Pestovanie pažítky: nenáročná bylinka pre každú záhradu
Ak máte v záhrade pažítku, určite viete, že s prvými teplejšími dňami sa rýchlo objavia jej svieže zelené listy. Ak ju však ešte nepestujete, možno vás presvedčia tieto dôvody, prečo by ste to mali zmeniť. Pažítka (Allium schoenoprasum L.) je skromná cibuľovina a zostáva v tieni rozšírenejších druhov, ako je cesnak, cibuľa a pór. V kuchyni ju považujeme skôr za korenie ako za zeleninu. Konzumnou časťou nie je cibuľa, ale čerstvé jemné listy, ktoré sú príjemnej korenistej chuti a vône.
Pažítka je trvalka, mrazuvzdorná zelenina. Rastliny sa nevyskytujú ojedinele, ale tvoria bujné trsy drobných jednoduchých cibuliek, z ktorých pučia 15 - 30 cm dlhé rúrkovité listy. Ich hrúbka je 1,5 - 3,0 mm. Výška pažítky a mohutnosť trsov závisí od prostredia, v ktorom sa pestuje. Silnejšie trsy pažítky kvitnú už druhý rok po sadení. Duté, tenké byle majú okolíky s ružovofialovými kvetmi, ktoré rozkvitajú v máji až júli. Pažítka kvitne veľmi bohato, a preto sa niekedy používa na vysádzanie obrúb ako dekoratívna rastlina. Nie je náročná na prostredie, ľahko sa pestuje. Pažítka je rozšírenou zeleninou najmä v domácnostiach a u záhradkárov.
Čerstvé listy, biologicky hodnotné korenie, môžeme mať po celý rok. V lete zo záhrady, v zime z rastlín rýchlených na okne. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, provitamínu A, vitamínov zo skupiny B (najmä B1 a B2), minerálnych látok, najmä Ca, a éterických olejov obsahujúcich síru, ktorá spôsobuje typickú chuť pažítky. Drobnú cibuľku pažítky často ani nepoznáme, zostáva skrytá pod zemou. Obsahuje vitamíny - karotén B 1, B2 a E, vitamín C (100 mg v 100 g), silicu s organicky viazanými látkami - najmä draslíkom, vápnikom, železom, taktiež flavonoidy a antibakteriálne látky. Komplex obsahových zložiek podporuje chuť k jedlu, tráveniu, mierne znižuje krvný tlak a pôsobí proti črevným parazitom.
Pažítka je príbuzná cibuli, cesnaku a póru, no na rozdiel od nich netvorí cibuľu, ale rastie v trsoch. Má valcovité, duté, tmavozelené dlhé listy. Pažítka je trsovito rastúca cibuľovina s dutými trúbkovitými zelenými listami, ktoré majú príjemne štipľavú cesnakovú chuť. Od jari je možné vňať bohatú na obsah vitamínu C a B2 žať a pridávať do najrôznejších pokrmov a šalátov. Od konca mája, kedy začínajú kvitnúť fialová guľovitá kvetenstvo, listy tvrdnú a nie sú už príliš chutné a atraktívne.
Pažítka vytvára trsy cibuliek a fialové kvetenstvo, pestuje sa jej veľa druhov. V poslednom čase sa na trhu objavila pažítka s výraznou cesnakovou príchuťou. Pažítka patrí medzi cibuľovité rastliny. Dosahuje výšku od 15 - 50 cm. Listy sú oblé, duté a rúrkovité, ktoré vyrastajú z malých cibuli. Je možné ju pestovať priamo na záhonoch alebo v črepníkoch. Jej pestovanie je veľmi jednoduché. Prakticky je na pestovanie nenáročná. Táto najútlejšia a najlahodnejšia cibuľovina pochádza z oblasti severného mierneho pásma. Pažítka rástla prirodzene na mnohých miestach celej Európy a Severnej Ameriky, ale v súčasnosti sa väčšinou pestuje.
Výhody pestovania pažítky
Pažítka je na starostlivosť nenáročná a tiež je dobre odolná voči škodcom. Čerstvá pažítka len na chlebíku s maslom vie byť vynikajúcou pochúťkou. Rovnako ju však využijete aj pri príprave nátierok, pesta, šalátov, polievok či omáčok. Pažítka porastie aj v črepníku, preto sa môžete z úrody tešiť celý rok. Mimoriadne zdravá pažítka obsahuje vitamíny C, A, E, K. Z množstva minerálov treba určite spomenúť železo, meď, vápnik, fosfor, magnézium či zinok. Napomáha tvorbe tráviacich štiav čím podporuje trávenie a takto je užitočná pri snahe schudnúť. Celkovo prečisťuje organizmus.
Nielen zelené listy pažítky, ale aj jej kvety sú jedlé a veľmi dekoratívne. Poslúžia na chuť aj na ozdobenie rôznych jedál. Už vďaka spomínaným kvetom vie byť pažítka aj peknou a výraznou ozdobou záhonov. Fialové kvety pažítky sú bohaté na nektár, čo láka včely, čmeliaky a motýle. Týmto spôsobom podporuje biodiverzitu a zlepšuje opeľovanie ostatných rastlín v záhrade.
Pažítka je výborné stomachikum - podporuje chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav. Z hľadiska liečebného využitia sa používa: proti črevným parazitom. Má vysoký obsah vitamínu C a tiež obsahuje draslík, sodík, železo, fosfor, silicu, retinol, riboflavín a veľa solí. Pažítka je okrem iného príjemným ochutením našich jedál. Nielenže jedlo ozdobí svojou krásnou zelenou farbou, ale dodá mu aj špecifickú chuť. Vňať pažítky má mnohostranné využitie. Je neoceniteľnou hlavne v studenej kuchyni. Pridávame ju nasekanú do rôznych nátierok, syrových pomazánok, šalátov, polievok. Taktiež nám slúži ako dekorácia na chlebíčky a pod. Kvet môžeme použiť ako dekoráciu na rôzne jedlá. Tvorí tiež podstatnú zložku bylinkových masiel.
Pestovanie a zber
Semená vysievame v marci až začiatkom apríla do riadkov vzdialených 40 cm. Pri sejbe do hniezd dodržiavame spon 40 × 40 cm. Záhon udržujeme až do vzídenia rastlín bez burín. Počas vegetácie je dôležitá pravidelná závlaha a odburiňovanie. V prvom roku po sejbe spravidla listy nezrezávame. V druhom a treťom roku počas vegetácie už zdravé, dobre vyvinuté listy režeme 5- až 7-krát.
Pri zbere neodrežte lístky tesne nad povrchom pôdy, ale nechajte ich vždy aspoň pár centimetrov dlhšie, aby rastlinka nevyschla. Najlepšie si je pažítku dopriať v surovom stave. Chlebíku s chutnými lístkami by odolal len málokto. Môžete si ju však tiež zmraziť do zásoby alebo aj sušiť. Pri zbere použite čisté nožnice a ostrihajte pažítku z vonkajšej strany trsu, asi 2,5 až 5 cm nad úrovňou pôdy, čo podporí rast ďalších listov.
Pažítka je relatívne bezproblémová, ale môže byť náchylná, najmä na jar, na zelené mušky a vošky na nových výhonkoch, najmä ak sa pestuje v skleníku. Jednoducho ich odstráňte z listov prstami alebo postriekajte neemovým alebo insekticídnym mydlom. Hrdza pórová (Puccinia porri) je časté plesňové ochorenie, ktoré postihuje aj pažítku. Spôsobuje jasne oranžové, vyvýšené škvrny na listoch. Nepridávajte infikované rastliny do kompostu. Rastliny pažítky dobre rozmiestnite, pretože sadenie nahusto môže ovplyvniť vývoj choroby.
Pažítka je pripravená na zber asi 60 dní po zasiatí semien. Ak si kúpite zrelú rastlinu z obchodu, môžete okamžite začať zbierať niekoľko listov naraz. Akonáhle sú rastliny usadené, zberajte listy, dajte rastline čas na opätovný rast a potom zozbierajte ďalšie listy. Kvety pažítky sú tiež jedlé a dekoratívne. Môžete si ich vychutnať celé alebo ich použiť ako ozdobu.
Pestovanie pažítky v črepníku
Pažítku si môžete bez problémov vypestovať doma v črepníku. Dariť sa jej bude v interiéri aj vonku na balkóne. S pestovaním vnútri môžete začať prakticky kedykoľvek. Zakúpené semienka voľne, nie však priveľmi nahusto, vysejte do pripravených črepníkov. Kvetináč umiestnite k oknu, aby mala rastlina dostatok svetla. Pôdu udržujte mierne vlhkú, nie príliš mokrú.
Ak nemáte záhradu alebo vyvýšené záhony, môžete pažítku pestovať aj vo veľkých nádobách (šírka 30 cm alebo viac), ktoré majú na dne drenážny otvor. Nádobu naplňte viacúčelovým kompostom bez rašeliny a umiestnite ju na teplé, slnečné alebo mierne tienené miesto na verande, balkóne či terase. Do zeminy môžete zamiešať aj hrubý piesok a kompost.
Využitie pažítky v kuchyni
Najvhodnejšia je čerstvá pažítka. Dá sa taktiež nasekaná zmraziť v malých obaloch. Môže sa i sušiť, ale stráca sa aróma, nie je to najvhodnejší spôsob uchovania. Pažítku podávame v množstve asi 1 lyžicu na porciu, prípadne viac, podľa chuti do všetkých slaných polievok, smotanových zelených omáčok, na zemiaky, ryžu, cestoviny, na ryby a kurčatá, varenú brokolicu a karfiol, do vaječných pokrmov, tvarohu, jogurtu, bylinkového masla, do nádievok, majonéz, cestíčok na obaľovanie zeleniny, syrov, mäsa na smaženie, k syrom, na obložené misy, chlebíčky. Samozrejme do všetkých šalátov z čerstvej zeleniny. Dá sa pripraviť i pažítkový ocot.
Okrem posekaných listov využívame i kvetenstvo - rozobrané jednotlivé kvietky do šalátov, do dusenej zeleniny, na zdobenie pokrmov. Kvietky používame menej, majú silnejšiu chuť i vôňu. Vďaka svojej sviežej zelenej farbe a jemne štipľavej, chrumkavej a cibuľovej chuti je pažítka jedným z najlepších doplnkov takmer každého slaného jedla. A hoci ju najčastejšie používame ako oblohu, rôzne druhy pažítky si môžete vychutnať aj ako varenú zeleninu.
Cesnak pažítkový (Allium schoenoprasum), alebo v jednoduchosti pažítka, je trváca kvitnúca rastlina patriaca do čeľade cibuľovitých, ktorá má jedlé listy aj kvety a bežne sa používa ako bylinka a zelenina s rôznym kulinárskym využitím. Doma vypestovaná pažítka má dobrý ekonomický aj ekologický význam. Niektorí záhradkári ju používajú ako trvalú obrubu alebo okrajovú rastlinu v kvetinovej obrube alebo bylinkovej záhrade.
Pažítka cesnaková (Allium tuberosum) - vytvára väčšie trsy vyšších listov (až 50 cm), ktoré sú skôr ploché ako valcovité a majú jemnú cesnakovú príchuť. Jedlé sú aj biele kvety v tvare hviezdy. Pažítka cibuľová/obyčajná - vytvára tenké, duté listy namiesto čepelí a môže dorásť do výšky 25 až 40 cm. Ako sa dá očakávať, cibuľová pažítka chutí viac ako cibuľa, zatiaľ čo cesnaková pažítka má výraznú cesnakovú chuť.
Ako prinútiť pažítku klíčiť: Záhrada šéfkuchára
Pažítka je nenáročná bylinka, ktorá nepotrebuje špeciálnu starostlivosť. Pri pestovaní v črepníku je však potrebné ju pravidelne zalievať. Keď sa na jeseň ochladí, začnú listy pažítky žltnúť a odumierať. Rastlina sa tak pripravuje na zimné mesiace. Keďže je mrazuvzdorná, dokáže v pôde prezimovať. Cibuľky pažítky pestovanej vonku preto nemusíte na zimu vyberať zo zeme. Na jar opätovne vyklíči.
Pažítka je mrazuvzdorná viacročná rastlina, ktorá každý rok vyrastá z pôvodných koreňov. V silnom mraze alebo snehu odumrie a znova na jar vyraší. Okrem toho, že pažítka každoročne vyrastá zo svojich koreňov, môže sa šíriť aj padnutými semenami a podzemnými cibuľkami.
Na jar rozdelíte do niekoľkých menších trsov, ktoré ihneď zasaďte. Novovysadenú pažítku a mladé rastlinky pravidelne zalievajte aspoň prvé leto. Ak chcete mať dostatok sviežich, šťavnatých listov, uistite sa, že pažítke v teplom a suchom počasí nechýba voda.
tags: #cenak #pazitkovy #pestovanie