Pestovanie paradajok: Od semienka po úrodu

Výsadba rastlín a následná starostlivosť je pre mnohých záhradkárov radosťou a výzvou zároveň. Pestovanie paradajok nie je výnimkou. Tieto šťavnaté a chutné plody si môžete vypestovať aj vo vlastnej záhrade alebo na balkóne.

V tomto článku vám ponúkame podrobný návod na pestovanie paradajok, ktorý vás prevedie všetkými fázami od výsevu semien až po zber úrody.

1. Výber semien

Prvým krokom k úspešnému pestovaniu paradajok je výber správnych semien. Existuje mnoho odrôd paradajok, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a chuťou. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám a podmienkam pestovania. Populárne odrody zahŕňajú cherry paradajky, biftekové paradajky a špeciálne odrody ako napríklad San Marzano.

Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté(steakové). Indeterminantné (Kolíkové) rajčiaky pestované v prirodzenej forme rajčiakov (liana) za pomoci opory. V podstate rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Determinantné (Kríčkové/trpasličie) rajčiaky, ktoré dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Ich nevýhodou je že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov (táto vlastnosť však môže byť aj výhodou napríklad pri pestovaní omáčkových paradajok, ktoré pri zbere naraz spracujeme). Ide väčšinou o hybridné rajčiaky. Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov.

2. Výsev semien

Výsev semien paradajok by sa mal začať v interiéri, približne 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Semená zasaďte do malých kvetináčikov alebo špeciálnych sadbovacích nádob naplnených kvalitným substrátom. Semená zasaďte do hĺbky približne 0,5 cm a jemne ich pokryte zeminou. Nádoby umiestnite na teplé a svetlé miesto a udržujte substrát vlhký.

Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši. Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.

Semená sejem do označených riadkov do hrantu. Obvykle vysievam okolo 30 a viac odrôd do tzv. supresívneho substrátu, ktorý má jemnú štruktúru. Medzi najväčšie hrozby výsevov patrí tzv. padanie klíčnych rastlín, čo je hubová choroba, ktorá môže v krátkom čase zničiť naše úsilie. Prejavuje sa tak, že mladé semenáčiky sa tesne nad substrátom priškrtia a strácajú schopnosť udržať sa. Doslova padajú, zakrátko aj hynú. Po výseve do navlhčeného substrátu semienka jemne zalejem postrekovačom, aby sa nevyplavovali a celý hrant prekrývam jemnou mikroténovou fóliou, do ktorej urobím dierky. Takto sa zachová prvotná zálievka, až pokým výsev neodkryjem (po cca 1 - 2 týždňoch ). Potom už začnem malé rastlinky jemne polievať klasickým spôsobom.

Sadenice rajčiakov sú pripravené na presadenie ako náhle dosiahnu 10 - 20 cm výšku. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete) či v skleníku. Semienka rajčiakov môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjeme cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejeme. Substrát udržiavame vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť 2 semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.

3. Presádzanie sadeníc

Keď sadenice dorastú do výšky približne 10-15 cm a majú niekoľko pravých listov, môžete ich presadiť do väčších nádob alebo priamo do záhonu. Pred presádzaním je dobré sadenice postupne otužovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Počas týždňa ich každý deň vystavujte vonkajšiemu prostrediu na pár hodín, pričom čas postupne predlžujte.

Keď rastliny prospievajú, počkáme na fázu, keď vytvoria po prvotných dvoch klíčnych lístkoch prvé 2 - 4 pravé listy. Vtedy prišiel vhodný čas na ich rozsadenie. Termín pre tento úkon vyberám tiež podľa výsevných dní, teraz však v „období výsadby“. Na ďalšie pestovanie používam biele jednorazové 2 dl tégliky na nápoje. Vyhovuje mi ich formát.

K presádzaniu by som ešte rád doplnil pár poznámok. Vyberám čo možno najkrajšie rastlinky z výsevu a už teraz ich sadím dokopy po 2 ks. Takto po dvojiciach ich potom pestujem aj v záhonoch, čo sa mi osvedčilo. Pokusom som si overil, že takéto rastliny si nekonkurujú, ako by človek mohol predpokladať. Šetrím tak miesto aj palice na vyväzovanie, ale i prácu a vodu. Pri samotnom presádzaní (pikírovaní) ich zasúvam čo najhlbšie do pohárikov, ideálne až po prvé lístky. Ponorená stonka rýchlo zakorení a vytvorí tak väčší koreňový systém. Do jamôčky zároveň aplikujem mykorhízne huby (prípravok Symbivit). Predáva sa viac typov. Osobne kupujem ten, ktorý je určený pre papriku a paradajky. Výrobca ho odporúča aplikovať až pri výsadbe do záhona, lenže vtedy je potrebné omnoho väčšie množstvo prípravku, ktorý nie je najlacnejší. Je dôležité, aby sa sypký prípravok dostal do priameho kontaktu s koreňmi. Mykorhízne huby zlepšujú schopnosť rastlín získavať z pôdy nielen vodu, ale vo veľmi významnej miere aj živiny.

Aklimatizácia sadeníc rajčiakov: Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

4. Výber miesta a príprava pôdy

Paradajky potrebujú slnečné miesto, kde dostanú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Pred vysadením paradajok do záhonu alebo väčších nádob pripravte pôdu pridaním kompostu alebo hnojiva, ktoré zabezpečí dostatok živín pre rastliny.

Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená aby bola výsadba jednoduchšia. Prečítajte si viac o príprave pôdy pred jarnou výsadbou.

Pred výsadbou na konečné miesto si čerstvo zrýľujem záhon a vykopem približne 50 cm široké „misy“. Teda jamky, do ktorých pred výsadbou aplikujem biohnojivá. Tieto priehlbiny mi potom výrazne uľahčujú polievanie a šetria vodu aj čas. Pre odrody rajčín, o ktorých viem, že sú citlivé na nedostatok vápnika a objavuje sa u nich tzv. suchá hniloba špičiek plodov, primiešavam do hnojiva aj drvené vaječné škrupiny. V mojom prípade je to len minimum odrôd, obvykle sa nedostatok vápnika prejavuje pri veľkoplodých odrodách a pri druhoch s podlhovastými plodmi.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

5. Starostlivosť o rastliny

Výsadba rastlín a následná starostlivosť, špecialne pri paradajkách, nemusí byť veľká veda. Pravidelné zalievanie je kľúčové pre zdravý rast paradajok. Rastliny zalievajte priamo ku koreňom a vyhýbajte sa navlhčovaniu listov, aby ste predišli vzniku plesňových ochorení. Počas vegetačného obdobia rastliny tiež prihnojujte špeciálnym hnojivom pre paradajky, ktoré obsahuje potrebné živiny na podporu kvitnutia a tvorby plodov.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Ako nadšený hobby záhradkár som sa odhodlal napísať článok na tému, ktorá mi je obzvlášť blízka. Som „len“ obyčajný vyučený záhradník, ale od malička sa cítim byť jedným z vás záhradkárov. Mám veľmi rád pestrý svet hobby nadšencov, ktorý obvykle prináša aj vášnivé a búrlivé diskusie, ktoré sa týkajú názorov na pestovateľské postupy a metódy. Z podobného podnetu vznikol aj môj impulz napísať tento článok. Prosím, berte ho ako pokus podeliť sa o skúsenosti, nie ako jediný správny spôsob pestovania rajčín. Začnem teda od základu, od semien. Najskôr ich musíme, samozrejme, získať. V priebehu rokov a skúšania som dospel k tomu, že si semená objednávam zo zahraničia. Rozhodne však musím povedať, že aj česká produkcia je veľmi kvalitná a uznávaná. Nemám informáciu, že by sa na Slovensku v súčasnosti niekto oficiálne venoval šľachteniu.

Ďalší krok je výber termínu výsevu. Vyberám si ho s ohľadom na fázu sezóny, ale aj podľa harmonogramu „Výsevné dni“. Tento prístup k pestovaniu, resp. používanie takýchto termínov verejnosť neprijíma jednomyseľne. Sú mnohí, ktorí mu nedôverujú. Rovnako je veľa takých, ktorí sa ním riadia. Ja dôverujem tomu svojmu od autorky uvedenej metódy. Okrem mnohých biodynamických metód objavila a popísala aj tento vplyv konštelácií na organizmy (nielen rastliny) na základe učenia Rudolfa Steinera. Pani Maria K. Pre tých, ktorí by sa chceli bližšie zoznámiť s jej prácou, argumentmi a prečo sa dátami riadiť, odporúčam jej knihu Zahrada podle kosmických rytmů.

Výsev rajčín na pestovanie v exteriéri: od 12.3. od 03:00 do 14.3. do 13:00 (ideálny termín). Ďalší vhodný deň je 21.3. Pikírovanie (podľa vyvinutých sadeníc): od 25.4. od 07:00 do 26.4. do 12:00 a potom od 26.4. od 21:00 do 27.4. Výsadba priesad na záhon: od 22.5. od 13:00 do 25.5.

Prvé hnojenie obvykle aplikujem asi týždeň po ujatí. Používam biohnojivo Darina 4, ktoré v tejto fáze aplikujem postrekom na listy a ak zostane, tak aj ako zálievku. Ak to počasie umožní, mladé rastlinky čo najviac otužujem vynášaním na balkón, kde sa ich snažím ochrániť pred teplotným minimom 8 °C. Podľa počasia ich na noc schovávam späť dnu.

Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

6. Podpora a strihanie

Paradajky potrebujú podporu, aby mohli rásť vzpriamene a plody neboli v kontakte so zemou. Použite záhradné opory, kolíky alebo špeciálne klietky pre paradajky. Pravidelne odstraňujte bočné výhonky (tzv. zálistky), ktoré rastú v pazuchách listov, aby ste podporili silnejší rast hlavného stonky a lepšiu úrodu.

Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Takto rajčiak prinútime k tomu aby energiu nasmeroval do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami. Rajčiakom tiež prospieva ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Na obrázku je označená oranžovou šípkou. Pozor! Netreba si zamieňať listy s bočnými výhonkami. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Na obrázku pod textom sú oranžovou šípkou vyznačené všetky bočné výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.

7. Ochrana pred škodcami a chorobami

Paradajky môžu byť náchylné na rôzne škodce a choroby. Ochrana záhrady pred škodcami a chorobami rastlín je často podceňovaná. Medzi najčastejšie problémy patria vošky, molice, pleseň paradajková a rôzne hubové ochorenia. Používajte ekologické metódy ochrany, ako sú prírodné insekticídy, biologická ochrana a správna starostlivosť o rastliny, aby ste minimalizovali riziko nákazy.

V prípade daždivého počasia sa na prelome júla a augusta začínajú šíriť hubové choroby, najmä plesne. Aj tu mám však riešenie, hoci možno nie veľmi známe, ale „bio“. Ide o prípravok Polyversum, ktorý obsahuje spóry užitočnej huby Pythium oligandrum na ílovom nosiči. Ak sa aj patogénne huby objavia, táto „naša ochrankyňa“ ich strávi a zneškodní. Prípravok však treba aplikovať preventívne, pri aplikácii na akútne napadnuté rastliny už nepomôže. Rastliny štandardne ošetrujem približne dva týždne pred koncom júla, obvykle sa tieto choroby skôr neobjavujú. Po 40 dňoch od ošetrenia aplikáciu opakujem.

Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo treba siahať po odolnejších odrodách? V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1,Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.

Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne.

Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.

Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.

Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.

Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.

Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

8. Zber úrody

Paradajky sú pripravené na zber, keď dosiahnu plnú farbu a sú pevné na dotyk. Zberajte ich pravidelne, aby ste podporili tvorbu nových plodov. Paradajky môžete skladovať pri izbovej teplote, kým úplne dozrejú. Ak máte veľkú úrodu, paradajky môžete konzervovať, sušiť alebo pripraviť domáci kečup či omáčku.

Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Pestovanie paradajok je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť čerstvé a chutné plody priamo zo záhrady. Dodržiavaním týchto krokov si môžete užiť bohatú úrodu a zároveň si vychutnať proces pestovania od semienka po úrodu.

Ako pestovať paradajky doma zo semien

tags: #celorocne #pestovanie #paradajok