Cedrus Atlantica Glauca Pendula: Rozmnožovanie a Pestovanie

Cédre sú majestátne stálozelené ihličnaté stromy, ktoré prinášajú eleganciu a výnimočnú krásu do každej záhrady alebo parku. Dorastajú do výšky 20-30 m a sú známe svojimi jemnými ihličkami, nádhernými šiškami a symetrickým tvarom, ktorý robí z cédra jedinečný okrasný prvok.

Rod Cedrus zahŕňa štyri druhy, ktoré patria do čeľade jedľovité (Abietaceae). Existujú rôzne druhy cédrov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou ihličia: Cedrus libani (Céder libanonský) - pochádza z hôr Libanonu a je známy svojim rozvetveným tvarom. Cedrus atlantica (Céder atlantský) - pochádza zo severnej Afriky a je známy pre svoje modrozelené ihličie. Cedrus deodara (Céder himalájsky) - pochádza z Himalájí a je známy pre svoj elegantný previsnutý tvar. Cedrus brevifolia (Céder krátkoihličný) - tento menší druh cédra pochádza z Cypru a dorastá do výšky 15 až 20 metrov.

Zvlášť obľúbeným kultivarom je Cedrus atlantica 'Glauca Pendula'. Tento kultivar cédra atlantského je obľúbený pre svoje previsnuté vetvy a strieborné modré ihličie. Je fascinujúci svojou kaskádovitou a previsnutou formou, ktorá mu dodáva zvláštny estetický efekt. Tento kultivar vznikol vo Francúzsku pred rokom 1900 a patrí k previsnutým formám s modrostrieborným ihličím.

Kultivar Cedrus atlantica 'Glauca Pendula' s charakteristickými previsnutými vetvami

Charakteristika kultivaru 'Glauca Pendula'

Vzhľad a rast

Habitus: Kaskádovitý, previsnutý habitus s „vodopádovým“ efektom. Rast sa riadi vyviazaním terminálu, preto sa často tvaruje ako solitér.

Ihlice: Tuhé, oceľovo modré, okolo 2-3 cm dlhé, rastú vo zväzkoch na krátkych brachyblastoch a pri dotyku môžu jemne pichať. Majú modro-zelenú farbu a jemnú, lahodnú vôňu po živici.

Kôra: Sivá až sivohnedá, postupne hrubne a v teplých dňoch je z nej citeľná živicová vôňa.

Kvitnutie a šišky: V jarných mesiacoch sa objavuje nenápadné peľové kvitnutie. Koncom leta až na jeseň sa zakladajú vzpriamené, súdkovité šišky, ktoré dozrievajú postupne, často 2-3 rokom, a farbia sa do hneda.

Rozmery: V 10 rokoch máva približne 1,8-4 m, v dospelosti sa obvykle uvádza 4-8 m výšky a 1,5-2,5 m šírky.

Podmienky pre pestovanie cédra

Pestovanie cédra nie je príliš náročné, ale vyžaduje dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel:

  • Slnečné miesto: Cédre preferujú plné slnko, kde majú dostatok svetla po celý deň.
  • Dobre priepustná pôda: Cédre preferujú pôdy s dobrou drenážou, ktoré sú mierne kyslé až neutrálne.
  • Pravidelná zálievka pre mladé stromy: Mladé cédre potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvých rokov po výsadbe, kým sa plne zakorenia.
  • Sezónne hnojenie: Cédre nevyžadujú časté hnojenie, ale na jar môžete pridať univerzálne hnojivo pre ihličnany, ktoré podporí ich rast.
  • Minimálne orezávanie: Cédre prirodzene rastú do symetrických tvarov a nevyžadujú pravidelné orezávanie.
  • Odolnosť voči chorobám: Cédre sú vo všeobecnosti odolné voči väčšine chorôb a škodcov.
Schematické znázornenie ideálnych podmienok pre pestovanie cédra

Ak chcete mladým stromom dopriať stabilný rast, výborným pomocníkom je zavlažovací vak, ktorý dodáva vodu priamo ku koreňom.

Rozmnožovanie cédra

Cédre sa množia výsevom alebo vrúbľovaním. V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, iba v ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú vegetatívne. Pri pestovaní sú oba spôsoby rozmnožovania rovnocenné.

Generatívne rozmnožovanie (semená)

Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí.

Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.

Semená s dužinatým osemením sa zbierajú ihneď po vyfarbení, zbavujú sa osemenia (nakvasením) a hneď sa stratifikujú. Inak rýchlo strácajú klíčivosť. Semená borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedlí možno v hermeticky uzavretých nádobách uskladňovať aj niekoľko rokov za predpokladu zníženia obsahu vody v semenách na 5-6 %.

Semená s dužinatým osemením sa po zbere stratifikujú, t.j. zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia.

Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony. Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov.

Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bez burinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa škôlkujú.

Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.

Vegetatívne rozmnožovanie (vrúbľovanie)

V záhradníckej a sadovníckej praxi sa viac používa vegetatívne rozmnožovanie. Ihličnany možno rozmnožovať odrezkami a vrúbľovaním. V špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrátane cédrov vrúbľujú, najmä kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami.

Vegetatívne časťami rastlín sa rozmnožujú dreviny, ktoré nevytvárajú dostatok klíčivého semena, alebo majú nepravidelné semenné roky.

Termín: Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku.

Podpník: Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov.

Príprava podpníkov: Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie) alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať.

Vrúble: Režú sa tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach. Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné.

Techniky vrúbľovania: Najčastejšími spôsobmi je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch.

Starostlivosť po vrúbľovaní: Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať.

Ďalšie pestovanie: Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bolo v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.

Ivan Hričovský: KEDY SI CHYSTÁME VRÚBLE?

Využitie cédrového dreva a oleja

Cédrové drevo je veľmi cenené pre svoju odolnosť voči hnilobe, drevokaznému hmyzu a hubám. Vďaka tomu sa výborne hodí na exteriérové stavebné prvky, obklady, aj základové hranoly v drevených stavbách. Je tiež ideálne na výrobu nábytku, masívneho, prípadne na výrobu dverí. Hoci je mäkké a veľmi dobre opracovateľné, v našich končinách je to stále exotické drevo. Vzpriamene rastúce stromy s rovným kmeňom sú na tieto účely najideálnejšie.

Cédrové drevo sa spája s rôznou mágiou, bylinárskymi receptami a ľudovou medicínou. Z listov a konárov cédra sa získava olej, ktorý má antiseptické účinky a používa sa na liečbu kožných ochorení, zápalov močových ciest, zápalov priedušiek, ale aj na aromaterapiu či ako repelent.

Porovnanie druhov cédrov
Druh Pôvod Charakteristika
Cedrus libani Hory Libanonu Rozvetvený tvar, najodolnejší druh u nás
Cedrus atlantica Severná Afrika Modrozelené ihličie, odolnosť voči mrazom
Cedrus deodara Himaláje Elegantný previsnutý tvar, citlivý na mráz
Cedrus brevifolia Cyprus Menší druh, dorastá do 15-20 m

Je dôležité poznamenať, že takzvaný Sibírsky céder, ktorého plodmi sú vzácne píniové oriešky, je v skutočnosti borovica sibírska (Pinus sibirica), ktorú niektorí botanici uvádzajú ako poddruh borovice limby (P. cembra). Táto borovica je omnoho odolnejšia voči mrazom ako pravé cébre.

Mapa pôvodu rôznych druhov cédrov

tags: #cedrus #atlantica #glauca #pendula #rozmnozovanie

Populárne príspevky: