Návod na pestovanie kríčkových paradajok pre bohatú úrodu

Kríčkové paradajky sú jedny z najmenej náročných rastlín na pestovanie, vďaka čomu sú ideálnou voľbou pre začínajúcich záhradkárov aj pre tých, ktorí majú obmedzený priestor. Na rozdiel od tyčkových paradajok, ktoré môžu dorastať do niekoľkých metrov a vyžadujú oporu, kríčkové paradajky sú nižšieho vzrastu, merajú maximálne jeden meter a nepotrebujú žiadnu špeciálnu oporu.

Kríčkové paradajky sú označované aj ako determinantné druhy, čo znamená, že ich rast je ukončený kvetenstvom, a preto sa na záhrade ďalej nešíria do výšky. Okrem hlavného výhonku má rastlina aj niekoľko bočných či postranných výhonkov, ktoré sa nevylamujú ani nevyštipujú, na rozdiel od tyčkových odrôd.

Výber a predpestovanie sadeníc

Tajomstvo úspešného pestovania paradajok spočíva predovšetkým v zakúpení kvalitných semienok a substrátu. Paradajkám trvá približne 60 až 100 dní, kým na nich vyrastú plody vhodné na zber. Preto je vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia potrebné najprv predpestovať sadenice. Semiačka paradajok ideálne vysádzame medzi februárom a aprílom. Vhodnou voľbou sú kríčkové odrody, ako napríklad Latah, Siberian, Bogus Frucht alebo Imun. Existuje obrovské množstvo odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, chuťou a farbou. Komerční pestovatelia už desaťročia pestujú tyčkové odrody paradajok pre ich neprekonateľne vysokú plodivosť, ktorá trvá až do jesene. Avšak pre menšie priestory a nenáročných pestovateľov sú kríčkové odrody ideálne.

Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace. Semená paradajok klíčia pomerne dobre, je však vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Do každého okienka sadbovača či téglika umiestnite dve až tri semená, zasypte ich asi centimetrom zeminy a jemne pritlačte. Pôdu zvlhčite rozprašovačom. Akonáhle majú rastlinky prvé pravé lístky, vykonáva sa pikýrovanie, čiže prepichovanie. Malinké sadenice presuňte do samostatného kelímku alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť.

Príprava pôdy a stanovišťa

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré milujú slnečné stanovište a teplú pôdu. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Ideálne je polotienisté stanovište s dostatočným množstvom tepla, svetla a vzduchu. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba. Pôda by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5.

Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Pôdu môžeme pripraviť už na jeseň, čiže zhruba pol roka dopredu. Rajčiny totiž milujú dobre vyhnojenú pôdu vrátane hnojenia maštaľným hnojom.

Výsadba na trvalé stanovisko

Výsadba paradajok na trvalé stanovisko sa robí zvyčajne po 20. máji, kedy už väčšinou nehrozí riziko neskorých mrazíkov, ktoré by mohli mladé rastlinky poškodiť. Pri výsadbe predpestovaných priesad na záhon alebo do pestovateľských nádob sa odporúča dodržať vhodný spon. Niektorí záhradkári volia spon 50 x 50 centimetrov, iným vyhovuje spon 50 x 60 centimetrov a ďalší radšej vysádzajú kríčkové paradajky do sponu 70 x 20 centimetrov. Dôležité je počítať s tým, že sa rastliny rozrastú do šírky a každá bude okolo seba potrebovať dostatok priestoru.

Sadenice umiestňujeme hlbšie, vysádzame ich skôr šikmo a následne zahrnieme zeminou tiež spodnú časť stonky. Vďaka tomu bude paradajka neskôr koreniť aj z neho, vďaka čomu sa bude môcť vytvoriť silnejší a bohatší koreňový systém. Pri výsadbe do kvetináčov, hrantíkov alebo debničiek sa na dno pokladá drenáž, ktorá odvádza preč prebytočnú vodu.

Pestovanie v nádobách

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne či terase. Kríčkové paradajky sú ideálne pre pestovanie v nádobách. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 litrov a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby, napríklad samozavlažovacie kvetináče s rozmermi aspoň 30 x 30 cm a hĺbkou 35 cm. Na dno nádoby vložte dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplňte priepustným záhradným substrátom s dostatkom živín. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si rastliny vytvoria ďalšie korene a zlepšia vstrebávanie vody a živín. Nezabudnite, že štepené paradajky je potrebné zasadiť vyššie, aby ich koreňový bal zostal viditeľný.

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa môžu korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu, pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú.

Starostlivosť o kríčkové paradajky

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej, v dobe plodu výdatne, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Paradajky zalievame len odspodu, nie priamo na listy. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Keďže paradajky potrebujú k rastu pomerne veľké množstvo živín, nemali by ste zabúdať ani na pravidelné prihnojovanie. Používané prípravky by mali obsahovať všetky potrebné mikroprvky a látky, ako je dusík, fosfor či draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože živiny sa z neho uvoľňujú nepravidelne. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady. Talianski vedci zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu.

Na rozdiel od tyčkových paradajok sa kríčkové odrody nevyštipujú. Jednotlivé bočné výhony (zálistky) sa nechávajú voľne ležať alebo plaziť a nevyväzujú sa ani k žiadnej konštrukcii, pretože by potom mohli mať tendenciu rásť do výšky. Hlavná stonka dorastá iba do obmedzenej dĺžky, a akonáhle dosiahne svoj vrchol, vytvorí sa na ňom strapec kvetov.

Choroby a škodcovia paradajok

Napriek tomu, že ide o populárny druh zeleniny, mnohí pestovatelia dodnes zápasia s nevhodnými podmienkami, ktoré dokážu pokaziť klíčenie a rast paradajok. Tu je prehľad najčastejších problémov:

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba, ktorá sa rýchlo šíri počas dlhotrvajúcich dažďov. Ochrana spočíva v prevencii - opatrnom zavlažovaní a dostatočných rozostupoch medzi rastlinami pre dobrú cirkuláciu vzduchu. Pomôžu aj preventívne postreky.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami so žltou obrubou. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať, predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami a vedie k nižšej úrode.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, šíriaca sa od spodných listov nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov. Prevenciou je dostatočné vetranie a likvidácia napadnutých rastlinných zvyškov.
• Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou či závlahou v období dozrievania plodov, najmä pri prebytku draslíka a dusíka, ktoré brzdia príjem vápnika.
• Slnečný úpal: V dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä po prudkej zmene počasia. Postihuje sadenice, stonky aj plody.
• Strapka západná: Drobný hmyz cicajúci rastlinné šťavy a prenášajúci vírusové ochorenia. Pomôžu ochranné siete a chemické prípravky.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si na zemiakoch, paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú listy. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
• Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Vyžaduje opakované chemické ošetrenie.
• Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť a spôsobujú žltnutie a opadávanie listov. Prenášajú vírusové ochorenia.

Zber úrody

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Mali by byť už vyfarbené, ale stále ešte pevné (nie zmäknuté). Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

tags: #pestovanie #krickovych #paradajok

Populárne príspevky:

• Kokarda osinatá 'Burgunder'
• Kreatívne zdobenie kvetináčov
• Lipa ako prírodný všeliek
• ako pestovať mrazuvzdorné palmy
• Stabilita a efektivita lesného hospodárenia