Krušpán (Buxus): Všestranný spoločník do každej záhrady
Krušpán, známy aj ako buxus, je elegantný solitér a zároveň nenáročný okrasný ker s celoročne zeleným vzhľadom, ktorý si nájde miesto v každej záhrade. Tento vždyzelený ker sa teší značnej obľube aj kvôli svojej flexibilite. Krušpán vytvára protistojné vajcovité listy. Je pre ne príznačné, že sú hladké a kožovité. Žlté kvety sa tvoria v pazuchách listov v marci a apríli. Droga krušpánu obsahuje alkaloidy (buxín), silice a triesloviny, pričom je zelená a jej chuť je horká. Drevo sa vyznačuje odolnosťou, pevnosťou a tvrdosťou. V posledných rokoch krušpán trápi najmä rôzne škodce, ktoré nás nútia nielen k preventívnemu ošetreniu, ale aj k používaniu ochranných postrekov.
Okrasný ker známy aj ako buxus nie je naším pôvodným druhom. Do strednej Európy zavítal z neďalekého Stredomoria, kde má dlhú pestovateľskú tradíciu. Vo veľkom sa pestuje na juhu Európy, na severe Afriky aj na území bývalej Malej Ázie. V niektorých oblastiach na pobreží pri Stredozemnom mori je dokonca najobľúbenejším a najviac pestovaným okrasným kríkom. Prednosti krušpánu najprv zaujali tunajšiu šľachtu, ktorá si nenáročný ker nechala vysádzať v parkoch a záhradách pri svojich honosných sídlach. Tie boli vďaka výsadbe krušpánu živšie a zelenšie aj počas zimy, kedy väčšina domácich druhov nebola olistená.
Celoročne zelený vzhľad pomohol krušpánu k ďalšej expanzii. Vždyzelený ker sa teší značnej obľube aj kvôli svojej flexibilite. Nielenže sa prispôsobí rôznej polohe, záhradkári ho môžu pestovať aj rôznymi spôsobmi a v rôznych podobách. Najskôr ho zahliadneme ako dekoratívny solitér pestovaný vo veľkom kvetináči, v ktorom vynikne najmä v prevedení s guľovým zostrihom. Ako hustá zelená guľa v kvetináči sa pestuje pri domoch aj pred verejnými budovami. V záhradách pri rodinných domoch sa ako solitér bežne vysádza aj priamo do záhonov, kde sa často objavuje v pyramídovom, dáždnikovom alebo kužeľovitom tvare. Krušpán si v minulosti našiel aj praktické uplatnenie. Jeho drevo sa niekedy používalo na výrobu niektorých hudobných nástrojov. Najčastejšie sa uplatňovalo pri zhotovovaní fláut a klarinetov.
Ďalším pozitívom krušpánu je jeho vynikajúca odolnosť. Mrazuvzdorný ker znesie aj tuhšie mrazy. Ak ho správne zazimujeme, dokáže prežiť aj pri teplotách pod -20 °C. Problémy mu nespôsobujú ani letné horúčavy. Napriek tomu, že sa nejedná o typickú teplomilnú drevinu, stredomorský pôvod ju predurčuje k schopnosti prosperovať aj pri vysokých teplotách nad 25 °C. Odolnosť voči tvrdším klimatickým podmienkam sa prejavuje aj schopnosťou vydržať na miestach vystavených prievanu, resp.
Pestovanie a starostlivosť o krušpán
Krušpánu sa darí na každom mieste. Ak má kvalitnú pôdu s dostatkom živín a po výsadbe sa o neho správne postaráme, prosperovať bude aj v tieni. Najlepšie sa cíti v polotieni, pri dostatku vlahy prežije aj na otvorenom presvetlenom priestranstve. Ker bude rásť v akejkoľvek priepustnej pôde. Substrát by mal obsahovať dostatok živín, najmä minerálnych látok potrebných pre zrýchlenie pomalšieho rastu. Pridať do neho môžeme aj trochu domáceho kompostu. Ideálne pH mierne zvlhčenej zeminy sa pohybuje na neutrálnej úrovni.
Podobne ako väčšina iných okrasných kríkov, aj krušpán sa vysádza na jar alebo v priebehu jesene. V prípade jesennej výsadby je potrebné zvoliť skorší termín, aby mal ker dostatok času na pevné zakorenenie ešte pred zimou. V prípade jarnej výsadby je najvhodnejším obdobím prvá polovica apríla. Pri dostatku zrážok stačí krušpán polievať raz za týždeň. Krík prežije aj niekoľko dní sucha. O niečo viac vody potrebujú krušpány pestované v kvetináčoch. V tých by substrát nemal byť suchý dlhšie ako 3 až 4 dni. Viac vlahy vyžadujú najmä mladé jedince.
Každý krušpán si potrpí na dostatok výživných látok. Pravidelné hnojenie po 2 až 3 týždňoch potrebujú najmä mladšie kríky. Najlepším hnojivom bude tekutý prípravok aplikovaný formou bežnej zálievky. Hnojí sa v priebehu celej vegetačnej sezóny. Pomalší rast krušpánu nevyžaduje časté strihanie. Ak je ker pestovaný ako solitér, každý rok na jar stačí urobiť ozdravný a tvarovací rez. K častejšiemu strihaniu pristúpime, keď na drevine nájdeme poškodené alebo odumreté konáriky.
Rozmnožovanie krušpánu
Elegantný krušpán si môžeme jednoducho rozmnožiť aj sami. Postačia nám k tomu 10 až 15-centimetrové výhonky z mladých a zdravých konárov. Zo spodnej časti výhonkov odstránime listy a odrezky dáme zakoreniť do pripraveného substrátu s mierne navlhčenou vrstvou pôdy. Zakoreňovať sa budú 12 až 15 týždňov, počas ktorých ich chránime pred priamym slnečným svetlom.
Najčastejšie problémy pri pestovaní krušpánu
Správna starostlivosť o krušpán je kľúčová aj kvôli podpore jeho vitality a imunity. Napriek veľmi dobrej odolnosti voči mrazom a horúčavám sa ťažšie bráni voči vybraným chorobám. Dostatočne odolný nie je ani voči niektorým škodcom. Najviac ho ohrozujú húsenice vijačky krušpánovej, ktoré konzumujú krušpánové listy. Tie poškodzujú aj larvy méry krušpánovej, ktoré z nich cicajú šťavu a tým deformujú ich tvar. Keďže títo škodcovia v našich končinách nemajú prirodzeného predátora, ker je pred nimi potrebné chrániť ochranným postrekom. Ten sa podobne ako postreky proti plesniam a koreňovej hnilobe aplikuje raz alebo dvakrát za rok podľa potreby.
Krušpán je potrebné chrániť aj pred psami. Jeho zdravie a estetický vzhľad ohrozuje ich moč. Pravidelné močenie na zelené vetvičky vedie k ich uschnutiu, neskôr až k úplnému odumretiu. Priamemu kontaktu psov s krušpánom treba zabrániť aj kvôli jedovatým látkam prítomným v jednotlivých častiach rastliny.
V posledných rokoch krušpán trápia najmä rôzne škodce, ktoré nás nútia nielen k preventívnemu ošetreniu, ale aj k používaniu ochranných postrekov. Zatiaľ čo v niektorých záhradách sú pomerne dobre izolované a so škodcami ani s chorobami nie je takmer žiadny problém, v iných lokalitách predstavujú najohrozenejšiu skupinu okrasných kríkov. Posledných približne 10 rokov sa naším územím šíri nepôvodný malý motýľ - vijačka krušpánová. Zatiaľ čo dospelec pre rastliny nepredstavuje priamu hrozbu, úplne inou kapitolou sú jeho húsenice. Úpornosť tohto škodcu má v zásade dva dôvody, a to veľké množstvo húseníc na jednej rastline a tiež to, že sa húsenice liahnu v niekoľkých vlnách od mája do októbra. Húsenice poznáme podľa zelenej farby a čiernych znakov. Dosahujú dĺžku okolo troch centimetrov. Jeden dospelý motýľ môže na jedenkrát naklásť aj viac ako dve desiatky vajíčok. Húsenice sprvu nevidíme, hostia sa vnútri kra, kde skeletujú povrch listov. Aj krušpány výrazne poškodené žravými húsenicami vijačky sa dajú opäť prebudiť k životu. Ak chceme predchádzať škodám, kríky od jari do jesene kontrolujeme, a to tak, že rozhrnieme vetvy a pozrieme sa dovnútra, či sa medzi listami neobjavujú mladé húsenice. Keď sa tento škodca „prehryzie“ až k obvodovým vetvám, väčšinou je poškodenie už rozsiahle.
Ako tomu zabrániť? Okrem pravidelnej kontroly môžeme rastliny preventívne ošetrovať ekologicky šetrnými prípravkami na báze výluhu z bylín a cesnaku, ktorý aplikujeme zálievkou. Na už vyliahnuté húsenice aplikujeme insekticídy určené na ničenie žravého hmyzu, prípadne prípravky na báze baktérií. Oveľa dlhšie ako s vijačkou krušpány v niektorých lokalitách zápasia s roztočcami, ktoré pri premnožení poškodzujú povrch listov. Listy sú následne deformované, poskrúcané. Škodcu spoznáme tak, že po rozhrnutí vetvičiek začne tento jasne biely hmyz vylietavať z rastliny. Čím ďalej, tým častejšie krušpány trápi takzvaná volutelová spála. Táto hubová choroba spôsobuje odumieranie výhonov. Koncové výhonky spočiatku belejú, postupne žltnú a nakoniec sa sfarbenie mení do bronzova. Môže spôsobiť aj celkový úhyn rastliny.
Keď nám každoročná kontrola krušpánu neprekáža, určite sa ho nemusíme vzdávať. V lokalitách, kde sa vijačka nevyskytuje, alebo len veľmi málo, zaobídeme sa aj bez synteticky vyrábaných prostriedkov. Nahradiť ich môžeme ekologicky šetrnými prípravkami. Dobrým príkladom je prípravok Lepinox Plus s obsahom baktérií, ktoré húsenice zabijú. Záleží na tom, koľko času chceme či môžeme venovať kontrole a ochrane rastlín. Dobrou správou je, že pri správnej starostlivosti sa po napadnutí dokážu zotaviť aj veľmi napadnuté rastliny.
Poškodenie vijačkou sa prejavuje odlistením výhonov, ktoré už na prvý pohľad rastline na kráse nepridávajú. Napadnuté výhony skrátime nožnicami alebo plotostrihom približne o tretinu dĺžky. Rastliny pohnojíme pomaly rozpustným hnojivom pre okrasné dreviny, ktoré zapracujeme motyčkou do hornej vrstvy pôdy. Aj keď to bude trvať pomerne dlho, krušpány postupne obrastú novými výhonkami. Počas tohto obdobia ich stále dôkladne kontrolujeme, aby neprišlo k ďalšiemu napadnutiu. Pokiaľ máme v záhrade jediný krušpán, ktorý pre húsenice prišiel o väčšinu listov, tak ho môžeme vymeniť za novú rastlinu alebo za iný odolný druh. Za úvahu stojí zachovanie dlhoročne tvarovaných figúr alebo živých plotov. Pri väčšom napadnutí roztočcami nie je nutné ker hlbšie prerezávať, rastlinu postačí len pohnojiť a zaliať, čím sa podporí rast a tvorba nových mladých listov. Keď sa na rastlinách objaví spála, je nutné konať okamžite. Pri malom výskyte stačí vydezinfikovanými nožnicami odstrániť napadnuté vetvičky, ktoré sa nesmú kompostovať. Jedinou stopercentnou metódou, ako zabrániť šíreniu tejto hubovej choroby, je ich spálenie. Po reze opäť vydezinfikujeme všetko náradie, opatrnosť sa v tomto prípade vypláca.
Trápi vás zápcha? Možno jete nesprávne. 5 potravín, ktoré naštartujú vaše črevá už za 1 deň.
O vhodnej alternatíve začíname uvažovať, ak je situácia so škodcami a chorobami vážna a je potrebné kríky zo záhrady odstrániť. V niektorých lokalitách bude do budúcnosti doslova nutné sa od krušpánu odpútať, najmä ak nebude reálna jeho častá kontrola a ošetrenie.
Druhy krušpánov
Existuje niekoľko druhov krušpánov, ktoré sú populárne pre svoju všestrannosť a estetiku.
- Buxus sempervirens (Krušpán vždyzelený) - Tento druh je najrozšírenejší a je známy svojím hustým, tmavozeleným lístím.
- Buxus microphylla (Krušpán drobnolistý) - Má menšie, jemnejšie lístie ako Buxus sempervirens.
- Buxus balearica (Krušpán balearský) - Tento druh má väčšie listy a dorastá do výšky 3 až 4 metrov.
- Buxus harlandii - Tento druh je zriedkavejší a vyznačuje sa pomalým rastom a drobným, elegantným lístím.
Zhrnutie
Krušpán (Buxus) je obľúbená okrasná drevina, ktorá sa často využíva na živé ploty, okraje záhonov či formálne záhradné úpravy. Jeho husté, lesklé lístie a schopnosť znášať tvarovanie z neho robia dokonalú voľbu pre vytváranie rôznych tvarov a štruktúr v záhrade. Pestovanie krušpánu je pomerne jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Správna starostlivosť o krušpán vám pomôže udržať ho zdravý a krásny.
tags: #buxus #v #okrasnej #zahradke