Vždyzelený krušpán: Všestranný ker pre vašu záhradu

Krušpán (Buxus) je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami. V posledných rokoch je čoraz populárnejšie pestovanie tvarovaných krušpánov v nádobách. Takto pestované rastliny môžeme vídať pred vchodmi do budov v mestách alebo na terasách či balkónoch. Krušpány v nádobách je možné veľmi ľahko a rýchlo preusporiadať a tak vo veľmi krátkej dobe zmeniť dizajn prostredia, v ktorom sú umiestnené. Krušpán si nájde miesto v každej záhrade, v ktorej sa uplatní ako nenáročný okrasný ker s celoročne zeleným vzhľadom. Elegantný solitér aj súčasť nižších živých plotov. Okrasný ker známy aj ako buxus nie je naším pôvodným druhom. Do strednej Európy zavítal z neďalekého Stredomoria, kde má dlhú pestovateľskú tradíciu. Vo veľkom sa pestuje na juhu Európy, na severe Afriky aj na území bývalej Malej Ázie. V niektorých oblastiach na pobreží pri Stredozemnom mori je dokonca najobľúbenejším a najviac pestovaným okrasným kríkom. Prednosti krušpánu najprv zaujali tunajšiu šľachtu, ktorá si nenáročný ker nechala vysádzať v parkoch a záhradách pri svojich honosných sídlach. Tie boli vďaka výsadbe krušpánu živšie a zelenšie aj počas zimy, kedy väčšina domácich druhov nebola olistená. Celoročne zelený vzhľad pomohol krušpánu k ďalšej expanzii. Vždyzelený ker sa teší značnej obľube aj kvôli svojej flexibilite. Nielenže sa prispôsobí rôznej polohe, záhradkári ho môžu pestovať aj rôznymi spôsobmi a v rôznych podobách. Najskôr ho zahliadneme ako dekoratívny solitér pestovaný vo veľkom kvetináči, v ktorom vynikne najmä v prevedení s guľovým zostrihom. Ako hustá zelená guľa v kvetináči sa pestuje pri domoch aj pred verejnými budovami. V záhradách pri rodinných domoch sa ako solitér bežne vysádza aj priamo do záhonov, kde sa často objavuje v pyramídovom, dáždnikovom alebo kužeľovitom tvare. Krušpán (Buxus sempervirens) je pestovateľsky nenáročná vždyzelená drevina, možno i preto je taká obľúbená v záhradách. Bežné je už i pestovanie rastliniek vo vegetačných nádobách. Krušpán je ker, ktorý je veľmi hojne využívaný ako živý plot. Už v antike krušpánu zdobili rímske dvory a vidiecke statky, v našich podmienkach bezpečne prezimuje. Túžite vziať do ruky záhradnícke nožnice a popustiť uzdu fantázii? Potom ste našli jasnú voľbu. Krušpány sú vyslovene určené na tvarovanie. Ďalšou výhodou tohto kríka sú takmer nulové nároky na pôdu a závlahu. Zimostráz je vždyzelená drevina tradične používaná na tvarované živé ploty a topiary. Krušpán je ideálna drevina pre každého, kto chce do svojej záhrady vniesť eleganciu a formálny vzhľad. S týmito tipmi na pestovanie budete mať istotu, že váš krušpán bude rásť zdravý a krásny.

Druhy krušpánov

Existuje niekoľko druhov krušpánov, ktoré sú populárne pre svoju všestrannosť a estetiku.

• Buxus sempervirens (Krušpán vždyzelený) - Tento druh je najrozšírenejší a je známy svojím hustým, tmavozeleným lístím. Klasický krušpán pre presný tvar, hustý živý plot a stálu zeleň aj v zime. Môže dorásť do výšky 2,5-4 m pri približne rovnakej šírke.
• Buxus microphylla (Krušpán drobnolistý) - Má menšie, jemnejšie lístie ako Buxus sempervirens. Pomaly rastúci, kompaktný, hustý krík, dorastajúci do výšky 0,5-1,3 m a šírky 0,5-1 m.
• Buxus balearica (Krušpán balearský) - Tento druh má väčšie listy a dorastá do výšky 3 až 4 metrov.
• Buxus harlandii - Tento druh je zriedkavejší a vyznačuje sa pomalým rastom a drobným, elegantným lístím.

Novo vyšľachtený nádejný kultivar krušpánu s pozoruhodnými vlastnosťami. Husto vetvený, zakrpatený, vždyzelený krík. Dorastá do výšky 60-90 cm a šírky 60-120 cm. Stálezelený krík, pomaly rastúci, dobre znášanlivý, vhodný do nízkych živých plotov a nádob. Stĺpovitá odroda krušpánu s pomerne rýchlym rastom. Veľmi krásny žltolistý kultivar.

Buxus sempervirens, čiže krušpán, je dekoratívny ker s lesklými tmavo zelenými listami. Na jar obrastá drobnými žltými kvetmi. Používa sa aj ako živý plot. Rastlina je nenáročná, čo sa týka pestovania. Dobre sa jej darí v polotieni aj na priamom slnku. Je mrazuvzdorná.

Pestovanie a starostlivosť

Výber stanovišťa

Krušpán preferuje polotienisté stanovište, ktoré poskytuje čiastočné slnečné svetlo a dostatočné tienenie počas najteplejších hodín. Vyhnite sa miestam, kde je suchá a horúca mikroklíma, ktorá môže krušpánu uškodiť. Krušpánu sa darí na každom mieste. Ak má kvalitnú pôdu s dostatkom živín a po výsadbe sa o neho správne postaráme, prosperovať bude aj v tieni. Najlepšie sa cíti v polotieni, pri dostatku vlahy prežije aj na otvorenom presvetlenom priestranstve.

Pôda

Krušpán uprednostňuje pôdy, ktoré sú mierne kyslé až neutrálne a poskytujú dobrú priepustnosť. Ker bude rásť v akejkoľvek priepustnej pôde. Substrát by mal obsahovať dostatok živín, najmä minerálnych látok potrebných pre zrýchlenie pomalšieho rastu. Pridať do neho môžeme aj trochu domáceho kompostu. Ideálne pH mierne zvlhčenej zeminy sa pohybuje na neutrálnej úrovni.

Výsadba

Najlepší čas na výsadbu krušpánu je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. V prípade jesennej výsadby je potrebné zvoliť skorší termín, aby mal ker dostatok času na pevné zakorenenie ešte pred zimou. V prípade jarnej výsadby je najvhodnejším obdobím prvá polovica apríla.

Na výsadbu do kvetináčov vyberáme zdravé rastliny z kvalitným koreňovým balom. Nádobu volíme dostatočne veľkú, prinajmenšom o 5-7 centimetrov väčšiu než je koreňový bal. Snažíme sa vyhýbať tmavým farbám nádob, hlavne pri tých, ktoré budú umiestnené na slnečných stanovištiach. Pravidelné prehrievanie koreňového balu môže nepriaznivo vplývať na koreňový systém rastliny. Na dno nádoby nasypeme niekoľko centimetrov drenážnej vrstvy (postačia drobnejšie kamene). Pri sadení použijeme kvalitný substrát zložený zo svetlej a tmavej rašeliny s pH 5 až 6. Substrát poriadne utlačíme aby nám po zaliatí vodou príliš nesadol. Krušpán zasadíme do nádoby o niekoľko centimetrov hlbšie než je vrchná strana kvetináča. Tým si rezervujeme niekoľko centimetrov priestoru pre mulčovací materiál, ktorý nám bude chrániť rastlinu pred odparovaním vody z pôdy, zabráni rastu burín a tiež bude plniť dekoratívnu funkciu. Nakoniec vysadený krušpán výdatne zalejeme.

Zálievka

Pravidelná zálievka je dôležitá najmä pre mladé rastliny. Pri dostatku zrážok stačí krušpán polievať raz za týždeň. Ker prežije aj niekoľko dní sucha. O niečo viac vody potrebujú krušpány pestované v kvetináčoch. V tých by substrát nemal byť suchý dlhšie ako 3 až 4 dni. Viac vlahy vyžadujú najmä mladé jedince.

Hnojenie

Na jar použite organické hnojivo alebo hnojivo špeciálne určené pre okrasné dreviny. Krušpán nevyžaduje časté hnojenie. Jednorazové sezónne hnojenie je postačujúce. Každý krušpán si potrpí na dostatok výživných látok. Pravidelné hnojenie po 2 až 3 týždňoch potrebujú najmä mladšie kríky. Najlepším hnojivom bude tekutý prípravok aplikovaný formou bežnej zálievky. Hnojí sa v priebehu celej vegetačnej sezóny.

Rez

Pomalší rast krušpánu nevyžaduje časté strihanie. Ak je ker pestovaný ako solitér, každý rok na jar stačí urobiť ozdravný a tvarovací rez. K častejšiemu strihaniu pristúpime, keď na drevine nájdeme poškodené alebo odumreté konáriky.

Zimná starostlivosť

Krušpán je v našich podmienkach mrazu odolný, ale pri pestovaní v nádobách musíme v zimnom období venovať zvýšenú pozornosť koreňovému balu. Keďže na zimu listy ostávajú na rastline, dochádza k odparovaniu vody podobne ako počas iného ročného obdobia. Dlhotrvajúce mrazy tiež môžu spôsobiť premrznutie koreňového balu čo má za následok nemožnosť prijať vodu koreňovým systémom rastliny. V tomto čase je preto krušpán skôr vystavený riziku uschnutia než vymrznutia. Krušpán pestovaný v nádobách preto polievame aj počas zimných mesiacov.

Zrejme najbezpečnejšou formou prezimovania krušpánu v nádobách je vykopať na záveternom mieste záhrady jamu, nádobu vložiť do nej a prihrnúť ju zeminou. Tým sa okolo koreňového balu vytvorí dostatočná izolačná vrstva a navyše občasne topiaci sa sneh nám rastlinu pravidelne zavlaží.

Ak takéto možnosti nemáme, postačí ak nádobu s krušpánom na zimu premiestnime do chladnej a svetlej miestnosti. Rastlinu občasne zalejeme aby bola pôda stále vlhká, nie však premokrená.

V prípade ak nádobu na zimu nemáme kam premiestniť, mali by sme koreňový bal chrániť obalením nádoby izolačnou vrstvou. Krátkodobé premrznutie rastlinu nepoškodí, avšak pri dlhodobejších mrazoch môže dôjsť k uschnutiu krušpánu. Zvlášť pri celodenných mrazoch premiestnime krušpán aspoň raz za 14 dní do chladnejšej miestnosti. Necháme koreňový bal rozmrznúť a rastline doprajeme vlahu.

Vo voľnej pôde zvládne krušpán prezimovanie. Ak je pestovaný v nádobe, vložte ju do väčšieho kvetináča a priestor vyplňte napr. polystyrénom.

Rozmnožovanie

Rozmnoženie krušpánu nie je nič zložité. Odrezkami si krušpán môžete rozmnožiť kedykoľvek počas sezóny. Počítajte však s tým, že zakoreňovanie odrezkov trvá pomerne dlhý čas.

Ostrými nožnicami si nastrihajte asi 10-centimetrové výhonky. Lepšie je však, ak ich odtrhnete tak, že na ich konci zostane tzv. pätka, teda kúsok staršieho dreva - samotné výhonky však nemajú byť príliš drevnaté. Zo spodnej časti odstráňte všetky listy. Konce odrezkov namočte do vody a potom do zakoreňovacieho stimulátora. Takto ošetrené odrezky napichajte do prázdneho pareniska (ak máte) alebo do nádob do substrátu z rašeliny a piesku až po prvé ponechané listy. Zavlažte ich. Do jari sa odrezky silno zakorenia.

Elegantný krušpán si môžeme jednoducho rozmnožiť aj sami. Postačia nám k tomu 10 až 15-centimetrové výhonky z mladých a zdravých konárov. Zo spodnej časti výhonkov odstránime listy a odrezky dáme zakoreniť do pripraveného substrátu s mierne navlhčenou vrstvou pôdy. Zakoreňovať sa budú 12 až 15 týždňov, počas ktorých ich chránime pred priamym slnečným svetlom.

Pri výseve semien je nutné jemne porušiť obal semena, ideálne pilníkom. Potom semienka vložíme do vody cez noc. Následne vložíme do piesku a uložíme do chladničky na 2 mesiace - stratifikujeme. Takto sú semienka pripravené na siatie. Substrát použijeme špeciálny pre krušpány. Ideálna teplota na klíčenie je izbová teplota. Druhá metóda výsevu je vykonať výsev na jeseň - v októbri alebo v novembri priamo von. Pôda by mala byť výživná, ílovitá a mierne zásaditá.

Choroby a škodcovia

Správna starostlivosť o krušpán je kľúčová aj kvôli podpore jeho vitality a imunity. Napriek veľmi dobrej odolnosti voči mrazom a horúčavám sa ťažšie bráni voči vybraným chorobám. Dostatočne odolný nie je ani voči niektorým škodcom.

Najviac ho ohrozujú húsenice vijačky krušpánovej, ktoré konzumujú krušpánové listy. Tie poškodzujú aj larvy méry krušpánovej, ktoré z nich cicajú šťavu a tým deformujú ich tvar. Keďže títo škodcovia v našich končinách nemajú prirodzeného predátora, ker je pred nimi potrebné chrániť ochranným postrekom. Ten sa podobne ako postreky proti plesniam a koreňovej hnilobe aplikuje raz alebo dvakrát za rok podľa potreby.

Krušpán je potrebné chrániť aj pred psami. Jeho zdravie a estetický vzhľad ohrozuje ich moč. Pravidelné močenie na zelené vetvičky vedie k ich uschnutiu, neskôr až k úplnému odumretiu. Priamemu kontaktu psov s krušpánom treba zabrániť aj kvôli jedovatým látkám prítomným v jednotlivých častiach rastliny.

Buxus sempervirens, čiže krušpán, je dekoratívny ker s lesklými tmavo zelenými listami. Na jar obrastá drobnými žltými kvetmi. Používa sa aj ako živý plot. Rastlina je nenáročná, čo sa týka pestovania. Dobre sa jej darí v polotieni aj na priamom slnku. Je mrazuvzdorná.

Krušpán (Buxus) je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami. Pestuje sa v živých plotoch, v nádobách aj ako solitérny ker. Výborne zvláda rez a pôsobí celoročne dekoratívne. Okrem všetkých pozitívnych vlastností je tu predsa len jedna negatívna. Tieto dreviny sú v poslednom období často napádané invazívnou Vijačkou krušpánovou. Porast sa samozrejme aj po napadnutí dá zachrániť. Záleží od miery poškodenia, množstva húseníc atď.

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) pochádza z Ázie. Na Slovensku sa objavila okolo roku 2011 a odvtedy spôsobuje problémy na krušpánoch, prípadne bršlenoch. Je to húsenica zelená s čiernymi pásikmi, neskôr motýľ bielej alebo svetlohnedej farby. Pokiaľ na krušpáne objavíte pavučinu, je už v štádiu zakuklenia sa. Veľmi dôležité je však kontrolovať porasty od začiatku sezóny. Vijačka kladie vajíčka na spodnú stranu listov. Z nich sa vyvinú larvy. Najdôležitejšie je včas zaregistrovať výskyt húseníc, ktoré začínajú požierať ker od jeho vnútra. Existujú chemické postreky, ktorým môžete zničiť húsenice a motýle. Vijačka dokáže prezimovať vo vnútri kra a proces sa opakuje. Pokiaľ by prišli niekoľkodňové mrazivé dni, je tu šanca, že by sa celá generácia zničila. Ako sme spomenuli, požierať začínajú od stredu kra a končia na vrcholových výhonkoch. Napadnutá rastlina postupne stráca svoj lesk listov, pôsobí sucho, zvädnuto. Listy sú zahryznuté, vnútri je trus húseníc a najmä pavučiny. Nejeden živý plot dokáže množstvo húseníc doslova zo dňa na deň zlikvidovať. Preto treba pravidelne najmä súvislé plochy kontrolovať. Treba však začať v prvej fáze. Pokiaľ uvidíte na hornej časti kra pavučinku, celý ker opatrne roztvorte a pozrite sa do vnútra. Celú drevinu poriadne vystriekajte prúdom vody pomocou hadice, čím bude tlak vody silnejší, tým lepšie. Po uschnutí dreviny od vody za teplého a suchého počasia aplikujte postrek Karate Zeon 5 CS, Decis AL, Dimilin 48 SC alebo môžete vyskúšať Lepinox Plus. Nakoľko sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou, je potrebné použiť aj zmáčadlo. Napr. Postrek treba aplikovať viackrát a pravidelne už po prvom výskyte aplikovať na porast. Ideálne je kombinovať 2 rôzne kontaktné postreky.

Krušpán môže byť náchylný na niektoré choroby, ako je huba Cylindrocladium, ktorá spôsobuje odumieranie listov. Dôležitá je správna cirkulácia vzduchu okolo rastliny, takže sa vyhnite prehusteným výsadbám.

tags: #buxus #a #jeho #kvitnutie

Populárne príspevky:

• pestovanie tuje Smaragd
• Ako pestovať bedľu vysokú
• ako vybrať kvety na okrúhly stôl
• ako ochrániť úrodu cesnaku pred škodcami
• Komfortné a zdravé ponožky z bambusu