Buxus a jeho škodcovia: komplexný sprievodca

Buxus, známy aj ako krušpán, je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami, ktorý sa teší veľkej obľube v záhradách. Jeho pomalý, ale hustý rast a možnosť tvarovania ho predurčujú na vytváranie živých plotov, okrasných tvarov, alebo na pestovanie v nádobách. Krušpán má svoje korene pri šľachtení bonsajov a je vďačným kerom, ktorý dobre znáša rez a pôsobí celoročne dekoratívne. Vyhovuje mu neutrálna až alkalická pôda, pomerne suchá a vzdušná. V našich podmienkach sú najčastejšie zakúpené druhy ako Krušpán drobnolistý (Buxus microphylla) alebo Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens), často s rôznymi prívlastkami ako „aureovariegata“ či „Morris Midget“. Existujú však aj rôzne odrody, ktoré sa odlišujú aj farbou listov. Tento ker dorastá do výšky 40 až 80 cm podľa daného druhu, pričom prirodzene sa nájdu aj väčšie druhy, ktoré časom môžu dorásť aj do výšky niekoľkých metrov. Buxus je vskutku nenáročný ker, ktorý si svoje miesto nájde na slnečnom mieste, ako aj v tieni. V zásade mu neprekáža ťažšia či redšia pôda, problém nemá ani na rašeliniskách. Nevadí mu ani zima, preto nie je potrebné ho nijak špeciálne zazimovávať. Počas rastu umožňuje jeho zastrihávanie a regulovanie hustoty koruny či výšky. Vysádzať je ideálne na skorú jar, v prípade živého plota sa odporúča sadiť jednotlivé sadenice v medzerách od seba 25 až 35 cm. Tvarovanie za pomoci strihania je vítané a jeho výsledný vzhľad je len na vašej fantázii. Pravidelná zálievka nie je na škodu a v podstate ju aj vyžaduje, netreba to však preháňať. Pri výsadbe do kvetináča je dobré použiť drenážnu vrstvu v podobe kamienkov a do zeminy primiešať hydrogel pre lepšie zadržiavanie vlhkosti. Substrát by mal mať pH okolo 5-6, môžete ho miešať so zmesou rašeliny akéhokoľvek druhu.

Napriek svojej nenáročnosti a obľúbenosti, krušpán čelí viacerým škodcom a chorobám, ktoré môžu spôsobiť značné poškodenie až úhyn rastlín.

Cylindrokladiové odumieranie krušpánu

Cylindrokladiové odumieranie krušpánu (Cylindrocladium buxicola, známa aj ako Calonectria pseudonaviculata) je deštruktívne hubové ochorenie, ktoré postihuje krušpán (Buxus spp.). Spôsobuje škvrny na listoch, defoliáciu a lézie na stonkách, čo vedie k značnému poškodeniu rastlín a v niektorých prípadoch až k ich úhynu. Choroba sa šíri v teplých a vlhkých podmienkach a prenáša sa infikovaným rastlinným materiálom, nástrojmi alebo vodnými kvapkami. Huba produkuje spóry (konídiá), ktoré sa šíria vodou, vetrom alebo kontaminovanými nástrojmi. Spóry dopadnú na listy alebo stonky krušpánu v teplých, vlhkých podmienkach a prenikajú do rastlinného tkaniva. Patogén rastie a produkuje ďalšie spóry, ktoré môžu infikovať okolité rastliny.

Príznaky Cylindrocladiového odumierania krušpánu:

Kruhové hnedé až čierne škvrny na listoch, často s tmavším okrajom.
Rýchly opad listov, ktorý zanecháva holé stonky.
Tmavohnedé alebo čierne pruhy na stonkách.
V závažných prípadoch môžu odumrieť celé vetvy, časti kríkov alebo dokonca celé kríky.

Efektívna prevencia tohto ochorenia zahŕňa sanitárne opatrenia, aplikáciu fungicídov a používanie odolných odrôd krušpánu. Odporúča sa zavlažovať krušpány pri koreňoch, najlepšie kvapkovou závlahou, rastliny upravovať iba vtedy, ak sú suché, a po reze hneď dezinfikovať nožnice.

Vijačka krušpánová (Glyphodes perspectalis)

Vijačka krušpánová je húsenica, ktorá v poslednom období veľmi škodí požermi nových výhonkov a za pár dní dokáže narobiť hotovú spúšť. Je to invázny škodca pôvodom z Ázie, napádajúci krušpány (Buxus). V našich podmienkach prezimuje a nemá prirodzeného predátora. Dosahuje 2-3 generácie za rok. Počas roka môže mať až tri generácie a je nevyhnutná rýchla chemická ochrana. Húsenice tohto motýľa sa živia jedovatými listami. Majú vyvinutý špeciálny chemický mechanizmus, ktorým zneškodnia jed. Jeden rok vás nadchýnajú elegantné motýle vijačky a koncom leta musíte vysekať krušpán. Kry vyzerajú, akoby len obschli po tvarovaní nožnicami. V priebehu niekoľkých dní sú schopné skonzumovať listy celej rastliny. Nahlodané kríky sú viditeľné na lícnej alebo rubovej strane listov. Keď húsenice povyrastú, požierajú celé listy, ohlodávajú aj mladé konáriky. Silnejšie poškodené listy vysychajú a opadávajú. Mladé húsenice spôsobujú na listoch fľaky a škvrny, ktoré sa odlišujú rôznymi odtieňmi zelenej farby, môžu až žltnúť, postupne hnednúť. Práve tento príznak by ste si mali všímať.

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je škodca pochádzajúci z východnej Ázie. Neveľký motýľ s rozpätím krídel maximálne 4 cm je pomerne nenápadný. Bežne je bledý s hnedou kresbou, vyskytnúť sa však môže aj hnedá forma. V Európe sa vijačka krušpánová po prvýkrát objavila v roku 2006. Tento škodca prezimuje v štádiu húsenice. Teplé zimy v posledných rokoch húseniciam vyhovujú. Potrebujú síce chlad, ale ideálna teplota je okolo +2 až +3 stupne počas poldruha mesiaca, inak dochádza k úhynu. Mrazivá zima by teda mohla tento problém s inváziou vijačky vyriešiť. Motýľ vijačky je dobrý letec a tak sa rozširuje bez problémov na veľké vzdialenosti. Živý plot môže byť napadnutý v podstate permanentne. Na jednej rastline sa môže tento škodca vyskytovať vo viacerých štádiách svojho životného cyklu.

Vijačka krušpánová spôsobuje enormný úhyn kríkov krušpánu. V poslednom období je veľmi rozšíreným škodcom na kríkoch krušpánu, ktorý u nás prakticky nemá prirodzeného nepriateľa. Vijačka krušpánová je pomerne nenápadný motýľ, ktorého húsenice dokážu počas jednej sezóny prakticky úplne zdecimovať i niekoľko rokov pestované a udržiavané krušpány. Na prvý pohľad sa môže zdať, že kríčky krušpánu vysychajú - listy rastliny blednú, žltnú, hnednú. Pri silnom napadnutí sa objavuje biela hustá pavučina s trusom húseníc. Tie listy postupne vyžerú tak, že po nich zostane len hrubšia žilnatina.

Húsenice vijačky začínajú so žerom pri teplotách okolo 8-10 ºC. Vijačka krušpánová zimuje v štádiu húsenice. Mladé húsenice si koncom vegetačného obdobia vytvárajú pavučinové zámotky, najčastejšie medzi spradenými listami, taktiež v štrbinách na hostiteľskej rastline alebo v jej blízkosti a v zámotkoch prezimujú. Následne samičky kladú skupiny vajíčok po 5 - 30 ks na listy krušpánov, vajíčka majú priemer asi 1 mm. Po 7 - 10 dňoch sa z nich vyliahnu húsenice. Počas života sa húsenica pohybuje na hostiteľskej rastline v priestore s priemerom 20 - 25 cm. Motýle možno monitorovať od konca mája až do októbra. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Na hostiteľských rastlinách môžu byť súčasne húsenice rôznych veľkostí.

Problémom je, že buxus je tak hustý, že si spočiatku vôbec nemusíte všimnúť, že sa niečo deje. Húsenice žijú vo vnútri kríku. A keď si ich všimnete, už môže byť neskoro, vnútro porastu môže byť mŕtve. V súčasnej dobe je jarná vlna napadnutia preč, treba však počítať, že z húseníc sa vyliahne motýľ, ktorý nakladie vajíčka a z nich sa niekedy okolo júna vyliahnu nové húsenice, ktoré urobia ďalšie škody. Počas sezóny sa potom môže objaviť ešte druhá generácia škodiaca v júli a v auguste a tretia až do začiatku zimy.

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) pochádza z Ázie. Na Slovensku sa objavila okolo roku 2011 a odvtedy spôsobuje problémy na krušpánoch, prípadne bršlenoch. Je to húsenica zelená s čiernymi pásikmi, neskôr motýľ bielej alebo svetlohnedej farby. Pokiaľ na krušpáne objavíte pavučinu, je už v štádiu zakuklenia sa. Veľmi dôležité je však kontrolovať porasty od začiatku sezóny. Vijačka kladie vajíčka na spodnú stranu listov. Z nich sa vyvinú larvy. Najdôležitejšie je včas zaregistrovať výskyt húseníc, ktoré začínajú požierať ker od jeho vnútra. Poškodenie krušpánu po viacnásobnom chemickom ošetrení je zjavné. Rastlina je bledá a stráca svoj lesk. Mladé larvy požierajú iba hornú časť listov. No napriek tomu listy po požere vijačkou krušpánovou vädnú a usychajú. Staršie larvy požerú čo ostane a obyčajne nechajú už len stredovú časť listov. Po tomto požere krušpán uhynie.

Príznaky napadnutia Vijačkou krušpánovou:

Pavučinky medzi konármi a na listoch.
Trus húseníc zachytený na pavučinách.
Prítomnosť húseníc rôznych veľkostí.
Listy sú zahryznuté, s vyžratými zárezmi, alebo ostáva len zoschnutá žilnatina.
Listy žltnú, hnednú, vädnú a opadávajú.
Holé, zoschnuté stonky a vetvičky.
Celkový úhyn kríkov.

Vzhľadom na to, že v Európe vijačka krušpánová nemá prirodzených predátorov, spôsobuje značné škody v okrasných záhradách. V Ázii je jej predátorom napríklad ázijský sršeň - Vespa velutina.

Méra krušpánová (Psylla buxi)

Méra krušpánová spôsobuje lyžicovitosť listov krušpánu. Prezimuje v štádiu mladých lariev na vrcholoch výhonkov a tie sa na jar pustia do cicania. Od júla samičky začínajú klásť vajíčka na púčiky krušpánu. Ochranný postrek robte v čase liahnutia lariev v júli až v auguste.

Príznaky napadnutia Mérkou krušpánovou:

Lyžicovitosť listov.
Krútenie listov, strata tvaru a opadávanie.

Roztoč krušpánový

Roztoč krušpánový spôsobuje malé vizuálne poškodenie, ktoré sa dá ľahko prehliadnuť. Jeho dlhodobá aktivita však môže spôsobovať, že buxus stráca farbu a vitalitu.

Príznaky napadnutia Roztočom krušpánovým:

Malé vizuálne poškodenie listov.
Strata farby a vitality rastliny.

Byľomor krušpánový

Byľomor krušpánový sa postará o zničenie listov, predovšetkým sa zameriava na vnútornú časť listov, ktoré požiera. Listy začnú strácať farbu a začnú vznikať škvrny.

Príznaky napadnutia Byľomorom krušpánovým:

Poškodenie vnútornej časti listov.
Listy strácajú farbu a objavujú sa škvrny.

Ochrana a prevencia

Pri napadnutí rastliny vijačkou krušpánovou je dôležité zasiahnuť hneď po zistení prvých príznakov a urobiť prvý postrek. Preto treba pravidelne živý plot prehliadať a kontrolovať.

Chemická ochrana:

Pri Vijačke krušpánovej: Dursban 480 EC, Karate Zeon 5 CS, Decis AL, Dimilin 48 SC, Reldan 22.
Pri Mére krušpánovej: Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS alebo Mospilan 20 SP.

Najšetrnejším prípravkom proti Vijačke krušpánovej je selektívny prípravok Dimilin 48 SC, ktorý usmrcuje húsenice ako požerový jed. Funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a ani na predátorov hmyzu. Účinný je aj insekticíd Karate Zeon 5 CS. Dôležité je tento postrek aplikovať okamžite, keď sa objaví škodca a hlavne viackrát zopakovať. Mnohí záhradkári nedajú dopustiť na dávkovanie 3x po dvoch týždňoch.

Pri postreku je dôležité použiť aj zmáčadlo tzv. lepidlo na listy ako je Silwet Star alebo Agrovital, pretože listy majú ochrannú voskovú vrstvu. Aby sa krušpány po postreku rýchlejšie zregenerovali, je dobré prihnojovať.

Biologická ochrana:

Lepinox plus je selektívny biologický insekticíd obsahujúci baktériu Bacillus thuringiensis. Táto baktéria produkuje proteín, ktorý pôsobí špecificky proti húseniciam motýľov. Baktérie narušujú tráviaci systém húsenice a spôsobujú jej ochrnutie.
Biologický účinný postrek na báze Bacillus thuringiensis kurstaki. Tieto malé baktérie vylučujú z tela toxíny a tie sú po požraní húsenicou v črevách aktivované a následne dochádza k poškodeniu črevnej steny húsenice, ktorá behom niekoľkých desiatok minút zastavuje požer a za 2 až 3 dni zahynie.

V prípade napadnutia Vijačkou krušpánovou je ideálne kombinovať aspoň dva rôzne insekticídy s kontaktným účinkom napr. Dursban 480 EC, Reldan 22 a prípravky so systémovým účinkom. Pri biologickej ochrane sa odporúča pridať aj biologické zmáčadlo, ktoré rastline dodá potrebné živiny pre obnovu a rast, a zároveň vytvorí ochranný film na listoch rastliny. Odporúča sa hnojivo, ktoré funguje zároveň aj ako zmáčadlo - BorOil. BorOil obsahuje prírodné mastné kyseliny a terpény, ktoré zaistia priľnavosť a rovnomerné nanesenie hnojiva na listovú plochu rastliny. Môžete tiež použiť zmáčadlo Agrovital.

Krtko sa TOHTO bojí ako čert kríža! Zistite, ako sa rýchlo zbaviť krtkov navždy a úplne bez chémie

Priveľmi napadnutý krušpán je natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa už nedá zabrániť. Preto je dôležité zasiahnuť včas a pravidelne kontrolovať porasty. Nielenže sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou, ale aj samotná vijačka je potvora, ktorá sa vie dobre brániť. Ak by prišli niekoľkodňové mrazivé dni, je tu šanca, že by sa celá generácia zničila.

Pri napadnutí rastliny vijačkou krušpánovou je dôležité zasiahnuť hneď po zistení prvých príznakov a urobiť prvý postrek. Prehliadajte živý plot a kontrolujte ho. Na povrchu spočiatku nemusí byť nič poznať. Neskôr, keď húsenice vijačky povyrastú, škody sú rozsiahle. Ich prítomnosť prezradia popretkávané pavučinové vlákna medzi konármi, ktoré vytvára húsenica, trus na nich zachytený a prítomnosť samotných húseníc. Tie už ohrýzajú listy natoľko, až sa v nich vytvárajú zárezy, prípadne ostáva len zoschnutá žilnatina listov. Čím sú húsenice väčšie a staršie, tým viac zožerú. Napokon sa pustia do celých listov a dokonca aj do mladých koncových výhonkov. Vetvičky živého plota ostávajú zoschnuté, hnedé, holé. Aj starý, dobre rozrastený živý plot z krušpánu dokážu pažravé húsenice vijačky totálne zničiť.

Keďže sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou, bude potrebné do postrekovej tekutiny pridať aj zmáčadlo tzv. lepidlo na listy ako je, Silwet Star alebo Agrovital. Aby sa krušpány po postreku rýchlejšie zregenerovali, je dobré prihnojovať napr. tekutým kryštalickým hnojivom.

Veríme, že sme vám pomohli rozoznať škodcov, ktorí môžu pestovanie krušpánu znepríjemniť. Nezabúdajte na pravidelnú kontrolu a včasnú prevenciu, aby ste sa mohli dlho tešiť zo zdravých a krásnych krušpánov vo vašej záhrade.

tags: #buxus #a #jeho #skodcovia