Pestovanie prosa na Slovensku: Obilnina s potenciálom
Proso siate (Panicum miliaceum) patrí medzi najstaršie pestované obilniny na svete a v súčasnosti je základnou potravinou pre viac ako 400 miliónov ľudí. V Senegale je tradičným jedlom z prosa tzv. kuskus. V Sudáne je zas obľúbená tenká placka z prosa, ktorú tam nazývajú kišra. Ak sa ku pšeničnej múke pridá múka z prosa v pomere 15 - 20 %, je možné z toho upiecť veľmi chutný chlieb. V stredoveku bolo proso najvýznamnejšou obilninou, ale po objavení chlebových obilnín jeho pestovanie postupne upadalo.
Proso je bezlepková obilnina, a preto je vhodná na výrobu potravín pre celiatikov. Obsahuje polyfenoly s antioxidačným účinkom. V súčasnej dobe je aj na Slovensku zvýšený dopyt po potravinách s vyšším podielom vlákniny, niektorých vitamínov a minerálov. Z tohto dôvodu sa zvyšuje záujem o zrno prosa siateho ako potraviny.
K potravinárskym účelom sa využívajú olúpané obilky tzv. pšeno. Pšeno je veľmi dobre stráviteľné, výživné a chutné. Má priaznivý pomer živín, ktorý sa blíži k odporúčanému pomeru bielkovín, tukov a sacharidov. Má významný obsah vitamínu niacín. Preto sa v oblastiach, kde sa využívajú potraviny z prosa, nevyskytuje choroba z nedostatku vitamínu PP, tzv. pellagra. Z minerálnych prvkov proso obsahuje hlavne železo a kremík, ale má aj významný obsah mangánu, zinku a medi. Obsah tuku sa pohybuje od 3 do 6 %.
Okrem potravinárskeho využitia sa proso využíva na kŕmenie exotického vtáctva, alebo ako krmivo pre hydinu, ošípané a ryby. Rozomleté zrno je výborným koncentrovaným krmivom. Slama a plevy majú veľmi dobrú kŕmnu hodnotu.
Agrotechnika pestovania prosa siateho
Vzhľadom k jeho krátkej vegetačnej dobe sa môže pestovať ako medziplodina nielen na produkciu zrna, ale i zeleného krmiva. Zelená hmota je ale pomerne chudobná na bielkoviny, preto sa odporúča pestovať proso v miešankách so strukovinami.
Využitie prosa nadobúda na význame v súčasnom období v súvislosti s klimatickými zmenami, častými a dlhšími periódami sucha a to z dôvodu jeho vysokej suchovzdornosti. Je to teplomilná a suchovzdorná obilnina. Najviac tepla vyžaduje pri klíčení a pri dozrievaní.
Podmienky pre rast
Má krátku vegetačnú dobu 90 až 110 dní a preto sa môže pestovať aj vo vyšších polohách s dostatočne teplým priebehom počasia v letnom období. Po vzídení sú rastliny veľmi citlivé na chlad a pri teplote nižšej ako 5 °C sa ich rast úplne zastavuje a rastliny zahynú pri teplotách pod -1 °C. Nároky na vodu má proso nízke počas celej vegetácie. Klíči pri teplote 9 až 10 °C i za suchšieho počasia. Ku klíčeniu proso potrebuje len 25 % vody z hmotnosti semena. Chladnejšie počasie na začiatku vegetácie môže spomaliť jeho rast.
Pôdne podmienky
Prosu vyhovujú ľahšie výhrevné pôdy, ale v teplejších oblastiach sú vhodnejšie ťažšie pôdy. Dôležitá je dobrá pôdna štruktúra, dobrý stav prijateľných živín a pôdna reakcia neutrálna, alebo slabo kyslá.
Termín a spôsob sejby
Agrotechnika prosa siateho na zrno je podobná ako pri pestovaní ostatných jarných obilnín. Je potrebné si dať pozor na termín sejby, ktorý určuje teplota pôdy. Pri sejbe by mala byť 8 - 10 °C, čo je koncom apríla až začiatkom mája. Proso má krátku vegetačnú dobu a živiny z pôdy prijíma veľmi krátky čas. Preto pre proso sú vhodné pôdy, ktoré majú dobrú zásobu fosforu a draslíka a potom stačí aplikovať len 40 - 50 kg.ha⁻¹ dusíka. Proso na zrno sejeme do úzkych riadkov vzdialených od seba 125 - 150 mm, do hĺbky 30 - 40 mm. Výsevok je 3,5 - 4,5 miliónov klíčivých zŕn na hektár. Po sejbe je potrebné pôdu povalcovať.
Ošetrovanie porastu
Ošetrovanie porastu počas vegetácie spočíva predovšetkým v regulácii zaburinenosti herbicídmi. V ponuke sú herbicídy proti dvojklíčnolistovým burinám. Herbicídne riešenie jednoklíčnolistových burín je v prose problematické.
Zber prosa
Určiť vhodný čas zberu prosa je ťažké, pretože metlina nerovnomerne dozrieva a zrno ľahko vypadáva. Preto je vhodné využiť desikáciu porastu. Optimálny zber prosa je pri vlhkosti semien 17 až 18 %.
Výskum a technológie pestovania na Slovensku
Pestovateľské technológie prosa siateho boli overované aj na ťažkých pôdach v podmienkach Východoslovenskej nížiny. Na experimentálnom pracovisku NPPC-VÚA Michalovce v Milhostove boli v rokoch 2013 až 2015 zakladané pokusy s prosom siatym na zrno pri dvoch spôsoboch zakladania porastov.
- Prvou technológiou bola sejba po konvenčnej príprave pôdy s klasickou orbou, predsejbovou prípravou radličkovým kypričom a sejbou.
- Druhou technológiou bola minimalizácia bez orby s dvoma prejazdami radličkového kypriča a následnou sejbou.
Náklady na pestovanie
V tabuľke nižšie sú vyjadrené náklady na pestovanie prosa siateho na zrno v sledovaných rokoch. Minimálna agrotechnika si vyžiadala vyššie materiálové náklady, ktoré súviseli s aplikáciou totálneho herbicídu, ktorý bol aplikovaný v jarnom období pred prípravou pôdy k sejbe. Pri konvenčnej agrotechnike v roku 2013 materiálové náklady boli vo výške 252,85 € z hektára, pri minimalizácii prekračovali 310 €/ha. Naopak pri minimalizácii sa šetrili náklady na mechanizované práce. V porovnaní s konvenčnou agrotechnikou boli tieto náklady v roku 2013 nižšie o vyše 75 €/ha. Celkové náklady na pestovanie prosa konvenčnou technológiou v roku 2013 boli vo výške 603,25 €/ha. Minimalizovaním obrábania pôdy sa celkové náklady znížili o takmer 47 €/ha.
| Technológia | Materiálové náklady (€/ha) | Náklady na mechanizované práce (€/ha) | Celkové náklady (€/ha) |
|---|---|---|---|
| Konvenčná | 252.85 | (nie je uvedené) | 603.25 |
| Minimalizácia | 310.00 | (o vyše 75 €/ha nižšie ako konvenčná) | 556.25 |
Ekonomika pestovania a úrody
Úrody zrna dosiahnuté v pokuse sa pohybovali v rozmedzí 1,95 až 3,32 t/ha. Výška úrod vplývala na ekonomiku pestovania prosa siateho. Okrem úrod a celkových nákladov na výsledok hospodárenia mala významný vplyv aj realizačná cena. Zrno prosa sa v roku 2013 realizovalo za 400 €/t. Pri úrode 2,42 t/ha sa pri konvenčnej technológii dosiahol zisk 364,75 €/ha. Pri minimalizácii sa dosiahla úroda 2,52 t/ha a pri nižších nákladoch tohto variantu bol zisk 451,44 €/ha. V roku 2014 sa na konvenčnej agrotechnike dosiahla najvyššia úroda v pokuse 3,32 t/ha. Aj pri nižšej realizačnej cene, ktorá v roku 2014 bola 350 €/t, sa dosiahol zisk prevyšujúci 540 €/ha s hektárovou rentabilitou 88,21 %. Najmenej ziskový bol rok 2015. Zrno sa síce realizovalo za vyššiu cenu 380 €/t ako v roku 2014, ale pri nižších úrodách bola aj ziskovosť oboch technológií nižšia.
V roku 2013 by sa pri prose siatom dosiahol zisk pri minimalizácii už pri úrode 1,40 t/ha. Pri konvenčnej agrotechnike by na ziskové pestovanie bolo potrebné dosiahnuť úrodu prevyšujúcu 1,51 t/ha.
Pestovanie prosa siateho na zrno naberá na význame v súvislosti s vyšším dopytom po potravinách s vyšším podielom vlákniny, niektorých vitamínov a minerálov a s jeho využitím pre ľudí s celiakiou. Je významnou potravinou z hľadiska zdravej výživy obyvateľov Slovenska. Využitie prosa stúpa aj v súvislosti s klimatickými zmenami pre jeho vysokú suchovzdornosť a odolnosť voči vyšším teplotám. Pestovanie prosa nie je veľmi náročné a už pri priemerných úrodách sa pri ňom dá dosiahnuť zisk.
tags: #pestovanie #prosa #na #slovensku