Chmeľ obyčajný popínavý: komplexný sprievodca rastlinou s mnohostranným využitím

Chmeľ obyčajný (lat. Humulus lupulus) je popínavá, chlpatá rastlina, ktorá je známa predovšetkým vďaka svojmu využitiu v pivovarníctve. Avšak, jeho potenciál siaha oveľa ďalej, čo z neho robí zaujímavú rastlinu pre farmaceutický, kozmetický a potravinársky priemysel, ako aj pre okrasné záhradníctvo.

Charakteristika a morfológia chmeľu obyčajného

Chmeľ obyčajný je trváca, popínavá, pravoovíjavá bylina s dĺžkou 6 m, pričom šľachtené odrody môžu dosiahnuť 10 až 40 m. Stonka je tenká, dutá, drsná a pokrytá krátkymi, ohnutými štetinami, ktorými sa rastlina prichytáva o okolité stromy a predmety. Mladé výhonky sú vhodné na konzumáciu, či už surové, alebo upravené ako špargľová lahôdka.

Listy chmeľu sú protistojné, veľké a zúbkaté. Dolné listy sú dlaňovito päťdielne, zatiaľ čo horné sú trojdielne. Listy majú dlhú stopku a sú 3-7 laločné. Vrchná strana je tmavozelená a drsne ochlpená, spodná je svetlejšia. V strednej časti stonky sú listy protistojné, dlho stopkaté, s čepeľou v obryse vajcovitou až okrúhlou, dlaňovito 3-5 laločnatou až 3-5 dielnu, na okraji hrubo pílkovitou a drsnou. V hornej časti stonky sú listy často striedavé, menšie, celistvé alebo laločnaté, vajcovité a hrubo pílkovité.

Chmeľ je dvojdomá rastlina, čo znamená, že má tyčinkové (samčie) alebo piestikové (samičie) kvety na oddelených jedincoch. Samčie kvety tvoria dlhé metliny, kým samičie kvety sedia po dva v pazuchách listeňov v krátkych klasoch. Počas dozrievania sa samičie kvety menia na previsnuté šištice veľkosti orecha, ktoré sú ďalšou ozdobou celého porastu. Kvitne v auguste, pričom samičie kvety vytvárajú žltozelené klasy, z ktorých sa vyvinú vajcovité šištice. Pri dozrievaní sú šištice dlhé do 50 mm. Plodom je sivastá, vajcovitá nažka. V pazuchách ochranných listeňov sa nachádzajú žliazky s účinnými látkami.

Rozšírenie a pestovanie

Pôvod chmeľu obyčajného nie je presne známy, ale predpokladá sa, že pochádza z Európy. Kedysi bol tento druh rozšírený najmä v južnej a strednej Európe až po západnú Áziu. Dnes sa chmeľ pestuje na priaznivých územiach po celom svete, v miernom pásme Eurázie a Severnej Ameriky, splanený aj na severe juhoamerickej Patagónie. V Rakúsku je roztrúsený po všetkých spolkových krajinách a jeho výskyt siaha až do horských pásiem. Rastie v pestovaných kultúrach, ale aj divoko vo vlhkých lužných lesoch, pobrežných krovinách, druhotne aj pri plotoch a na rumoviskách. Na výrobu piva sa pestuje napr. v Mühlviertel a v oblasti Bodensee.

Chmeľ obyčajný je rýchlo rastúca a nenáročná popínavka, ktorá vyžaduje slnečné alebo polotienisté stanovisko a priepustnú, vápenitú a humóznu pôdu. Mladé rastliny si vyžadujú dostatočnú zálievku. Je mimoriadne vhodný na výsadbu pri opore, ktorou môže byť stĺp, plot alebo stena. Rastlina sa uplatní v moderných aj tradičných vidieckych záhradách, prípadne vo väčšej nádobe na slnečných terasách. Vyniká odolnosťou voči chladu, vetru a odoláva aj pestovateľom zábudlivcom, pretože nežiada veľa pozornosti. Chmeľ si síce spájame skôr so známym nápojom, no táto rastlina má aj okrasnú formu, ktorá je čoraz viac vyhľadávanejšia. Využiť ju v záhrade môžeme rôznymi spôsobmi, napríklad na porastenie nevzhľadných plotov, múrov, stĺpov, ale aj na ozelenenie pergol a treláží. V tomto prípade je lepšie siahnuť nie po divoko rastúcej forme chmeľu, ale po zaujímavej odrode s názvom ‘Aureus’. Ide o mimoriadne atraktívnu a moderne pôsobiacu popínavú zeleň, ktorá sa vyznačuje bujným, hoci pomalším rastom a prekrásnymi sviežo zelenými až zlatožltými listami. Po vysadení mladý chmeľ pravidelne zavlažujeme, aby sa čo najrýchlejšie a dobre zakorenil. Dobré je rastline už po výsadbe poskytnúť pevnú oporu, po ktorej bude rásť. Po odumretí nadzemnej časti počas jesene ju skoro na jar odstránime. Pri pučaní nových výhonkov je osvedčené časť z nich úplne odstrániť, čím získame redší, ale vitálne pôsobiaci porast. Ak chceme docieliť nižší a hustejší porast, ponechávame všetky výhony.

Zloženie a využitie

Chmeľ obsahuje lupulín, živice s horčinami, vosky a silicu. Žliazky v šišticiach s účinnými látkami sú kľúčové pre jeho využitie. Divý chmeľ je nevhodný na liečebné ciele. Na získanie lupulínu sa používajú samičie súkvetia. Zbierajú sa v auguste až septembri, kým sú ešte zatvorené. Vtedy sú šupiny súkvetia zlepené živičnatým exkrétom vylúčeným zo žliazok. Preosiatím a vyčistením usušených šištíc získame tzv. chmeľovú múčku, t. j. prášok z chmeľových žliazok, čiže lupulín.

Využitie chmeľu obyčajného

• Pivovarníctvo: Najznámejšie využitie chmeľových šišiek je na výrobu piva, kde lupulín dodáva pivu arómu a horkú chuť a zvyšuje jeho trvanlivosť.
• Farmácia a ľudové liečiteľstvo: V ľudovom liečiteľstve sa využívajú najmä samičie kvety, zvané aj chmeľové šištice, ktoré majú analgetické, sedatívne a hypnotické účinky. Čajovina z chmeľu má relaxačné a upokojujúce účinky na žalúdočné a črevné kŕče. Rastlina je vo väčších dávkach jedovatá. Pri práci s čerstvými šišticami môžu vzniknúť alergické kožné choroby, prípadne aj nevoľnosť, ospalosť a pod.
• Potravinárstvo: Mladé výhonky sa dajú jesť surové, alebo varené ako špargľa. Využíva sa aj pri výrobe chleba a na konzervovanie.
• Kozmetika: Chmeľ sa čiastočne využíva aj v kozmetickom priemysle.
• Okrasné záhradníctvo: Chmeľ je rýchlo rastúca, opadavá popínavá rastlina, ideálna na prekrytie plotov, pergol či múrov, v priebehu sezóny dorastie až do výšky 4 - 6 metrov.

Porovnanie Chmeľu obyčajného a Chmeľu japonského

tags: #chmel #obycajny #popinavy

Populárne príspevky:

• Ako udržať rezané kvety dlho svieže
• ako zabezpečiť zdravý rast orchideí v kvetináči Mimosa
• Exotická chuť Stredomoria vo vašej záhrade
• význam ľalie v kvetinových aranžmánoch
• Ovocné kríky: Tavoľníky