Chov a rozmnožovanie lipňa tymianového: podrobný sprievodca

Lipeň tymianový (Thymallus thymallus) je jedinečná ryba podhorských potokov a riek s nezabudnuteľnou vôňou tymianu. Jeho najväčšia ozdoba - chrbtová plutva - predstavuje pestrú šachovnicu, či skôr paletu farieb, v ktorej prevládajú fialové odtiene. Priezračná voda nám umožňuje nazrieť priamo do jeho kráľovstva a otvára sa nám tak úplne nový svet. Lipne patria skôr k odvážnejším a azda aj trochu zvedavým rybám.

Rozšírenie a charakteristika lipňa

Lipeň tymianový je u nás rozšírený prakticky vo všetkých vhodných tokoch, ako sú lipňové a mrenové pásma podhorských riek. Lipeň patrí medzi najvýznamnejšie ryby našej ichtyofauny. Lipeň preferuje horné a stredné časti väčších a hlbších podhorských tokov, s čistou a na kyslík bohatou vodou. Obyčajne sa s ním stretávame v prechodoch medzi pstruhovým a mimopstruhovým pásmom. Okrem Európy je rozšírený aj na iných kontinentoch - v severnej časti Ázie, takmer na celom severnom území bývalého Sovietskeho zväzu a Mongolska, na americkom kontinente v USA, na Aljaške a v Kanade. Dokonca ho nájdeme aj v príbrežných oblastiach severnej časti Baltického zálivu. U nás je popri pstruhovi potočnom druhou najvýznamnejšou rybou pstruhových a lipňových vôd.

K lokalitám s dobrými úlovkami lipňov ešte i dnes patria rieky Hron, Váh, Orava, Revúca, Poprad, Dunajec, Hornád, Hnilec, Turiec, Žarnovica a z vodných nádrží VN Palcmanská Maša (Dedinky). Jeho rastové schopnosti v našich vodách končia pri cca. 1,5 kg (ojedinele aj viac), pri celkovej dĺžke do 55 cm. Väčšie lipne sú vzácnosťou. Z literárnych prameňov sa ale dozvedáme, že vo Francúzsku bol ulovený 3 kg lipeň (1939) a z rakúskej rieky Traun je známy úlovok 6,5 kg lipňa (Lusk, Skácel, Sláma 1987). Rass a kol. (1983) uvádzajú maximálnu hmotnosť tohto druhu 6,675 kg.

Pokles populácie lipňa a jeho príčiny

Jeho početnosť z roka na rok klesá a skutočnosť, že lipňov je stále menej netrápi iba nás. Ide o plošný pokles početnosti tohto druhu nielen v slovenských vodách, ale podobná, ak nie horšia, je situácia i v ostatných stredoeurópskych krajinách. Od prelomu rokov 1999 a 2000 dochádza k postupnému znižovaniu celkového výlovku lipňa. Nepriaznivý trend postihol väčšinu revírov. Populácie lipňa v podhorských riekach sú destabilizované. Príčin úbytku lipňa je pomerne veľa.

Environmentálne faktory

Pokles početnosti populácií lipňa tymianového nemožno zvládnuť iba ochrannými opatreniami a prirodzenou reprodukciou. Lipeň, ako ryba s vyhranenými nárokmi na potravu, osídľuje iba určité biotopy. Jeho výskyt a zastúpenie v toku a v rybej obsádke je veľmi rozdielne a závisí od pomeroch, klimatických podmienkach, intenzite znečisťovania, reguláciách a pod. Ďalšie lipňové vody sú pod zámienkou výroby, tzv. ekologickej energie, natrvalo zdevastované vplyvom výstavby malých vodných elektrární. Typickým príkladom je Studený potok, ktorý na svojom hornom úseku svojimi kaskádami skrášľuje Západné Tatry - Roháče. No na dolnom úseku sú už jeho vody niekoľkokrát uväznené a roztáčajú lopatky turbín. Silný tlak na výstavbu malých vodných elektrární pochová akúkoľvek nádej na jeho svetlejšiu budúcnosť v riekach ako Poprad a Hron.

Vplyv predátorov a ľudskej činnosti

Gradujúce populácie kormorána tiež negatívne vplývajú na početnosť lipňa v našich vodách. Situácia sa výraznejšie zhoršila v rokoch 2004 až 2005, keď severozápad Slovenska počas zimy okupovali početné kŕdle kormorána veľkého. Zdecimovali ichtyofaunu Oravy, Váhu a Turca. V ďalších rokoch sa ničivá expanzia tohto predátora presunula na východ a juh Slovenska. Podľa znaleckého posudku RNDr. Jaroslava Černého, CSc. kormorán spôsobil v rokoch 2000 až 2006 v lipňových revíroch rybárskeho zväzu na Orave a Váhu škodu takmer 84 miliónov korún (okolo 2,8 milióna eur).

Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina reagoval pomaly a opatrenia na ochranu rybárskych revírov prichádzali neskoro. Príčinou zdecimovania populácií lipňa bol na jednej strane silný a nekontrolovaný rybársky tlak a na druhej strane postupné znižovanie zarybňovania jeho násadou. Výlov generačných lipňov spôsobil prvotný pokles početnosti lipňa a oslabenie jeho autoreprodukčnej schopnosti vo väčšine revírov.

Svojím silným rybárskym tlakom prakticky znemožňujeme dorásť lipňom do optimálnej veľkosti pre rozmnožovanie. A pokiaľ sa predsa len niekde ešte ryby prirodzene rozmnožujú, o ochranu neresísk sa nik nezaujíma.

Zlý systém riadenia

Do konca 20. storočia boli populácie lipňa na Slovensku pomerne stabilné. Výraznejší pokles úlovkov lipňa paradoxne zaznamenávame v čase, keď nadobudol účinnosť zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, podľa ktorého sa revíry členia na vody kaprové a lososové a lososové ďalej na pstruhové a lipňové. Členenie malo zlepšiť obhospodarovanie lipňa. Rybárske organizácie s vhodnými vodami na jeho chov vytvorili lipňové revíry. S odstupom času však možno povedať, že to neprinieslo prakticky žiadne pozitíva. Naopak, časť funkcionárov Slovenského rybárskeho zväzu začala neodborne experimentovať pri tvorbe zarybňovacích plánov.

Zlý systém hospodárenia sa prejavuje v nedostatočnom zarybňovaní a nesprávnej finančnej alokácii. Najviac sa zarybňovalo začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. No aj začiatkom deväťdesiatych rokov bolo ešte zarybňovanie na pomerne dobrej kvalitatívnej úrovni. Najvyššie úlovky lipňa v revíroch SRZ boli roku 1984. Mnohé rybárske organizácie iniciovali ešte počas platnosti predošlého zákona č. 102/1963 Zb. o rybárstve, keď sa vody členili na pstruhové a nepstruhové, zákazy obmedzujúce lov lipňa na nepstruhových vodách s výskytom lipňa, ako i zvýšenie jeho lovnej miery. Tieto opatrenia mali nižšiu účinnosť pri súčasnom systéme výdaja povolení na rybolov v Slovenskom rybárskom zväze.

Je presvedčenie, že najškodlivejšie na stav lipňa pôsobia od roku 2002 nezmyselné rozhodnutia diferencovať finančné prostriedky získané z predaja kaprových, lipňových a pstruhových povolení na tvorbu zarybňovacích plánov. Optimálne zarybnenie lipňových a pstruhových vôd, ktoré sú v súčasnosti najviac zraniteľné negatívnymi vplyvmi ľudskej činnosti a predáciou chránených druhov živočíchov, bolo systematicky potláčané rôznymi neodbornými odôvodneniami typu „nebudeme kŕmiť kormorána a vydru“, „nebudeme dotovať lipňové vody z kaprových povolení“. Tieto výroky majú rovnako škodlivý účinok ako spomenuté abiotické a biotické vplyvy. Tento deštruktívny model zarybňovania presadzovaný niektorými funkcionármi zväzu vytvoril fondy podľa charakteru rybárskych revírov. Fond na kaprové vody sa tvorí z finančných prostriedkov získaných z predaja kaprových povolení. Lipňový a pstruhový fond sa zasa tvorí z predaja lipňových a pstruhových povolení. Tento systém sa v súčasnosti, žiaľ, využíva aj pri tvorbe zarybňovacích plánov. V praxi to väčšinou znamená realizovanie minimálneho zarybnenia, čo je nesprávne.

Prehľad poklesu úlovkov lipňa v SR

Z údajov z ichtyologických prieskumov lipňových vôd vyplývajú alarmujúce čísla, ktoré presnejšie vyjadrujú skutočný stav populácie lipňa v našich vodách. Nižšie uvedená tabuľka porovnáva úlovky lipňa v rôznych riekach v rokoch 2000 až 2013.

Rozmnožovanie lipňa

Prirodzený neres lipňa v našich podmienkach prebieha na jar od polovice apríla až do polovice mája. Teplota vody cez deň musí pritom vystúpiť najmenej na 7-10 °C. Samec - mliečniak, svojou veľkou chrbtovou plutvou počas neresu doslova preklopí ikernačku a snaží sa ju pridržať. Pritom si ešte pomáha aj chvostovou plutvou. Žiaľ, pozorovať prirodzený neres lipňov je čoraz vzácnejšie.

Umelý odchov a zarybňovanie

Pomerne vysoká cena násad tiež prispieva k zhoršovaniu bilancie: početnosť populácií - zarybňovanie - úlovky tejto ryby. Od tradičného získavania generačných rýb odlovom na prirodzených neresiskách sa v dôsledku plošného poklesu stavov tejto ryby odstupuje. Je dôležité mať dostatočné množstvo zdravého a kvalitného generačného materiálu v priaznivej vekovej štruktúre, potrebného pre zabezpečenie potrebného množstva násad. Pre inkubáciu ikier lipňa sa dajú s úspechom použiť špeciálne na tento účel slúžiace "inkubačné fľaše". Osvedčili sa tzv. „Kannengieterove inkubačné fľaše“. Súprava pozostáva z dvoch sklenených nádob vložených do seba, pričom je zabezpečená dokonalá tesnosť. Voda privádzaná zospodu, preteká sitom (je ním vybavená vnútorná nádoba v spodnej časti, aby sa ikry nevysypali) a odteká hornou časťou súpravy.

Po 40 denných stupňoch (D°) od vyliahnutia sa plôdik musí začať rozkrmovať (najlepšie živým zooplanktónom, prípadne mletou slezinou a vaječným žĺtkom). V tomto období je plôdik vhodné vysádzať aj do voľných vôd. Predčasné vysadzovanie by malo za následok vysoké straty. Plôdik vysadený v tomto období má najlepšie predpoklady prispôsobiť sa prijímaniu živej potravy, pretože mu zásoby v žĺtkovom vačku ešte stačia na pokrytie nevyhnutného energetického metabolizmu, čo by mu umožnilo preklenúť obdobie adaptability na nové podmienky. Vysadzovanie do voľných vôd by malo skončiť do obdobia 70 denných stupňov.

Metódy odchovu plôdika

1. Odchov v odchovných potokoch: Pri odchove plôdika lipňa vo vopred pripravených odchovných potokoch sa hustota obsádky pohybuje okolo 5 ks vreckového plôdika (Lio) / m2 vodnej plochy potoka. V tomto období plôdik vysadený do voľných vôd ešte nachádza dostatok vhodnej potravy a obyčajne priaznivé prietokové pomery mu umožnia obsadiť vhodné biotopy.
2. Odchov v zemných rybníčkoch: Pri odchove v zemných rybníčkoch máme možnosť plôdik prikrmovať. Pri tomto spôsobe uprednostňujeme menšie rybníčky (do 1000 m2), kde môžeme dobre sledovať potravnú ponuku a zavčasu začať s prikrmovaním. Obsádka týchto rybníčkov býva cca 50 ks Lio na meter štvorcový.
3. Odchov v žľaboch a prietokových kanáloch: Sú to rôzne typy odchovných žľabov, prietokové kanály a pod. Pretože pri tomto spôsobe odchovu je plôdik úplne závislý od podávaného krmiva, musíme jeho voľbe venovať patričnú pozornosť. Osvedčilo sa aj rozkrmovanie sekanými nitenkami (Tubifex).

Cieľom pokusu bolo overiť možnosť polointenzívnej produkcie štvťročnej násady lipňa tymianového pre zarybňovanie voľných vôd. Plôdik lipňa bol po počiatočnom rozkŕmení na žľaboch vysadený do menších rybníkov modelového hospodárstva FROV JU vo Vodňanoch a pstruhárne Kaplice. Ako potrava slúžil prirodzene sa vyskytujúci zooplanktón a zároveň boli ryby prikrmované suchým krmivom. Najvyššie dosiahnuté prežitie po 9 týždňoch odchovu v rybníku (do 12.7.) bolo 32 % pri priemernej hmotnosti vylovených rýb 2,7 g celkovej dĺžky 70 mm. Kľúčovým faktorom pre využitie tejto metódy odchovu je dodržanie hygieny a vykonávanie preventívnych liečebných zákrokov v priebehu rozkrmu na žľaboch, pri súčasnom zabezpečení dostatočnej úrovne výživy. Druhým predpokladom je dôkladná príprava a ošetrenie rybníkov slúžiacich k odchovu.

Vreckový alebo rýchlený plôdik lipňa vysádzame do revírov iba vo výnimočných prípadoch. Efektívnejšie je vysádzanie jednoročnej násady. Zistilo sa, že mladé ryby (Li1) sa sústreďujú niekoľko dní po vysadení prevažne v horných partiách vodného stĺpca (epilimnion), kde sa často stávali terčom útokov veľkých predátorov (najmä pstruha dúhového). Úkryty a ostatné vrstvy vodného stĺpca obsadzovali neskoro a preto často viac ako polovica týchto jedincov neprežila aklimatizačné obdobie. Toto pravidlo platí i pri vysádzaní násady lipňa do tokov, kde prednostne osídľuje otvorené partie rieky s výskytom predátorov, najmä jalca hlavatého. Určitým východiskom je vysádzanie starších ročníkov lipňa do oblastí prítokov.

Odporúčania pre ochranu a zvýšenie populácie

Cesty, ako zvýšiť početnosť populácií lipňa, určite sú. Prijatím účinných opatrení, ako je kvalitatívne zlepšenie zarybňovania lipňom, obmedzenie úlovkov, zlepšenie ochrany neresísk, zimovísk a vytvorenie chránených rýb oblastí (CHRO) by sa situácia určite zlepšila.

Opatrenia na zlepšenie stavu lipňa

• Zarybňovanie: Je dôležité vysádzať jednoročnú, prípadne dvojročnú násadu lipňa. Môžeme výrazne pomôcť aj zarybňovaním, ale nesnažme sa prírodu úplne nahradzovať.
• Regulácia kormorána: V prvom rade je to dôsledná realizácia výnimky na reguláciu početnosti kormorána, ktorý má na svedomí najväčší úbytok lipňov v posledných rokoch.
• Zvýšenie lovnej miery: Inde by možno pomohlo zvýšenie lovnej miery na 35 cm. Zvýšenie na 35 cm by mohlo zabezpečiť, aby sa z revíru nevylovili všetky matečné ryby. Tie sú základom pre prirodzený neres a zdrojom kvalitného životaschopného potomstva.
• Ochrana neresísk a zimovísk: Pokiaľ sa predsa len niekde ešte ryby prirodzene rozmnožujú, o ochranu neresísk sa nik nezaujíma. A pritom niekedy stačí tak málo. Ochrana matečných rýb sa nám mnohonásobne vráti v podobe zdravého a životaschopného potomstva z prirodzeného neresu.
• Zriadenie chránených rybích oblastí: Zriadenie chránenej rybej oblasti je ďalšou možnosťou ako chrániť pstruha potočného, lipňa, rovnako aj ďalšie ryby. Každej vode prospeje aspoň malý úsek, kde môžu ryby nerušene rásť a rozmnožovať sa. Je neuveriteľný paradox, že nevieme vôbec doceniť skutočný význam tých pár kilometrov chránených vôd v našich revíroch. Početnosť rýb tu veľmi rýchlo narastá a ryby sa vyznačujú vynikajúcou kondíciou.
• Revíry „Bez privlastnenia si úlovku“: Určitý kompromis predstavujú revíry „Bez privlastnenia si úlovku“. Aj to je jedna z možností, ako sa na rybárskom revíri nevzdať športového rybolovu a zároveň udržať vyššiu hustotu obsádky rýb.

tags: #chov #a #rozmnozovanie #lipna

Populárne príspevky:

• Ako zachrániť chradnúci rododendron?
• kvety v Krompachoch
• Všetko o pestovaní lomikameňa zrnitého
• prečítajte si viac o pestovaní okrasného kra zanoväť
• Meno Denisa a jeho symbolika kvetov