Kompletný návod na pestovanie zeleniny v truhlíku a na balkóne
Domáce pestovanie zeleniny a byliniek je skvelý spôsob, ako si zaistiť čerstvé a zdravé suroviny priamo zo svojej záhradky alebo balkóna. Aj keď ste úplný začiatočník, nemusíte sa vôbec obávať. Domáce pestovanie zeleniny a byliniek je jednoduché a prináša mnoho radosti. Stačí sa držať základných pravidiel a čoskoro si budete môcť vychutnať čerstvé produkty z vlastnej záhradky alebo balkóna. Skúste to aj vy a budete prekvapený, aký pôžitok vám to môže priniesť. Okrem toho, že si zabezpečíte prísun vitamínov a minerálov, pestovanie rastlín má aj príjemný relaxačný účinok.
Domáce pestovanie môže byť aj udržateľné a ekologické, čo prispeje k znižovaniu vášho ekologického odtlačku. Ak bývate v meste a nemáte k dispozícii vlastnú záhradu, neznamená to, že sa musíte spoliehať iba na zeleninu z obchodu. Aj v byte si môžete dopestovať vlastnú úrodu. Stačí vám okenný parapet, balkón alebo terasa. Aj bez záhrady si môžete dopriať čerstvú domácu zeleninu. Mnohé druhy totiž bez problémov vypestujete v truhlíkoch priamo doma, napríklad na parapete v paneláku.
Výber vhodných rastlín
Pre začiatok je dôležité vybrať správne rastliny. Medzi najobľúbenejšie zeleniny na domáce pestovanie patria paradajky, papriky, reďkovky, šalát či cuketa. Z byliniek môžete siahnuť po bazalke, petržlene, mäte či rozmaríne. V truhlíkoch umiestnených na okne alebo balkóne sa dá pestovať plodová, listová aj koreňová zelenina, takže možnosti sú naozaj široké. Na pestovanie v nádobách sú zo zeleniny vhodné trpasličie typy tekvíc a tiež mrkva, cuketa, cvikla, petržlen, paradajky, chilli papričky a papriky. Pestovať možno aj rôzne bylinky v kvetináči na balkóne alebo parapete kuchynského okna.
Zo zeleniny sú to paradajky, papriky, uhorky, cukety, tekvice, kaleráby, mrkva, cibuľa, cesnak a petržlen. Medze sa nekladú, pokiaľ je nádoba dostatočne veľká, vypestujete v nej aj zemiaky či fazuľu. Z ovocia sú to napríklad popínavé jahody, čučoriedky, brusnice a citrusy. V nádobách možno takisto pestovať menšie kríky a stromčeky. Najlepšie je začať pestovať to, čo vám chutí. Podľa toho vyberajte aj plodiny. Tak najlepšie využijete aj miniatúrny priestor a z úrody budete mať naozajstnú radosť.
Pre úplného začiatočníka úplne stačí päť priesad rajčín. Nie je to veľa, ale pri dobrej starostlivosti môže byť úroda dostatočná, aby bola motivačná.
Zelenina vhodná na balkón
- Paradajky: Jednoznačne najvďačnejšia zelenina balkónov. Je možné zakúpiť zakrpatené odrody, ale aj veľké odrody sa zavďačia pestovateľovi. Ak si kúpite 5 sadeníc primeranej veľkosti a budete sa o ne dobre starať, nebudete vedieť, čo s úrodou. Na balkóny sú vhodné napríklad rôzne krovité odrody, ale aj previsnuté paradajky.
- Papriky (aj čili): Ďalšia balkónová zelenina, ktorá má rada teplo a veľa svetla. Na ich pestovaní nie je nič zložité, dokonca nevyžadujú ani zaštipovanie ako paradajky. Vyžadujú však vyššiu vlhkosť. Jediná starosť je vybrať správnu odrodu v závislosti od vlastnej chuti. Drobné odrody čili je možné pestovať aj v malých kvetináčoch.
- Jahody: Trvalo rodiace odrody je možné kúpiť ako normálne veľké jahody aj ako miniatúrne “lesné” odrody. Ideálne je pestovať ich v dlhom samozavlažovacom truhlíku. Zmestia sa do neho 3-4 rastliny a o čerstvé jahody od konca mája do októbra máte postarané. Najvhodnejším druhom jahôd na pestovanie v nádobách sú popínavé jahody alebo balkónové previsnuté jahody.
- Bylinky: Ani príchute do jedál nemusíte kupovať chladené v supermarkete, ale odtrhnúť si ich na balkóne. V ponuke sú dokonca špeciálne kvetináče, do ktorých môžete nasadiť viac druhov byliniek. Pozor si však musíte dať na kombináciu byliniek. Tymián, rozmarín, majorán a mäta sa dajú kúpiť na jar ako sadeničky. Riaďte sa svojimi chuťami. Bazalku pestujete zvlášť - na rozdiel od ostatných byliniek potrebuje viac vody. Bylinky sú priestorovo nenáročné - miesto pre ne nájdete naozaj aj na najmenšom balkóne. Odmenou budú vône a chute, ktoré potešia všetky zmysly.
- Šalátovky (listová zelenina): Rukola, portulaka (kuria noha) či polníček (valeriánka) sú nenáročné, rastú doslova ako z vody. Listovému špenátu a šalátu zas stačí kvetináč s priemernou hĺbkou, nevadí im tieň a tešiť sa z nich pri pravidelnej zálievke môžete naozaj dlho.
Ďalšie druhy zeleniny, ktoré môžete pestovať na balkóne, sú: balkónové hrantíky a menšie kvetináče poskytujú miesto na balkóne čerstvým bylinkám. Pochúťkové varianty ako sú mini uhorky, nevyrastú také veľké ako „normálne“ druhy zeleniny. Tieto odrody sú vhodné na balkón.
Výber miesta a svetelné podmienky
Predtým, než začnete s pestovaním, uistite sa, že máte vhodný priestor s dostatkom slnečného svetla, čo je pre väčšinu rastlín nevyhnutné. Pokiaľ máte záhradu, vyberte miesto s minimálne šiestimi hodinami priameho slnečného svitu denne. Vďaka tomu sa zabezpečí optimálny rast a rastliny budú zdravšie. Dostatočné svetlo je základ úspechu. Jednou z najdôležitejších podmienok úspešného pestovania zeleniny doma je dostatok svetla. Preto je veľmi dôležité, na ktorú svetovú stranu je orientovaný váš balkón alebo okenný parapet.
Nevhodná je najmä južná strana, kde by rastliny boli vystavené silnému jarnému slnku, ktoré by ich mohlo poškodiť. Oveľa lepšie je zvoliť miesto v polotieni, kde je dostatok tepla a primerané množstvo slnečných lúčov. Vďaka tomu budú plody dobre dozreté a šťavnaté. Potreba slnka sa líši aj podľa konkrétneho druhu zeleniny. Papriky a paradajky vyžadujú viac svetla, zatiaľ čo zemiaky, šalát alebo cuketa si vystačia s menším množstvom slnečných lúčov.
Pre väčšinu rastlín, ktoré sú do minizáhradky vhodné, je minimom 6 hodín priameho slnečného svetla. Vhodné sú balkóny orientované na juh či juhozápad. Na pravidlo o dôležitosti svetla nezabúdajte. Inak sa môže stať, že nádejný záhradkár sa snaží vypestovať trochu zeleniny na kúsku pôdy v tieni pod betónovým plotom a výsledky sú smutné. Svetlo je dokonca dôležitejšie než samotná pôda. Zelenina sa totiž dá pestovať aj úplne bez pôdy, prípadne len s pôdou vo vedre, či inej vhodnej nádobe. Dobre poslúžia aj veľké kvetináče.
V prvom rade vyberajte miesto s dostatkom slnečného svetla. Rajčiaky v tieni ani neskúšajte pestovať. Podobne je na tom s potrebou slnečného svetla aj paprika alebo melóny. Ak máte len miesto, kam slnko počas celého dňa ani nezasvieti, nerobte zbytočné pokusy. Možno tam vyrastie mäta, ale skôr len mach. V polotieni je možné dopestovať niektoré druhy zeleniny. Aj tie najmenej náročné druhy listovej zeleniny potrebujú pre svoj rast aspoň pár hodín slnečného svetla denne.
Najmenej náročná je ázijská príbuzná rukoly mizuna. Ostatné druhy listovej zeleniny (rukola, špenát, šalát, kapusta), si vystačia s 3-4 hodinami priameho svetla denne. Aj koreňová zelenina ocení, keď nebude na priamom slnku. Mrkvu, petržlen, zeler, ale aj reďkovku môžeme preto bez problémov vysadiť na miesto, ktoré má 4-6 hodín slnečného svetla za deň. Podobne je na tom aj fazuľa a hrášok, ale aj ružičkový kel, pór a brokolica. U niektorých druhov zeleniny sa môžeme so slnečným žiarením “hrať” trocha viac. Napríklad jarný šalát vysádzame na miesto s čo najväčším množstvom slnečného žiarenia, ale v horúcom lete mu lepšie vyhovuje tienistejšie stanovište, kde budú dopestované lístky jemnejšie.
Ako vybrať vhodné rastliny na balkón podľa svetových strán:
- Sever a tieň: Severné polohy sú ideálne pre šaláty, bylinky, fazuľu, hrach, mätu alebo medovku, ktoré nepotrebujú toľko svetla a zle znášajú teplo. Samozrejme, aj tieto plodiny potrebujú počas dňa aspoň trochu slnka.
- Juh a slnko: Slnečné polohy sú ideálne na pestovanie zeleniny, ako sú paradajky, paprika, cuketa, uhorky, tekvica, jahody, kanadské čučoriedky a mrkva. Na slnku sa darí aj stredomorským bylinkám a jedlým kvetom.
- Východ a západ: Východné a západné stanovištia majú podobné podmienky. Všimnite si, ako dlho a ako intenzívne svieti slnko na váš balkón počas dňa, a podľa toho vyberte rastliny pre južné alebo severné stanovištia.
Výber nádob a substrátu
Domáce pestovanie byliniek či zeleniny na balkóne si vyžaduje dôkladný výber nádob a pôdy. Používajte väčšie kvetináče, ktoré poskytnú koreňom dostatok priestoru. Kvalitná pôda, bohatá na živiny, je kľúčová pre úspech. Dnes na trhu možno dostať naozaj široké spektrum rôznych nádob, kvetináčov a truhlíkov, v ktorých možno pestovať. Typ nádoby bude závisieť od typu zvolenej rastliny. Zvažovať treba veľkosť, váhu a tiež dizajn nádoby tak, aby ste svoje obydlie, terasu či záhradu esteticky vyladili a skrášlili. Zelenina si na rozdiel od kvetov vyžaduje rozličné typy nádob - napr. závesné nádoby, veľké kvetináče, alebo okenné debničky. Zvážiť treba aj váhu vysadenej rastliny.
Na dosiahnutie čo najvyššej úrody vyberáme odrody vyšľachtené na pestovanie práve v nádobách. Rôzne trpasličie a kompaktné formy sú na tento účel najvhodnejšie. Dostatočne veľké glazované keramické kvetináče s veľkými drenážnym otvorom na dne sú najlepšia voľba. Porézna keramika (bežná terakota) v porovnaní s nimi rýchlejšie vyschne, avšak je tiež veľmi vhodná. Ak používame ľahké plastové kvetináče, môžeme ich naspodku zaťažiť tehlou alebo kameňmi, aby odolali vetrom. Použiť sa dajú aj rôzne recyklované nádoby, ako sú veľké staré hrnce, vedro, plastové bandasky.
Typy nádob
- Plastové kvetináče: Sú väčšinou najlacnejšou voľbou. Sú ľahko presúvateľné a vhodné na menšie rastliny, ideálne v interiéri, prípadne, ako závesné kvetináče alebo kvetináče na parapete okna v interiéri a tiež v exteriéri. Plastové nádoby sa vyrábajú v rôznych tvaroch, veľkostiach, farbách a tiež kvalite. Tie najlacnejšie a najmenej kvalitné sa používajú na sadenice, resp. dočasný „domov“ rastlín. V zime ľahko zamrznú.
- Keramické glazované kvetináče: Majú výhodu v tom, že glazúra chráni rastlinu pred únikom vlhkosti a nemusíte ich polievať tak často. Ak zvolíte veľký keramický kvetináč myslite na jeho vyššiu váhu. Často sú odolné voči mrazu a majú tradičný vzhľad.
- Terakota: Je druh hliny typickej hnedo-červenej farby. Odtieň terakoty sa líši od množstva obsiahnutého železa v hline, ktoré na vzduchu oxiduje a nájdete ich v odtieňoch sivej, cez svetlohnedú až po sýtočervenú. Sú pomerne lacné, v rôznych tvaroch a veľkostiach a sú obzvlášť vhodné do exteriéru ako doplnok vo vidieckom alebo vintage štýle. Veľmi vhodná voľba do exteriéru ale takisto interiéru.
- Drevo: Ako prírodný materiál, je veľmi vhodný na kvetináče, pretože vysychá pomaly a rastliny si tak dlho udržia vlhkosť.
- Kovové a betónové nádoby: Betónové sú odolné a vhodné pre veľké rastliny so sklonom sa prevrátiť pri silnom vetre. Vhodné sú hlavne do exteriéru, ale myslite na to, že manipulácia s nimi nebude jednoduchá.
- Balkónové hrantíky: Na pestovanie zeleniny môžete použiť aj balkónové hrantíky. Zvoľte ale druhy zeleniny, ktoré nerastú veľmi do šírky, ani sa príliš hlboko nezakoreňujú. Vzhľadom na šírku sa ale môžu pestovať vedľa seba iné druhy zeleniny. Vhodné sú bylinky, šaláty a reďkovky. Hrantíky majú vo väčšine prípadov už integrované odtokové otvory.
- Pestovateľské vrecia a tašky: Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Tie sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Výhoda: Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.
Pred sadením myslite na to, že rastlina v nádobe si bude vyžadovať častejšie zavlažovanie a tiež hnojenie, pretože zdroje v zemine sú obmedzené. Vyberte nádobu, ktorá bude zodpovedať veľkosti rastliny a umiestneniu. Ak nemá nádoba drenážne otvory, buď ich pred sadením na spodu urobte, alebo, ak to možné nie je, nasypte na spodok kvetináča kamienky alebo črepy zo starého hlineného kvetináča a na ne navrstvíte substrát.
Substrát
Pri pestovaní zeleniny v truhlíkoch je najlepšie použiť špeciálne organické substráty alebo odľahčené pôdne zmesi. Ak máte k dispozícii bežnú záhradnú zeminu, môžete ju zlepšiť pridaním menšieho množstva kompostu. Vrchnú vrstvu by mal tvoriť substrát. Pokiaľ pestujete už opakovane, dávajte pozor, aby ste nesadili rovnaké, prípadne príbuzné druhy rastlín do toho istého substrátu aspoň tri - štyri roky po sebe. Nie je nevyhnutne potrebné substrát každý rok vyhadzovať a kupovať nový, rastliny môžete v substráte prestriedavať. Spomínaná prestávka je dôležitá preto, aby ste zabránili prenosu chorôb. Substrát môžete zmiešať s jemným pieskom a kompostom. Substrát samotný na úspešné pestovanie zeleniny v malej nádobe zvyčajne nestačí. Preto nesmieme zabúdať na hnojivá, zvyčajne sa používajú tekuté.
Balkóny, strechy, terasy a všeobecne obmedzené pestovateľské priestory si vyžadujú špeciálny substrát. Musí spĺňať dve veci: byť čo najľahší a mať zloženie, ktoré umožňuje rastlinám prežiť v extrémnejších podmienkach balkóna alebo strechy. Medzi komerčnými substrátmi bývajú podobne ľahké aj substráty obohatené rašelinou. Na balkóny ich však vôbec neodporúčame z týchto dôvodov: rýchlo vysychajú a rozpadávajú sa na prach, ťažba rašeliny je nepriaznivá pre životné prostredie. V moderných substrátoch ju výrobcovia nahrádzajú kokosovým vláknom. Investujte do substrátu určeného pre rastliny, ktoré chcete pestovať. Zelenina v kvetináčoch ocení pôdu s veľkým množstvom kompostu. Stredomorské bylinky, ako je rozmarín, tymián alebo harmanček, majú rady ľahkú, dobre priepustnú pôdu s vyšším podielom piesku. Kúpte si substrát na prvý rok a v ďalších rokoch ho podľa potreby oživujte kompostom alebo vermikompostom, ktorý si sami vytvoríte z bioodpadu. Bude to prospešné pre vašu peňaženku aj pre prírodu.
Zavlažovanie a hnojenie
Zalievajte pravidelne, ale pozor na preliatie. Ak nepoužívate samozavlažovací systém s knôtmi a pestujete zeleninu v klasických truhlíkoch alebo kvetináčoch, musíte venovať väčšiu pozornosť zálievke. Rastliny je potrebné kontrolovať každý deň, najmä počas slnečných dní, aby pôda príliš nevyschla. Najvhodnejší čas na polievanie je skoro ráno alebo večer. Zabezpečte pravidelné polievanie. Substrát v nádobách presychá podstatne rýchlejšie ako voľná pôda na záhrade. Jednak vplyvom slnka, ktoré zohrieva samotnú nádobu, ale aj vplyvom samotných pestovaných rastlín, ktoré sú stavané na to, aby rástli rýchlo - a k tomu potrebujú veľa vody.
Samozavlažovací systém
Praktickým riešením je jednoduchý systém samozavlažovania pomocou knôtov. Stačí si pripraviť truhlík a na jeho spodnej strane urobiť niekoľko otvorov. Cez tieto otvory prevlečiete savý špagát alebo šnúrku. Takto pripravený truhlík naplňte substrátom a zasaďte doň vybranú zeleninu. Následne ho umiestnite do hlbšej podmisky, do ktorej budete pravidelne dolievať vodu a neskôr aj hnojivo. Knôt postupne nasáva vodu z podmisky a dodáva ju rastline podľa potreby. Vďaka tomu majú rastliny stály prístup k vlhkosti a nemusíte ich zalievať každý deň, dokonca ani počas horúcich letných dní. Po zbere úrody je vhodné substrát vysypať, truhlíky aj knôty dôkladne vyčistiť, vydezinfikovať a nechať vyschnúť.
Hnojenie
Rastlinám prospieva aj pravidelné prihnojovanie tekutými hnojivami, ideálne raz za jeden až dva týždne. Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie. Kvalitná zemina obvykle už obsahuje aj základné hnojivo. Pre lepšie hospodárenie s vodou môžete do substrátu primiešať aj hydrogel - ten pomôže udržať dostatok vlahy počas horúcich letných dní. Aby rastliny dobre prosperovali, je vhodné substrát obohatiť. Pri výsadbe môžete pridať symbiotické huby, ktoré zlepšujú prijímanie živín. Prípadne si rovno zakúpte substrát s ich obsahom. Po 4 až 6 týždňoch rastliny prihnojte - ideálne organickým tekutým hnojivom alebo hnojivom v granulách.
AKO POSTAVIŤ SAMOZAVLÁŽACÍ KVETINÁČ
Čas výsadby a starostlivosť
Správny čas výsadby sa líši podľa konkrétneho druhu rastliny. Napríklad šalát možno vysádzať takmer počas celého roka. Vhodné sú však celoročné odrody, ktoré dobre znášajú aj vysoké letné teploty, ako napríklad odroda „Adinal“. Paradajky a uhorky sa vysádzajú v druhej polovici mája po „ľadových mužoch“, baklažány radšej až od júna. Bylinky aj zeleninu si môžete predpestovať v byte - s výsevom začnite od polovice februára do polovice marca. Môžete sa však rozhodnúť aj pre jednoduchšiu možnosť a na jar si kúpiť už predpestované mladé rastliny.
Predpestovanie zo semien alebo nákup sadeníc
Bežné druhy zeleniny ako listový šalát, cukety a paradajky sú dostupné ako priesady. Raritná zelenina a iné špeciálne odrody si sami vypestujete zo semien. S výsevom môžete začať v marci. Vaše priesady preneste do exteriéru od apríla, pokiaľ je balkón slnečný a chránený pred vetrom. Balkón orientovaný na juh je ideálny pre zeleninu, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány a papriky. Ak je balkón orientovaný viac na západ alebo východ, zasaďte balkónovú zeleninu až po poslednom mraze v máji. Semiačka a sadenice môžete nakúpiť prostredníctvom e-shopov, ale nič nevyváži pomoc znalého predavača v kamennom obchode. Takmer každý druh zeleniny má už vyšľachtených toľko odrôd, že vybrať tú správnu nemusí byť pre začiatočníka vôbec jednoduché. Líšia sa nie len časom výsadby a zberu, ale aj schopnosťou odolávať chorobám a škodcom.
Šalát a reďkovka
Pri pestovaní šalátov uspejú aj netrpezliví záhradkári. Šaláty rastú rýchlo a nevyžadujú veľa starostlivosti. Potrebujú pravidelnú zálievku a dostatok svetla. Výhodou je, že s ich pestovaním na balkóne môžete začať už v apríli - najmä ak na kvetináč či pestovateľský hrantík umiestnite špeciálny kryt, ktorý vytvorí pre šalát malé parenisko. Na takúto výsadbu sa výborne hodí listový šalát alebo rukola. Sadia sa priamo do kvetináčov či hrantíkov a môžete ich zbierať niekoľko týždňov - dorastajú totiž priebežne. Ďalšou možnosťou je ľadový šalát. Môžete ho pozbierať celý naraz alebo postupne odtrhávať staršie listy - nové dorastajú. Dávajte si však pozor, aby ste nepoškodili srdiečko rastliny. Do balkónových záhradiek sú ideálne aj reďkovky - rýchlo rastú a nie sú náročné. Vysievajú sa priamo do hrantíkov alebo kvetináčov už v marci. Rast môžete urýchliť použitím plastových krytov. Vďaka rýchlemu rastu sa dočkáte úrody veľmi skoro a vznikne vám priestor na výsadbu letných šalátov, uhoriek či paradajok. Reďkovky potom môžete využiť do šalátov alebo nimi ozdobiť chlieb.
Paradajky a uhorky
Kým šalátom postačia menšie nádoby, paradajky a šalátové uhorky vyžadujú veľké kvetináče alebo menšie, no dostatočne vysoké hrantíky. Aby sa výhonky pod ťarchou plodov nezlomili, je potrebné ich podoprieť. Ako oporu pre uhorky sú vhodné pevné kovové alebo drevené mriežky, ktoré možno zasunúť hlboko do substrátu. Paradajky podoprite špirálovými kovovými tyčami, do ktorých rastliny postupne zapletiete. Pri paradajkach, paprikách a uhorkách odporúčame siahnuť po odrodách s menšími plodmi. Tie dozrievajú rýchlejšie a úroda býva bohatšia. Nezabúdajte plody pravidelne zbierať, aby mali nové priestor dozrieť.
Rastliny paradajok alebo uhoriek vysádzajte na balkón až po mrazivých dňoch, keď nočné teploty neklesnú pod 10 stupňov. Sadenice vysádzajte v priebehu mája vonku do veľkých kvetináčov (nočné teploty by mali byť nad 10 stupňov), použite kvalitnú zeminu a pridajte vhodnú oporu. Rastliny vysádzajte hlboko - nechajte ich len 10 cm nad zemou - stonka rýchlo vytvorí ďalšie korene v pôde. Vyberte rastlinám slnečné miesto. Sadenice zalievajte stojatou vodou ku koreňom a najlepšie ráno, pôda by nikdy nemala vyschnúť. Pravidelne ich hnojte. Paradajky milujú bazalku nielen na tanieri. Bazalka pomáha paradajkám odolávať škodcom a tiež zvýrazňuje ich chuť.
Paprika
Papriky presádzajte aj v polovici mája, keď sú noci teplejšie a bez mrazov. Budete potrebovať dostatočne veľkú nádobu - aspoň 15 až 20 litrov - a kvalitnú pôdu, ktorá je priepustná, humózna a má neutrálne pH. Rastliny pravidelne zalievajte, dvakrát mesačne hnojte a nezabudnite na oporu (napríklad drevenú tyč).
Jahody
Vyberte si správnu odrodu, ideálne vždyplodiacu a previsnutú (Mara des Bois, Maranell, Temptation). Sadenice saďte do sadeníc alebo vonkajších kvetináčov a v priebehu apríla umiestnite na balkón. Potrebujú mierne kyslý, hlinitopiesčitý substrát. Dôležité: srdiečko (vnútorná časť rastliny, z ktorej vyrastajú nové listy) by malo byť vždy nad povrchom, nezasypávajte ho zeminou, inak vám jahoda uhynie. Konvičku s jahodami umiestnite na najslnečnejšie možné miesto. Polievajte pravidelne, pôda nesmie nikdy vyschnúť. Preto sú ideálne samozavlažovacie debničky. Nezabudnite na kvalitné hnojivo.
Cukety a tekvice
Vysaďte cukety (alebo tekvice) do veľkej nádoby - aspoň 40 - 50 litrov. Pôdu zmiešajte s kompostom a pridajte napríklad trochu granulovaného kuracieho hnoja. Keď sa objavia kvety, prihnojte ich hnojivom na kvety a ovocie. Nezabudnite dobre zalievať, pretože tekvice spotrebujú veľa vody.
Hrach
Semená hrachu vysejte priamo do pôdy v priebehu apríla alebo mája. Použite napríklad dlhý kvetináč, do ktorého ich umiestnite na tomto stanovišti. Nezabudnite k stojanu priviazať povrázky, aby boli rastliny pekne posplietané. Hrášok tiež dobre hnojte a zalievajte a za 12 týždňov sa vám odmení sladkými strukmi. Tip: vysejte hrášok postupne v intervaloch asi 14 dní, potom ho môžete žať priebežne až do jesene.
Vertikálne pestovanie a šetrenie miesta
Ak plánujete pestovať zeleninu na balkóne alebo terase, je dôležité myslieť aj na bezpečné upevnenie truhlíkov, aby ich nepoškodil silný vietor. Pri menšom priestore môžete truhlíky umiestniť do viacerých poschodí alebo do pevných závesov. Takéto riešenie šetrí miesto a zároveň vám uľahčí starostlivosť o rastliny, pretože sa k nim nebudete musieť zbytočne zohýbať. Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Uhorky, cukety a hrach navyše potrebujú oporu pre popínavé rastliny. Preto ich pestujte pred špalierom alebo zastrčte do substrátu mriežku pre popínavé rastliny, aby sa výhonky rastlín na nich uchytili. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín.
Na balkóne zvyčajne potrebujete ušetriť miesto, preto je ideálne vertikálne pestovanie. Zaobstarajte si vertikálne stojany alebo stenové panely, na ktoré môžete pridať kvetináče a sadenice. Závesné kvetináče sa vyrábajú v rôznych veľkostiach a z rôznych materiálov. Môžete ich umiestniť do rôznych výšok od stropu alebo na stenu.
Dôležité tipy
- Pokiaľ sa rozhodnete naplniť svoj balkón zeleninou, overte si najskôr jeho nosnosť. Niektoré typy panelákov majú totiž balkóny len „prizvárané“ na konštrukciu domu a záťaž by nemuseli zvládnuť. Vždy zvážte nosnosť. Ak chcete ozeleniť strechu alebo balkón, určite sa oplatí investovať do posudku statika. Dokonca aj špeciálne ľahké strešné podklady majú objemovú hmotnosť okolo 600 kg/m³ suchej hmoty. Keď k tomu pripočítate hmotnosť kvetináčov, kanví, záhradného nábytku a ľudí, hneď vidíte, koľko by mal váš balkón uniesť.
- Na bohatú úrodu zelenina potrebuje dostatok priestoru pre korene.
- Všetky druhy zeleniny potrebujú dostatok slnka. Teplomilné rastliny ako paradajky, papriky či baklažány chráňte pred vetrom - najmä plodiace odrody.
- Paradajky a uhorky je vhodné umiestniť tak, aby na ne nepršalo. Hoci bude potrebné sledovať zálievku, rastliny tak budú menej náchylné na choroby a vaša úroda bude kvalitnejšia.
- Kvetináče bez odtokového otvoru sú vhodné skôr ako dekoračné. Voda sa v nich hromadí, čo vedie k zahnívaniu koreňov. S pomocou aku vŕtačky si však otvor do dna kvetináča jednoducho vyvŕtate.
tags: #pestovanie #zeleniny #v #truhliku