Celoročné jahody: Pestovanie pre bohatú úrodu

Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročná, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Voňavé a sladké menšie plody potešia deti aj dospelých. Rastliny jahody obyčajnej mesačnej (Fragaria vesca var. semperflorens) môžeme pestovať na záhonoch, olemovať si nimi hriadky so zeleninou, vysadiť do vyvýšeného záhona a porastú dokonca aj vo vegetačných nádobách. Z praktického hľadiska je výhodné mať dozrievajúce jahody stále po ruke a nemusíte pritom vlastniť žiadnu úžitkovú záhradu. Stačí jahody posadiť do kvetináča a na vašom balkóne sa tešíte z úrody. Tradičné pestovanie na záhone nie je jediným spôsobom ako sa dostatočne samozásobiť vlastnou úrodou jahôd. Ak nemáte záhradu, alebo je pôda vo vašej záhrade vyčerpaná, potom vyskúšajte pestovanie jahôd v kvetináčoch.

Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné. Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra. Ďalšou kategóriou sú celoročné jahody. Od ostatných sa líšia tým, že od začiatku leta až po začiatok augusta plodia menej jahôd. Ale na druhú stranu od augusta až do októbra sa môžete tešiť z bohatej úrody, čo u ostatných druhov nie je typické.

Remontantné a stáleplodiace odrody

Remontantné kultivary jahôd, najčastejšie označované ako stále rodiace jahody, si získavajú čoraz väčšiu obľubu u záhradkárov. Je to pochopiteľné, pretože okrem hlavnej úrody v júni po kratšej prestávke kvitnú a prinášajú plody v druhej polovici leta a na jeseň. Príčinou opakovania (remontantnosti) plodnosti tohto typu jahôd je odlišná požiadavka na dĺžku dňa v čase zakladania - diferenciácie kvetných púčikov. Niektoré rastliny však tvoria kvetné púčiky v podmienkach dlhého i krátkeho dňa. K týmto patria i remontantné kultivary veľkoplodých jahôd a tzv. mesačné jahody. Neutrálnosť voči dĺžke dňa pri týchto jahodách je geneticky - dedične založená ich pôvodom. Kultúrne veľkoplodé jahody vznikli krížením botanických druhov a to predovšetkým jahody virgínskej a jahody čílskej. Niektoré typy jahody čílskej sú neutrálne k dĺžke dňa a dali základ pre vyšľachtenie väčšiny starších kultivarov v Európe. Naproti tomu väčšina remontantných kultivarov amerického pôvodu, ako je napríklad u nás pestovaný kultivar Red Rich, pochádza z mutácie raz rodiaceho kultivaru Bismarck. Veľkoplodé remontantné kultivary jahôd sa vo väčšom rozsahu u nás rozšírili až v posledných 20 rokoch. Predtým sa v záhradkách pestovali prevažne len tzv. mesačné jahody, ktoré pochádzajú z náhodne nájdeného typu jahody obyčajnej (Fragaria -vesca var. septerflorens) v Alpách.

Najväčšou výhodou takýchto odrôd je schopnosť kvitnúť a plodiť od júna do konca vegetácie. Zber spravidla ukončia až prvé mrazy. Poplazy s dcérskymi rastlinami sa dajú jednoducho odstrániť, lebo visia z kvetináča nadol. Na základe našich vlastných skúseností môžeme potvrdiť, že týmto spôsobom sa jahody dajú pestovať úplne bez postrekov. Všetky hnojivá dodané do kvetináča sú plne k dispozícií pestovaným rastlinám.

Výber spoľahlivej odrody je dôležitou podmienkou úspešného pestovania. Naše odrodové pokusy sme zamerali hlavne na posúdenie kvality súčasných, nových kultivarov stáleplodiacich jahôd. Najlepší výkon v našich podmienkach pestovania v kvetináčoch sme spomedzi rôznych kultivarov zaznamenali u holandskej odrody ELAN F1. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad skorú odrodu ´Elsanta´. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.

Pri tomto spôsobe sa najčastejšie využívajú odrody ktoré sú fotoperiodicky neutrálne, to znamená že vytvárajú kvety bez ohľadu na dĺžku dňa. Takéto odrody označujeme ako stáleplodiace alebo remontantné. Medzi celoročné jahody patrí odroda mara des bois, ktorá je pôvodom z francúzka. Ide o malé plody s výraznou, sladkou chuťou. Ide o menšiu odrodu, a preto je aj táto vhodná na pestovanie v kvetináčoch na balkóne, terase či iných podobných miestach. Anglická odroda malling opaľ najviac plodí v júli a auguste a o čo si menej v jeseni. Aj táto, rovnako, ako tie predchádzajúce je odolná voči ochoreniam. Pre tento druh naozaj platí porekadlo menej je viac, pretože aj keď sú plody malé, sú naozaj šťavnaté a majú sladkú, jemnú chuť. Na svoje dozretie však potrebujú dostatok slnka.

Pestovanie jahôd na záhone

Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Jahody by mal mať v záhrade a na balkóne každý milovník ovocia. Záleží na vás, kam ich zasadíte.

Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb. Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy.

Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli - máji. Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať. Medzi riadky môžete rozmiestniť slamu, aby ste zamedzili burine. Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.

Existuje veľa odrôd jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Sezónne rodia viac - poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.

Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.

Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Ak sme sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby. Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu. Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým ph a zároveň aj vlhkú. Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov.

Pestovanie jahôd v nádobách a na balkóne

Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkónu, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Aj keď bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč. Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je to, že dozrievajúce plody nepadajú na zem. Na pestovanie jahôd v kvetináči sú vhodné odrody s vysokou úrodnosťou, napríklad popínavá jahoda Super Star alebo previsnutá balkónová jahoda Delikatess. Ťahavé odrody môžeme umiestniť na zábradlie balkóna alebo im vytvoriť vhodnú podperu, na ktorú popínavé odrody priviažeme. Priamo na pestovanie v črepníku je určená aj zaujímavá jahoda 'Summer Breze Rose'. Unikátna je tým, že okrem chutných a aromatických plodov vytvára aj krásne, červené kvety.

Jahody pestované v kvetináčoch na balkóne

Do nádob môžeme samozrejme zasadiť aj stáleplodiace odrody, ktoré sa tradične pestujú v záhonoch. Na pestovanie v kvetináči je najvhodnejšie zakúpiť kontajnerové sadenice jahôd. Termín výsadby naplánujeme buď na apríl - máj, alebo na obdobie od augusta do októbra. Kvetináč naplníme substrátom na jahody a drobné ovocie. Ako alternatívu môžeme použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou. pH substrátu má byť vždy v rozmedzí od 5 do 5,5. Nádoba určená na pestovanie jahôd by mala mať aj dobrú drenážnu vrstvu. Platí to najmä ak nebude chránená pred dažďom. Jahody by nikdy nemali byť premočené.

Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Jahody vysádzame tak, aby dužinatá koruna, na ktorej rastú listy, bola zarovnaná s povrchom pôdy v kvetináči. Substrát okolo rastliny zatlačíme a jahodám doprajeme zálievku, aby bola všetka pôda navlhčená. Povrch zeminy v kvetináči môžeme zakryť machom, aby sa v nej lepšie udržala vlhkosť. Nádobu umiestnime na balkón na slnečné miesto.

Okrem priesad môžeme na balkón vysádzať aj semienka jahôd. Použijeme rovnaký substrát a nádobu, ako pri sadení kontajnerových rastlín. Zasiate semienka spočiatku rosíme, aby sa prúdom vody nevyplavili. Silnejšie, odrastené rastliny polievame primerane, substrát nesmie byť premočený ani vyschnutý. Jahody vysadené zo semien nie je vhodné ihneď umiestniť na miesto, kde bude pršať priamo do nádoby. Črepníky s jahodami schnú rýchlejšie ako rastliny vysadené v pôde. Je preto potrebné polievať ich častejšie a v menších dávkach. Počas leta zalievame pokojne aj každý deň.

Jahody zbierame postupne tak, ako dozrievajú. Podporíme tým väčšiu produkciu bobúľ. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť. Použijeme tekuté organické hnojivo. Ešte pred prvými mrazmi prenesieme nádoby s jahodami dovnútra a umiestnime ich na slnečné miesto, kde zostanú až do jari. Ak nádobu nemôžete priniesť do interiéru, vyskúšajte klasické zazimovanie črepníka. Dno a steny nádoby odizolujeme textíliou a rastliny prikryjeme čečinou. Počas zimných mesiacov nezabúdame na občasnú zálievku. Plodivosť rastlín začne klesať zhruba v 3. až 4. roku od výsadby. Vtedy je vhodný čas na nákup nových priesad alebo rozmnožovanie jahôd. Efektívna je metóda rozmnožovania poplazmi.

Výsev a výsadba

1. Ideálny termín výsevu jahôd je marec. Klíčenie prebieha pri teplote okolo 20 °C. Osivo je malé a jemné. Vysypeme si ho do dlane, odkiaľ si ho budeme postupne brať. Vysievame naširoko na povrch substrátu. Semená nezasypávame, na klíčenie potrebujú dostatok svetla. 3. Vlaha je predpokladom rýchleho a rovnomerného klíčenia. Opatrne zavlažujeme postrekovačom, aby sa jemné semená nevyplavili. Nádoby umiestnime na svetlé a teplé miesto.

Sadenie si naplánujte buď na začiatok vegetácie, apríl-máj, alebo na obdobie august-október. Stáleplodiace odrody vysadené do polovice mája prinesú už v auguste plnohodnotnú úrodu. Typ kvetináča zohráva tiež významnú úlohu. Ako spoľahlivé sa javia plastové samozavlažovacie kvetináče Siesta s premysleným dvojitým dnom, ktoré umožňuje nasávanie vody zo zásobníka a súčasné odvetrávanie spodnej časti koreňového systému. Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysaďte jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Inou alternatívou je samozavlažovací polystyrénový kvetináč ktorý má všetky výhody predchádzajúceho a navyše chráni korene pred prehriatím v letnom období. Každý kvetináč sa dá zavesiť pomocou hákov na rôzne konštrukcie, ako zábradlie, plot, pergola.

Odporúčame použiť presádzaciu zmes s prevažným podielom organickej hmoty, napríklad kokosového vlákna, do ktorého je zamiešaný 15%-ný podiel piesku a ílu. Kokosové vlákno má významné vlastnosti pre ktoré je najdôležitejším pestovateľským médiom v profesionálnej produkcii jahôd. Ako alternatívu môžete použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou, s 15%-ným podielom hrubého piesku a ílu.

Pri pestovaní jahôd v kvetináči mierne odlišuje v porovnaní s pestovaním vo voľnej pôde. Ak sadíte do substrátu v ktorom nie je dostatočné množstvo štartovacích živín, tak na jeden kvetináč s dĺžkou 60 cm, výškou a šírkou 20 cm, pridajte pred výsadbou 10 g kryštalického vodorozpustného hnojiva na jahody. Ďalej odporúčame v priebehu vegetácie jahody prihnojiť granulovaným kravským hnojom, v celkovej dávke 100 g a dusičnanom vápenatým v celkovom množstve 30 g na jeden 60 cm dlhý balkónový kvetináč. Celkovú dávku rozdeľte na tri časti a dávkujte postupne. Pozorne sledujte znaky nedostatku živín na rastlinách.

Jahody v kvetináči majú životnosť 2-3 vegetačné sezóny. Treba ale rátať s tým že na tretí rok už celková úrodnosť klesá. Využite poplazy s dcérskymi rastlinami ktoré sa vytvárajú zároveň so súkvetiami. Na povrch kvetináča naplneného pestovateľským substrátom tieto poplazy rozmiestnite tak, aby sa dcérske rastliny spodnou časťou dotýkali povrchu substrátu.

Každému kto sa rozhodne vyskúšať kvetináčové pestovanie jahôd odporúčame byť opatrný pri nákupe sadeníc od rôznych predajcov ktorý príliš vychvaľovačným spôsobom ponúkajú prostredníctvom farebných inzerátov v časopisoch (samozrejme, že so zárukou vrátenie Vašich peňazí...) na predaj rôzne neznáme a neoverené odrody ktoré nepoznajú ani samotní šľachtitelia jahôd. Vyvarujte sa zlému nákupu tak, že sa spýtate známeho na jeho skúsenosti s nákupom cez inzeráty. Najlepšie urobíte ak nájdete spoľahlivé záhradníctvo vo vašom okolí, ktoré ponúka kvalitné a zdravé sadenice preverených kultivarov jahôd.

V tomto období je možné sadenice jahôd vysádzať do radov, vyvýšených záhonov, voľne alebo do nádob. Existujúce porasty je potrebné skoro na jar okopať, odburiniť a najmä odstrániť všetky suché a škvrnité či inak poškodené listy odstrihávaním. Trhaním by ste mohli poškodiť celú rastlinu a srdiečko, z ktorého vyrastajú nové listy. Po okopaní dobre zavlažte, ak je suchá jar alebo bola zima bez snehu. S hnojením začnite ešte pred kvitnutím. V jarnom období sa tvorí základ budúcich plodov a to už počas kvitnutia. V máji nás čakajú ešte mrazíky, preto je lepšie porasty zakrývať textíliou alebo špeciálnymi krytmi, ktoré sa nedotýkajú porastu.

Obdobie, na ktoré sa veľmi tešíme, nakoľko jahody by mali vyprodukovať množstvo sladkých červených plodov. Plochu výsadby jahôd musíte pravidelne zavlažovať a záhony nesmú dlhodobo preschnúť. Ak chcete maximálne udržať vlhkosť pôdy, nastielajte plochu medzi radmi trávou, slamou alebo textíliou, ktorá prepúšťa vlahu. Fólie sú menej vhodné. Záhony udržiavajte vždy čisté. Pokiaľ nemáte žiaden mulč pod porastom, zadovážte si plastové podložky pod plody, aby zostali čisté aj po daždi a nedotýkali sa pôdy, ktorá rýchlo spôsobuje hnilobu a tá sa rýchlo šíri aj na ostatné plody. Plody zbierajte pravidelne a priebežne.

Pre raz rodiace jahody sa skončilo obdobie plodov a rastlina vytvára dcérske poplazy, ktoré sú vhodné na ďalšie rozmnožovanie alebo aj darovanie známemu. Jedince nechajte potom zakoreniť a koncom leta vysádzajte na nové stanovište. V jeseni sa vysádzajú jahody veľmi dobre. Najneskôr však do konca augusta. Všetky ostatné poplazy z rastliny odstráňte, aby ju zbytočne nevysilili. Znovu rastliny okopte, zbavte buriny a zavlažujte. Pred zimou musia byť pripravené. Na konci jesene môžete porast jahôd trochu prikryť lístím, ale pozor na prílišnú prikrývku, aby srdiečko neodhnilo. Vhodné sú aj konáre ihličnanov navoľno položené na porastoch. Je to vhodné najmä na mladú výsadbu. Ak je porast jahôd zakrytý, toto obdobie úspešne prežie až do jari. V období bez mrazov a v prípade teplého počasia môžete jahody zalievať.

Ivan Hričovský: AKO PESTOVAŤ JAHODY?

Starostlivosť a hnojenie

Aj jahody potrebujú pomoc v podobe hnojiva. Spočiatku sezóny sa používa hnojivo, ktoré má vyvážený obsah prvkov. Ak si všimnete, že už väčšina jahôd rozkvitla je na čase prejsť na iné hnojivo. Musí to byť však také, ktoré obsahuje vysoký podiel draslíku. Adekvátne prostriedky sú aj tie, ktoré sa zvyknú používať na paradajky. Vždy je lepšie si vybrať tekutú formu, ktorá sa lepšie do pôdy vstrebáva ako tá pevná. Pokiaľ nechcete hnojiť počas sezóny, môžete to vyriešiť tým, že na jar do substrátu či pôdy, namiešate hnojivo s pomalým uvoľňovaním živín. Ale aj keď vám toto riešenie ušetrí čas tak nezohľadňuje sezónnu premenu plodov.

Ochrana pred škodcami a chorobami

V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.

Nie len ochrana pred počasím je dôležitá. Pretože ak sa na vašej záhrade zlietavajú drozdy v hojnom počte, môže to byť pre vás veľký problém. Tie sa na vaše jahody ulakomia hneď vo chvíli, keď sa začnú červenať. Ak tomuto chcete predísť natiahnite záhradné pletivo alebo sieť. Ubezpečte sa, že je sieť naozaj dobre natiahnutá, aby sa nemohlo stať, že sa do nej zamotá vták. Sieť prípadne pletivo natiahneme na drevené stĺpiky, ktoré zatlčieme na miesto s jahodami. S ochranou to však nepreháňajte, pretože by sa mohlo stať, že sa k ním nedostanete ani vy.

Zber a využitie

Kto by to povedal, že existuje aj správne a nesprávne zbieranie jahôd? Ako už isto viete, jahody sa zbierajú až vtedy, keď sú úplne červené. Vtedy sú najsladšie a majú najlepšiu chuť. Dozreté jahody radšej pozbierajte aj keď na ne nemáte chuť, pretože je stále lepšie ich mať v chladničke, ako ich nechať v záhrade zhniť. Jahody, ktoré boli v chladničke nechajte chvíľku odstáť, aby sa im vrátila pôvodná chuť. Úroveň červenosti sa však líši s ohľadom nato, akú odrodu pestujete. Ak je suché počasie, zbierame jahody spolu so stopkou, ktorú odštiepime alebo ju odstrihneme za pomocou malých, zastrihovacích nožníc, ktoré sú nato určené. V opačnom prípade sa vám jahody rýchlo pokazia a môže sa stať, že sa nich vytvorí pleseň.

Jahody sa dajú použiť rôznymi spôsobmi. Môžete ich dať do rôznych koláčov či dezertov. Ak máte radi sladké polievky tak aj práve z jahôd si presne takú môžete uvariť. Nehovoriac o jahodovej dreni, ktorá vás v lete skvelo osvieži. Na ňu potrebujete iba ako inak jahody, cukor a pridať môžete aj citrónovú šťavu, vanilkový extrakt či mätové listy na vylepšenie chuti. A samozrejme aj mixér, ktorým všetky tieto ingrediencie zmixujete na kašu.

Na všetky tieto dobroty, ale potrebujete veľké množstvo jahôd.Tie vám dokáže vyplodiť aj neskorá odroda cupid. Je zároveň vhodná do eko záhrad. Ťažká pôda je problematická na pestovanie, odrode cupid, to ale nevadí. Je odolná voči chorobám. Rastliny sú silné a majú husté listy. Jej plody majú vyváženú sladkú chuť. Posledná odroda, ktorú si spomenieme je florence. Florence sa vyznačuje svojou odolnosťou a sýtočervenými veľkými, krásnymi plodmi. Jej chuť je sladko- kyslá.

tags: #celorocne #jahody #pestovanie