Ako zachrániť krušpán po napadnutí vijačkou krušpánovou: Kompletný sprievodca
Krušpán (Buxus) je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami, ktorý sa pestuje v živých plotoch, v nádobách aj ako solitérny ker. Výborne zvláda rez a pôsobí celoročne dekoratívne. Okrem všetkých pozitívnych vlastností je tu predsa len jedna negatívna. Tieto dreviny sú v poslednom období často napádané invazívnou Vijačkou krušpánovou.
Porast sa, samozrejme, aj po napadnutí dá zachrániť. Záleží od miery poškodenia, množstva húseníc atď.
Čo je Vijačka krušpánová?
Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je invázny škodca pôvodom z Ázie, ktorý má na jedálnom lístku prevažne krušpány (Buxus), prípadne bršleny. Na Slovensku sa objavila okolo roku 2011 a odvtedy spôsobuje problémy.
Húsenice tohto motýľa sa vo svojej domovine živia okrem rôznych druhov krušpánu aj viacerými druhmi cezmín a bršlenov. K nám bol tento škodca zrejme zavlečený s rastlinami z dovozu, ktoré sa v ostatných rokoch tešia na Slovensku veľkej obľube. Prvýkrát bol jeho výskyt zaznamenaný v roku 2006 v Nemecku, u nás prvýkrát v roku 2011 na juhu Slovenska a pri moravských hraniciach. Dnes je teritórium „pôsobenia“ tejto húsenice a motýľa oveľa väčšie.
Rozpoznanie škodcu
- Motýľ: Neveľký motýľ s rozpätím krídel maximálne 4 cm je pomerne nenápadný. Bežne je bledý s hnedou kresbou, vyskytnúť sa však môže aj hnedá forma. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra.
- Húsenica: Je to húsenica zelená s čiernymi pásikmi. Dorastená húsenica je približne 3,5 cm dlhá, lesklá, zelená s pestrou kresbou a čiernou hlavou. Na chrbte má zelený pásik lemovaný žltozelenými líniami, pod ním je rad čiernych škvŕn a dva viac-menej súvislé čierne pásiky. Medzi nimi je biely prerušovaný pásik. Spodný čierny pásik lemuje ďalšia žltozelená línia. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Staršie húsenice majú zelenožlté alebo žlté telo s hrubými čiernymi a tenkými bielymi pásikmi pozdĺž celej svojej dĺžky.
- Vajíčka: Vijačka kladie vajíčka na spodnú stranu listov.
Vývojový cyklus vijačky krušpánovej
V strednej Európe dokáže vijačka v dobrých podmienkach vyprodukovať až 2-3 generácie následníkov. Pri 20 °C trvá vývin od nakladenia vajíčok po vyliahnutie motýľa asi 40 dní.
- Prezimovanie: Mladé húsenice si koncom vegetačného obdobia vytvárajú pavučinové zámotky, v ktorých prezimujú. Najčastejším miestom sú spradené listy krušpánu a taktiež rôzne štrbiny na hostiteľskej rastline. Vijačka dokáže prezimovať vo vnútri kra. Tento motýľ je dostatočne otužilý na to, aby prežil naše zimy. Tuhá zima, ktorá zvykne okolo januára aj februára v našich končinách udrieť im takmer vôbec nevadí.
- Jar: Na jar, keď teploty presiahnu 7 °C (alebo okolo 8 až 10 °C), húsenice pokračujú v poškodzovaní rastlinných pletív a začínajú sa kukliť medzi listami. Kukla je zelená s hnedými pozdĺžnymi kresbami na chrbtovej strane.
- Leto: Z húseníc sa vyliahne motýľ, ktorý nakladie vajíčka a z nich sa niekedy okolo júna vyliahnu nové húsenice, ktoré urobia ďalšie škody.
Gynekológ: Cysty na vaječníkoch, kedy sa stávajú nebezpečné?
Príznaky napadnutia krušpánu
Problémom je, že buxus je tak hustý, že si spočiatku vôbec nemusíte všimnúť, že sa niečo deje. Húsenice žijú vo vnútri kríku. A keď si ich všimnete, už môže byť neskoro, vnútro porastu môže byť mŕtve. Nejeden živý plot dokáže množstvo húseníc doslova zo dňa na deň zlikvidovať. Po napadnutí krušpánu húsenicami vijačky zostávajú na rastline len holé konáriky popretkávané pavučinou. V tomto štádiu ho už nedokážete zachrániť.
Húsenice začínajú požierať ker od jeho vnútra a končia na vrcholových výhonkoch. Napadnutá rastlina postupne stráca svoj lesk listov, pôsobí sucho, zvädnuto. Listy sú zahryznuté, vo vnútri je trus húseníc a najmä pavučiny. Dôkazom jej prítomnosti na rastlinách je prítomnosť pavučiny, v ktorej sa zachytáva trus húseníc. Pokiaľ na krušpáne objavíte pavučinu, je už v štádiu zakuklenia sa.
Ako ošetriť krušpán po napadnutí
Včasná detekcia a mechanické odstránenie
Veľmi dôležité je kontrolovať porasty od začiatku sezóny. Najdôležitejšie je včas zaregistrovať výskyt húseníc. Výskyt prezimujúcich húseníc treba dôkladne monitorovať už od polovice marca. Preto treba pravidelne najmä súvislé plochy kontrolovať. Treba však začať v prvej fáze. Ak na stonkách či listoch uvidíte dravé húsenice, ihneď ich pozbierajte.
Pokiaľ uvidíte na hornej časti kra pavučinku, celý ker opatrne roztvorte a pozrite sa do vnútra. Celú drevinu poriadne vystriekajte prúdom vody pomocou hadice, čím bude tlak vody silnejší, tým lepšie.
Chemické postreky
V súčasnosti sú proti vijačke účinné, bohužiaľ, len chemické postreky. Existujú chemické postreky, ktorým môžete zničiť húsenice a motýle. Po uschnutí dreviny od vody za teplého a suchého počasia aplikujte postrek.
Účinné by mali byť prípravky s obsahom látky thiacloprid alebo na báze Bacillus thuringiensis. V každom záhradníctve vám určite poradia, ktorý prípravok ich návštevníci chvália. Nakoľko sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou, je potrebné použiť aj zmáčadlo. Postrek treba aplikovať viackrát a pravidelne už po prvom výskyte aplikovať na porast. Ideálne je kombinovať 2 rôzne kontaktné postreky.
Odporúčané prípravky:
- Dimilin 48 SC: Najšetrnejším je pravdepodobne selektívny prípravok Dimilin 48 SC, ktorý usmrcuje húsenice ako požerový jed. Funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a čo je dôležité, ani na predátorov hmyzu, ako sú napr. bystruškovité chrobáky.
- Karate Zeon 5 CS a Decis AL: Účinné sú napríklad aj insekticídy Karate Zeon 5 CS a Steward.
- Lepinox Plus: Na reguláciu húseníc v záhrade vám poslúži pôdna baktéria Bacillus thuringiensis. Vytvára takzvaný delta-toxín, ktorý špecificky pôsobí proti húseniciam vijačky krušpánovej. Húsenice sa kontaminujú požerom ošetrených listov prípravkom Lepinox Plus. Baktéria Bacillus thuringiensis sa v prírode bežne vyskytuje v pôde. Prípravok preto nie je škodlivý pre užitočný hmyz ani stavovce a nezanecháva rezíduá, takže je ideálny pre ekologické výsadby. Uvoľnené toxíny spôsobia poškodenie čreva, čo má za následok prerušenie požeru počas niekoľkých hodín. Približne o dva až päť dní dochádza k úhynu húseníc. Najvyššiu účinnosť má prípravok na mladé instary škodcu. Pri teplotách nad 15 °C vykazujú húsenice zvýšenú požerovú aktivitu, a tak prijmú dostatočné množstvo prípravku, ktorý obsahuje účinnú baktériu. Prípravok aplikujte jemným rosením na rastliny.
Dôležité je postreky aplikovať okamžite, keď sa objavia škodce. Priveľmi napadnutý krušpán je už totiž natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa nedá zabrániť.
tags: #buxus #ako #osetrit #po #napadnuti #husenicou