Pestovanie a zazimovanie byliniek: Kompletný sprievodca
Hľadáte návod a inšpiráciu, ako si vytvoriť bylinkový záhon aj bez toho, aby ste k tomu potrebovali záhradu? Máme na to jednoduché riešenie - váš balkón, terasa, kuchynská parapeta či dostatočne svetlý interiér sú na bylinkové mini záhradky ako stvorené! Bylinky pestované v domácnosti si vyžadujú viac starostlivosti ako tie v záhrade. Niektoré bylinky rok a niektoré aj viac sezón. Medzi jednoročné bylinky patria aníz, koriander, bazalka či kôpor. Ak máte doma na bylinky obmedzený priestor, vyberajte si aj na základe vzájomnej znášanlivosti jednotlivých byliniek.
Pestovanie zo semienok je jednoduchšie a lacnejšie ako kupovať bylinky už vyrastené. Avšak, trvá to o čosi dlhšie. Bylinky si môžete zadovážiť už vyrastené v kvetináči - tento spôsob je trochu drahší, no oveľa rýchlejší. Bylinky po kúpe doma vyberte z kvetináčov a presaďte. Sadenice si kupujte od overeného pestovateľa, kde máte istotu kvality rastlín.
Základné pravidlá pre pestovanie
Bylinky potrebujú dostatok vody, nie však prebytok! V prípade, že ich máte vysadené na balkóne na priamom slnku, počas teplejších dní ich možno budete musieť zalievať dvakrát. Kvetináče musia mať drenážne otvory - inak im zhnijú korene. Zalievajte výlučne vodou izbovej teploty/vlažnou vodou. Studená voda môže rastliny šokovať. Ideálna zálievka však je dažďová voda - ak máte spôsob, ako ju zachytávať, smelo do toho!
Do kvetináčov vždy umiestnite drenážnu vrstvu štrku, až potom zeminu. Ideálna je zemina bohatá na živiny - zmiešajte substrát s trochou kompostu alebo rašelinu. Do substrátu môžete pre prevzdušnenie pridať trochu piesku. Alebo si kúpte hotový substrát, určený špeciálne pre bylinky. Pozor Nekupujte príliš výživné substráty, akým je napríklad záhradnícky substrát s humusom. Bylinky zasadené v takomto substráte majú málo silíc, strácajú chuť a vôňu. Radšej si nechajte poradiť od odborníkov alebo siahnite po špeciálnom substráte na bylinky. Na výsadbu niektorých byliniek, ako napríklad vavrínu pravého, nepoužívajte rašelinu. Rašelina neobsahuje živiny, zadržiava v pôde vlahu a svojim kyslým pH týmto bylinkám neprospeje, viac sa im bude viac dariť v zásaditejšej zemine.
Bylinky potrebujú dobre vetraný priestor a slnečné stanovisko - dávajte však pozor na priame slnko, ktoré na ne môže cez okno páliť aj niekoľko hodín denne. Ak je to možné, neumiestňujte bylinky na okno, orientované na sever. Hoci väčšina byliniek kvitne do krásnych kvetov, práve rozkvitnutiu budete chcieť zabrániť. Kvety rastlinu oberajú o energiu - preto ich vždy včas odstráňte. Napríklad, rozkvitnutá pažítka oveľa skôr stvrdne a vyschne ako tá, ktorá sa nedostala do kvetu. Zároveň bylinky pravidelne skracujte a strihajte - odmenia sa vám ešte väčším rozkošatením. Odstrihnuté a nespotrebované bylinky môžete zamraziť alebo vysušiť.
Populárne bylinky a ich špecifiká
Bazalka
Bazalka je jednoročná bylinka, ktorá nie je náročná na pestovanie. Pestujeme ju v kyprej, nie príliš suchej pôde. Vyhovuje jej slnečné stanovisko. Podľa druhu dorastá do výšky 30-60cm. Kvitne zvyčajne nevýraznými bielymi kvetmi od júna do septembra. Kvety niektorých druhov môžu byť žltobiele alebo ružovofialové. Vyžaduje primeranú zálievku, pôda nesmie úplne vyschnúť. V kuchyni ju využijete čerstvú aj sušenú. Bazalka si ponecháva svoje liečivé vlastnosti aj po tepelnom spracovaní, podporuje trávenie, má priaznivý účinok pri nadúvaní. Existuje niekoľko druhov bazalky. Nájdete ich so zeleným až fialovým sfarbením listov a všetky sú jedlé. Bazalka pravá dorastá do výšky 30 až 50 cm a pýši sa najčastejšie bielymi kvetmi. Bazalka vytrvalá je veľmi aromatickým druhom bazalky, ktorý sa využíva nielen pri varení, ale aj pri príprave čajových zmesí. Bazalka americká patrí medzi jednoročné rastliny a kvitne bielymi až modrastými kvetmi. Bazalka posvätná sa radí medzi jednoročné až viacročné byliny a dorastá až do metrovej výšky. V Indii sa radí medzi liečivé bylinky a používa sa ako rituálna rastlina. Bazalka pravá purpurová na prvý pohľad zaujme purpurovými až čiernymi listami a jemnou mentolovou až klinčekovou vôňou. Semienka bazalky na predpestovanie môžete vysadiť zhruba v polovici apríla. Väčšinu kultivarov bazalky ľahko vypestujete zo semien. Treba však pamätať na chránené slnečné stanovište bohaté na živiny a dobre priepustnú pôdu. V chladnejších podmienkach sa bude bazalke lepšie dariť v skleníku. Semienka na predpestovanie vysaďte do kvetináča alebo skleníka. Osivo umiestnite nie príliš husto na povrch substrátu a len mierne ho zasypte zeminou. Akonáhle máte pripravené sadenice, zasaďte ich aspoň 15 cm od seba. Veľa domácností pestuje bazalku v kvetináči. V takom prípade semienka vysaďte do vlhkého záhradného substrátu do hĺbky zhruba 6 mm. Novozasiate semienka pravidelne vlhčite rozprašovačom. Akonáhle vzídu, ponechajte v kvetináči s priemerom 10 cm zhruba 3 rastlinky. Bazalku zalievajte do odtokovej misky každé tri dni a pamätajte na to, že zemina nesmie nikdy vyschnúť. Doprajte jej teplé a slnečné stanovište a myslite na to, že neznáša prievan, zmeny teplôt a vlhkosti. V priebehu leta má bazalka tendenciu tvoriť kvety, ktoré je vhodné priebežne odstraňovať. Jednoročné bylinky, ako je bazalka, kôpor, stévia, harmanček a citrónová tráva sú citlivé na nízke teploty. Nemusíme ich úplne odstrániť zo záhrady, môžeme ich napríklad rozmnožiť z odrezkov a pestovať dnu.
Pažítka
Pažítka je viacročná bylina, ktorá v našich podmienkach prezimuje a nevyžaduje špeciálne zazimovanie. Pestujeme ju v ťažšej humóznej pôde. Vyhovuje jej slnečné stanovisko aj polotieň. Dorastá do výšky 40cm. Kvitne fialovým kvetom od konca mája do augusta. Vyžaduje nízku zálievku. Pre svoj obsah kyseliny listovej je pažítka vhodná pre tehotné ženy. Obsahuje tiež vitamín C a vitamín E, čo sú antioxidanty, ktoré tlmia poškodenie voľnými radikálmi vyvolanými slnkom. Bude vďačná za menej vody. Pri prehnanej zálievke môže odhniť, preto zalievajte s mierou a prihliadajte na vhodné podmienky pre pestovanie pažítky. Pažítka patrí medzi trvalky, ktoré dokážu rásť v interiéri.
Koriander
Koriander neznáša príliš teplé počasie, preto je doba jeho pestovania v našich podmienkach obmedzená. Túto bylinku nájdete aj pod názvom čínsky petržlen. Koriander sa používal v ľudovom liečiteľstve ako stimulant trávenia a tým sa spopularizovalo jeho využitie v kuchyni. Koriander je jednoročná bylinka, ktorá na balkóne vydrží do prvých mrazov. Pestujeme ho v priepustnej pôde. Vyhovuje mu slnečné stanovisko aj polotieň. Dorastá do výšky 70cm. Kvitne bielym aromatickým kvetom od júna do júla. Vyžaduje strednú zálievku. Chuťou je príbuzný anízu, rasci a kôpru. Jeho chuť je výrazná, opisovaná ako štipľavá, pomarančovo- citrónová a sladkastá. Koriander pozitívne pôsobi na imunitu, napomáha tráveniu a má protizápalové účinky. Koriander so svojou špecifickou chuťou veľmi dobre doplní avokádové nátierky, prípadne quacamole a kuchyňu inšpirovanú Áziou.
Rozmarín
Rozmarín pochádza pôvodne z oblasti Stredozemného mora, má v obľube slnko a to aspoň 5 hodín denne. Pri tejto intenzite slnečného žiarenia naberá na vôni aj chuti. Rozmarín je medonosný poloker, ktorý znáša výkyvy teplôt do -12 stupňov, preto je lepšie, keď ho v zime schováte dnu. Pestujeme ho v priepustnej pôde. Vyhovuje mu slnečné stanovisko. Dorastá do výšky 100cm. Kvitne voňavým svetlofialovým kvetom od mája do júna. Vyžaduje nízku zálievku. Pre obsah svojich stopových prvkov podporuje mentálne funkcie, pôsobí ako silný antioxidant. Rozmarínový olej sa pridáva do teplého kúpeľa pre svoje dezinfekčné a analgetické účinky. Pravidelným strihaním horných výhonkov sa bude rozmarín rozvetvovať a zahusťovať. Ak chcete hustý poloker, pravidelne strihajte len horné výhonky so 4-6 listami. Ak chcete mať istotu, že rozmarín prezimuje, premiestnite ho počas chladných dní do svetlej, nevykurovanej chodby a obmedzte zálievku. Rozmarín môže rásť v interiéri, ale potrebuje na to viac svetla ako ostatné bylinky.
Stévia
Sladké lístky stévie sú ako náhrada cukru vhodné pre diabetikov. Stévia pochádza zo subtropického podnebia, u vás na balkóne neprezimuje. Stévia je trvalka, ktorá nie je mrazuvzdorná. Pestujeme ju v priepustnej pôde. Vyhovuje jej polotieň. Dorastá do výšky 50cm. Kvitne nenápadným bielym kvetom. Vyžaduje nízku zálievku, nemá rada prebytočnú vlahu. Dokáže znížiť krvný tlak, podporuje trávenie, pomáha ako prevencia zápalov ďasien, má antibakteriálne a protivírusové účinky. Stévia je dnes súčasťou rôznych pochutín, v ktorých je zdravou alternatívou umelých sladidiel, no kúpiť ju môžete aj v podobe sladidla vo forme prášku, tabliet či v tekutej forme extraktu.
Vavrín pravý (Bobkový list)
Bylinka rozšírená po celom stredomorí. Pre Grékov prinášala uznanie víťazov a básnikov. Vavrín pravý je stálozelený ker s výrazne aromatickými listami. Pestujeme ho v priepustnej pôde. Vyhovuje mu slnko aj polotieň. Nestrihaný dorastá do výšky 4m, v kvetináčoch je však jeho vzrast podstatne nižší. Kvitne nenápadným žltým kvetom od marca do apríla. Vyžaduje strednú zálievku. Čerstvý vavrínový list vonia korenistou citrónovou vôňou, po usušení jeho vôňa pripomína oregano alebo tymián. Bobkový list zlepšuje trávenie, pôsobí ako prevencia proti nadúvaniu, má antiseptické a detoxikačné účinky.
Ligurček
Ligurček (Levisticum officinale) je v domovine vždyzelený ker. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. V slovenských záhradách sa však teší veľkej popularite a táto bylinka nachádza hojné uplatnenie v kuchyni. Pestovanie ligurčeka na záhrade je pomerne nenáročné. Buď môžete pristúpiť k priamemu výsevu semien, alebo využiť už predpestované sadenice. Čo sa pôdy týka, ligurček vyžaduje hlbokú pôdu, ktorá bude priemerne vlhká a dobre zásobená živinami. V prípade, že sa rozhodnete pre výsev semien, urobte tak v marci alebo na jeseň. Mladé sadenice môžete do vonkajšieho prostredia presunúť zhruba v júni. Počas pestovania je vhodné ligurček prihnojovať. Vďaka tomu podporíte správny vývoj koreňového systému a docielite vyššiu produkciu listov. Medzi časté choroby ligurčeka patria hnedé škvrny objavujúce sa na listoch. Táto škvrnitosť sa väčšinou objavuje z dôvodu premokrenia rastliny. Medzi ďalšie choroby sa radí hrdzavosť, ktorú rozoznáte podľa drobných škvrniek na listoch, ktoré majú tendenciu sa rozrastať. List následne hnedne a odumiera. Pokiaľ si túto chorobu všimnete, je vhodné napadnutú časť rastliny odstrániť až pri zemi a spáliť ju. Pokiaľ dôjde k väčšiemu zásahu, je možné odporučiť sa rastliny úplne zbaviť a vypestovať ju znovu na inom mieste. V prípade, že spozorujete diery na listoch, môže za nimi stáť nosánik ligurčekový. V tomto smere je najlepším riešením rastlinu premiestniť. Za krútením listov potom môžu najčastejšie stáť roztočce alebo vošky. Pokiaľ sa rozhodnete pre priamy výsev semien na vonkajšie stanovište, urobte tak na jar (v marci alebo apríli) či na jeseň (v septembri a októbri). Semená vysievajte do skupín po piatich až šiestich kusoch. V prípade, že budete bylinku pestovať vo vonkajšom prostredí, budete pochopiteľne riešiť aj jej zazimovanie. Rastlina je schopná bez problémov prezimovať a nie je potrebné ju na to nijako zvlášť pripravovať. Ligurček patrí medzi obľúbené bylinky hojne pestované aj na balkónoch. Nezabudnite voliť dostatočne veľkú a hlbokú nádobu a pamätajte na pravidelnú zálievku. Ligurček možno podobne ako ďalšie bylinky pestovať aj v kvetináči za oknom. Vďaka tomu budete mať v kuchyni čerstvé bylinky po celý rok bez toho, aby ste boli obmedzení na ich nakupovanie alebo pestovanie v záhradke. Do pripravenej nádoby je možné buď priamo zasadiť sadenice, alebo si ich vypestovať zo semienok. Druhý variant je pochopiteľne časovo náročnejší, ale určite nie nemožný. Na klíčenie semienok využite menšiu nádobu, ktorú umiestnite na teplé a slnečné miesto. Nezabudnite na pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na premokrenie. Ligurček je vhodné zastrihávať pomocou nožníc. Táto bylinka má tendenciu sa pomerne veľmi rozrastať. Raz za čas sa odporúča rastlinu celú ostrihať, aby vyrazila znova a jej listy boli opäť čerstvé. Platí totiž, že novšie listy sú jemnejšie a mäkšie ako tie staré a tiež majú lepšiu chuť a arómu. A kedy zberať ligurček? Ligurček nemusíte vždy spracovať úplne čerstvý. Pre budúce použitie a uskladnenie ho môžete ľahko usušiť. Ligurček pritom dobre schne aj bez využitia pomocníkov v podobe sušičiek. Ostrihané listy je nutné dôkladne rozložiť do jednej vrstvy. Prípadne ich môžete zviazať dohromady a zavesiť v priestore. Usušený ligurček uchovávajte v dobre uzatvárateľnej nádobe, do ktorej sa nedostane vlhkosť.
Šalvia
Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesi byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov. Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým). K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie. Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete. Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad šalviu lúčnu, ktorá rastie prevažne v teplých oblastiach. Šalvia hájna je trvalkou rastúcou v najteplejších oblastiach Slovenska. Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať. Pokiaľ ju ale používate v kuchyni, nie je to vyložene nutné. Zároveň nezabudnite priebežne vykonávať zrezávanie starých drevnatých vetvičiek. Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať.
Yzop
Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži. Yzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú. Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm. Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu. Už v stredoveku ho pritom hojne pestovali mnísi, ktorí ho využívali pri príprave pokrmov a aj ako prostriedok na podporu organizmu. Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm. Yzop lekársky môžete sušiť v 10-20 cm vrstvách na tienistom vetranom mieste, prípadne umelo do teploty 40 °C. Usušený yzop sa pýši krásnou sviežou zelenou farbou a modrofialovými kvetmi.
Tymián
Tymián je pomerne nenáročný na pestovanie a zvládnete to vonku aj doma. Táto bylinka svoje početné využitie nachádza najmä v kuchyni. Pýši sa totiž výraznou chuťou a arómou, vďaka čomu skvele dopĺňa pokrmy z hydiny či zveriny. Perfektne tiež podporí chuť tradičných paštét, bylinkového masla alebo napríklad plnky. Medzi najčastejšie pestované druhy tymiánu sa radí tymián obyčajný, ktorý sa v kuchyni ako korenie používa najčastejšie. Stretnúť sa môžete s jeho širokolistou a úzkolistou odrodou. Z ďalších pestovaných druhov možno spomenúť napríklad tymián citrónový, ktorý sa pýši výraznou citrónovou arómou. Hojne sa používa pri príprave rýb alebo napríklad na dochutenie šalátov. Spomenúť musíme tiež tymián rascový, ktorý má typickú rascovú vôňu. Tymián je možné pestovať buď priamo zo semienok alebo z predpestovaných sadeníc. V prvom prípade sa semienka vysievajú zhruba na konci marca. Semienka sa nezahŕňajú hlinou, iba sa ľahko pritlačia hrabľami. Akonáhle rastliny vzídu, môžeme ich vyjednotiť. Počas vegetácie treba rastliny okopávať a odstraňovať prípadnú burinu. Prvého zberu sa dočkáte zhruba v septembri toho istého roku. Ak budete chcieť tymian pestovať z predpestovaných sadeníc, výsev sa vykonáva v novembri. Počas klíčenia je nutné povrch udržovať vlhký a vyklíčené rastliny chrániť pred zimou. Sadenice môžete do voľnej pôdy premiestniť zhruba začiatkom mája. Tymian kvitne od mája do júla. Pri pestovaní tymiánu vonku myslite na to, že sa tejto bylinke darí najmä v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú dobre chránené pred vetrom a zimou. Táto bylinka veľmi dobre znáša suché podnebie, vlhké alebo premokrené pôdy neznáša. Z hľadiska pôdy voľte ľahkú, kyprú, piesočnatohlinitú, ktorá je dobre zásobená humusom a vápnom. Tymián je možné bez problémov pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v nádobách. V takom prípade je potrebné pamätať predovšetkým na správny spôsob zalievania. Tymian v kvetináči je vhodné zalievať do podmisky, do ktorej môžete umiestniť niekoľko kamienkov, aby kvetináč nikdy nestál priamo vo vode. Pokiaľ máte kvetináč umiestnený vonku, odporúčame ho na zimné obdobie preniesť dovnútra. Tymián môžete v priebehu roka používať ako čerstvé korenie. Pravidelným zastrihávaním navyše rastlina zosilnie a zhustne. Kedy strihať tymián, aby sa budúci rok rastlina rozvetvila silnejšie? Ideálne na začiatku jesene, a to zhruba v dvoch tretinách dĺžky. Tymián patrí medzi otužilé, ale suchomilné bylinky.
Mäta
Mäta sa právom radí k tým najmenej náročným bylinkám na pestovanie. Aj z toho dôvodu sa teší obrovskej popularite. Zasadiť si ju môžete ako do bylinkového záhona, tak aj do kvetináča či inej nádoby. Svoje uplatnenie nájde najmä v kuchyni. Pomocou tejto bylinky môžete ozvláštniť najrôznejšie nápoje alebo si napríklad pripraviť lahodný večerný čaj. Medzi najobľúbenejšie druhy mäty je možné jednoznačne zaradiť mätu piepornú, ktorá disponuje vysokým obsahom esenciálnych olejov, skvele odoláva chladu a je nenáročná na pestovanie. Popularite sa teší aj mäta zelená, ktorá vyniká svojou vysokou intenzitou vône. Mäta dlholistá taktiež zaujme intenzívnou vôňou, ktorá priťahuje rôzne druhy hmyzu. Používa sa v prírodnej medicíne. Mäta zázvorová má jemnú zázvorovú arómu, mäta jablčná zase zaujme ľahkou jablčnou chuťou. Marocká mäta sa spoločne so zeleným čajom konzumuje u beduínov. Mäta je trvalka, ktorej výška môže dosahovať až 75 cm. Môžete si ju vypestovať zo semienok, v takom prípade sa ale pripravte na to, že to trvá pomerne dlho. Semená mäty sa vysádzajú na jar alebo na jeseň, kedy ich iba jemne zatlačíte do substrátu. Klíčenie je možné zaznamenať zhruba po 14 až 21 dňoch a pamätať je potrebné na to, aby okolitá teplota dosahovala aspoň 20 °C. Pri pestovaní mäty v kvetináči pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Počas leta ju môžete niekoľkokrát prihnojiť organickým hnojivom. Pri pestovaní mäty v nádobe môžete priepustnú pôdu zmiešať s rašelinou. Myslite na to, že táto bylinka potrebuje svetlo, ale nevyžaduje priame slnko. Mätu môžete bez problémov sadiť rovno do záhona, pretože v našich podmienkach dokáže väčšinou hravo prečkať aj zimné mesiace. Na druhej strane nevýhodou takéhoto kroku môže byť jej pomerne veľké invazívne správanie. Mäta má tendenciu sa rozrastať a vytláčať ďalšie pestované rastliny. Mäta patrí medzi vlhkomilné bylinky.
Medovka
Bylinky sú skvelým pomocníkom nielen pri príprave pokrmov. Uvariť si z nich môžete aj najrôznejšie čaje a nálevy. Medzi ďalšie liečivé bylinky v záhrade je možné zaradiť medovku. Pestovanie medovky je pomerne jednoduché. Medovka zvládne miernejšie zimy, no prikrytie listami alebo inou ochranou proti mrazu jej určite prospeje. Medovka patrí medzi vlhkomilné bylinky.
Zazimovanie bylín: Kedy a ako?
Pestovali ste v lete a na jeseň vonku bylinky? Ani studené počasie neznamená, že s ich pestovaním musíte skončiť alebo čakať do jari. Jednoducho ich premiestnite do interiéru. Bylinky patria k úžitkovým rastlinám, ktoré sa v interiéri pestujú najľahšie. Ideálne je, keď sú už posilnené vonkajším pestovaním z letných dní a zdravé. Pozitívne je, že väčšina byliniek na rozdiel od paradajok, uhoriek a mnohých iných zeleninových rastlín, potrebuje menej svetla, a tak dokážu aj v zime ďalej rásť a produkovať chutnú vňať či listy i vo vnútri.
Spôsob, ako správne preniesť bylinky na zimu dovnútra, závisí od toho, či ide o viacročné alebo jednoročné rastliny. V prípade viacročných bylín je postup jednoduchý. Začnete tým, že rozdelíte zdravú časť existujúcej rastliny a presadíte ju do menšej nádoby. Zoznam trvaliek, ktoré dokážu rásť v interiéri, je pomerne dlhý a pôsobivý. Mäta, tymian a pažítka sú vynikajúcou voľbou, a to nemusíte mať veľa skúseností s ich pestovaním. Nevyžadujú ani veľa pôdy a sú celkom odolné aj pre prípad, že vynecháte jeden alebo dva dni zavlažovania. Mäta je jednou z najjednoduchších rastlín zo všetkých bylín na presádzanie z exteriéru. Jednoducho vykopte zdravú časť z materskej rastliny a zasaďte ju do črepníka s čerstvou zeminou. Ďalšie trváce bylinky, ktoré dobre rastú vo vnútri, sú oregano, petržlen (dvojročný) a majorán. Všetky rozdelené bylinky z vonkajšieho rastu sú nenáročné na údržbu.
Pestovanie jednej bylinky v interiéri je však náročnejšie - je ňou rozmarín. Rozmarín môže rásť v interiéri, ale potrebuje na to viac svetla ako ostatné bylinky. Tajomstvo úspechu pri „záchrane“ vonku pestovaných byliniek spočíva v tom, že ich presadíte do kvetináčov skôr, než mráz zastaví ich rast. Akonáhle sa trvalá bylina stretne s hlbokým chladom, ide do spánku. Dostať ju z neho aj po prenesení dovnútra je náročné, nemusíte uspieť. Ak teda vidíte v predpovedi nízke teploty, nájdite si čas na to, aby ste vykopali časť byliniek, ktoré si chcete presadiť dovnútra. Dá sa to bez väčších problémov. Vyberte malú zdravú časť z bylinky pestovanej v zemi, ideálne z jej okrajov. V týchto oblastiach zvyčajne rastú najmladšie časti a dajú sa ľahko oddeliť od hlavnej rastliny. Nie je potrebné vykopať celú rastlinu. Oblasť, z ktorej ste odobrali mladé časti rastliny vždy opäť naplňte zeminou. To pomáha chrániť existujúce korene trvácej byliny v zime. Nečakajte na poslednú chvíľu. Dobrým spôsobom, ako pomôcť bylinkám prispôsobiť sa na prezimovanie v interiéri je, že ich časti do črepníkov presadíte už na začiatku jesene alebo v jej priebehu, keď ešte mrazy nehrozia. Potom bylinky ešte aj v črepníkoch môžete ponechať chvíľu vonku - aspoň cez deň a pomaly ich budete prispôsobovať na zmenu. Vyberte nádobu, ktorá je asi o 25 až 50 % väčšia ako váš koreňový bal. Vďaka tomu sa črepník zmestí na parapet (preverte si to), ale stále poskytuje koreňom dostatok priestoru na rozšírenie a rast cez zimu. Pri presádzaní použite kvalitnú ľahkú črepníkovú zeminu. Nie je potrebné hnojiť alebo používať črepníkovú zeminu s obsahom hnojív. Byliny vyžadujú len málo ďalších živín nad rámec dobrej pôdy. Presádzanie dokončite dobrou zálievkou a umiestnením nových črepníkových byliniek na najjasnejšie a najteplejšie miesto, aké nájdete.
Odborníčka radí, ktoré bylinky a ako môžete zazimovať vonku. Založili sme si bylinkový záhon, no sme ešte začiatočníci a nevieme, čo s bylinkami na zimu. Netušíme, či ich treba nejako zimovať, alebo ich môžeme nechať tak, ako sú. Robieva sa s nimi niečo? Všetko závisí len od toho, aké druhy a v akých podmienkach ich pestujete a či tam, kde bývate, ešte býva aj ozajstná zima. Niektoré druhy je totiž nutné preniesť dnu ešte predtým, ako udrú mrazy. Naopak, niektoré znesú aj pár stupňov pod nulou. Bylinkové záhony vznikajú často len spontánnou výsadbou, čím si ich pestovanie zbytočne komplikujeme. K najväčším citlivkám, čo sa týka zimy, patria napríklad majorán, ananásová šalvia, citrónová tráva, nádchovníky, tzv. kari či francúzske levandule. Čečina ochráni bylinky počas mrazivých dní. Nenechávajte ich však prikryté celú zimu. Vyberajte pre ne miesto s teplotou 5 až 10 °C. Ich zálievku minimalizujte, aby ste ich priviedli do zimného pokoja.
Niektoré bylinky dokážu u nás už prežiť mierne zimy bez problémov aj vonku, vyžadujú si však správny spôsob pestovania. Najviac im škodí zimná vlaha, preto je dôležité, aby boli vysadené v dobre priepustnej pôde s vysokým podielom piesku. Materinu dúšku stačí na zimu len zrezať. Ďalšiu skupinu byliniek môžeme nazvať otužilé, ale suchomilné. Patria k nim tymian, šalvia, saturejka, yzop alebo pamajorán. Naše zimné teploty znášajú bez problémov, keďže ide o suchomilné rastliny, sú citlivé na mokré zimy. K najmenej náročným druhom na prezimovanie patria vlhkomilné bylinky, ako napríklad materina dúška, medovka, mäta, mydlica či trebuľka. Ak pestujete mätu, prihrňte k nej trochu kompostu - pomôže jej zachovať potrebnú vlahu počas sucha. V zime ich môže ohroziť iba sucho, preto je dobré dopriať im malú vrstvu listovky či kompostu.
Príprava pôdy pred zimou
Kvalitná a výživná pôda je základom zdravej záhrady, a preto si zaslúži dôkladnú údržbu. Ešte pred prvými mrazmi pôdu okolo byliniek jemne prevzdušnite a odstráňte burinu. Ak chcete podporiť odolnosť rastlín, môžete záhon mierne obohatiť kompostom.
Mrazuvzdorné bylinky
Nie všetky bylinky potrebujú počas zimy zložité krytie. Mrazuvzdorné druhy, ako je pažítka, tymián, mäta, šalvia alebo levanduľa, zvládnu aj dlhšie obdobia mrazu. Na jeseň stačí tieto trvalky zastrihnúť niekoľko centimetrov nad zemou. S príchodom jarného počasia sa rastliny zvyčajne opäť prebudia a začnú rásť. Napriek tomu je vhodné chrániť ich pred prudkými výkyvmi počasia, napríklad mulčovaním kôrou, vetvičkami ihličia, listami alebo netkanou textíliou - najmä pri veľmi silných a dlhodobých mrazoch.
Ktoré bylinky prikryť alebo presadiť?
Citlivejšie druhy, medzi ktoré patrí napríklad rozmarín, bazalka alebo medovka, vyžadujú osobitnú ochranu. Rozmarín vysadený v záhone je potrebné prikryť ihličím alebo netkanou textíliou. V oblastiach s tuhými zimami sa odporúča tieto bylinky presadiť do kvetináča a zazimovať doma na svetlom mieste. Bazalka je letnička, preto sa odporúča jej zvyšky skonzumovať, usušiť alebo zamraziť - do ďalšej sezóny pravdepodobne nevydrží.
Jednoduché kroky pre úspešné zimovanie bylín
Zimovanie byliniek nie je náročné, stačí poznať potreby jednotlivých druhov. Mrazuvzdorné bylinky zvládnu zimu vonku, zatiaľ čo citlivejšie rastliny ocenia prikrytie, presadenie alebo presun do skleníka. Bylinková záhrada je počas roka nielen krásnou a voňavou dekoráciou, ale aj bohatým zdrojom vitamínov a nezameniteľných chutí. Najmä v lete sa tešíme bohatej úrode, ktorá obohatí naše recepty od predjedál po dezerty. S príchodom jesene a prvých mrazov je však dôležité myslieť na to, ako bylinky zazimovať. Niektoré druhy zvládnu mráz bez väčšej starostlivosti, iné vyžadujú špeciálnu ochranu. Správnou starostlivosťou a včasnou ochranou pred zimou nielen predĺžite ich životnosť, ale aj uľahčíte pestovanie v nasledujúcej sezóne.
tags: #bylinky #pestovanie #zazimovanie