Uhorky a jahody: Kompletný sprievodca pestovaním pre bohatú úrodu
Predstavte si leto plné vôní a chutí čerstvo odtrhnutých jahôd a chrumkavých uhoriek priamo z vašej záhrady. Pestovanie týchto obľúbených plodín je nenáročné a prináša radosť celej rodine. S našimi kvalitnými radami a tipmi si môžete jednoducho dopestovať vlastnú úrodu - sladkú, šťavnatú a vždy poruke. Jahody aj uhorky môžete pestovať v záhrade, na balkóne či v kvetináči - stačí trocha starostlivosti a slnka. Odmenou vám budú plody plné vitamínov, ktoré chutia neporovnateľne lepšie než kúpené v obchode.
Jahody: Kráľovná leta na vašom tanieri
Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Jahody patria medzi obľúbené ovocné maškrty malých aj veľkých. Domácemu džeme sa ten z obchodu proste nevyrovná.
Výber a príprava pôdy pre jahody
Pri zakladaní nového jahodoviska sa vyhnite svahom a severným stranám, jahody sa potešia skôr slnečnému miestu. Jahodovisko nezakladajte na mieste, kde ste predtým pestovali zemiaky. Vhodným miestom však bude plocha, kde boli strukoviny. Jahodám najviac vyhovujú slnečné miesta s hlinitopiesočnatou pôdou, s dostatkom humusu a živín, s neutrálnou až mierne kyslou pôdnou reakciou. Preto je vhodné do miesta výsadby zavčas primiešať rašelinový substrát a premiešať ho s existujúcou zeminou. Pôdu odburinujte a dobre prekyprite. Jahody obľubujú pôdu obohatenú o organické látky, preto pri príprave pôdy musíme myslieť aj na hnojenie. Hnojivo, prípadne kompost, dôkladne zapracujeme do pôdy a to minimálne mesiac pred samotnou výsadbou jahôd. V prípade, že nepoužijete čerstvý hnoj, postačia aj dva týždne. Ak je pôda vo vašej záhrade ťažšia, zvážte pestovanie na vyvýšených záhonoch. Pokiaľ viete už na jeseň, že budete robiť jarnú výsadbu, môžete záhon pripraviť tak, že do pôdy vpravíte dobre odležaný hnoj či kvalitný kompost. Ak to na jeseň nestihnete, je možné zapracovať kompost (pozor - hnoj už nie!) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. Pôdu tiež dôkladne zbavte buriny a pridajte základné hnojivá typu Ceresit a NPK. Úplne sa vyhnite hnojivám s obsahom chlóru, tie jahodám nesvedčia.
Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.
Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné. Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom.
Pre zakladanie jahodových záhonov vyberáme v záhrade slnečné polohy. Pôdu obľubujú úrodnú, ľahšiu až stredne ťažkú, s dostatkom humusu. Veľmi dôležité je, aby bola táto pôda v absolútne bezburinnom stave. Jahody sú totiž plytko koreniace a buriny sú preto v poraste jahodám silným konkurentom v boji o vodu a živiny.
Výsadba jahôd: Kedy a ako
Kedy je najlepší čas na výsadbu jahôd? Výhodou výsadby na konci leta a začiatku jesene je, že do príchodu mrazov sa jahody stihnú dobre zakoreniť a vytvoriť si dostatočnú ružicu listov. Vďaka tomu sa z úrody môžete tešiť už v prvom roku po ich vysadení. V tomto období však zvykne byť teplo a slnečno, preto by ste mali rátať s tým, že rastlinky bude po výsadbe potrebné pravidelne zalievať. August patrí v ovocnej záhrade výsadbe jahôd. Mladé sadenice sú už v tomto období dostatočne zakorenené, čo vám umožňuje zakladať nové jahodové porasty. Najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd je jeseň. Používa sa zelená sadba. Začnite najskôr v septembri, to už nehrozia nebezpečne vysoké teploty, ktoré by vám mohli novo vysadené sadenice zlikvidovať. Presádzanie jahôd na jeseň je kľúčovým krokom pre zabezpečenie bohatej úrody a zdravších rastlín v nasledujúcej sezóne. Jesenné mesiace sú ideálnym obdobím, pretože pôda je ešte dostatočne teplá na zakorenenie, ale teploty už nie sú také extrémne ako v lete. Lepšie zakorenenie - Jesenné mesiace poskytujú dostatok času na vytvorenie silného koreňového systému, ktorý bude pripravený na jarný rast. Zlepšenie výnosu - Pravidelné presádzanie alebo obnova jahôd každé 2-3 roky zvyšuje množstvo a kvalitu plodov. Ochrana pred škodcami a chorobami - Presádzaním zabránite hromadeniu patogénov v pôde a zvýšite odolnosť rastlín. Efektívnejšie využitie priestoru - Ak sa rastliny rozšíria príliš husto, môžu si vzájomne konkurovať o živiny a svetlo. Najvhodnejším obdobím na presádzanie jahôd je koniec augusta až polovica októbra. Pred presádzaním dôkladne pripravte nové miesto.
Jahody môžete vysádzať v dvoch verziách - predpestované jahody v multiplatách s koreňovým balom alebo tzv. frigo sadenice. V prípade frigo sadeníc je potrebné dodržať špecifické odporúčania pre úspešné pestovanie a dosiahnutie úrody ešte v tom istom roku. Jahody sa dajú ľahko vypestovať doma, čo znamená, že môžete mať zásoby čerstvých jahôd z vlastnej záhrady. Ak sa chystáte pestovať jahody vonku, ideálny čas na ich výsadbu je skoro na jar, približne v marci a apríli. Pestovanie jahôd zo semienok je odlišné od pestovania sadeníc predovšetkým v náročnosti a čase potrebnom pre rast. Semená jahôd vyžadujú viac starostlivosti a trpezlivosti, pretože klíčenie môže trvať niekoľko týždňov a mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké. Naopak sadenice sú už čiastočne vyrastené rastliny, ktoré môžete okamžite zasadiť a očakávať rýchlejšiu úrodu.
Jahody sadíme priamo do pôdy, vyvýšeného záhonu či kvetináča. Na voľnej ploche je pre výsadbu dobrým pomocníkom čierna netkaná textília. Vďaka nej vám v okolí jahôd nebude rásť burina, ochráni plody jahôd pred zablatením a udrží koreňom potrebnú vlhkosť. Vhodné je jahody vysádzať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené asi 60 cm. Jednotlivé rastliny vysádzame na vzdialenosť aspoň 30 cm od seba.
Textíliu roztiahnite na budúce jahodovisko ešte pred výsadbou. Po jej okrajoch ju zaťažte a urobte do nej krížový rez na mieste, kde chcete vložiť sadenicu. Do otvoru lopatkou vyhĺbime jamku. Do nej trochu vody a ju necháme vsiaknuť do zeme. Sadenice pred vložením do zeme skontrolujeme. Kvalitná sadenička má pekné korene, najmenej tri listy a neporušené listové srdiečko. Vyberieme sadenicu a prestriháme jej korienky nožnicami, lepšie sa tak ujme v novej pôde. Vložíme do jamky, pričom korienky rozprestrieme tak, aby nezostali v jednej kope. Srdiečko nechávame nad zemou, na úrovni pôdy. Zasypeme substrátom, rukou ho jemne pritlačíme ku korienkom a celú budúcu jahodu prihrnieme kyprou pôdou. Vodu však nelejeme do srdiečok a dávame pozor, aby sa pri závlahe nevytvárali mláčky. Zabránite tak tvorbe pôdneho prísušku, ktorý by zhoršil zakoreňovanie vašich sadeníc. Pri výsadbe dodržujte dostatočnú vzdialenosť - odporúča sa 25-30 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-70 cm medzi riadkami. Jahody sadte tak, aby koreňový krček (miesto, kde korene prechádzajú do listov) bol v úrovni pôdy. Po presadení jahôd ich dôkladne polejte. Pravidelné zavlažovanie je kľúčové, aby sa koreňový systém úspešne zakorenil.
Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Vysádzať môžete tiež jednotlivo, bez chodníkov. Spon v riadku voľte 20-40 cm podľa vzrastu vybranej odrody. Pri jednom riadku budete potrebovať 4-5 sadeníc/m2. Najlepšie sa vám bude vysádzať s rýľom alebo lopatkou, ktorou vytvoríte ryhu alebo jamku tak, aby šli korene zvisle do zeme. Sadenice zasaďte tak, aby srdiečko bolo v úrovni zeme, nie utopené. Hrozilo by uhnitie a zničenie sadenice. Zeminu okolo sadeníc poriadne utlačte, aby korene dobre dosadli do pôdy a polejte aj v prípade, že je pôda mokrá.
Obdobie od výsadby po rozvinutie prvého lístka je pre rastlinu najdôležitejšie - rastlina totiž vytvára nové korene. Pre ich správny vývoj je potrebná pôdna vlhkosť. Pokiaľ v tomto čase rastline nedoprajete dostatok vody, môžete ju v lepšom prípade poškodiť, v horšom prípade sa zastaví v raste a neskôr uschne. Znakom úspešného ujatia sadenice sú prvé lístky, ktoré sa objavujú v ideálnych podmienkach (teplota + vlhkosť pôdy) už po 10-20 dňoch. V tejto dobe ešte neprihnojujte.
Staré jahody opatrne podoberte lopatkou, aby ste čo najmenej poškodili korene. Vysádzajte tak, aby bolo srdiečko rastliny tesne nad povrchom pôdy. Pozor na plytkú výsadbu. Pri vysádzaní na nový záhon dbajte na to, aby rastliny mali dostatočný priestor medzi sebou. Po výsadbe jahody zalejte. Ich okolie môžete vyslať slamou, obmedzíte tak rast burín a hnilobné procesy.
Starostlivosť o jahody
Okrem pravidelného polievania odstraňujte z jahôd staré listy a keď sa začnú objavovať odnože - väčšinu z nich odstrihnite, rastliny tak zostanú silné. Ak nechcete záhony týždeň, čo týždeň zbavovať nevítanej buriny, zvážte ich mulčovanie. Výhodou mulčovania je zadržiavanie tepla a vlhkosti, čo značne zmierňuje potrebu závlahy a zároveň zaručuje čisté plody, ktoré nenahnívajú po dotyku s vlhkou pôdou. Ideálnym variantom, ako mulčovať, je pokryť záhon čiernou mulčovacou netkanou textíliou či fóliou. Do riadkov položte dosky pre zaťaženie.
Ak ste sadili do voľnej pôdy, tak sa po čase začne objavovať prvá burina. Tú je možné likvidovať plytkou okopávkou celej plochy okolo jahôd. Okopávku opakujte vždy pri výskyte buriny. Odstránenie plevelu z pozemku je veľmi podceňovanou záležitosťou. Odstráňte tým aj potenciálny domov pre škodcov, ktorí by mohli chcieť obhrýzť vaše jahody, napríklad slimáky.
Žltnúce alebo choré listy by ste mali z rastliny odstrániť hneď, ako si ich všimnete, aby ste zabránili hromadeniu hniloby, ktorá by poškodila rastlinu a vaše plody. Pravidelne kontrolujte rastlinu, či na nej nie je burina, ktorá by ju mohla zahltiť, ako aj choré alebo odumierajúce listy a plody. Použite podložku pod jahody alebo okolo základne rastliny zastrčte slamu, aby sa nečistoty nedotýkali plodov.
Zalievanie! Odtrhnite prvé vyrastajúce kvety. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť. Použijeme tekuté organické hnojivo. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom.
Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov. Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Ďalej ich radi napádajú aj slimáky.
Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Samozrejme, ani zavlažovanie netreba podceniť. Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy.
Je toho však oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nielen druhý rok po výsadbe. Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky. Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody.
Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby. Na konci leta / august, tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte.
Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadáva pracné okopávanie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín - burín, ktoré odoberajú vlahu. Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením V zime obyčajne praská a trhá sa.
V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte. V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte.
Pestovanie jahôd v nádobách a na balkóne
Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkónu, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Aj keď bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč. Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je, že dozrievajúce plody nepadajú na zem...
Pěstování JAHOD na balkoně nebo zahradě 🍓 (Snadný návod) #jahody #zahradničení #gardening
Uhorka: Osviežujúca zelenina pre každú záhradu
Uhorka je jednoročná rastlina pôvodom z Indie, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny našich záhrad. Viete, že uhorky obsahujú až 92 - 96 % vody? V lete osviežia tiež rýchlo kvasené, takzvané „kvašáky“. Uhorka siata (Cucumis sativus) je jednoročná rastlina s plazivou stonkou a ovíjavými úponkami. Kvety sa tvoria v pazuchách listových stopiek. Zvlášť sa tvoria samčie a samičie kvety, ktoré sa vyskytujú buď v rovnakom pomere, alebo prevládajú samičie. V prípade, že sa vyskytujú len samičie kvety, ide o špeciálne šľachtené, takzvané partenokarpické odrody, ktoré vytvárajú plody bez opelenia, a preto ani netvoria semená. Ich cena je trochu vyššia, no ich výhodou je, že plody rastú aj počas horšieho počasia, keď nelieta hmyz. Vhodné sú i do uzavretého priestoru skleníka či fóliovníka.
Druhy uhoriek a ich využitie
Pri výbere osiva uhoriek má každý pestovateľ dve možnosti - odrodové alebo hybridné druhy. Dnes sa u nás najčastejšie pestujú hybridy (na obale označené F1). Hybridné uhorky môžeme rozdeliť na dve ďalšie skupiny. Niektoré rastú s prevládajúcimi samičími kvetmi a malým množstvom opeľovačov. Uhorky rozlišujeme aj podľa plodov, ktoré rastlina vytvára, ich veľkosti a použitia. Hlavné skupiny tvoria šalátové uhorky a nakladačky. Šalátové uhorky známe aj ako hadovky sú obľúbenou zeleninou do čerstvých šalátov. Vďaka vysokému podielu vody vhodné aj na mixovanie a prípravu rôznych nápojov či smoothies. Mini šalátové uhorky prekvapia svojou sviežou chuťou aj príjemnou arómou. Hodia sa do šalátov, deti ich milujú, pretože nebývajú horké. Dĺžka plodov dosahuje veľkosť približne 8 až 10 centimetrov. Z hľadiska pestovania sa príliš nelíšia od šalátových uhoriek. Nakladačky sú ideálne uhorky na zaváranie. V závislosti od odrody je dĺžka plodov v čase zberu 5 až 15 cm. Ak sú trochu prerastené, môžeme ich použiť aj na šalát.
Príprava pôdy a výsadba uhoriek
Pestovanie uhoriek je viac-menej nenáročné a zvládne to prakticky každý záhradkár. Vegetačná doba od zasiatia do zberu prvej úrody je zhruba 55 dní. V tomto čase budú potrebovať najviac pozornosti. Vhodné sú výhrevné, hlinitopiesočnaté až hlinité pôdy, priepustné a s vysokým obsahom živín. Na pestovanie uhoriek myslíme už na jeseň, záhon hlboko zrýľujeme a zapracujeme doň maštaľný hnoj alebo kompost. Pestovanie uhoriek sa mierne líši od ich druhu. Uhorku šalátovú pestujeme skôr v skleníkoch a fóliovníkoch, uhorku nakladačku vonku na záhone či v pareniskách. Na pestovanie v skleníku sú ideálne šalátové uhorky pestované na sieti alebo inej podpere. Vyhovuje im vyššia vlhkosť vzduchu, no potrebujú tu dostatok zálievky, inak listy vyschnú. Vhodné je aj nastielanie koreňov suchou trávou.
Na balkóne môžeme pestovať uhorky nakladačky, mini uhorky aj šalátové uhorky. Dodržať by sme mali všetky zásady pestovania na záhone - dostatok slnka, pôda bohatá na živiny a primeraná závlaha. Nazýva sa aj vertikálne pestovanie a je vhodné pre menšie záhrady, prípadne v miestach, kde je prístup k plodom náročnejší. Rastlinu uhorky (najčastejšie nakladačky) nenecháme ležať na zemi, ale smerujeme na rast po sieti alebo drôte.
Spon výsevu i výsadby priesad sa riadi spôsobom pestovania uhoriek. Uhorky na poli pestujeme buď samostatne alebo s medziplodinou, ktorou môže byť napríklad kukurica alebo slnečnica. Pre vysoké nároky na svetlo uhorky vysádzame na výslnie, nikdy nie pod stromy či do tieňa vysokého plota. Uhorky majú plytký koreňový systém, preto musíme dažďové zrážky dopĺňať aj umelou závlahou. Pre rastliny je ideálna spodná závlaha záplavou či do brázd.
Naklíčené i nenaklíčené osivo môžeme vysievať koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Ak počasie nepraje priamemu výsevu na záhon, môžeme si predpestovať sadenice uhoriek v interiéri alebo vyhrievanom skleníku. Robíme tak koncom marca.
Uhorky sú pomerne náročné na príjem živín. Už pri výsadbe je vhodné použiť dlhodobé organické hnojivo. Počas kvitnutia použijeme organické hnojivo vhodné pre zeleninu alebo hnojivo zo žihľavového výluhu.
Zavlažovanie a hnojenie uhoriek
Alchýmia zalievania a tajomstvo vlažnej vody: Jednou z najväčších chýb je zalievanie uhoriek studenou vodou priamo z vodovodu alebo studne. Studená voda spôsobuje rastline teplotný šok, na ktorý reaguje zastavením rastu a tvorbou horkých plodov, ktoré sa nedajú jesť. Používajte výhradne odstátu vodu izbovej teploty, ktorú smerujte priamo ku koreňom, nikdy nie na listy. Vlhké listy na priamom slnku pôsobia ako lupy a dochádza k ich popáleniu, čo opäť oslabuje imunitný systém rastliny. Počas horúcich letných dní zalievajte skoro ráno alebo neskoro večer, kedy je vyparovanie najnižšie. Pravidelnosť je dôležitejšia než množstvo, preto sa snažte udržiavať pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú ako v močiari.
Na uhorkách sa oplatí odstraňovať zálistky, teda bočné výrastky, ktoré nerodia. Rastú medzi hlavnou a listovou stonkou. Ak ich na rastline ponecháme, bude tvoriť viac listov a úroda plodov môže byť menšia. Zálistky jednoducho odstránime nožnicami.
Ochrana uhoriek pred škodcami a chorobami
Uhorky zvyčajne napádajú slimáky a slizniaky, najmä v období bohatom na zrážky. Nepríjemným škodcom sú aj strapky, kvôli ktorým sa na rastline tvoria typické drobné škvrny, jamky a deformácie. Spomedzi chorôb sa najčastejšie stretávame s múčnatkou uhorkovou a plesňou uhorkovou. Múčnatka sa prejavuje belavým povlakom na listoch, stonkách i na súkvetiach. Pleseň vytvára drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny.
Ochrana pred škodcami bez agresívnej chémie: Prevencia je v prípade uhoriek oveľa účinnejšia než liečba už napadnutých rastlín. Pravidelné postreky z cesnakového výluhu alebo mliečneho roztoku vytvárajú na listoch bariéru, cez ktorú plesne nepreniknú. Ak bojujete so slimákmi, rozsypte okolo záhonov piliny alebo čerstvý popol, čo im znemožní prístup k mladým listom. Pivné pasce sú tiež overeným spôsobom, ako udržať populáciu slimákov pod kontrolou bez poškodenia životného prostredia. V prípade napadnutia voškami použite roztok draselného mydla, ktorý upchá ich dýchacie otvory, ale neublíži užitočnému hmyzu. Sledujte spodné strany listov, kde sa škodcovia najčastejšie zhromažďujú a zasiahnuť treba hneď pri prvom náleze.
Ako čítať z tvaru plodov nedostatky vo výžive? Vaše uhorky vám svojím vzhľadom presne povedia, čo im v pôde chýba a kedy potrebujú okamžitý zásah. Plod v tvare hrušky, ktorý je pri stopke tenký a na konci hrubý, jasne signalizuje akútny nedostatok draslíka. Ak sa plod podobá na presýpacie hodiny, problémom môže byť kolísanie teploty alebo zlé opelenie počas kvitnutia. Žltý krúžok na mieste, kde plod prechádza do stopky, je zase neklamným znakom chýbajúceho vápnika. Biele bodky a pásy na listoch môžu značiť nedostatok bóru. Svetlozelené až žlté nové listy sú volaním po železe. Deformované a pokrútené plody sú často dôsledkom nepravidelnej zálievky. Pri zistení týchto príznakov nečakajte a aplikujte vhodné hnojivo, ideálne v tekutej forme pre rýchly účinok. Žihľavový výluh je skvelým zdrojom dusíka, zatiaľ čo draslík doplníte drevným popolom alebo banánovými šupkami.
Kombinované pestovanie uhorky a jahody
Hoci uhorky a jahody sú odlišné rastliny s rôznymi nárokmi, ich pestovanie v blízkosti môže byť prospešné, ak sú dodržané správne zásady. Uhorky potrebujú slnečné a chránené miesto s bohatou pôdou, zatiaľ čo jahody preferujú slnečné až polotienisté stanoviská s dobre priepustnou pôdou. Výhodou vertikálneho pestovania uhoriek je, že pod ne môžete vysadiť napríklad jahody, čím efektívne využijete priestor. Je však dôležité zabezpečiť dostatočné prúdenie vzduchu a zabrániť nadmernému zatieneneniu jahôd.
Kto sú najlepší susedia pre vaše uhorky? Správne susedstvo v záhone môže výrazne ovplyvniť chuť uhoriek a ich prirodzenú ochranu pred škodcami. Kôpor je pre uhorky najlepším priateľom, pretože jeho vôňa láka opeľovače a zároveň odpudzuje niektoré druhy škodlivého hmyzu. Bazalka a cesnak vysadené v blízkosti uhoriek fungujú ako prírodné fungicídy a zlepšujú celkovú vitalitu porastu. Fazuľa zase obohacuje pôdu o dusík, ktorý uhorky potrebujú pre svoj bujný rast počas celej sezóny. Dajte si však pozor na zemiaky, ktoré by v blízkosti uhoriek nikdy nemali byť vysadené. Zdieľajú totiž podobné choroby a zemiaky dokážu pôdu vyčerpať natoľko, že uhorky nebudú mať dostatok sily na tvorbu plodov.
Pri pestovaní jahôd na jednom mieste je dôležité ich po 3-4 rokoch obnoviť a premiestniť na iné stanovište. To platí aj v prípade, že by ste ich pestovali v blízkosti uhoriek, aby sa predišlo hromadeniu chorôb a škodcov v pôde.
tags: #uhorky #a #jahody #pestovanie