Chryzantémy: Sprievodca jarnou výsadbou a starostlivosťou
Chryzantémy (Chrysanthemum), známe svojou rozmanitosťou farieb a tvarov, sú obľúbené kvety v mnohých záhradách. Ich krása a dlhé kvitnutie robia z nich obľúbený výber pre jesenné obdobie. Okrem výsadby do záhonov sa čoraz väčšej obľube teší aj pestovanie chryzantém v črepníkoch, ktoré umožňuje ozdobiť terasy, balkóny či vchody do domov. Chryzantémy sú skutočnou ozdobou každej záhrady. S trochou starostlivosti vám tieto krásne kvety budú robiť radosť počas celej sezóny. Pre mnohých sú chryzantémy typicky cintorínske rastliny. No nie je to tak. Ich miesto je aj pri dome, na dvore, v záhrade či predzáhradke. Sú to príťažlivé, husto olistené trvalky, plné pukov a neskôr aromatických kvetov. Na záhonoch rozkvitajú chryzantémy (Dendranthema indica) o niečo neskôr, ale v kvitnutí pretrvávajú až do neskorej jesene, neraz do novembra. Kvitnutie je podporené skracovaním dňa. Vybrať si môžete zo skutočne bohatého sortimentu, nielen podľa farby kvetov, ale aj ich tvaru či veľkosti. Zvoliť si môžete chryzantémy drobnokveté aj veľkokveté, vzrastovo nižšie aj vyššie. Ak týmto rastlinám doprajete vhodné miesto, budú dlhoročnou súčasťou záhona s minimálnou starostlivosťou.
Druhy chryzantém
Chryzantémy sa delia na množstvo druhov, ktoré sa líšia farbou, tvarom kvetov a výškou rastliny. Chryzantéma indická (Chrysanthemum indicum) - Tento druh je známy svojimi veľkými kvetmi a používa sa často v rezaných kvetoch. Chryzantéma krovitá (Chrysanthemum morifolium) - Je jedným z najpopulárnejších druhov pre záhradné výsadby. Krovitá chryzantéma je odolná a kvitne až do prvých mrazov. Chryzantéma jednoduchá (Chrysanthemum segetum) - Tento druh má jednoduchšie kvety a často sa používa v okrasných záhonoch.
Chryzantémy môžu mať našuchorené alebo jednoduché kvety v bohatej palate jesennej zlatej, ružovej, fialovej, jednofarebné i s kombináciou viacerých farieb. Jednoduché (single) - chryzantémy majú kvety podobné sedmikráskam s plochým stredom obkoleseným dlhými kvetnými lupienkami. Pom pom - Ich názov je odvodený od kvetov v tvare pom pomov roztliezkavačiek. Pavúčie (Spider) - Ich kvety s dlhými skrútenými lupienkami pripomínajú pavúkov sediacich na vrchole stonky. Quill - Chryzantémy tohto typu sú nápadné dlhými, rovnými okvetnými lupienkami v tvare trubice.
Pestovanie chryzantém na jar
Pestovanie chryzantém nie je náročné, pokiaľ dodržíte niekoľko základných pravidiel. Ideálny čas na výsadbu chryzantém je jar alebo skoré leto. Najvhodnejším obdobím na výsadbu chryzantém je jar, pretože rastliny majú dostatočne dlhý čas na dobré zakorenenie, ktoré im umožní ľahšie prežiť zimné mesiace. Chryzantémy môžeme sadiť hneď ako pominie hrozba mrazov. Na presádzanie, delenie starších trsov a výsadbu nových jedincov sú ideálne jarné mesiace, prípadne koniec leta. Jarné obdobie je najvhodnejšie na výsadbu nových jedincov (dajú sa kúpiť u špecializovaných pestovateľov), hoci nie je vždy jednoduché si ich zadovážiť. Možná je aj veľmi skorá jesenná výsadba (v septembri). Na zakorenenie potrebujú teplo a vlhko. Neskoršia výsadba na jeseň je z dôvodu chladnejšej pôdy takmer vždy neúspešná.
V minulosti bolo v záhradách oveľa viac chryzantém. V záhradách sa viac pestujú drobnokveté kultivary, ktoré sú dostatočne odolné voči zime a nemusia sa na zimu vyberať z pôdy. Najvhodnejšie obdobie na výsadbu je jar, po mrazoch.
Požiadavky na prostredie
Potrebné svetlo: Chryzantémy sú slnkomilné rastliny, čo znamená, že najlepšie sa im darí na miestach, kde majú aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Chryzantémy milujú slnko, preto je dôležité ich vysadiť na miesto, kde budú mať prístup k priamemu slnečnému žiareniu aspoň šesť hodín denne. Tieňované miesta môžu spôsobiť, že kvety budú menej početné a menej výrazné. Chryzantémy vyhovuje slnečné, teplé a chránené miesto.
Dobré priepustná pôda: Chryzantémy preferujú ľahkú, dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým pH (6,5 až 7). Pôda by mala byť dobre priepustná a obohatená o organickú hmotu, ako je kompost. Ideálne pH pôdy pre chryzantémy je mierne kyslé až neutrálne (pH 6 ‒ 7). Ak máte ťažkú ílovitú pôdu, môžete ju vylepšiť pridaním kompostu alebo piesku, aby ste zlepšili drenáž. Dobre priepustná pôda zabraňuje hnilobe koreňov, čo je bežný problém u chryzantém. Substrát má byť priepustný, výživný, obsahujúci piesok. Bohaté kvitnutie podporí pôda s mierne kyslým pH (5,5 - 6). Nevyhnutná je výživná a priepustná pôda. Dariť sa im nebude v štrkovitej ani zmáčanej pôde.
Udržuj vlhkú pôdu: Chryzantémy majú radi vlhkosť, ale nie premokrenie. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, najmä v horúcich letných mesiacoch. Chryzantémy potrebujú pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa prelievaniu, pretože ich korene sú citlivé na nadmernú vlhkosť. Chryzantémy potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas suchých období a keď sú pestované v nádobách. Pôda by mala byť udržiavaná rovnomerne vlhká, ale nie premočená. Preverenie vlhkosti pôdy je jednoduché - stačí vložiť prst asi 2 cm do pôdy. Rastliny sú náročné na dostatok vlahy hlavne počas leta a začiatkom jesene. Zalievanie by malo byť pravidelné, ale dávajte pozor, aby pôda nebola premočená.
Hnojenie a starostlivosť
Pravidelné hnojenie: Na podporu bohatého kvitnutia sa odporúča používať hnojivo bohaté na fosfor a draslík. Výživné látky: Pre dlhšie kvitnutie a zdravý rast môžeš používať tekuté hnojivo alebo pomaly sa uvoľňujúce granulované hnojivo. Okrem prísunu vlahy sa musia tieto trvalky prihnojovať, pretože majú vyššie nároky na živiny. Na jar, asi o 3 týždne po vysadení nových jedincov, začíname s aplikáciou hnojiva. Využiť sa dá špecializované hnojivo, ktoré je určené konkrétne pre túto skupinu rastlín. Chryzantémy sú náročné na živiny, a preto je dôležité ich pravidelne hnojiť. Na začiatku vegetačného obdobia, na jar, môžete aplikovať vyvážené hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka. V priebehu leta prejdite na hnojivo s vyšším obsahom fosforu, aby ste podporili tvorbu kvetov. Dobrá výživa je nevyhnutná na to aby chryzantémy prosperovali v zdraví a každoročne nám prinášali potešenie v podobe bohatého kvitnutia. V období najväčšieho rastu si chryzantémy vyžadujú hnojivá bohaté najmä na dusík a draslík. Chryzantémy začíname hnojiť hneď ako pominie hrozba mrazov a pokračujeme až do júna, prípade júla, keď rastlina nasadzuje kvetné puky. Nasledovné hnojenie bude potrebné opäť až na budúcu jar. Vonkajšie rastliny môžete hnojiť buď posypom Hnojíka okolo stonky, alebo postrekom z jeho výluhu. Pri posype jemne rozložte Hnojík okolo rastlín alebo po celom záhone tak, aby vrstva bola tenká a hnojivo sa rovnomerne rozkladalo. Vyhnite sa vytváranie kôpok, pretože pri dlhšom ponechaní hnojiva vo vlhkom prostredí môže začať plesnivieť. Tento jav rastlinám škodiť nemusí, ale môže predstavovať problém pre alergikov a esteticky nepôsobí príjemne. Okrasné rastliny stačí počas vegetačného rastu hnojiť 1-2x mesačne. Spotreba hnojiva je minimálna, no výsledky sú vynikajúce.
Podpora nového kvitnutia: Odkvitnuté kvety pravidelne odstraňuj, aby si podporil nové kvitnutie. Odstránenie odkvitnutých kvetov a pravidelné hnojenie môže predĺžiť kvitnutie až do neskorej jesene. Po odkvitnutí je dôležité odstrániť suché kvety a odumreté časti, aby ste predišli ich rozkladu a šíreniu plesňových ochorení. Odstraňovať celé stonky s odkvitnutými kvetmi na konci sezóny netreba, stačí dať preč len zvyšky kvetov. Suché stonky je lepšie na rastlinách ponechať a odstrániť ich až na jar. Stačí dať preč len zvyšky kvetov. Suché stonky počas zimy poslúžia ako zimná ochrana bázy.
Jarné orezávanie: Na jar môžeš chryzantémy mierne orezať, aby si ich zahustil. Strihanie chryzantém je dôležitou súčasťou ich pestovania, ktorá pomáha udržiavať rastliny zdravé a podporuje bohaté kvitnutie. Tvarovanie rastliny: Ak chcete, aby chryzantéma mala kompaktný a estetický tvar, pravidelne odstraňujte dlhé alebo prehnané stonky. Obnova rastliny: Po skončení kvetenstva môžete chryzantému obnoviť na nasledujúcu sezónu.
Pre kompaktný tvar a bohaté kvitnutie sa musia chryzantémy vždy vyštipovať. Vyštipovanie sa robí v júni, okolo Jána (24.6). Kde sa vrcholový výhonok vezme medzi 2 prsty palec a ukazovák a zaštipne sa nechtom, teda odstráni, v pazuchách listov tak, aby sa tam rozvetvil a nasadil tak viac kvetných pukov. Nevyštipávajú sa veľkokveté odrody. Zároveň tak udržiavame kompaktný tvar, stabilný základ a kvetné puky po celom obvode. Nerobí sa to nožnicami, lebo rana je obyčajne po reze rovná a otvorená. Ak chceme získať rozkonárené trsy, zhruba v polovici júna skrátime hlavné výhonky o dve tretiny. Ak chceme docieliť väčšie kvety, myslime na včasný začiatok vyštipovania bočných pukov. Necháme len jeden hlavný na vrchole stonky. Pri veľkokvetých odrodách už od leta postupne vyštipujte všetky bočné výhonky a puky.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Prevencia chorôb: Chryzantémy môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, ako je múčnatka. Počas daždivého počasia môže rastliny ohrozovať hubová choroba zvaná septóriová škvrnitosť. Zakorenené záhradné chryzantémy odolávajú veľmi dobre mrazom. Napriek tomu mladé porasty zakryjeme prvé zimy ihličnatými chvojkami, ale nikdy nie nazbieraným opadaným lístím zo záhrady, čo by spôsobilo hnilobu bázy rastliny. Pleseň biela (Oidium spp.): Táto plesňová choroba sa prejavuje bielym škvrnami na listoch a môže viesť k ich uschnutiu. Prachovka (Tetranychus urticae): Tento škodca spôsobuje šedobiele škvrny na listoch a môže viesť k ich opadávaniu. V každom prípade napadnuté časti rastlín odstránime a spálime, aby sme zabránili ďalšiemu šíreniu nákazy. To isté platí i pri rôznych vírusových ochoreniach (napr. vírus tabakovej mozaiky), ktorých príznakom je spomalený rast a žltnutie rastlín.
Škodcovia: Dávaj si pozor na vošky a roztoče. Chryzantémy môžu byť napadnuté voškami alebo molicami. Proti týmto škodcom môžete použiť insekticídy alebo prírodné prostriedky ako mydlový roztok. Mášky a molice: Tieto drobné hmyzie škodce sa živí listami a môžu spôsobiť deformácie a opadávanie listov. Slimáky a hlemýžďovité: Tieto mäkkýše sa živia listami a môžu poškodiť rastliny, najmä v neskorých večerných hodinách. Vošky - zelené malé vošky viditeľné najmä na vrcholových výhonkoch, dokonca aj kvetoch. Bzdochy, sú menej viditeľné. Poškodzujú listy aj vrcholy výhonkov aj kvety. Na miestach môžete vidieť vpichy a potom sa postupom rastu deformujú listy aj kvety.
Rady do záhrady: AKO NA KUČERAVOSŤ LISTOV BROSKÝŇ?
Zimovanie chryzantém
Príprava na zimu: V chladnejších oblastiach je potrebné chryzantémy chrániť pred mrazom. Nie všetky druhy chryzantém sú mrazuvzdorné, preto je dôležité vedieť, ktoré máte v záhrade. Záhradné chryzantémy zvyčajne dokážu prežiť mierne zimy, no v oblastiach s tuhšími mrazmi ich môže byť potrebné na zimu prikryť. V závislosti od odrody znášajú pokles teplôt do -10 až -15 °C, ak sa zakryjú čečinou ešte pred zimou, zvládnu aj hlbší pokles teploty. Keďže každá rastlina časom vytvára mohutnejší trs, je zároveň dôležité dopriať im dostatok priestoru. Citlivejšie druhy sa po odkvitnutí zrežú asi 5 cm nad zemou a prikryjú sa vrstvou rašeliny alebo čečinou, suchým lístím. Môžu sa tiež vybrať z pôdy a s koreňovým balom položiť do debničky a umiestniť v studenom skleníku, pivnici s teplotou 5 - 8 °C. Chryzantémy sú trvalky, takže po odkvitnutí ich netreba vyhadzovať. Stačí ak dodržíme zopár zásad, ako prezimovať chryzantémy a môžu nám krášliť naše záhrady (cintoríny) aj nasledujúce roky. Nie je celkom bežné uchovávať ich do ďalších rokov, i keď je to možné. Naopak, vďačnou skupinou do záhrad a trvalkových záhonov s minimálnou starostlivosťou je skupina mrazuvzdorných záhradných chryzantém, ktoré predstavujeme aj v tomto článku. Pokiaľ sa Vám ich podarí prezimovať, tak v budúcom roku už obyčajne nedosahujú pôvodnú výšku, ale sú vyššie. Podmienkou úspešného prezimovania je vhodná teplota a minimum vody. Substrát pred ďalšou zálievkou musí byť preschnutý.
Niektoré odrody sú mrazuvzdorné a môžu prežiť zimu, ak sú správne ošetrené. Drobnokveté odrody chryzantém sú dobre odolné proti mrazom, a nemusíme ich na zimu vyberať z pôdy. Väčšinou ich môžeme teda nechať v záhrade. Chryzantéma prezimovanie zvládne, keď ju zakryjeme rašelinou alebo čečinou. Takto sa ochránia zárodky budúcich rastlín pred mrazmi. Keďže sú v prirodzenom prostredí, ich rast sa prirodzene spomalí. Nie je preto ani nutné ich počas zimy zalievať (najmä ak majú aj snehovú prikrývku). Snehová prikrývka, slúži sama o sebe ako izolant. Takto zabezpečené chryzantémy vám v pohode prečkajú od novembra až do polovice mája.
Veľkokveté odrody musíme dať do črepníkov. Starostlivosť o chryzantémy v črepníkoch je taká, ako aj o záhradné. Zrežeme stonky na výšku 10 - 15 cm. Ak ich už nechceme dávať do záhrady, vyčistené od žltých, či uschnutých listov ich uložíme do pivnice, či garáže. Je tam nižšia teplota (ideálne by mala byť do 5 ºC). Ďalšou alternatívou prezimovania chryzantém v kvetináčoch je "zasenkovať" ich na vonkajšie kryté miesta. Rastliny zpolovice črepníka zasadíme aj s črepníkom do zeminy. Tým si cez zimu budú schopné samé ťahať vlhkosť zo zeme. Nevyschnú a ani nevymrznú tak ľahko. Zvrchu ich zároveň zasypeme zeminou alebo iným izolačným materiálom (mulčovacia kôra, seno, piesok a pod.) a zalejeme. V zemi prečkajú zimu a na jar ich buď vysadíme na trvalé miesto alebo necháme v črepníku. Veľkokveté a drobnokveté odrody pestované v tvare gule musia zvyčajne zimovať v chladnej pivnici s následnou výsadbou v máji, keď už nehrozia mrazy. Vtedy aj trs delíme na jednotlivé rastliny. Ak záhradným chryzantémam vyberieme vhodné miesto, stanú sa dlhoročnou súčasťou okrasnej výsadby. Nepestujeme ich príliš dlho na jednom mieste, po 3 - 5 rokoch sa odporúča stanovište zmeniť.
Ak pestujete chryzantémy v nádobách, je lepšie ich na zimu presunúť do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 ‒ 10 °C.
tags: #chryzanteny #pestovanie #na #jar