Pestovanie figovníka na Slovensku: Exotická chuť Stredomoria vo vašej záhrade

Vďaka globálnemu otepľovaniu a šľachteniu nových odrôd sa figovníky, kedysi považované za výhradne exotické rastliny, čoraz častejšie udomácňujú aj v slovenských záhradách. Tento chutný a nenáročný ovocný druh prináša do našich podmienok nádych Stredomoria. Figovník (Ficus carica) je opadavý ker alebo nižší strom, ktorý dorastá do výšky 2 až 3 metrov, v prirodzených podmienkach aj viac. Jeho charakteristické sú veľké, výrazné, dlaňovito laločnaté listy, ktoré pôsobia dekoratívne aj bez plodov. Figovník je jednou z najstarších kultivovaných rastlín na svete, pochádzajúca z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu. V mnohých kultúrach symbolizuje plodnosť a hojnosť. Jeho plody, figy, sú bohaté na vlákninu, antioxidanty, železo, draslík a vápnik, čím predstavujú cenný doplnok výživy.

Charakteristika figovníka

Figovník (Ficus carica) je ovocný strom, ktorý je známy svojimi sladkými a chutnými plodmi, ktoré sa nazývajú figy. Tento strom je pôvodom z oblasti Stredomoria, ale môže sa pestovať aj v iných teplých a suchých oblastiach sveta. Figovník je opadavý ker alebo menší strom, u nás sa však z praktických dôvodov pestuje vo forme kra, dorastajúceho do výšky 2 až 3 m. Listy figovníka sú veľké, hrubo zubaté a hlboko trojlaločné. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže pri kontakte s pokožkou spôsobiť podráždenie. Figovník má zložený plod - figu hruškovitého tvaru, vznikajú ako súplodie - sykónium.

Podmienky pre pestovanie na Slovensku

Napriek tomu, že figovník je subtropická rastlina, v našich podmienkach sa mu vďaka priaznivejším klimatickým zmenám darí stále lepšie. Pre úspešné pestovanie je kľúčový výber vhodnej lokality a odrody.

Výber lokality

Figovníky obľubujú teplé a slnečné miesta, ideálne orientované na juh alebo juhozápad. Vhodné sú chránené polohy, napríklad pri múroch, stenách domov alebo gabiónových plotoch, ktoré akumulujú teplo. Na exteriérové pestovanie sú najvhodnejšie lokality južného Slovenska, okrajovo aj stredné polohy, kde je potrebné uprednostňovať dobre chránené južné svahy. Neprekáža mu ani slnečný úpal. Figovník - je vhodné zasadiť do voľnej pôdy o 10-20cm hlbšie ako bol v pôvodnom kvetináči.

Ideálne slnečné miesto pre figovník pri stene

Pôdne podmienky

Figovníky nie sú na pôdu náročné. Vyhovuje im bežná záhradná zemina, ideálne priepustná, neutrálna až mierne zásaditá. Vítajú aj mierne kyslejšie pH (okolo 6,0 - 6,5). Dôležité je, aby pôda nebola príliš zamokrená. Optimálne zloženie substrátu je záhradná pôda, kompost, piesok, rašelina v pomere 2:1:0,5:0,5 s neutrálnym pH 7.

Vlahové pomery a hnojenie

Rastliny figovníka vynikajúco znášajú sucho, čo je výhodou v súčasných teplých a suchších letách. Obdobia bez dlhotrvajúcich zrážok dokážu prežiť bez väčšej ujmy. Doplnkovú zálievku ocenia najmä počas intenzívnej vegetácie a rastu plodov. V čase dozrievania plodov je však potrebné obmedziť prísun vody na nevyhnutné minimum, aby sa predišlo praskaniu plodov. Nadmernej a nepravidelnej závlahe sa treba vyhýbať.

Hnojenie nie je nevyhnutné, figovníky však na prísun živín, najmä v čase intenzívneho rastu a tvorby plodov, dobre reagujú. Odporúča sa používať organické hnojivá, ako vyzretý kravský hnoj, slepačí trus alebo kompost. Vhodné sú aj hnojivá s vyšším obsahom draslíka pre vyzrievanie pletív. Hnojenie by malo byť ukončené do konca septembra. Prihnojovanie je dôležité najmä pri pestovaní v nádobách, kde sú rastliny odkázané na doplnkové živiny. Prehnojenie dusíkom spôsobuje zrýchlený rast na úkor plodenia. Od apríla do júla: mesačne pridajte NPK hnojivá s vyšším podielom draslíka. Po uplynutí zhruba jedného mesiaca od prvého prihnojenia hnojíme tekutým hnojivom cca v trojtýždňových intervaloch. Rovnakým pomerom hnojíme až do polovice augusta.

Hnojenie fíg pre maximálnu produkciu - zdvojnásobte svoju úrodu fíg

Spôsoby pestovania na Slovensku

Na Slovensku sa figovníky pestujú tromi hlavnými spôsobmi:

Pestovanie v nádobách: Tento spôsob je vhodný pre interiérové pestovanie, s letnením na balkónoch či terasách. Mladé rastliny vyžadujú menšie nádoby (cca 3l), ktoré sa každoročne presádzajú do väčších a výživnejších zmesí. Staršie rastliny potrebujú minimálne 50-litrové nádoby. Rastliny v nádobách sú plne odkázané na doplnkové prihnojovanie a vyžadujú vyššiu zálievku. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť.
Pestovanie v skleníkoch alebo fóliovníkoch: Tento spôsob umožňuje dosiahnuť vysoké úrody, nakoľko sú rastliny chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.
Pestovanie vo voľnej pôde: Táto metóda sa využíva najmä v oblastiach s miernejšími zimami, najmä na južnom Slovensku. Vďaka otepľovaniu sa však rozširuje aj severnejšie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od jari do jesene, voľnokorenné sa odporúča vysádzať na jar po odznení mrazov. Pre pestovanie vo voľnej pôde nie je vhodné pre rastliny, ktoré nedosiahnu vek min. 3 roky.

Výber odrôd

Nie všetky odrody figovníka sú vhodné na pestovanie na Slovensku. Pri výbere je dôležité zohľadniť mrazuvzdornosť a opeľovacie pomery. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. V našich podmienkach zvyčajne zvládajú mrazy do -18°C, ale mladšie rastliny potrebujú dôkladnú ochranu. Mnohé odrody vyžadujú opeľovanie drobnou osičkou (Blastophaga psenes), ktorá u nás nežije. Dobrou správou je, že existujú aj odrody plodiace takzvane partenokarpicky, čiže nevyžadujú opelenie.

Medzi najznámejšie a najpestovanejšie odrody na Slovensku patria:

Brown Turkey: Najžiadanejšia odroda pre svoju tepelnú odolnosť pri zimovaní. Mladšie rastliny majú odolnosť až -15°C (cca trojročné), staršie sú odolné až -21°C i viac (USDA zóna 6b). Má červené plody.
Peretta: Odroda s dobrou mrazuvzdornosťou.
Dottato: Sortiment so žltými plodmi, často predávaný bez konkrétneho označenia.
Ronde de Bordeaux: Odroda s hnedými plodmi.
Brogiotto Bianco: Odroda s bielymi plodmi.

Rozmnožovanie figovníka

Figovník sa dá rozmnožovať odrezkami, najvhodnejšie v mesiaci január pri plusových teplotách. Odrežeme zhruba dvojročné výhonky, z ktorých orežeme ich prostrednú časť s priemerom 1,5 cm a s tromi až štyrmi púčikmi. Rez ošetríme stimulátorom rastu a ponecháme vysušiť pri teplote cca 10°C. Odrezky následne napicháme do nádoby so substrátom šikmo tak, aby nad substrátom zostal 1 púčik. Pri teplote 20-25°C rastlina zakoreňuje cca po 4-6 týždňoch. Primerane vlhčíme, následne zakorenené rastliny zasadíme do črepníkov a začíname postupne letniť a privykať na slnko. Zimné odrezky je vhodné stratifikovať. Pred stratifikáciou je vhodné odrezky namočiť do roztoku s fungicídom a uzavrieme do zip-lock vreciek. Umiestnime do chladu pri teplote 1 až 4°C, kontrolujeme plesne. Plesne ošetríme a opäť obnovíme fungicíd. Pri stratifikácii by nemalo dôjsť k premrznutiu. Po uplynutí 6-8 týždňov je možné rastliny umiestniť do vlhkého substrátu zmiešaného s perlitom - nie premočeného a pri teplote 22°C a viac necháme zakoreniť.

Rez figovníka

Rez figovníka nie je síce nevyhnutný, ale čiastočne je potrebný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché alebo inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez: hlavný výhonok sa zreže na 5 - 6 púčikov, čím sa podporí rozvetvenie a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa odstraňujú po minuloročné drevo, v pazuchách sa vytvoria nové plody. Hlbšie zásahy figovníky znášajú dobre a výborne obrastajú. Rez je dôležitý aj pre udržanie požadovaného tvaru kra a podporu tvorby rodivých výhonkov. Jarný strih je optimálny koncom marca. Striháme na 4-5 listov, suché vetvičky obstriháme. Po opadnutí lístia je vhodné malé plody odtrhnúť, aby nespôsobovali plesne a choroby. V prípade poškodenia výhonkov mrazom je potrebné ich zrezať na živé drevo a rany zatrieť.

Zazimovanie

Dôkladné zazimovanie je pre figovníky kľúčové, pretože len dobre prezimované a nenamrznuté rastliny sa na jar rýchlo naštartujú do silného rastu a nahodia bohatú úrodu.

Zazimovanie v nádobách

Na konci jesene sa rastliny umiestnia do miestnosti s teplotou okolo 0 °C, ideálne s dostatkom svetla. Na jar, približne koncom marca, ich možno znovu umiestniť von a prihnojiť. Rastliny, ktoré zimujeme v kontajneroch je vhodné presunúť už pri teplotách -5°C na teplejšie miesta, kde už rastlina z dôvodu opadaných listov nevyžaduje žiadne svetlo.

Zazimovanie vo voľnej pôde

V lokalitách s pravidelnými silnými mrazmi je potrebné rastliny pred zimou obaliť jutovinou, papierom, kartónom alebo iným vhodným obalovým materiálom. Dobrou možnosťou je tiež ohnutie výhonkov k zemi a ich prikrytie v tejto polohe. Staršie dreviny je tiež lepšie zazimovať obalením spodnej časti alebo celého kra. Výhony sa spoja do jedného trsu, zviažu a obaľujú. Mladé rastliny sa často obaľujú slamou, senom alebo čečinou. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje. Odolnosť rastliny zasadenej do voľnej pôdy predĺžime v zimnom období krátkodobým zakrytím bublinkovou fóliou, alebo priedušným materiálom listím, slamou, pilinami, mulčovacou kôrou, čečinou, vrecovinou a pod.

Plodenie a úroda

V našich podmienkach kvitnú a plodia figovníky zvyčajne dvakrát za rok. Z jarného kvitnutia sa vyvinú plody, ktoré dozrievajú v priebehu leta. Plody, ktoré sa vytvoria na jeseň, v našich podmienkach už zvyčajne nedokážu plne dozrieť, aj keď niektorí odborníci odporúčajú tieto plody, okrem najmenších, obrať a spracovať na kompóty. Prvú úrodu možno čakať už v druhom roku po vysadení. Plody dozrievajú od konca augusta do októbra. V ideálnych podmienkach môže figovník rodiť až 60 rokov.

Choroby a škodcovia

Figovníky sú u nás prakticky bezproblémové z hľadiska chorôb a škodcov. Zriedkavo sa môže vyskytnúť:

Antraknóza: Prejavuje sa na napadnutých častiach, ktoré je potrebné neodkladne odstrániť.
Hrdza figovníkov: Hnedočervené škvrny na listoch, ktoré sa objavujú v chladnom a vlhkom prostredí a môžu spôsobiť opadanie listov a oslabenie rastliny.
Vírusová mozaika: Šíriaci sa vírus, ktorý oslabuje rastlinu. Sú to svetlé ostro ohraničené škvrny na listoch - mozaika, ktoré spôsobujú ich deformáciu. Môže spôsobiť stratu plodnosti. Choroba sa môže objaviť najmä u oslabených rastlín a neexistuje proti nej ochrana.
Molice a listomôľka figovníková: Malé húseničky, ktoré vyžierajú listy a pokrývajú ich pavučinkami.
Mravce: Môžu prilákať plody, z ktorých vyteká šťava.

Konzumácia a využitie plodov

Plody figovníka sú mimoriadne sladké, šťavnaté a majú špecifickú arómu. Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, ale možno ich s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov, vyrábať z nich džemy či dokonca víno. Plody sú typické vysokým obsahom cukru v prezretých plodoch. V chladničke sa čerstvé figy uchovajú maximálne 2 dni. Okrem konzumácie sú plody fíg známe aj svojim medicínskym využitím. Používajú sa ako preháňadlá, močopudný prostriedok, na liečbu chudokrvnosti, obličkových kameňov, ochorení srdca a ciev.

tags: #pestovanie #figovnika #na #slovensku