Pestovanie kolíkových paradajok: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Chuť doma dopestovaných paradajok, výborne vyzretých a čerstvo odtrhnutých z vlastnej záhrady, sa s tými kupovanými nedá ani porovnať. V našich záhradách sú najrozšírenejšie kolíkové (tyčkové) odrody. Dorastajú do výšky aj viac ako 2 metre, pestujeme ich zväčša ako jednu hlavnú stonku, pričom všetky bočné vylamujeme. Výhodou sú rozstupy, ktoré sú menšie ako v prípade pestovania napríklad jednej rastliny s dvomi a viacerými výhonmi. Na plochu sa tak vojde viac rastlín či odrôd.

Paradajky sú obľúbenou zeleninou vďaka svojej všestrannej využiteľnosti v kuchyni a výbornej chuti. Kolíkové paradajky, charakteristické svojim nepretržitým rastom počas vegetačného obdobia, vyžadujú oporu a ponúkajú bohatú úrodu. Tento článok vás prevedie celým procesom pestovania kolíkových paradajok, od výsevu semien až po zber chutných plodov.

Za pôvodnú domovinu rajčiaka jedlého (Solanum lycopersicum) sa považujú horské údolia peruánskych Ánd. Podobne ako zemiaky sa rajčiaky dostali do Európy v 16. storočí. Divý predok mal červené bobule veľké asi ako čerešňa. Dnes existuje toľko odrôd, že je ťažké si z nich vybrať - od niekoľko gramov vážiacich miniríbezľových až po pol kilogramové tzv. biftekové rajčiaky. Červená farba je najrozšírenejšia, no sú aj oranžové, žlté, hnedé, zelené, fialové až takmer čierne odrody, môžu byť i s pásikmi. Líšia sa aj tvarom, okrem okrúhlych sú vajcovité, súdkovité, hruškovité, sploštené, v tvare srdca, rebrovité. Podľa vzrastu sa delia na kolíkové a kríčkové.

Príprava na pestovanie

Výber odrody a semien

Pri výbere semien paradajok máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu. Hybridné odrody rajčín sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu. Chuťovo môžu byť menej výrazné. Z hybridných odrôd si semienka do ďalšieho roka neodkladajte, hybridy nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie zo semien. Nehybridné odrody rajčín sú väčšinou tyčkové a rodia počas celej sezóny. Ďalej si môžete zvoliť odrodu podľa výšky, do akej dorastajú.

Jednou zo známych a obľúbených odrôd je napríklad paradajka Stupická, ktorá je známa vďaka svojej výbornej chuti. Tvar plodov paradajky stupickej je guľovitý, veľkosťou sú skôr drobnejšie, s hmotnosťou do 55 g. Iným príkladom je paradajka Brutus, obrovská odroda kolíkovej paradajky. Je typická veľkými plodmi červenej farby s výrazným rebrovaním na povrchu.

Existujú tisícky odrôd paradajok. Odlišné sú najmä tvarom, farbou, veľkosťou plodov, chuťou. Najväčšie odrody sú Cuor di bue, v preklade Býčie srdce, ktoré môže vážiť aj pol kila, Costoluto Genovese a World of records dosahujú aj 1,5 kila. Najdrahšou odrodou rajčín je Marianas Peace. Odroda pochádza z Československa, no najväčšej obľube sa tešila v Amerike. Kedysi bola cena jej semiačka okolo 20 dolárov. Chuťou prekvapia odrody Persimon či Valencia. Obe majú oranžovú farbu, Persimon pripomína chuťou a textúrou hurmikaki alebo marhule, Valencia zas mango. Aj farebne sú rajčiny veľmi rôznorodé.

Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku:Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop. Cherry paradajky Philovita F1 - sú odolné voči hnedej plesni, ktorá bohužiaľ zvyčajne častejšie postihuje paradajky pestované vonku. Rastlina rastie zdravo a silne do výšky 2 m. Lahodné paradajky sú intenzívne červenej farby a mimoriadne chrumkavé. Cherry paradajky Summer sun F1 - sú úžasne sladké, a preto sú ideálne na zahryznutie. Ale táto 20 g paradajka chutí úplne vynikajúco aj v šalátoch. Cherry paradajky Cherrola F1 - sú perfektné na rýchle občerstvenie, úžasne bohaté na vitamíny a vďaka svojej veľkosti sú ideálne na maškrtenie pre deti. Na približne 1,5 m vysokej rastline rajčiaka sú početné plody zoradené tesne vedľa seba. Vzhľadom na výšku je dôležité rastlinu podoprieť kolíkmi. Koktejlové paradajky Tiger F1 - ich červeno-zelené pruhy pripomínajú tigra. Plody môžete zbierať od júla do októbra. Odroda má sladkú a ovocnú chuť. Na rastlinách vysokých až 200 cm rastú početné koktejlové paradajky s hmotnosťou 40-50 g. Koktejlové paradajky Picolino - tento hybrid F1 získal v spotrebiteľských testoch najlepšie hodnotenie. Plody sú stredne veľké, jasne červené so silnou, korenistou arómou, ktorá dokonale ladí s príjemnou sladkosťou paradajok, ktoré sa ťažko krájajú, ale nie sú príliš tvrdé a veľmi odolné voči prasknutie. Šalátové paradajky Sacher F1 - nová odroda dnes už polozabudnutých čokoládových paradajok. Ploché, okrúhle, hnedočervené plody zaujmú nielen vizuálne, ale chutia aj príjemne sladko a ovocne. Mäsité paradajky Ananas F1 - odroda prináša od júla do októbra nádherne sladké, aromatické plody. Vážia do 200 g a majú žltooranžovú dužinu. Šalátové paradajky Pozzano F1 - dlhé, svetločervené plody fľaškovitého tvaru vážia 100 až 145 g a chutia veľmi aromaticky. Sú ideálne do šalátov. V porovnaní s inými paradajkami sú menej náchylné na hnilobu kvetov a sú výrazne odolnejšie proti prasknutiu. Balkónové cherry paradajky Vilma F1 - ak hľadáte odrodu paradajok, ktorú možno pestovať nielen v skleníku alebo vonku, ale aj v kvetináčoch na balkóne či terase, Vilma je tá pravá. Dorastá len do výšky asi 30 cm, a preto vyžaduje málo miesta. Rodí veľa jasne červených plodov, ktoré chutia veľmi aromaticky a sladko. Šalátové paradajky Phantasia - je okrúhloplodá nová odroda s veľmi vysokou toleranciou voči hnedej hnilobe (Phytophthora infestans) a odolnosťou voči múčnatke. Okrem pestovania v skleníku je vďaka svojej vitalite a skorej zrelosti ideálna na pestovanie v záhrade. Hmotnosť plodov dosahuje 100-150 g. Šalátové paradajky Harzfeuer - obľúbená a vysoko produktívna odroda vhodná na pestovanie na otvorených poliach aj v skleníkoch. Dosahuje výšku 140-160 cm a produkuje množstvo stredne veľkých, tmavočervených plodov s pevnou textúrou, sladkou chuťou a intenzívnou arómou.

Predpestovanie sadeníc

Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je potrebné predpestovanie sadeníc. S predpestovaním semien môžete začať už vo februári až do apríla. Ideálne je použiť sadbovače, či jiffy tablety. Hĺbka výsevu je 0,5 cm. Doba klíčenia je zvyčajne 1-2 týždne (aj dlhšie). Počas klíčenia je treba udržovať teplo a mať dostatok svetla.

Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.

Paradajky sa ľahko pestujú zo semien. Vysievajte ich od konca februára do polovice marca, ak budete pestovať plodiny v skleníku, alebo od konca marca do začiatku apríla, ak budú vonku. Semená potrebujú na klíčenie teplotu cca 18 °C, preto použite vyhrievaný skleník alebo kvetináče umiestnite na teplý parapet a prikryte priehľadným plastovým vreckom, aby sa pod ním udržala vlhkosť. Po niekoľkých týždňoch, keď budú mať sadenice pár pravých listov, presaďte ich do samostatných kvetináčov. Každú sadenicu jednotlivo nadvihnite, napr. pomocou vidličky, a držte ju skôr za list než za jemnú stonku. Ak je sadenica príliš dlhá, presaďte ju hlbšie, aby bol prvý pár listov tesne nad povrchom zeminy. Držte ich na svetlom mieste s teplotou najmenej 16 °C a pravidelne zalievajte. Asi po mesiaci by mali byť pripravené na výsadbu do veľkých nádob alebo pestovateľských vriec v skleníku či vonku, prípadne do zeme.

Príprava pôdy a substrátu

Paradajkám sa darí v bohatej, voľne priepustnej, ale vlhkosť zadržiavajúcej pôde, preto pred výsadbou pridajte veľa záhradného kompostu. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Odporúčame používať špeciálny substrát na rajčiny a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr. Používajte hlinitý alebo viacúčelový kompost bez obsahu rašeliny.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Aklimatizácia sadeníc

Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.

Výsadba

Kedy a kam sadiť

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Paradajky nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou túto rastlinu ničia. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.

Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.

Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.

Spôsob výsadby

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Jedna malá záhradnícka rada, ktorá sa opakovane osvedčila, je zasadiť paradajky na bok do výkopu alebo ich zakopať hlboko do pôdy, takže prvá sada listov je tesne nad povrchom pôdy - zakopaná časť stonky potom vytvorí ďalšie korene. Zakopaním rastliny bokom alebo veľmi hlboko umiestnite viac stonky pod zem od začiatku, a tak umožníte veľa náhodného rastu koreňov.

Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.

Ak pestujete kolíkové rajčiaky, ktoré môžu dorásť až do niekoľkometrovej výšky, hneď pri vysádzaní k priesade umiestnite oporu a priviažte ju, aby sa nezlomila.

Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost.

Rozstupy pri výsadbe

Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m.

Rastliny umiestnite 45-60 cm od seba, v závislosti od ich prípadnej veľkosti - skontrolujte presné rozstupy na balíčku semien.

Vyhnite sa pestovaniu paradajok na tom istom záhone v po sebe nasledujúcich rokoch, aby ste zabránili hromadeniu chorôb v pôde.

Starostlivosť o rastliny

Opora pre kolíkové paradajky

Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.

Pri kolíkových paradajkách vložte pevný kolík alebo tyč vedľa rastliny a voľne priviažte hlavnú stonku.

V skleníku môžete ako oporu použiť bambusovú tyč alebo zvislé povrázky - priviažte ich k streche, aby viseli zvislo dole, a druhý koniec pri výsadbe zahrabte pod koreňový bal.

Zavlažovanie

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky.

Paradajky pravidelne zalievajte, aby pôda alebo kompost zostali rovnomerne vlhké. Kolísanie úrovne vlhkosti môže spôsobiť problémy s plodmi, ako je štiepenie alebo hniloba kvetov. Rastliny v nádobách rýchlo vysychajú, takže v horúcom počasí môžu potrebovať zalievanie na dennej báze.

Paradajky si vyžadujú výdatnú zálievku. Zálievka by preto mala byť primeraná počasiu a pravidelná, odstátou vodou s teplotou podobnou pôde. Vždy zalievajte ku koreňom a nikdy nepolievajte listy a plody, mohli by ich napadnúť choroby. Medzi jednotlivými polievaními by mala pôda trochu preschnúť, ale nemala by byť úplne suchá, skôr vlhká. V horúcich dňoch polievajte každý deň, v chladných stačí raz za 2 - 3 dni.

Morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Hnojenie

Behom rastu plodov je dôležitá pravidelná závlaha a dostatočný prísun živín. Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné.

Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Pri pestovaní paradajok v skleníku pravidelne otvárajte vetracie otvory, aby mal opeľujúci hmyz prístup ku kvetom. Môžete tiež jemne poklepať alebo potriasť kvetmi, keď sú úplne otvorené, aby ste pomohli prenosu peľu v kvete.

Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky.

Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Prihnojujte organickými hnojivami. zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť.

Vylamovanie bočných výhonkov (zálistkov)

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.

Kolíkové paradajky rastú na jednej stonke, priviazané o podperu (bambusová tyč, kolík) a je potrebné pravidelné odstraňovanie všetkých bočných výhonkov, ktoré sa začnú tvoriť medzi stonkou a listami.

Krok 2 - pomocou palca a ukazováka vytrhnite všetky malé bočné výhonky, ktoré sa vyvíjajú na spodnej časti listov, kde sa stretávajú so stonkou. Krok 3 - pomocou ostrých záhradných nožníc vystrihnite všetky veľké bočné výhonky, ktoré sa vyvinú medzi stonkou a listami.

Vylamovanie alebo zaštipovanie paradajok je cestou k bohatej úrode. Kým rastliny tyčkových paradajok rastú, tvoria sa im v pazuchách listov zálistky. Tieto približne raz za týždeň až desať dní vylamujte, aby sa z nich netvorili plody. Plody zo zálistkov rastlinu zbytočne vysiľujú a len zriedka dozrejú.

Metóda: Rastlinu vysadíme medzi dve opory. Najskôr priviažeme hlavný výhon, potom k druhému kolíku priviažeme prvý rastúci zálistok. Ostatné zálistky, ktoré sa vytvárajú, priebežne odstraňujeme. Výsledky: Možno očakávať vysokú úrodu, výrazne viac plodov, ako keď pestujeme iba jednu stonku. Jednotlivé plody sú však menšie.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Krok 5 - pri pestovaní pod sklom odrežte hlavnú stonku, keď sa vytvorí 5-6 trsov kvetov (3-4 vonku), aby sa energia nasmerovala do napučiavania a dozrievania plodov.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.

Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.

Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.

Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.

Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Pleseň sivá - alebo sivá hniloba, je spôsobená hubou Botrytis cinerea, je veľmi rozšírené ochorenie, ktoré spôsobuje jemné rozpadanie rastlinných pletív sprevádzané sivo hnedou plesňou. Ovplyvňuje mnohé rastliny, najmä tie, ktoré sa pestujú pod sklom, kde sú vlhké podmienky. Je to tiež časté ochorenie mäkkého ovocia, ako sú egreše, jahody a hrozno.

Pleseň (fytoftóra) zemiaková - je choroba, ktorá napáda listy a plody paradajok a spôsobuje hnilobu. Najčastejšie sa vyskytuje v teplom a vlhkom počasí a v niektorých rokoch môže spôsobiť takmer úplnú stratu výnosov, najmä u náchylných kultivarov paradajok pestovaných vonku.

Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostanú dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.

Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra - hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu.

Pozor dávajte aj na prehnojenie a nedostatok živín. Priveľa dusíka a draslíka brzdí príjem vápnika, čo sa môže prejaviť hnilobou - hnedými škvrnami na špičke plodov.

Paradajky môžu napadnúť aj vošky, molice alebo háďatko.

Pestovanie v nádobách

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.

Kríčkové paradajky sú kompaktné a ideálne pre veľké terasové kontajnery, žľaby, okenné črepníky a dokonca aj závesné koše. Rastliny môžu potrebovať podporu, ak sú dosť veľké. Okrem toho, ak nesú veľkú úrodu paradajok, bočné výhonky môžu začať klesať alebo im hrozí prasknutie. Ak áno, jednoducho pridajte krátke vertikálne palice, tam kde je to potrebné, voľne zaviažte výhonky a odstráňte bočné výhonky.

Kolíkové paradajky dobre rastú vo veľkých nádobách s vysokou palicou na podporu. Kvetináče môžu byť ťažké, preto ich umiestnite na chránené miesto, ideálne oproti slnečnej stene.

Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.

Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu.

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú.

Metódy pestovania

Pestovanie s jednou hlavnou stonkou

Metóda: Ide o bežný spôsob pestovania kolíkových odrôd. Výsledky: V porovnaní s ostatnými metódami možno očakávať menej plodov, zato sú jednotlivé plody väčšie.

Pestovanie s dvoma výhonmi

Hlboká výsadba pre silnejší koreňový systém

Metóda: Pri výsadbe sadeniciam odstránime spodné listy, pripravíme v pôde ryhu a sadenicu položíme. Zahrnieme pôdou. Vršok rastliny opatrne ohneme a priviažeme ku kolíku. Výsledky: Zo stonky v pôde porastú korene, čím dosiahneme väčší koreňový systém. Vďaka tomu sú listy krásne vyfarbené a aj úroda je veľmi dobrá.

Paradajky zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko. Rastliny sa tak lepšie zakorenia. Štepené paradajky zasaďte vyššie.

Ochrana stonky pomocou kartónu

Metóda: Keď vysadené rastliny dosiahnu približne 40 cm, odstránime najnižšie položené listy. Okolo stonky obtočíme aspoň v dvoch vrstvách mierne navlhčený pás kartónu a upevníme napríklad drôtom. Výsledky: Rastliny rýchlejšie rastú a v porovnaní s ostatnými metódami sú už v júni najväčšie.

Zber úrody

Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Ak ste raz ochutnali vlastnoručne dopestovaný rajčiak, nedáte naň dopustiť. Preto táto zelenina patrí medzi najpestovanejšie v našich záhradkách.

Paradajky začínajú dozrievať od polovice leta, aj keď načasovanie závisí od odrody, poveternostných podmienok a veľkosti plodov. Menšie cherry paradajky dozrievajú rýchlejšie ako väčšie plody a skleníkové rastliny zvyčajne začínajú úrodu skôr ako tie vonku a pokračujú dlhšie až do jesene.

Na konci vegetačného obdobia ostrihajte staršie listy, aby na ostatné preniklo viac svetla a zabránilo sa uchyteniu plesne sivej.

Vonkajším rastlinám s nezrelými plodmi nadvihnite konáriky a buď ich položte na slamu, alebo plody pozbierajte a umiestnite na teplé a tmavé miesto, aby dozreli.

Paradajky je najlepšie konzumovať priamo z kríčka, keď sú ešte teplé od slnka. Pokiaľ ich nestíhate jesť, môžete ich skladovať pri izbovej teplote cca týždeň. Vyhnite sa skladovaniu paradajok v chladničke, pretože im to dodá kašovitú štruktúru. Vychutnajte si paradajky v šalátoch a sendvičoch. Väčšina druhov je vhodná aj na varenie, no vhodné sú najmä odrody podlhovastých slivkových paradajok.

Four Ways to Stake Tomatoes

Investícia sa vráti pri prvej úrode a vlastné rajčiaky vypestované na slniečku sú chutnejšie a zdravšie.

Surové rajčiaky sú veľmi chutné, pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov, po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.

Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní. Ak ste na konci sezóny pozberali zelené, nedozreté plody, uložené napríklad na okennom parapete rýchlo dozrievajú.

tags: #kolikove #rajciaky #pestovanie