Triticale: Všestranná plodina s rastúcim významom v Európe
Triticale (×Triticosecale) je hybridná obilnina, ktorá vznikla krížením pšenice (Triticum) a raže (Secale). Cieľom tohto kríženia bolo spojiť výhody oboch plodín: výnos a kvalitu zŕn pšenice s odolnosťou a prispôsobivosťou raže. Tento kultivar si v nasledujúcich rokoch našiel priaznivcov vďaka svojim vlastnostiam, ktoré kombinujú skromnosť nárokov raže s bohatosťou výnosov pšenice.
V Európe sa očakáva rastúci záujem o pestovanie obilnín a olejnatých semien. Podľa prognózy Coceralu, poľnohospodári v EÚ by do roku 2025 mali obrábať celkovo 50,42 milióna hektárov obilnín, čo je o 2,5 % viac ako v predchádzajúcom roku. Zvýšiť by sa mala najmä plocha mäkkej pšenice (o 5,4 %) a jačmeňa (o 1,3 %). Naopak, kukurica by mala stratiť približne 3,4 % plochy. Pre ovos a tritikale sa očakávajú väčšie pestovateľské plochy, s predpokladaným rozšírením o 1,3 %.
Pre najdôležitejšiu olejninu v EÚ, repku, Coceral predpokladá celkovú osiatu plochu 6,02 milióna hektárov, čo by bolo o 5,8 % viac ako v predchádzajúcom roku. Za predpokladu normálneho počasia by sa produkcia obilia v EÚ mala zvýšiť na približne 275 miliónov ton. Očakávajú sa vyššie úrody pšenice mäkkej, jačmeňa a kukurice. Pri repke sa predpovedá úroda 19,5 milióna ton, čo je o 12 % viac ako v predchádzajúcom roku. Poľnohospodári v EÚ by mali zozbierať takmer 10 miliónov ton slnečnice, čo je o 12 % viac.
Vlastnosti a výhody tritikale
Triticale je vhodné do menej výhodných pestovateľských podmienok, pretože dobre toleruje aj horšiu kvalitu pôdy, jej nižšiu kyslosť a nie je náročné ani na predplodinu. Postačí mu menej agrochemických vstupov, hnojív či pesticídov. A keďže je aj odolnejšie voči chorobám, vysievajú ho najmä v ekologickom systéme poľnohospodárstva a v znevýhodnených oblastiach.
Podľa štatistiky tritikale v slovenských podmienkach dosahuje za posledné roky priemernú úrodu okolo 3,4 - 3,9 t.ha-1, no ak tejto obilnine poskytnete optimálne podmienky, dokáže prekvapiť hektárovými úrodami okolo 6 až 8 ton, pri intenzívnom pestovaní aj vyššími. Nezaskočia ju mrazy v podhorských oblastiach a klíči už pri teplote 2 až 3 stupne. Ale aj keď je odolnejšia voči zime ako raž, neznáša pridlho trvajúcu snehovú pokrývku, ani severnú expozíciu pozemku.
Prednosti tritikale „zdedené“ po pšenici a raži ocenia najmä hospodárske zvieratá. Tento obilný druh produkuje väčší objem zelenej hmoty, ktorú využijete na zelené kŕmenie, seno či senáž. Súčasné odrody sú často šľachtené práve pre vysoký vzrast a bohaté olistenie. Vďaka nižšiemu obsahu lignínu a vlákniny, dobrej odolnosti voči listovým chorobám a vyššiemu obsahu dusíkatých látok starne tritikale v krmive na zeleno pomalšie.
Zrno tritikale poskytne zvieratám vysoký obsah bielkovín (až 12,5 %) a priaznivé zloženie aminokyselín, najmä lyzínu. Z nutričného hľadiska je výhodou tritikale vysoký podiel frakcie bielkovín rozpustných vo vode a soliach. Samozrejme, obsah bielkovín kolíše podľa použitej odrody, pestovateľskej lokality, vývoja počasia aj spôsobu pestovania.
Skúsenosti z Veľkej Británie so skrmovaním tritikale ukazujú, že jeho podiel v kŕmnej dávke je najvýhodnejší, ak ho do nej pridáte 25 % pre dojnice, prasatá a ovce, 30 % pre brojlery a 35 % pre nosnice a hovädzí dobytok vo výkrme.
Využitie tritikale
V zahraničí sa už tritikale presadilo aj v potravinárskom priemysle. Napríklad v Poľsku ho pridávajú do zmesi na chlieb a pečivo. Vo vyspelých krajinách využívajú výživové vlastnosti tritikale pre špeciálne diétne výrobky a racionálnu výživu (raňajkové cereálie, vločky, cestoviny). Výborne dopadli aj prvé pokusy Kanaďanov, keď z tritikale vydestilovali kvalitný alkohol, dokonca škótsku whisky.
Triticale začína vďaka svojej bohatej nadzemnej biomase hrať významnú rolu aj ako energetická plodina. Pre využitie v bioplynovej stanici je najvhodnejšie zberať ho v čase najväčšieho objemu porastu, teda v mliečnej zrelosti zŕn. No vhodné je aj pre produkciu bioetanolu, keďže výťažnosť tritikale je vyššia ako u raže.
Tritikale má prospešné využitie
Pestovanie tritikale
Príprava pôdy pre tritikale sa nelíši od prípravy pre ostatné oziminy. Ak chcete dosiahnuť vyššiu úrodu, najlepšie bude, keď tritikale vysejete po predplodinách ako sú ďatelinoviny, strukoviny a okopaniny. Vyhovuje mu plytké prekyprenie pôdy do hĺbky 8 až 18 cm, namiesto orby. Sejbové lôžko pripravte do hĺbky 5 - 6 cm vibračnými bránami s valcom v agregáte so sejačkou.
Optimálny termín sejby tejto oziminy je od polovice septembra do polovice októbra. Výsevok by sa mal pohybovať okolo 400 až 500, resp. 550 klíčivých zŕn na 1 m2, podľa podmienok.
Hnojenie prispôsobte stavu pôdy, zásobám živín, plánovanej úrode a agroklimatickým podmienkam. Obvykle je dávka fosforu P2O5 35 - 100 kg.ha-1, draslíka K2O 80 - 120 kg.ha-1 a rovnako dusíka. Hnojenie dusíkom má vplyv na obsah bielkovín, a preto ho dávkujte na jar v rámci regeneračného hnojenia (60 % N) a potom na začiatku steblovania pre produkciu (40 % N).
Mechanické ošetrovanie a ochrana proti burinám a škodcom je rovnaká ako pri pšenici či raži. Taktiež je pri tritikale dôležité určiť správny termín zberu, pretože má sklon k prerastaniu v klase. Podľa vlhkosti zrna zberajte vo fáze žltej zrelosti a voľte radšej dosúšanie. Pri pozberovej úprave postupujte opatrne, aby ste nezvyšovali straty vymrvením zrna a tiež predišli zapareniu.
Odrody tritikale
Pri výbere vhodnej odrody pre vaše pestovateľské podmienky je dôležité zvážiť jej vlastnosti. Odporúčame najmä ozimnú slovenskú odrodu IS Titus. Je to skorá, intenzívna odroda tritikale vyšľachtená pre suchšie podmienky a má vysoký úrodový potenciál. V praxi je dobre overená aj nemecká odroda Cosinus, skorá s vysokým a stabilným výnosom. Vďaka tvorbe zelenej hmoty 40 - 50 t.ha-1 je vhodná na zelené kŕmenie, ako aj na energetické využitie.
Ak nestihnete výsev na jeseň, stále máte možnosť osevu novej - prvej slovenskej odrody jarného tritikale IS Trivago.
Triticale a zmena klímy
Potravinová bezpečnosť v dôsledku zmeny klímy závisí od úrodnosti kľúčových základných plodín a ich odrôd adaptovaných na klimatickú variabilitu. Takýmito plodinami sú bez pochýb hustosiate obilniny. Klimatická variabilita vysvetľuje značný podiel variability úrod pšenice v Európe. Celosvetová zmena klímy v nasledujúcom období bude prinášať postupné zmeny aj v agroekosystémoch Európy. Očakáva sa, že zmena klímy bude mať veľký vplyv aj na globálnu produkciu hlavnej európskej obilniny pšenice.
Odolnosť plodín proti zmene klímy sa stala rozhodujúcou pre stabilizáciu dodávok potravín a zabránenie cenovým výkyvom. Odolnosť úrodnosti plodín z hľadiska klímy má silný genetický základ, ale aj fenotypovú väzbu so životným prostredím. Schopnosť jedného genotypu jednej plodiny udržiavať dobrú úrodu pri klimatickej variabilite a extrémoch je obmedzená, hoci aj v súčasnosti existujú plastické odrody, ktoré tolerujú rôzne prostredia minimálnymi výkyvmi úrod.
Šľachtenie rastlín zamerané na zvýšenie potenciálu úrody, spolu s odolnosťou proti suchu a upravenými agronomickými postupmi, má perspektívu čiastočného obnovenia úrody a zníženia rizika jej poklesu. Dominantný prístup prispôsobenia plodín zmene podnebia prispôsobením genotypov a nových odrôd najpravdepodobnejšej dlhodobej zmene preto zostáva nedostatočný.
Triticale, vďaka svojej odolnosti a prispôsobivosti, predstavuje jednu z plodín, ktoré môžu pomôcť stabilizovať produkciu potravín v meniacich sa klimatických podmienkach. Jeho schopnosť rásť v menej úrodných pôdach a odolnosť voči suchu z neho robia cennú plodinu pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva.
tags: #pestovanie #tritikale #v #europe