Červené bobule drieňa: Využitie v kuchyni, medicíne a záhrade

Rod Cornus, známy ako drieň, má hlboké korene v etnofarmakológii naprieč kontinentmi. Rastliny drieňa sú pastvou pre oči. Vyznačujú sa malými oválnymi listami a žiarivo žltými kvetmi. Na jeseň tieto rastliny predvádzajú ohnivé divadlo so svojimi karmínovými bobuľami a zlatými listami. Tieto odolné kríky nie sú žiadne divy, pokiaľ ide o podmienky pestovania. Darí sa im v rôznych prostrediach, od lesov až po skalnaté svahy. Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus) je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj na Slovensku. Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách.

Drieň veľkoplodý, známy aj ako Cornus mas, je nenáročná a odolná drevina, ktorá sa vďaka svojim úžitkovým a okrasným vlastnostiam teší obľube v záhradách. Táto rastlina, ktorá sa dožíva aj viac ako 200 rokov, má dlhú históriu využitia, siahajúcu až do doby bronzovej, kedy sa jej pevné drevo používalo na výrobu rukovätí mečov. Archeologické nálezy odhalili semená drieňa staré 5000 rokov, čo svedčí o jeho dlhodobej prítomnosti v ľudskej kultúre. Drieň obyčajný (Cornus mas) je rastlina, ktorá sa pomaly vracia do našich záhrad a kuchýň. Kedysi bol bežnou súčasťou jedálnička našich predkov, ktorí si ho cenili pre jeho chuť i liečivé účinky. Dnes objavujeme jeho potenciál znovu.

Charakteristika a nároky na pestovanie

Drieň obyčajný je listnatá drevina, ktorá sa prirodzene vyskytuje na slnečných stráňach na vápencovom podklade. Ide o mimoriadne odolnú rastlinu, ktorá netrpí škodcami ani neskorými mrazmi. Drieň je medonosný a do záhrady priláka včely. Jeho pevné drevo patrí medzi najmasívnejšie v Európe.

Stanovište a pôda

• Slnečné až polotienisté miesto: Driene sú veľmi prispôsobivé a môžu rásť v rôznych podmienkach, ale najlepšie sa im darí na slnečnom mieste. Drieň preferuje slnečné stanovište, ale dobre sa mu darí aj v polotieni. V prírode rastie najlepšie na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov.
• Vhodný typ zeminy: Pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Drieň preferuje pôdu s mierne kyslým až neutrálnym pH, ktorá je dobre priepustná. Aj keď drieň toleruje menej kvalitnú pôdu, v úrodnej pôde bohatšej na organické látky bude rásť a kvitnúť výraznejšie. Uprednostňuje priepustnú pôdu s neutrálnou až zásaditou reakciou, no dobre rastie aj v bežných záhradných či ťažších ilovitých pôdach.
• Nároky na vlahu: Pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy je dôležité dbať na to, aby drieň netrpel suchom.
• Odolnosť: Driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny. Väčšina druhov drieňa je veľmi odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj v chladnejších oblastiach. Drieň veľkoplodý je vysoko mrazuodolný do -40°C. Odolnosť voči suchu: Drieň je pomerne odolný voči suchu, najmä keď je už zakorenený, no počas horúcich letných mesiacov ocení pravidelné zavlažovanie.

Výsadba a množenie

Pre optimálny rast a úrodu sa odporúča v záhradkách vysádzať drieň v dvojiciach odrôd ako súčasť ovocnej alebo okrasnej výsadby. Vynikne aj v živých plotoch. Najvhodnejšou dobou na výsadbu je jeseň. Optimálny spon pre výsadbu je 5 m x 5 m až 6 m x 5 m. Pôdu pred vysádzaním dôkladne skypríme a zapracujeme organické hnojivo v dávke 4 - 5 kg na štvorcový meter. Drieň kvitne veľmi skoro na jar, už v priebehu februára až začiatkom marca. Celá rastlina aj kvety sú mrazuvzdorné, preto ho môžete pestovať tiež v chladnejších alebo vyššie položených oblastiach (až do 600 metrov nad morom).

Existuje niekoľko spôsobov množenia drieňa. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, ale tento proces je pomalý, pretože klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Semenáče začínajú rodiť o 5 až 6 rokov. Výhodnejšie je množiť drieň pomocou odrezkov (drevených či bylinných), ktoré zakorenia pomerne rýchlo, potápaním alebo vrúbľovaním. Vrúbľovanie umožňuje získať plody skôr, približne o 3-4 roky. Pre rýchlejšie získanie plodov je výhodnejšie zakúpiť už predpestované sadenice alebo vzrastlejšiu drevinu, pretože svíby začínajú plodiť najskôr v desiatom roku.

Pestovateľské tvary a rez

Najvýhodnejším pestovateľským tvarom je kmienok s výškou do 80 cm. Po výchovnom reze a zapestovaní koruny sa rez obmedzuje na minimum, zameriava sa len na odstraňovanie poškodených a najstarších konárov. Pri výsadbe kríka sa ponecháva 3-5 hlavných vetiev, ktoré sa zakrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Tento rez sa opakuje prvé tri roky pestovania.

Pri výsadbe štepovanca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako u jadrovín alebo kôstkovín. Keďže drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva najmä v presvetľovaní kríka alebo koruny. Pri klasickom pestovaní ako solitér alebo menší živý plot v záhrade je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez, ktorý zahustí ker a podporí jeho zdravie a rast. Rez sa robí skoro na jar. Orezávanie po odkvitnutí: Drieň nevyžaduje časté orezávanie, ale ak chcete udržať tvar rastliny alebo podporiť lepšie kvitnutie, orežte ho na jar po odkvitnutí.

Odrody drieňa

Existuje viacero odrôd drieňa veľkoplodého, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, chuťou, časom dozrievania a rastovými vlastnosťami:

• Drieň veľkoplodý 'Radosť': Skorá odroda lahodnej chuti a skvelej odolnosti voči nízkym teplotám. Rastie stredne rýchlo do kompaktného kríka s výškou okolo 3 m. Plody sú veľké, oválne, tmavočervené. Dozrievajú na prelome augusta a septembra.
• Veľkoplodý drieň jedlý 'JOLICO': Opadavý ker alebo menší strom dorastajúci do výšky 2 až 4 metrov. Je známy svojimi veľkými, sladkokyslými červenými plodmi. Kvitne skoro na jar drobnými žltými kvetmi, atraktívnymi pre včely. Plody sa zbierajú koncom leta.
• Drieň veľkoplodý ´SVETLJAČOK´: Ukrajinská odroda s veľkými, tmavo červenými plodmi, ktoré po dozretí nepadajú a majú skladovateľnosť až štyri týždne. Dužina je sladko kyslá, aromatická. Plody dozrievajú koncom augusta až začiatkom septembra. Dorastá do výšky 2-3 metre.

Využitie drieňa

Plody drieňa, ľudovo nazývané drienky, sú kôstkovice s vysokým obsahom vitamínu C, antokyanov, fenolických látok, kyselín a pektínu. Cukry v plodoch sú vo forme glukózy a fruktózy, ľahko stráviteľné. Drienky sú ideálne pre deti aj dospelých. Po rakytníku, šípkach a čiernych ríbezliach patria k najbohatšiemu zdroju vitamínu C. Obsah vitamínu C je podobný ako pri čiernych ríbezliach, približne 4-krát väčší ako v citrusovom ovocí. Aj kompót z drienok má približne 2-krát väčší obsah vitamínu C ako čerstvá šťava z citrónov. V lekvároch je jeho obsah vysoký, a to 30-50 mg % v 100 g. Zaujímavé je, že vitamín C sa tepelnou úpravou zachováva, rovnako ako aj pri šípkach.

Kulinárske využitie

Premýšľate, aké spracovanie drienky zvládajú a čo z týchto plodov v kuchyni ideálne pripraviť, aby si pochutnala celá vaša rodina? Drienky môžete jesť buď len tak, samotné, vyrobiť si z nich džem, marmeládu, lekvár, kompót, sirup, mušt, likér alebo si ich pridávať do koláčov. Možnosti sú tu naozaj široké, keďže sa plody drieňa obyčajného dajú použiť na sladký spôsob, pestovatelia ich často sušia, aby si z nich neskôr mohli uvariť skvelý čaj, ale existuje aj slané varianty prípravy. Plody drieňov hojne využívali naši predkovia, ktorí si drienky cenili hlavne ako zdroj vitamínov, minerálov a ďalších prospešných látok. V súčasnej dobe sa z drienok pripravujú hlavne rôzne dezerty a drobné červené bobule slúžia aj na prípravu chutnej marmelády, kompótov, sirupu, šťavy alebo napríklad drienkového muštu. Plody sú ideálne pre prípravu zdravých štiav, džemov a sirupov, ktoré sú plné zdraviu prospešných látok. Prehľadné informácie sú aj v tabuľke nutričných hodnôt.

Recepty z drienok

Drienkový lekvár

Na prípravu lekváru použijeme zrelé plody. Lekvár budeme variť len z drienok, ktoré popadajú na zem, pretože drienky zo stromu by boli kyslé.

Postup:

1. Drienky umyjeme a povyberáme kôstky.
2. Dáme ich do väčšieho hrnca asi 5 cm od vrchu (pri varení budú kypieť) a zalejeme vodou.
3. Varíme 30 minút, dávame pozor aby nevykypeli.
4. Scedíme. Netlačíme, nepasírujeme, len necháme stiecť. Vyvarené drienky zahodíme, použijeme len šťavu.
5. Odmeriame koľko nám stieklo šťavy.
6. Na liter šťavy dáme 800g cukru. Necháme rozpustiť. Môžeme aj do horúcej, skôr sa roztopí.
7. Do panvice dáme cca 8 naberačiek osladenej šťavy a varíme 8-10 minút, podľa toho, aký hustý chceme lekvárik mať.
8. Naplníme pohár, uzavrieme a šup s ním hore dnom pod deku.

Alternatívny postup: Drienky odkôstkujeme a na 1 kg plodov pridáme 2 dcl vody a 0,6-1 kg cukru. Zmes za stáleho miešania varíme v plytkej nádobe so širokým dnom až patrične zhustne. Horúce nalejeme do pohárov a zaviečkujeme suchým, nahriatym viečkom.

Drienkový kompót

Príprava kompótu je jednoduchá. Nazbierané plody očistíme, opláchneme pod prúdom tečúcej vody a naplníme do Omnia pohárov. Zalejeme nálevom (na 1 L vody 500 g cukru). Sterilizujeme pri teplote 90 °C asi 25 až 30 minút. Plody kompótujeme v technologickej zrelosti, majú byť tvrdé, ale dobre vyzreté.

Alternatíva: Drienky umyjeme, plníme do pohárov, pri plnení trasieme pohárom aby sa ich vošlo čo najviac. Potom ich zalejeme pripraveným cukorným roztokom, uzavrieme viečkom a sterilizujeme 15-20 minút pri teplote 85 °C. Vychladnuté uskladníme na tmavom a chladnom mieste.

Drienkové víno

Na 5-8 kg prevarených a pomiaganých plodov pridáme 15-20 litrov vody a 4-5 kg kryštálového cukru. Do vychladenej zmesi pridáme vínne kvasinky, premiešame a zmes nalejeme do kvasnej nádoby. Po vykvasení víno stočíme z kvasníc a necháme ešte 2 až 3 mesiace uležať pod kvasnou zátkou.

Sušené drienky

Na prípravu sušených drienok je nutné najprv plody dôkladne umyť. Akonáhle drienky uschnú, stačí ich naskladať na pláty sušičky ovocia, ktorú zapnete na stredný výkon, a nechať ich tu po dobu 24 hodín. Drienky usušené v rúre je dobré na sitách nechať ešte trochu dosušiť, aby pri izbovej teplote správne vyschli. Potom sa skladujú v dózach alebo v uzavretých pohároch na suchom a tmavom mieste.

Najčastejšie sa sušené drienky používajú na prípravu chutného čaju, ktorý je plný zdraviu prospešných látok. Plody v tomto prípade stačí len zaliať horúcou vodou a nechať chvíľu vylúhovať. Sušené plody drieňa obyčajného môžete byť rozdrviť na drienkový prášok, ktorý sa napríklad na Balkáne alebo v južnom Rusku dodnes používa ako ochucovadlo pri príprave mäsa (predovšetkým mletého).

Drienkový likér

Postup:

1. Neodkôstkované drienky opláchnite pod tečúcou vodou a vložte do pohára s viečkom alebo do fľaše.
2. Zalejte ich konzumným liehom a nechajte 14 dní lúhovať.
3. Pripravte si cukrový rozvar z 500 ml vody a cukru.
4. Cukrový rozvar prilejte k drienkovému výluhu a dobre premiešajte.

Nakladané drienky na slano

Podobne ako olivy, aj drienky sa dajú nakladať na slano. Drienky umyjeme a odstránime stopky. Necháme ich odkvapkať. Zmiešame vodu so soľou a necháme ju rozpustiť. Drienky zmiešame so slanou vodou tak, aby boli všetky ponorené v slanej vode. Takto ich necháme ponorené týždeň. Drienky zosvetlejú a trochu sa rozpadnú (v dôsledku osmotického tlaku). Potom ich scedíme a necháme uschnúť, musia byť úplne suché. Medzitým nakrájame bylinky a cesnak na plátky. Drienky nasypeme do pohárov striedavo s bylinkami a cesnakom. Zalejeme olivovým olejom a necháme odležať aspoň 3 dni.

Liečivé účinky

V ľudovom liečiteľstve sú drienky odporúčané pri tráviacich problémoch, predovšetkým črevných problémoch, ako sú hnačky a brušné kŕče. Liečivé účinky plodov sú známe už od staroveku. Využiteľné sú všetky časti rastliny: kôra, korene, výhonky, plody, listy a kvety.

• Antidiabetický účinok: Je jedným z najlepšie zdokumentovaných a najsľubnejších terapeutických potenciálov rodu Cornus, najmä pre C. mas. Schopnosť drieňa ovplyvňovať hladinu cukru v krvi je základným kameňom jeho liečebnej povesti. Moderné štúdie identifikovali niekoľko komplexných mechanizmov, prostredníctvom ktorých pôsobí. Inhibícia tráviacich enzýmov, ako sú α-amyláza a α-glukozidáza, spomaľuje rozklad sacharidov, čím tlmí postprandiálny nárast glukózy - kritický faktor pre diabetických pacientov. Okrem toho výskum na zvieracích modeloch ukázal, že extrakty z drieňa môžu zlepšiť citlivosť tela na vlastný inzulín, čo znamená, že bunky môžu glukózu využívať efektívnejšie.
• Srdce a krvné cievy: Zlúčeniny nájdené v drieňi prospievajú srdcu a krvným cievam. V klinickej štúdii zahŕňajúcej deti a adolescentov s dyslipidémiou viedlo denné dopĺňanie prášku z plodov Cornus mas k významnému zníženiu celkového cholesterolu a Apo B - kľúčového proteínu v časticiach „zlého“ cholesterolu. Súčasne sa zvýšili hladiny „dobrého“ HDL cholesterolu. Okrem lipidov štúdia tiež odhalila významné zníženie zápalových markerov ciev (ICAM-1 a VCAM-1), ktoré sú zapojené do vývoja aterosklerózy.
• Mozog a nervový systém: Zdá sa, že mozog a nervový systém sú ďalším kľúčovým cieľom pre prospešné zlúčeniny v drieňi. Iridoidy z Cornus officinalis preukázali pozoruhodnú schopnosť chrániť bunky hipokampu pred toxicitou vyvolanou glutamátom, čo je mechanizmus zapojený do mnohých neurodegeneratívnych ochorení. Ďalší výskum, najmä týkajúci sa Alzheimerovej choroby, ukázal, že zlúčeniny ako kyselina ursolová môžu regulovať ukladanie amyloidných plakov a potláčať zápal a apoptózu (bunkovú smrť) v mozgu na zvieracích modeloch.
• Iné farmakologické vlastnosti: Drieň preukazuje množstvo ďalších farmakologických vlastností zakorenených v jeho tradičných použitiach. Jeho **protizápalový** účinok je silný, inhibuje kľúčové prozápalové molekuly ako COX-1 a COX-2. Ukázalo sa, že chráni **pečeň (hepatoprotektívne)** a **obličky (nefroprotektívne)** pred chemickým poškodením v štúdiách na zvieratách. V laboratórnych podmienkach extrakty z Cornus mas preukázali aktivitu proti širokej škále baktérií, vrátane *Staphylococcus aureus*, a húb ako *Candida albicans*. Okrem toho, niektoré extrakty preukázali **cytotoxickú aktivitu proti ľudským bunkám kolorektálneho karcinómu**, čo otvára cesty pre budúci výskum rakoviny.

Druhy svíbov (Cornus)

Rod Cornus zahŕňa viacero druhov, ktoré sa delia do podrodov a odlišujú sa predovšetkým usporiadaním listov alebo veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sa pestujú len ako okrasné, iné pre plody. Plodom svíbu je kôstkovica, ktorá môže mať rôzny tvar aj farbu. Najčastejšie je guľatá, až mierne pretiahnutá, pripomínajúca šípky. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá. Svíb veľmi dobre znáša rez a ľahko ich tak môžeme tvarovať a prispôsobiť vlastným požiadavkám aj priestorovým možnostiam.

• Drieň biely (Cornus alba): Opadavý, stredne veľký ker s červenými vetvami a svetlými, niekedy panašovanými listami. Obľúbená okrasná rastlina.
• Drieň krvavý (Cornus sanguinea): Bežný druh u nás, opadavý ker s bielymi, voňavými kvetmi a čiernymi plodmi. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná rastlina pre sfarbenie dreva. Plody sú jedovaté pre človeka.
• Drieň sivý (Cornus sericea): Opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. Pestuje sa ako okrasný ker, vysádzaný v parkoch alebo mestách, môže vytvoriť hustý živý plot.
• Drieň japonský (Cornus kousa): Opadavý ker či strom z východnej Ázie. Veľmi krásna a obľúbená okrasná rastlina s červenými, okrúhlymi plodmi s drobnými "bodlinkami". Plody sú jedlé.
• Drieň kanadský (Cornus canadensis): Bylina s plazivým podzemkom, vyskytuje sa v chladnejších oblastiach.
• Drieň lekársky (Cornus officinalis): Opadavý ker z Ázie, súčasť čínskej tradičnej medicíny.
• Drieň jarný (Cornus mas): Bežná drevina u nás, pestovaná pre jedlé červené plody.

tags: #cervene #bobule #drien #vyuzitie

Populárne príspevky:

• tradícia, zber a liečivé účinky lipy
• Univerzálny pomocník pre telo a myseľ
• Viac o symbolike tetovania ruže na nohe
• izbové rastliny vyžadujúce oporu
• Sprievodca pestovaním olív