Zanoväť: Okrasný ker plný jarných farieb

Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitých (Fabaceae), ktorý zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov. Tento ker je pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch. Rod rastlín zanoväť patrí pre svoju pevnosť a nenáročnosť k obľúbeným záhradným kríkom.

Zanoväte sú známe svojimi nápadnými motýľovitými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar v rôznych odtieňoch žltej, oranžovej, červenej, bielej či purpurovej farby, záleží na druhu a kultivare. Hlavný estetický prínos čilimníka spočíva v jeho extrémne bohatom jarnom kvitnutí. Od apríla do mája sú vetvy doslova obalené tisíckami drobných motýlovitých kvetov, ktoré majú u základného druhu krémovo žltú farbu a vydávajú charakteristickú, silnú vôňu. Listy zanoväte sú drobné, striedavé a majú charakteristický tvar, ktorý niekedy pripomína ihličie, záleží na konkrétnom druhu zanoväte. Väčšina zanovätí sú nízke kríky, aj keď existujú rôzne druhy s rôznymi rastovými vzormi.

Vzhľad rastlín rodu Cytisus

Zanoväť trojkvetá je nižší krík s poliehavými, vystúpavými alebo priamymi konármi, ktorý dorastá do výšky 100 cm. Staršie kríky sa rozrastajú rozložito do šírky. Mladé vetvičky sú plstnato vlnaté, staršie bývajú lysé a redšie olistené. Listy rastú striedavo, sú dlhostopkaté, zložené z 3 elipsovitých lístkov. Tiež sú plstnaté, na líci bývajú občas holé. Kvety vyrastajú z pazúch listov po 1 - 4. Aj kvetné stopky a kalich sú plstnaté. Kvety sú sýto žltej farby, zvnútra môžu byť niektoré tmavšie, hnedasto sfarbené. Plod je podlhovastý struk, veľký do 4 cm, rovný alebo skrútený, plstnatý, obsahujúci 5 - 8 semien.

Zanoväť skorá je hustý, opadavý až poloopadavý ker, ktorý vznikol krížením druhov multiflorus a purgans. Táto drevina dorastá do výšky aj šírky 1,2 až 1,5 metra a vytvára elegantný, metlovitý habitus s tenkými, oblúkovito previsajúcimi zelenými vetvami. Listy sú drobné, jednoduché a nenápadné, takže ker aj po ich opade pôsobí vďaka zeleným stonkám stálezeleným dojmom.

Druhy a kultivary zanoväte

Rod zanoväť zahŕňa viac ako 50 druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou kvetov. V našich záhradách sa však najčastejšie stretneme so zanoväťou skorou (Cytisus × praecox) a prútnatcom metlovitým (Cytisus scoparius). Medzi často pestované u nás patria aj kultivary zanoväte metlovitej. Ponúkame prehľad niektorých obľúbených druhov a kultivarov:

• Cytisus scoparius (Zanoväť metlinatá): Tento druh je najbežnejší a je známy svojimi jasne žltými kvetmi, ktoré kvitnú na jar a začiatkom leta. Dorastá do výšky 1-3 metre a je charakteristický svojou hustou, vzpriamenou a rozvetvenou stavbou. Bol tradične používaný na výrobu metiel.
• Cytisus x praecox (Zanoväť skorá): Tento hybrid kvitne skoro na jar bledožltými až krémovými, voňavými kvetmi. Vytvára husté, rozkonárené kry vysoké až dva metre. Je veľmi krásna v období kvitnutia, často už v apríli a máji.
• Cytisus nigricans (Zanoväť čiernolistá/černejúca): Tento druh je pôvodným druhom v strednej Európe, teda aj na Slovensku a Českej republike. Je známy svojimi tmavými listami a bohatým kvitnutím žltými kvetmi v úzkych strapcoch dlhých desať až tridsať centimetrov. Pri odkvitaní kvety černejú. Kvitne v júni až auguste.
• Cytisus purpureus (Zanoväť purpurová): Poliehavý ker, vysoký asi päťdesiat centimetrov. Purpurové kvety rozkvitajú na jednoročných konárikoch v máji až júni.
• Kultivar 'Lena': Tento populárny kultivar má dvojfarebné kvety v odtieňoch oranžovej a červenej. Je to kompaktný okrasný ker s dychberúcim kvitnutím.
• Kultivar 'BOSKOOP RUBY': Bohato kvitnúca zanoväť okrášli každú záhradu množstvom ružovočervených kvetov s malým oranžovým očkom. Rastlina dosahuje výšku 1-1,5 m a rastie približne do rovnakej šírky vo forme husto vetveného kra.
• Kultivar 'White Lion': Slabšieho vzrastu, s bielymi kvetmi a mierne previsnutými konárikmi.
• Kultivar 'Algold': Má kvety žlté, pri odkvitaní trocha svetlejšie.
• Kultivar 'Hollandia': Je odroda s purpurovočervenými kvetmi a krémovobielym lemom.
• Kručinkovec položený (Cytisus procumbens) a Zanoväť nízka (Chamaecytisus supinus): Nízke kríky pochádzajúce z južnej Európy, ktoré majú poliehavý a rozložitý rast. Vytvárajú husté koberce, ktoré sú ideálne pre pôdnu pokrývku alebo ozdobu na svahoch.
• Zanoväť rozložená (Cytisus decumbens): Zakrpatený, poliehavý ker vysoký iba dvadsať centimetrov, široký asi jeden meter.

Pestovanie a starostlivosť

Pestovanie zanoväte je obvykle pomerne jednoduché, pokiaľ sú splnené základné požiadavky, ktoré rastlina kladie. Zanoväť je krásna a nenáročná rastlina, ktorá môže dodať farbu a textúru vašej záhrade.

Stanovište a pôda

Zanoväť potrebuje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu. Vhodné je plne oslnené, teplé a chránené stanovište. Nedarí sa jej v polotieni alebo na tienistých miestach s vlhkejšou pôdou, v takých podmienkach bude mať krátku životnosť. Zanoväť preferuje plné slnko, kde dostáva aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Tieto podmienky podporujú jej bohaté kvitnutie. Zanoväť najlepšie prospieva v ľahkej, piesočnatej až štrkovitej pôde s drenážou, ktorá môže byť chudobnejšia na živiny a mierne kyslá až neutrálna. Je dôležité, aby bola pôda dobre odvodnená, pretože zanoväť nemá rád premokrenie. V ťažkej, dlhodobo zamokrenej pôde trpí na odumieranie koreňov a jeho životnosť sa skracuje, preto sa pri výsadbe využíva drenážna vrstva z hrubšieho štrku a piesku. Pôda by mala byť chudobná na živiny, pretože príliš bohatá pôda môže viesť k nadmernému rastu.

Výsadba

Zanoväť vysádzame od marca do mája, práve v čase, kedy je počasie mierne a teploty nestúpajú nad 25 stupňov Celzia. Odporúčame výsadbu vykonávať počas chladnejších dní, kedy nehrozí úplné vysychanie rastliny. Kríky sa vysádzajú po celú sezónu. Pri výsadbe z kontajnera nemusíme zbytkovú zem oddeľovať. Rastlinu môžeme do diery, približne 20x20 centimetrov, vysadiť v zemitom bale. Na podporu výsadbového rozvetvenia koreňov skráťte korene o cca. Zeminu mierne udupte a stromček výdatne zalejte. Pri skupinovej výsadbe sa vsádza od seba cca 0,6-0,8 m, aby sa ich koruny v dospelosti ľahko prepojili.

Zálievka a hnojenie

Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe, neskôr rastliny dobre znášajú sucho a prechodný prísušok. Zanoväť je odolná voči suchu, a preto nevyžaduje časté polievanie. Mladé rastliny polievajte pravidelne, aby sa dobre zakorenili. Na záhone po dobrom zakorenení nevyžaduje vlahu ani počas najväčších horúčav. Zanoväť nevyžaduje intenzívne hnojenie, postačí slabé jarné prihnojenie hnojivom pre kvitnúce kríky. Prihnojovanie môže byť vykonané na jar a na jeseň pomocou kompostu alebo granulovaného hnojiva s nízkym obsahom dusíka. Nedostatočné kvitnutie je často spôsobené nevhodným umiestnením rastliny.

Rez a tvarovanie

Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pre podporu bohatého kvitnutia sa odporúča rastliny každoročne po odkvitnutí zastrihávať. Vtedy treba skrátiť konáriky asi o tretinu. Strihom tiež docielite kompaktný tvar, po strihaní totiž vyženie nové výhonky, ktoré budú v ďalšom roku kvitnúť. Do starého dreva sa rezať neodporúča, rastlina to nemá rada. Hlboký rez do starého dreva znáša zle a môže viesť k vyhoľovaniu. Na začiatku júna skráťte odkvitnuté výhony o jednu až dve tretiny. Nestrihané rastliny vyhoľujú spodné vetvy a sú nevzhľadné.Udržiavací rez zanoväte spočíva vo formovaní kríka podľa potrieb a estetických preferencií. Rez vždyzelených listnatých drevín sa riadi tými istými pravidlami ako u opadavých drevín. Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky (priaznivý účinok pre násadu kvetov). Presvetľovacím rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Kríky kvitnúce na jar režte po odkvitnutí (kvety nesú na starom dreve), kry kvitnúce v lete režte skoro na jar (kvitnú na novom dreve).

Zazimovanie

Zanoväť je mrazuvzdorná, škodí jej však zimné vlhko a mokrá pôda. Je plne mrazuvzdorný (do cca -20 °C až -23 °C), ale neznáša zamokrené pôdy v zime. V dobre odvodnenej pôde znáša mrazy zhruba do -15 ° C, mladé rastliny však ocenia v prvých zimách ľahký kryt z čečiny, najmä na otvorených, veterných stanovištiach. V našich podmienkach sú teplomilné druhy a vyšľachtené odrody málo odolné, v tuhých zimách namŕzajú. Spodné časti treba na zimu zakrývať. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobej zmene teplôt. Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), príp. opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate.

Rozmnožovanie zanoväte

Zanoväte rozmnožujeme semenami, odrezkami a vrúbľovaním.

• Rozmnožovanie semenami: Zanoväť sa dá ľahko množiť zo semien. Semená môžete vysievať na jar priamo do záhrady. Pred vysiatím namočíme semená do vody. Tvrdšie a staršie osivo ponoríme na niekoľko sekúnd do vriacej vody a necháme ešte jeden deň vo vode. Vysievajú sa na jar do pareniska, alebo po pominutí rizika mrazov na chránené záhony do hĺbky pol centimetra. Vyklíčiť by mali za 3 týždne.
• Rozmnožovanie odrezkami: Používajú sa jednoročné 10 - 15 cm dlhé výhonky, ktoré jednoducho vložte do priepustnej pieskovej zeminy. Nízke a plazivé druhy možno rozmnožovať aj potápaním, letnými i drevitými odrezkami dlhými asi päť centimetrov. Upravené odrezky - najlepšie s pätkou staršieho dreva, zakoreňujú v čistom piesku alebo perlite pod sklom.
• Rozmnožovanie vrúbľovaním: Slabo rastúce odrody vrúbľujeme v marci a apríli na semenáče druhov alebo na zanoväť černejúcu, bujnejšie na štedrec ovisnutý. Vrúbľujeme v ruke na koreňový kŕčok do rázštepu alebo na koziu nôžku. Na vrúbľovanie je vhodná najmä zanoväť purpurová a jej odrody.

Škodcovia a choroby

Celá rastlina, najmä semená, je jedovatá, obsahuje alkaloidy, napr. sparteín. Rastlina je pochúťkou pre srny, zajace a králiky, ktorí dokážu mladšie rastliny celé obžrať a pri starších rastlinách obkusávajú kôru, čo býva tiež likvidačné.

Bežní škodcovia:

• Vošky: Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek spôsobuje sucho. Ochrana: Odporúča sa striedanie postrekov, aby sa predišlo rezistencii. Základom je prevencia, čiže ak spozorujeme vošky na inej rastline, zvolíme preventívny postrek aj zanoväte a opačne.
• Húsenice: Pri silnejšom napadnutí obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov, alebo zvinuté okolo nich. Ochrana: Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie výhonkov.
• Larvy: Na listoch orgovánu a cezmíny sa objavia zažltnuté, neskôr nahnedlé požerové chodbičky, alebo ako 20 hal. veľké ostrovčeky požerú vo vnútri listu žijúcich lariev, ktoré vedú pri silnom napadnutí až k opadávaniu listov. Pri prvom napadnutí asi v polovičke mája ošetriť systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí ošetriť preventívne.

U okrasných drevín je výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) veľmi zriedkavý.

tags: #fb #okrasny #krik #zanovat

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o exteriérové kvetináče pred vchodom
• Viac o dizajne levanduľových log
• Sprievodca úspešnou záhradou
• Príbeh o sile žien: Ohnivý kvet
• Liečivé účinky prvosienky vyššej