Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum): Majestátna bylina s bohatou históriou a liečivými účinkami

Niet azda u nás majestátnejšej a dekoratívnejšej rastliny ako divozel veľkokvetý. Je vďačnou a užitočnou ozdobou každej záhradky a zároveň cennou liečivou bylinou, ktorá si našla svoje uplatnenie už v staroveku. Divozel veľkokvetý je mohutná dvojročná bylina, ktorá žiari široko-ďaleko svojimi sýtožltými kvetmi.

Botanické informácie a výskyt

Divozel veľkokvetý (lat. Verbascum densiflorum, česky: Divizna velkokvětá) patrí do čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae). Jeho vedecké pomenovanie verbascum pochádza zo skomoleného latinského barbascum a naráža na jeho plstnaté ochlpenie. Latinský názov čeľade Scrophulariaceae je odvodený od scrofula, čo bol starý názov pre chronicky zväčšené lymfatické uzliny.

Je to mohutná dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára iba ružicu veľkých prízemných listov, ktoré prezimujú. V druhom roku vyženie hrubú dutú plstnatú stonku, ktorá dorastá až do výšky 1 - 2 metrov. Táto stonka je husto obsypaná bledožltými kvetmi. Niekedy je v hornej časti málo rozkonárená.

Listy má plytko vrúbkované, z oboch strán žltoplstnaté, zbiehavé. Listy ružice sú podlhovasto až obrátene vajcovité, končisté a hrubo vykrajované. Listy byle sú sediace, striedavé, vajcovité, zahrotené, plstnaté a zbiehavé až k nasledujúcemu listu. Celá byľ je sivo chlpatá, listy a kalich sú bielo plstnaté. Chĺpky sú stromčekovito rozkonárené.

Voňavé žlté kvety s priemerom asi 35 - 50 mm sú usporiadané do zväzkov (po 2-5), ktoré tvoria hustý strapec so žliazkatými chlpmi, vysoký 30-80 cm. Kvety majú 5 plstnatých kališných lístkov, lievikovito tanierovitú, plstnatú, citrónovožltú korunu z piatich lístkov a 5 tyčiniek s oranžovými peľnicami. Tyčinky prirastajú ku korune (dve spodné sú dlhšie a holé a tri horné sú kratšie s bielo vlnatými nitkami. Kolmo na nitku prirastajú oranžové peľnice).

Divozel veľkokvetý kvitne od júna do septembra (prakticky celé leto), pričom zväzočky kvetov sa rozvíjajú postupne. Plody sú dvojpuzdrové tobolky, koreň je vretenovitý. Divozel je rozšírený najmä v strednej Európe, ale nájdeme ho aj v oblastiach južnej Európy a severnej Afriky. Obľubuje slnečné stanovištia, suché miesta, lúky, medziach, kamenisté svahy, pri cestách a na suchších lúkach. Vo voľnej prírode je udomácnený na chudobných a suchých pôdach, no nájdeme ho aj v čistom štrku.

Príbuzné druhy a zámeny

Pre zber kvetných korún je rovnako povolený druh divozel sápovitý (Verbascum phlomoides L.), ktorý je predchádzajúcemu druhu podobná dvojročná bylina s výškou vyše 2 m, žltkastoplstnatá, husto listnatá. Prízemné listy sú podlhovasto elipsovité, horné byľové srdcovito objímavé, vajcovité až kopijovité, vrúbkované, končisté, nezbiehavé. Kvitne od júla do septembra svetložltými kvetmi s priemerom 33 - 55 mm.

Osobitné ľudové uplatnenie medzi divozelmi má divozel malokvetý (Verbascum thapsus L.), liečebne dnes už nepoužívaný. Príbuzné druhy, ktorých je u nás asi 10, majú kvetné koruny zväčša menšie, prípadne majú fialovo ochlpené tyčinky.

S divozelom veľkokvetým si botanickí laici často zamieňajú v súčasnosti veľmi hľadanú pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L.).

Názvy a história divozelu

Do 50. rokov 20. storočia boli rozšírené aj ľudové a zastarané názvy ako: divizna (resp. varianty dibizna, divizňa, divisňa, dvižna), devina (resp. varianty dzevana, dzievana, divina), kráľovská svieca, cisárska svieca, volský chvost (resp. varianty volov chvost, volový chvost, volový ocas, volov ocas), ovčí chvost, huniak, medveďá zelina, onuca, pánbožkova onučka, kruželica, oranka, divoké korenie. Tieto ľudové či zastarané názvy sa môžu vzťahovať aj na celý rod divozel (resp. divizna).

Divozel má skutočne bohatú históriu a všestranné využitie. Patrí k najstarším liečivým rastlinám na Zemi. Niekoľko druhov tejto rastliny bolo známych už v antike. Starovekí Gréci ho nazývali flómos a jeho plstnaté listy rozrezávali a používali ako knôty do lámp. Ženy si listami potierali tvár, pretože na lícach zanechávali rumenec. V rímskych časoch sa do jeho listov balili figy, aby zostali dlho čerstvé.

Svoje miesto si našiel aj pri magických obradoch. Predkovia viacerých európskych národov považovali divozel za čarovnú ochrankyňu proti čarodejniciam a zlým duchom a často sa vešal nad dvere domov. V našich končinách sa mu hovorilo kráľovská svieca, a to jednak pre jeho krásu a majestátnosť, jednak preto, lebo sa pálil ako vosková sviečka alebo fakľa. Keď je suchá, veľmi ľahko horí. Ešte než bola objavená bavlna, používali sa na výrobu knôtov práve pevné semenice divozela. Jeho vysoká, statná stonka slúžila po usušení aj ako „pochodeň“ - keď sa ponorila do lojovej masti, používala sa ako osvetlenie.

Grécky lekár Dioskorides (*40 - †90) predpisoval odvar z koreňa divozela naloženého do vína pri liečbe mokrého lišaja, čo je ochorenie, ktoré spôsobuje mokvavé vyrážky na krkoch koní. Kolonisti priviezli divozel so sebou do Severnej Ameriky, kde sa ho miestni obyvatelia rýchlo naučili využívať na liečbu kašľa, bronchitídy či astmy. Uplatnenie si našiel ako u eklektikov, ktorí kládli dôraz na prírodné liečivá, odpočinok na lôžku a parné kúpele, tak aj u homeopatov, ktorí zdôrazňovali používanie liečiv v malých dávkach, dbali na kvalitu stravy, hygienu a redukciu stresu.

Pestovanie divozelu

Divozel veľkokvetý nie je náročný na pôdu. Pestuje sa na slnečnom stanovišti v dobre priepustnej, chudobnejšej pôde. Divozel vysievame už začiatkom apríla do debničiek, ktoré vložíme do skleníka či pareniska. Výsev urobíme riedky, pretože pri hustom rastlinky po vzídení padajú. Jednotíme ich na spon 30 × 30 milimetrov, neskôr ich môžeme presadiť do pripravených rašelinových balíčkov, ktoré dáme do pareniska a na noc prikryjeme rohožami (pre nebezpečenstvo nočných mrazov). Podľa potreby zalievame a prevzdušňujeme. Sadenice pred vysadením otužujeme tak, že okná na záhradnom skleníku otvoríme aspoň na 5 až 8 dní. Výsadbu urobíme na čistý pozemok vo vzdialenosti 0,6 × 0,6 metra alebo 0,6 × 0,7 metra, aby vyrástli mohutné rastliny.

Zber a spracovanie

Predmetom zberu sú najmä kvety (Flos verbasci), zriedkavým predmetom zberu sú listy (Folium verbasci) a semená. Divozel veľkokvetý kvitne od júna do septembra.

Zber kvetov

Na zber je najvhodnejší čas počas obdobia kvitnutia, ktoré sa zvyčajne vyskytuje od júna do augusta, ideálne za slnečného počasia, keď sú kvety plne rozkvitnuté. Trhajú sa však len lupienky s tyčinkami bez kalicha. Kvet kvitne v noci a zbiera sa na druhý deň v poludňajších hodinách, ako kvety postupne rozkvitajú. Nazbierané kvety sa nemajú stláčať a rýchlo sa zaparujú aj sušia, a to pri maximálnej teplote do 40 stupňov Celzia. Materiál by mal uschnúť za deň. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Treba ich uchovávať v dobre uzavretých nádobách, chránených pred svetlom. Droga je veľmi citlivá najmä na vlhko a svetlo. Je dôležité, aby sa rastlina zbierala z čistých miest, ďaleko od znečistenia alebo chemikálií, aby sa zabezpečila jej kvalita a bezpečnosť pri použití.

Zber listov

Listy sa zbierajú zdravé a v čase kvitnutia rastliny. Sušia sa rýchlo na prehriatych a vzdušných povalách.

Zber semien

Semená divozela veľkokvetého sú jedovaté a mohli by spôsobiť otravu, preto je dôležitá opatrnosť. Semeno zbierame tak, že vrchnú časť rastliny zrežeme a odložíme, pretože tam semeno nie je kvalitné ani zrelé. Z dvoch tretín odspodu zbierame celé semenice do papierových vriec (semeno je veľmi jemné). Zber začíname vtedy, keď je semeno už hnedé. Semenice odrezávame kosákom a ešte v ten deň rozložíme na papiere v sýpke, kde je prievan a sušíme ich našuchorené vo vrstve 30 až 40 centimetrov. Pri práci treba dávať pozor na oči a používať ochranné okuliare, lebo semeno vyletuje. Keď vám padne do očí, je veľmi nepríjemné, reže a páli. Vymlátime ho buď mláťačkou, alebo kombajnom. Pri mlátení treba použiť sitá s okrúhlymi otvormi a nastaviť obrátky stroja. Po výmlate semeno ovejeme a rozložíme ho na papier vo vrstve asi 30 - 40 centimetrov, aby doschlo. Každý deň ho obraciame (5 - 8 dní). Po vyschnutí semeno preosejeme sitami, čím odstránime úlomky, a dočistíme ho čistiacim strojom. Osivo po vyčistení naplníme do plátenných vrecúšok a uložíme na regály v suchej miestnosti.

Liečivé účinky divozelu veľkokvetého

Divozel veľkokvetý je cennou bylinou vďaka obsahu slizových látok, saponínov, flavonoidov a iridoidných glykozidov, ktoré pôsobia upokojujúco na sliznice dýchacieho aj tráviaceho traktu. Tieto látky vytvárajú jemný ochranný film, ktorý zmierňuje dráždenie hrdla, pažeráka i čriev, a tým prispieva k ich prirodzenej regenerácii. Divozel zároveň podporuje uvoľňovanie hlienu, uľahčuje vykašliavanie pri zahlienení a zmierňuje dráždivý kašeľ. Vďaka svojim protizápalovým účinkom pôsobí priaznivo pri zápaloch slizníc a pomáha udržiavať zdravie horných aj dolných dýchacích ciest. Hlavnou účinnou látkou, ktorú droga obsahuje, je žlté farbivo glykozidický saponín verbaskozid s najvyšším obsahom v čase plného kvetu.

Hlavné liečivé účinky

Podpora dýchacích ciest: Divozel upokojuje podráždené hrdlo a priedušky a prispieva k celkovému zdraviu horných aj dolných dýchacích ciest. Droga Flos verbasci slúži ako odhlieňovací a slizový prostriedok vhodný pri kašli a zápale priedušiek. Pôsobí blahodarne pri akútnej a chronickej bronchitíde, zápaloch sliznice hrdla, laryngitíde, bronchiálnej astme, tuberkulóznom a čiernom kašli aj pri zápale pľúc.
Uľahčenie vykašliavania: Obsah saponínov podporuje uvoľňovanie hlienu, čím uľahčuje vykašliavanie pri zahlienení a zmierňuje dráždivý kašeľ.
Ochrana slizníc tráviaceho traktu: Slizové látky vytvárajú jemný ochranný film na sliznici pažeráka a čriev, čím zmierňujú ich dráždenie a podporujú regeneráciu.
Protizápalové pôsobenie: Vďaka flavonoidom a ďalším látkam má divozel protizápalové účinky, ktoré prospievajú slizniciam dýchacích a tráviacich ciest.

🌱Top 10 NAJSILNEJŠÍCH liečivých bylín (podložené vedou)

Spôsoby použitia divozelu

Divozel má široké spektrum použitia vo fytoterapii.

Čaj

Sušené kvety divozelu zalejeme 250 ml 80° vody, lúhujeme 10-15 minút a precedíme. Pijeme 1-3x denne. Na prípravu čaju potrebujeme lyžicu sušených kvetov, ktorú zalejeme šálkou vriacej vody a po 15-minútovom lúhovaní precedíme. Pijeme niekoľko ráz denne po jednej šálke. Pri chronickej bronchitíde pomáha mlieko z divozela, ktoré pripravíme tak, že 50 gramov čerstvých alebo 20 gramov sušených kvetov prelejeme pollitrom vriaceho mlieka a v prikrytej nádobe necháme 10 minút lúhovať.

Tinktúra

Sklenený pohár s viečkom naplníme do plna kvetmi z divozelu a zalejeme 40% alkoholom. V uzavretom pohári lúhujeme 2 týždne. Následne scedíme, nalejeme do tmavej fľaštičky a uchovávame na tmavom mieste pri izbovej teplote.

Obklady a iné vonkajšie použitie

Zvonka veľké čerstvé listy divozela môžeme prikladať na rôzne bolestivé miesta a rany.
Divozel sa používa na vredy predkolenia, pri hemoroidoch, na ťažko hojace sa rany, pri neuralgických poruchách, pri bolesti tvárových nervov a ucha.
Silný odvar môžeme využiť ako kloktadlo.
Na hemoroidy sa odporúča starý recept Pietra Andreu Mattioliho (*1501 - †1577): usušený koreň rastliny pomelieme na prášok, 15 gramov prášku zmiešame s jedným žĺtkom, pridáme trocha oleja a primerané množstvo hladkej múky. Z cesta vyformujeme malé koláčiky (asi 20 × 30 mm a hrubé 10 mm) a upečieme ich.

Komerčné produkty s divozelom

V Bylinkárňach a na eshopoch si môžete divozel kúpiť v podobe čajov, tinktúr a sirupov:

Divozel veľkokvetý - sypaný čaj: Čajovina sa používa pri zápalových ochoreniach dýchacích ciest, pri chrípke, a chorobách z prechladnutia.
Prieduškový čaj: Bylinný čaj, ktorý podporuje dýchacie cesty, uľahčuje vykašliavanie a upokojuje podráždené hrdlo.
Tinktúra Divozel veľkokvetý: Pomáha upokojiť dýchacie cesty a uľahčuje vykašliavanie pri kašli či zahlieniní.
Divozel P54: Výluh z púčikov rastlín ovplyvňuje činnosť dojčenskej žľazy (thymus) a sleziny, pôsobí proti niektorým alergiám, lieči dýchacie problémy, astmu a zápalové procesy v dýchacích cestách.
Macerát Respiro T52: Vynikajúca zmes šiestich najlepších bylín na dýchacie cesty: bazy čiernej, divozelu, skorocelu kopijovitého, lipy, nechtíka lekárskeho a podbeľu lekárskeho. Je výborným pomocníkom pri nachladnutiach a chrípkach. Tlmí kŕče priedušiek a priedušníc. Podporuje vykašliavanie, má protibakteriálne účinky. Pomáha pri chorobách z prechladnutia - hlavne pri prechladnutí dýchacích a močových ciest, pri kašli. Používa sa aj pri rôznych zápalových procesoch v ušiach a očiach.
Divozelový olej O6: Má protizápalové a hojivé účinky. Môžeme ho použiť ako obklady na rany a bercové vredy.
Prírodný kúpeľ Dýchacie cesty VK05: Slúži na zlepšenie a regeneráciu dýchacieho ústrojenstva.
Divozelový sirup (Kláštorná officína): Vhodný na podporu vykašliavania, pri bronchitickej astme. Má protizápalové účinky, uvoľňuje kŕče a pôsobí močopudne. Lieči poruchy činnosti sleziny a pečene a reguluje menštruačný cyklus.

Kontraindikácie a odporúčania

Divozel veľkokvetý je bezpečný pre tehotné a dojčiace ženy a vhodný aj pre deti od 1 roka (v malých dávkach, slabý čaj). Opatrnosť je potrebná len pri vyšších dávkach, ktoré môžu spôsobiť mierne tráviace ťažkosti. Semená divozela veľkokvetého sú jedovaté.

Duchovný význam a zaujímavosti

Duchovný význam divozelu spočíva v tom, že nám dáva vieru v seba a ukotvuje v nás pocit stability a pevnosti v našich rozhodnutiach. V niektorých kultúrach je symbolom uzdravenia a znovuzrodenia. Jeho vysoké, žlté kvety sa často spájali s mocou slnka a životodarnou energiou.

Divozel obsahuje látky, ktoré môžu odpudzovať niektoré škodce, ako sú molice a vošky. Preto sa môže využívať aj v záhradníctve ako prírodný prostriedok na ochranu rastlín.

tags: #divozel #velkokvety #verbascum #densiflorum