mierne alkalické.

Výsadba mladých broskyňových stromčekov

Správne sadenie broskýň je nevyhnutné pre ich zdravý rast a produkciu chutných plodov.

Príprava pred sadením:

  1. Testovanie pôdy: Pred sadením otestujte pH pôdy.
  2. Príprava pôdy: Pred vysadením prekopte pôdu do hĺbky aspoň 30 cm a zapracujte do nej organický materiál, ako je kompost alebo hnojivo. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom!
  3. Príprava sadeníc: Pred sadením skontrolujte korene sadeníc a odstráňte všetky poškodené alebo suché časti. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočíme ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí). Pri kontajnerových stromoch nie je potrebné upravovať korene ani ich namáčať vo vode.

Sadenie stromčekov (NOVÁ ZÁHRADA)

Sadenie:

  1. Načasovanie: K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar (marec až apríl). Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar.
  2. Veľkosť jamy a umiestnenie sadenice: Vyhĺbte jamu s rozmermi 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku. Do jamy umiestnite silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženého maštaľného hnoja a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení. Stromček umiestnite tak, aby miesto vrúbľovania (spojenie podpníka a kmeňa) bolo približne 5 až 20 cm nad úrovňou pôdy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom doháňame, ušľapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu.
  3. Zalievanie a mulčovanie: Po vysadení broskyňu dôkladne zalejte, aby sa pôda usadila okolo koreňov. Do jamy nalejte minimálne 15 l vody. Mulčovanie: Rozložte okolo stromu vrstvu mulča (5-10 cm) z kompostu, slamy alebo kôry.
  4. Rozostupy: Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov.
Mulčovanie okolo mladého broskyňového stromčeka

Presádzanie ovocných stromov

Ak ste sa ocitli v situácii, kedy potrebujete presadiť už existujúce ovocné stromy, vrátane broskýň, je dobré poznať správne postupy a ideálne načasovanie. Ak máte na pozemku zdravé a životaschopné stromy, určite stojí za to ich presadiť. Stromčeky, ktoré sa chystáte presadiť, by nemali byť staršie ako 10 rokov, v opačnom prípade je už vhodnejšie zasadiť nové. Takéto presádzanie realizujte v období s miernymi nočnými mrazmi (−2 °C až −5 °C), aby obkopaný koreňový bal mierne premrzol. Do vopred pripravenej výsadbovej jamy nasypte dobre vyzretý kompost a stromček opatrne vložte dnu. Pri výsadbe stromčekov nezabúdajte na poriadne ukotvenie aspoň do troch strán, aby počas veterných dní nedošlo k vyvráteniu stromčekov. Ak sa vám podarilo presadenie aj s koreňovým balom, zrežte korunu o tretinu. Ak sa bal počas presádzania rozpadol, pri mladších stromoch korunu skracujte až o polovicu, pri starších ju treba skrátiť až o dve tretiny.

Starostlivosť o broskyne

Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať.

Hnojenie:

Veľmi dôležité je hnojenie po dokvete, aby sme podporili veľkosť a kvalitu plodov. Dopĺňame základné živiny, predovšetkým draslík a dusík (dusíka menej). Možno prihnojovať aj vyzretým hnojom, ale chce to už určité skúsenosti (k trojročnému stromu cca 10kg hnoja, k päťročnému 20kg atď.). V súčasnej dobe je možné zohnať už špeciálne hnojivá určené priamo pre broskyne, ktoré nám celú prácu uľahčia. Minerálny režim pôdy vo vzťahu k ovocným rastlinám vyjadruje obsah a dostupnosť N, P, K, Ca, ďalej Mg, Fe, a mnohých ďalších, ktoré rastliny síce potrebujú v malých množstvách, ale ktoré sú nevyhnutné pre nerušený priebeh životných pochodov rastliny (Mn, B, Cu, S ai.), ktoré zaraďujeme do skupiny mikroelementov. Tieto sú potrebné pre všetky ovocné rastliny, ale nie v rovnakom pomere, čo je potrebné zohľadniť pri príprave pôdy pod ovocný sad a pri jej hnojení v ďalšom období.

Zálievka:

Najväčšie nároky na vodu majú broskyne hlavne v máji av júni, a potom cca 3 týždne pred zberom. U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Ak v čase tvrdnutia kôstok, vystúpia teploty nad 25°C, je potrebná každodenná zálievka v objeme 5 l priamo k stromu. V čase dozrievania plodov, pri teplotách nad 30°C, spotrebuje strom broskyne každý deň aj 10 l vody.

Podpora mladých stromčekov:

Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do už vyhĺbenej jamy.

Tvarovanie a rez broskýň

Správne tvarovanie broskyňových stromov je dôležité pre podporu zdravého rastu, zabezpečenie prístupu slnečného svetla a udržanie bohatej úrody. Broskyne rodia plody na nových výhonkoch, ktoré vyrástli v predchádzajúcej sezóne. Broskyňa je špeciálny strom, ktorý si vyžaduje špecifický prístup, ako aj kvalitnú a neustálu starostlivosť. Jedným z najdôležitejších, ale aj zodpovedných postupov je prerezávanie takejto rastliny. Rez každého ovocného stromu je nutnosťou, pretože predlžuje jeho životnosť, umožňuje zvýšiť úrodu a môže tiež zvýšiť jeho odolnosť voči zlým klimatickým podmienkam. Koniec koncov, korene rastliny dostávajú zo zeme veľa rôznych živín, ktoré sú rovnomerne rozptýlené po celom strome. Vďaka tomu konáriky, ktoré nie sú zaťažené plodmi, rastú oveľa lepšie a rýchlejšie. V dôsledku toho to vedie k zahusteniu koruny. To znamená, že strom navrchu zhrubne a dole sa stane holou. V dôsledku toho to môže viesť k zníženiu výnosu ovocného stromu. To je jeden z dôvodov, prečo je obriezka taká dôležitá. Pri rozhodovaní o tomto postupe je dôležité pochopiť, že strom má rastové aj ovocné výhonky.

  • Rastové výhonky: Majú iba vegetatívne púčiky, najmä u mladých broskýň. Na začiatku jari ich treba orezať.
  • Plodné výhonky: Sú konáre, na ktorých časom rastú šťavnaté a voňavé plody.
  • Zmiešané výhonky: Majú rastové aj ovocné puky. Najcennejšie sú tzv. zmiešané výhonky, hrubé 7 - 9 mm, na ktorých sú kvetné púčiky v skupinách s rastovými. Málo hodnotné sú bočné, tenké výhonky na staršom dreve - majú veľa jednotlivo uložených kvetných púčikov a málo vegetatívnych, ktoré po vypučaní nezabezpečia dostatočnú výživu plodov na nich, plody sú drobné alebo opadajú.

Ak vetvy neodrežete, potom bude počet ovocných embryí na broskyni obrovský. Ale živín nebude stačiť. A to znamená jediné - budú malé a nenasýtené. Strihanie rastliny môže začať už v druhom roku jej života. Počas tejto doby bude mať broskyňa čas, aby sa dostatočne posilnila. Okrem toho bude mať bočné výhonky, z ktorých je potrebné v budúcnosti vytvoriť strom. Pred týmto časom nie je potrebné prerezávanie. Jediná vec, ktorá sa vyžaduje, je odstrániť vrchol tak, aby vetvy začali rásť nie hore, ale do strán.

Typy korún:

Existujú rôzne tvary korún, najvhodnejším tvarom koruny na pestovanie broskýň je tzv. kotvovitá koruna alebo pohárikový tvar.

  • Pohárikový tvar (vázový tvar): Tento tvar je ideálny pre broskyne, pretože umožňuje prístup svetla a vzduchu do stredu stromu. Je to najpoužívanejší pestovateľský tvar, ktorý tvorí kmienok s výškou 60 až 100 cm a dutá koruna najčastejšie tvorená štyrmi kostrovými konármi. Cieľom je vytvoriť otvorenú a vzdušnú korunu v tvare vázy, kde hlavné kostrové vetvy rastú smerom von.
  • Pyramídový tvar: Pri tomto spôsobe tvarovania sa strom formuje do tvaru pyramídy.
  • Voľne rastúca koruna: Tento tvar umožňuje stromu prirodzený rast, s minimálnym zásahom do tvarovania.

Kedy a ako strihať broskyne:

Rez broskýň je základom pre zdravý strom a bohatú úrodu. Broskyňa sa považuje za špeciálnu plodinu, ktorá si vyžaduje pravidelné prerezávanie. Je potrebné to robiť takmer celú sezónu: na jar, v lete a na jeseň. Pred začatím procesu obriezky je nevyhnutné dezinfikovať každý nástroj akýmikoľvek prostriedkami a potom ho utrieť dosucha.

Záhradník strihá broskyňu na jar

Jarný rez:

Jar je najvhodnejší čas: Najlepší čas na strihanie broskýň je na jar, tesne pred začiatkom aktívneho rastu stromu. Jarný rez broskyne stimuluje tvorbu kvetných pukov a zvyšuje kvalitu úrody. V súčasnosti je skutočne nevyhnutné mať čas na obriezku ešte pred začiatkom objavenia sa šťavy. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von. Ak stromček nerástol dosť silne, skracujeme po časť narastenú v prvej rastovej vlne. Rez by mal byť hotový do polovice septembra.

Letný rez:

Počas leta môžete vykonať jemný letný rez, ktorý pomáha kontrolovať nový rast a zlepšiť prístup svetla do vnútra koruny. V júni môžeme svetelný režim na konárikoch zlepšiť vylámaním prebytočných letorastov. Vylamujú sa tie, pri ktorých sa nenachádzajú plody. V auguste je hlavným termínom rezu po zbere úrody. Vtedy z koruny odstráňte vyrodené časti konárov. Na strome v blízkosti vzniknutej rany ponechajte dva tohtoročné výhonky, z ktorých horný neskracujte a spodný skráťte na čapík s približne dvomi očkami, čo poslúži na obnovu rodivého dreva v budúcom roku. Tento postup opakujte každý rok. V poslednej dekáde augusta skrátime letorasty o tretinu dĺžky, na bujnejšie rastúcich stromoch necháme časť letorastov nezrezaných, aby sme nepodporili tvorbu letorastov ďalšej rastovej vlny, ktoré by nevyzreli. Pri tomto reze okrem skrátenia letorastov môžeme odstrániť zahusťujúce letorasty. Druhotné letorasty na ponechaných častiach skrátených silných letorastov preriedime na vzdialenosť asi 0,1 m (ponechávame najmä tie, ktoré rastú von z koruny) a môžeme ich i skrátiť za 4. listom. Vrchný predčasný letorast v takom prípade neskracujeme. Slabo rastúce letorasty obrastu neskracujeme. V tomto období sa vo veľkovýrobe na niektorých miestach uplatňuje aj tzv. „zelený rez“.

Jesenný rez:

Po zbere broskyne sa môžete začať pripravovať na zimu. Vykonajte sanitárne prerezávanie tých vetiev, ktoré majú akékoľvek infekcie. Je potrebné odstrániť tie, ktoré boli odlomené. Po zbere je veľmi dôležité orezať konáre. V tomto čase sa produkcia miazgy zastaví, takže strom nebude dostávať veľa stresu, na rozdiel od iných ročných období. Jesenný rez môže začať v septembri, ale musí byť ukončený do 15. októbra. Je to potrebné, aby strom mohol trochu zosilnieť a zostať silný na zimu.

Výchovný rez:

Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu. V prvom roku po výsadbe nechajte 4 bočné výhony. V druhom roku odstráňte prebytočné vetvy, vyberte najslabší výhonok a skráťte ho o polovicu, rovnako aj ostatné vetvy. V treťom roku urobte podobné kroky, ale nechajte aj slabšie vetvy rásť dlhšie. Vo štvrtom roku obmedzte rez u vetiev s prvými kvetmi.

Zmladzovací rez:

Vykonáva sa skracovaním základných vetiev. Ak broskyne po celú dobu neprešli takým postupom ako omladzovanie, potom je po 12 rokoch nevyhnutné ich obnoviť. Aby ste to urobili, na starom plodnom vrchole musíte nechať niekoľko najsilnejších vetiev. Potom je potrebné ich odrezať o tretinu a zvyšok výhonkov narezať na krúžok. Pri použití tejto možnosti je však potrebné mať na pamäti, že časť konárov, ktoré je potrebné vyrezať, by nemala byť väčšia ako tretina celej koruny. Ak je to tak, prerezávanie by sa malo vykonávať postupne. Keď sa však tento proces dokončí, potom z výhonkov, ktoré rastú z koreňa, je potrebné vytvoriť budúci kmeň. Zmladzovať musíme i namrznuté stromy po tuhých zimách, ktoré zmladzujeme až po vypučaní rezom až do zdravého dreva.

Dôležité pravidlá rezu:

  • Odstránenie mŕtvych a chorých vetví: Prvým krokom pri strihaní je odstránenie všetkých suchých, poškodených alebo chorých vetiev. Tieto vetvy sú náchylné na šírenie chorôb. Použitie čistých a ostrých nožníc je pri odstraňovaní chorých vetiev nevyhnutné.
  • Prúdenie vzduchu a prístup svetla: Cieľom je vytvoriť otvorenú a vzdušnú korunu, kde hlavné kostrové vetvy rastú smerom von. To umožňuje prístup svetla do vnútra stromu a znižuje riziko plesňových ochorení.
  • Skrátenie nových výhonkov: Skracujte tieto výhonky približne o polovicu, aby sa podporil nový rast a tvorba kvetných púčikov. Rez nad vonkajším púčikom zabezpečí, že nový výhonok bude rásť smerom von z koruny stromu.
  • Každoročný rez je nevyhnutný: Broskyne vyžadujú každoročné strihanie, aby sa udržal ich tvar a podporila pravidelná úroda. Ak by sa strom nerezal, môže prerásť a stať sa príliš hustým, čo by viedlo k menšej a nekvalitnejšej úrode.
  • Vetvy pod správnym uhlom: Hlavné kostrové vetvy by mali rásť pod uhlom približne 45° voči kmeňu. Tento uhol je dostatočne pevný, aby uniesol váhu plodov, ale zároveň umožňuje dobrý prístup svetla.
  • Zimný strih broskýň sa neodporúča: Pretože sú citlivé na mrazy a zimný strih môže strom oslabiť a zvýšiť riziko poškodenia mrazom.
  • Ošetrenie rán: Vzniknuté rany dôsledne zatrite štepárskym voskom alebo balzamom. Na ďalšiu dezinfekciu sekcií môžu byť ošetrené síranom meďnatým.

Štepenie broskýň

Jednou z dôležitých poľnohospodárskych techník je štepenie a opätovné štepenie záhradníckych plodín. Štepenie broskýň je neoddeliteľnou súčasťou získania kvalitnej plodiny. Tento postup umožňuje pestovať južné stromy aj v chladných oblastiach.

Detail štepenia broskyne

Kedy a ako štepiť broskyne:

Procedúra sa odporúča vykonať pred začiatkom procesu toku miazgy. Počas tohto obdobia sú obličky stále v pokoji. Načasovanie závisí od zvolenej metódy postupu. V južných oblastiach sa očkovanie vykonáva častejšie v marci, v strednom pruhu - v máji. Mali by sa brať do úvahy poveternostné podmienky a stav plodín. Teplotný režim vzduchu by mal mať pozitívny indikátor kedykoľvek počas dňa. V lete je dovolené očkovať broskyňu. Vďaka tomuto postupu môžete nielen zvýšiť úrodu, ale aj spestriť ju rôznymi druhmi ovocia v jednej záhrade.

Podpníky a kompatibilita:

Štepenie broskyne na marhule je celkom vhodné, pretože tieto plodiny majú vynikajúcu vzájomnú kompatibilitu. Marhule sú univerzálne broskyňové podpníky, pretože väčšina ich odrôd je mrazuvzdorná a rastie na rôznych druhoch pôd. Existujú aj iné kultúry, na ktoré je broskyňa naštepená:

  • Sadenice mandlí
  • Broskýň
  • Sliviek
  • Čerešní
  • Čerešní vtáčej

Sadenice horkých mandlí sú energické broskyňové podpníky a sú celkom dobre kombinované so všetkými odrodami broskýň. Mandžurská - semenáč slabšieho vzrastu s vysokou odolnosťou mrazu.

Nástroje a techniky štepenia:

Hlavným nástrojom úspešnej vakcinácie je nôž. S príslušným tvarom a ostrou čepeľou noža ľahko urobíte požadovaný rez. Nemali by ste používať kuchynský nôž. Na prípravu podpníkov a odrezkov by ste mali používať záhradné nožnice. Na zaistenie štepov potrebujete špeciálne obväzy s elastickou štruktúrou rôznych veľkostí. Existuje niekoľko spôsobov očkovania:

  • Kopulácia: Pre tenké zásoby je kopulácia najvhodnejšou metódou. Podpník a odrezok v priemere by sa mali čo najviac zhodovať.
  • Štepenie za kôru: Vhodný čas na štepenie stromu pre kôru je jar, keď nastane obdobie začiatku aktívneho toku miazgy. Pripravený rez podľa tejto metódy sa naštepí na bočnú stranu pažby a vloží sa do malého rezu v dreve.
  • Štepenie do T-rezu: Táto metóda nie je určená na zmenu typu stromu, ale na obnovenie toku miazgy v prípade vážneho poškodenia kôry.

Ochrana pred škodcami a chorobami a prezimovanie

Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília. Broskyne dokážu krátkodobo zniesť mrazy až -25 °C, ale sú pomerne náchylné na vymŕzanie. Pravidlá pre pestovanie nektariniek platia prakticky totožné ako pre broskyne, rozdiel však môže spočívať v odolnosti. Broskyne a nektarinky trpia množstvom chorôb, rovnako ako ostatné ovocné dreviny.

Prezimovanie mladého broskyňového stromčeka jutovinou

Najčastejšie choroby a škodcovia:

  • Kučeravosť broskyne: Na listoch sa objavujú žlto-zelené, neskôr červené, vypuklé pľuzgiere, ktoré deformujú celý list a spôsobia jeho zaschnutie a opad. Ako prevenciu využijeme na jeseň fungicídy s hydroxidom meďnatým, ako je Champion, Kocide a pod. Naše babičky využívali na postrek listov mlieko. Ak ste zástancami ekologického pestovania, určite túto metódu vyskúšajte.
  • Moniliový úpal: Ak vetvičky stromu vyzerajú ako spálené, listy zosychajú, ale neopadávajú, a kvety sú ako po spálení mrazom, pravdepodobne ide o moniliový úpal. Preventívne strom ošetrujeme na začiatku kvitnutia a po dokvete, obzvlášť ak je jar chladná a daždivá.
  • Vošky broskyňové: Spôsobujú kaderenie a žltnutie listov a ich následný opad. Zároveň sú prenášačom ďalších vírusových chorôb. Chráňte stromy pred škodcami a zvieratami, ako sú zajace, pomocou ochrannej siete alebo obalu na kmeň.

Proti väčšine škodcov a chorôb sa dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom. Ak sa na broskyniach objavia škodcovia alebo príznaky chorôb, ihneď odstráňte postihnuté vetvy. Použite prírodné postreky proti škodcom a pravidelne kontrolujte strom na príznaky infekcií.

Zber úrody

Plody broskyne sú pripravené na zber od júla do septembra, v závislosti od klimatických a slnečných podmienok. Po fyziologickom, júnovom opade plody preberieme tak, že zostane na konáriku 3 - 5 plodov.

tags: #broskyne #prezimovanie #mladych #stromcekov

Populárne príspevky: