Pestovanie ovocných stromov zo semena: Kompletný sprievodca

Pestovanie ovocných stromov nie je náročné, ak viete ako na to. Čerstvým, priamo zo stromu odtrhnutým jablkám, hruškám, či broskyniam sa ovocie kúpené vo väčšine supermarketov chuťovo len ťažko vyrovná. Vypestovať si svoje vlastné ovocie chce dávku trpezlivosti, no pri dodržiavaní správnej starostlivosti sa úspech dostaví.

Výber správnej odrody a stanoviska

Výber nesprávnej odrody môže byť jeden z problémov. Hybridizácia priniesla tisíce rôznych odrôd ovocných stromov od broskýň až po jablone. Mnoho z týchto odrôd bolo vyvinutých pre geograficky špecifické oblasti. Niektorým odrodám však nemusia vyhovovať príliš daždivé alebo naopak príliš suché roky, či neočakávaná choroba a škodcovia. Odrôd ktoré sa v našej krajine spoľahlivo osvedčili je ale našťastie veľa.

Zvoliť vhodné stanovisko pre ovocný strom je tiež veľmi podstatné. Výsadba v pôde, ktorá nie je dobre priepustná je pravdepodobne hlavným dôvodom, prečo sa ovocným stromom nedarí. V zaplavených pôdach stromy zhnijú. Piesočnaté a hlinité pôdy, v ktorých voda dobre odteká, sú preto zvyčajne najlepšie. Tieto typy pôdy umožňujú korene zavlažovať, no zároveň ich ‘neutopiť.

Príprava pôdy a hnojenie

Pred výsadbou je takisto dôležité pripraviť pôdu a to hlavne v prípade, že vykopaná zemina nemá dostatočnú kvalitu. Ignorovať stav vašej pôdy sa nevypláca! Zdravie pôdy je dôležité, najmä keď pestujete trvácu plodinu akou je ovocný strom. Hnojenie najmenej dvakrát ročne organickým hnojivom obsahujúcim mikroživiny, je skvelým spôsobom ako udržať zdravie pôdy. Klasické hnojenie zastavte na konci augusta, v jesennom období využite výhradne jesenné hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu.

Pôdne mikróby, ktoré tvoria živú časť pôdy - baktérie, huby a ďalšie živé organizmy, zabezpečujú pomalé uvoľňovanie organických živín. Ako úkryt im prospievajú aj pôvodné rastliny. Všetko spolu súvisí! Nechajte preto vykvitnúť kvety a pôvodné trávy medzi ovocnými stromami. To prospeje pôdnym mikróbom ako aj opeľovačom, ktoré zase prospievajú ovocným stromom.

Správne obdobie na výsadbu a starostlivosť

Koniec jesene je ideálne obdobie na výsadbu stromov a krov. Najvhodnejšími mesiacmi na výsadbu voľnokorenných ovocných drevín je október, prípadne začiatok novembra. Na jeseň je tiež potrebné stromy upevniť jedným kolíkom alebo trojnožkou, aby sa nestalo že im silný vietor potrhá korene, ktoré im dodávajú výživu. Stromy na jeseň nezrezávajte, aby ste tak nespomalili ich rast.

Pestovanie ovocných stromov zo semena: Metódy a postupy

Ovocné stromčeky môžeme vypestovať (rozmnožiť) až tromi spôsobmi: generatívne (semenami), vegetatívne - ide o priame vlastnokoreňové rozmnožovanie (odrezkami, oddelkami, odkopkami, potápaním, poplazmi, delením trsov) a vegetatívne - ide o nepriame rozmnožovanie = štepenie (v rámci ktorého rozlišujeme očkovanie, vrúbľovanie).

Generatívne rozmnožovanie (semenami)

V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa generatívne rozmnožovanie využíva prakticky len na získanie podpníkov. Tento proces zahŕňa získanie osiva z uznaných materských semenných stromov, hodnotenie vlastností osiva, úpravu osiva (najčastejšie stratifikácia), výsev osiva a následnú starostlivosť o semenáčiky.

Postup pri generatívnom rozmnožovaní:

1. Získanie osiva z uznaných materských semenných stromov.
2. Hodnotenie vlastností osiva.
3. Úprava osiva - najčastejšie stratifikácia.
4. Výsev osiva.
5. Semenáčiky sa vo fáze 2-3 pravých listov podrezávajú v hĺbke 100-150 mm, aby sa podporil vývin koreňového systému.
6. Rozsadenie semenáčikov (pred rozsadením skrátenie koreňov pre podporenie zosilnenia koreňového systému).
7. Vybratie podpníkov po ukončení vegetácie, triedenie, zväzkovanie, označenie podpníkov.
8. Vysadenie podpníkov do škôlky alebo distribúcia podpníkov alebo skladovanie podpníkov pri teplote do 2-3 °C a 95-97% RVV.

Ak sa osivo vysieva hneď na jeseň po jeho získaní, potom sa nestratifikuje. Ak sa vysieva na jar, potom sa stratifikuje počas zimných mesiacov a do termínu sejby sa uskladňuje vo vhodných priestoroch. Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka, preto sa vysieva väčšinou na jar roka nasledujúceho po získaní osiva.

Výsev osiva

Podľa miesta výsevu poznáme výsev do voľnej pôdy a v krytých priestoroch. Podľa spôsobu výsevu poznáme výsev na široko, výsev do riadkov, presný výsev, výsev do kontajnerov a výsev do hniezd na trvalé stanovište. Hustota sejby závisí od kvality osiva, sily rastu odrody resp. druhu a pôdnych podmienok. Hĺbka sejby závisí od klíčnych pomerov osiva, veľkosti osiva, pôdnych podmienok a termínu sejby.

Starostlivosť o výsevy

Kľúčové sú kyprenie pôdy, likvidácia burín, v prípade potreby tienenie, zavlažovanie, hnojenie a ochrana proti mrazom, chorobám a škodcami. Husté porasty semenáčikov je potrebné rozsadiť tak, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj.

Rozsádzanie za zelena sa vykonáva po vyklíčení semien t.j. vo fáze klíčnych listov alebo 1-2 pravých listov. Semenisko sa pred výberom semenáčikov dôkladne zavlaží. Kolový koreň sa skráti asi o tretinu. Odporúča sa ošetrenie koreňového systému vhodným moridlom. Semenáčiky sa následne presádzajú do dobre prekyprenej pôdy do vyznačených riadkov.

Rozsádzanie v zdrevnatenom stave sa vykonáva v období vegetačného kľudu na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia sa na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol.

Vegetatívne rozmnožovanie

Vegetatívne rozmnožovanie zahŕňa priame vlastnokoreňové rozmnožovanie (odrezkami, oddelkami, odkopkami, potápaním, poplazmi, delením trsov) a nepriame rozmnožovanie prostredníctvom štepenia (očkovanie, vrúbľovanie).

Očkovanie

Očkovanie je spôsob vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa na vhodný podpník prenáša jedno očko (puk) odrody toho istého alebo príbuzného druhu. Používa sa najmä pri množení odrôd, ktoré nie je možné množiť zo semena.

Podmienky očkovania zahŕňajú dobre vyvinuté spiace puky a podpník požadovanej kvality vo fáze aktívneho rastu. Očká sa odoberajú zo zdravých letorastov alebo výhonkov.

Podľa spôsobu (techniky) práce delíme očkovanie na:

• Klasické (T-rez) - vykonáva sa v období prúdenia miazgy (VII-VIII).
• Forkertovo očkovanie (chip-budding) - na podpníku sa urobí zárez až do dreva a do neho sa vloží vyrezané očko.

Podľa termínu očkovania poznáme:

• Očkovanie na bdiace očko (V-VI) - puk vypučí ešte v danom vegetačnom období.
• Očkovanie na spiace očko (VII-IX) - puk vypučí až na jar nasledujúceho roka.

Vrúbľovanie

Vrúbľovanie je spôsob nepriameho vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa prenáša časť jednoročného výhonu alebo letorastu (vrúbeľ) s niekoľkými pukmi ušľachtilej odrody na vhodný podpník.

Podľa ročného obdobia poznáme vrúbľovanie predjarné, jarné a letné. Najlepšie výsledky sa dosahujú predjarným a jarným vrúbľovaním vo februári až máji.

Výhony, z ktorých sa získavajú vrúble, sa odoberajú z uznaných materských vrúbľových stromov v období vegetačného pokoja (december až január). Výhony uskladňujeme v chladných miestnostiach (teplota 0-5 °C).

Spôsoby vrúbľovania:

• V období vegetačného kľudu, kedy podpník ešte nemá miazgu: kopulácia (spojkovanie), anglická kopulácia, plátkovanie, do rázštepu, sedielkovanie, vrúbľovanie na klin, vrúbľovanie na koziu nôžku.
• V období, kedy v podpníku prúdi miazga: všetky predchádzajúce spôsoby a tiež vrúbľovanie za kôru, do boku, Tittelov spôsob vrúbľovania.

Vplyv podpníka na vrúbeľ je kľúčový a závisí od afinity (schopnosti zrastenia), ktorá je daná botanickou príbuznosťou, anatomickou stavbou pletív a biochemickými aspektami. Správny výber podpníka ovplyvňuje rast, rodivosť a životnosť stromu.

Pestovanie z kôstky

Pestovanie rastlín z kôstky je fascinujúci a uspokojujúci proces, ktorý vám umožní vypestovať si vlastný ovocný strom alebo rastlinu priamo z plodu. Tento spôsob pestovania je nielen ekologický, ale aj skvelý spôsob, ako sledovať rastlinný životný cyklus od samého začiatku.

Postup pestovania z kôstky

1. Po konzumácii ovocia dôkladne očistite kôstku od dužiny.
2. Niektoré ovocné kôstky potrebujú obdobie chladu na to, aby mohli začať klíčiť (stratifikácia).
3. Používajte kvalitný, vzdušný substrát, ktorý dobre odvádza vodu.
4. Zasadenie kôstky závisí od konkrétneho druhu ovocia. Napríklad avokádovú kôstku umiestnite len napoly do pôdy.
5. Pravidelné polievanie je kľúčové pre úspešné klíčenie, ale dajte si pozor na premočenie pôdy. Väčšina kôstkových rastlín vyžaduje teplo na klíčenie.
6. Keď rastlina dosiahne dostatočnú veľkosť, bude potrebné ju presadiť do väčšieho kvetináča.
7. Mladé rastliny budú potrebovať živiny pre zdravý rast. Používajte organické hnojivá alebo hnojivá určené pre ovocné rastliny.
8. V prípade stromčekov, ako broskyne alebo čerešne, je prerezávanie dôležité pre správnu štruktúru rastliny.

Pri pestovaní z kôstky sa však často stretnete s divokými hybridmi, ktoré môžu mať trochu odlišné plody od tých, ktoré ste konzumovali. Plody na rastlinách pestovaných z kôstky dosiahnete až po viac rokoch pestovania. Pestovanie rastlín z kôstky si vyžaduje trpezlivosť, pretože nie všetky kôstky vyklíčia alebo vyrastú do dospelých rastlín.

Pestovanie rastlín z kôstky je jednoduché, ekologické a fascinujúce. Môžete takto získať nielen nové rastliny, ale aj zaujímavú skúsenosť, ktorá vás ešte viac priblíži k prírode.

tags: #pestovanie #ovocnych #stromov #zo #semena

Populárne príspevky:

• Kvetináče a truhlíky
• Objavte, ako premeniť plastové rúry a kvetináče.
• Recepty s aloe vera pre zdravie
• Polievanie kaktusov
• kompletný sprievodca ľaliami