Pestovanie cibule zo sadzačky a zo semena: Kompletný sprievodca
Cibuľa patrí medzi najobľúbenejšie suroviny každej kuchyne. Dodá skvelú chuť mnohým jedlám a je výborným pomocníkom pri liečbe nádchy a kašľa. Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy. Cibuľa obsahuje veľa látok užitočných pre zdravie človeka. Má vysoký obsah kyseliny listovej i vitamínu C, je veľmi bohatá na železo aj zinok. Vďaka svojmu zloženiu cibuľa pomáha predchádzať infekciám, dezinfikuje nos, ústa a hltan, posilňuje imunitný systém, pomáha proti kašľu, chrípke i prechladnutiu. Cibuľa výborne funguje ako základ polievok, dusených i pečených jedál. Okrem toho, že dodáva jedlu chuť, je plná zdraviu prospešných látok.
Pri výbere máte dve základné možnosti - cibuľa na sadenie vo forme sadzačky alebo pestovanie cibule zo semena. V tomto článku vám ukážeme, ako si doma dopestovať chutnú a zdravú cibuľu - či už zo semien, alebo zo sadzačky. Porovnáme výhody oboch metód, poradíme, kedy a kam sadiť a pridáme aj vlastné skúsenosti z našej záhrady.
Pestovanie zo semena
Pestovanie cibule zo semena je náročnejšie, no prináša kvalitnejšie a trvanlivejšie plody. Tento spôsob je vhodný pre pestovateľov, ktorí chcú väčšiu kontrolu nad odrodou a výslednou kvalitou úrody. Pri pestovaní zo semena si môžete vypestovať trvanlivejšie a kvalitnejšie plody. Cibuľa zo semien má intenzívnejšiu chuť a dlhšiu trvanlivosť. Cibuľa zo semien nám chutí o niečo viac - je šťavnatejšia a pikantnejšia. Vhodným spôsobom je kombinácia oboch metód - do jednej časti záhonu dať semienka a do druhej sadzačky.
Semená cibule môžete na jar vysadiť už koncom februára, najneskôr však v polovici apríla. Semená vysievame od marca do polovice apríla. Cibuľa klíči už pri teplotách okolo 2 °C, takže sa nemusíme báť ani skorého výsevu. Semienka sejeme do riadkov vzdialených minimálne 25 cm. Do hĺbky asi 2 - 3 cm. Semená sejeme do riadkov 15 - 20 cm vzdialených od seba a do hĺbky 2 - 3 cm. Semená zahrnieme pôdou a povrch riadka utlačíme. Na vysievanie cibule je vhodným obdobím marec až polovica apríla. Semienka dokážu vyklíčiť už pri teplotách 2 - 3 °C. Cibuľa počas klíčenia a rastu využije zimnú vlahu v pôde. Riadky si pripravte vo vzdialenosti 20 - 25 cm s hĺkou približne 2,5 cm.
Cibule zo semena začnú dozrievať najskôr koncom júla a najneskôr koncom septembra. To samozrejme závisí od použitej odrody a od podmienok, v ktorých cibuľu pestujete. Zber cibule prebieha podľa odrody zvyčajne od júla do septembra. Dôležité je nechať cibuľu dobre preschnúť ešte na záhone.
Cibuľa má dlhé vegetačné obdobie a tak vám, v prípade jesennej výsadby, prvá úroda dozreje až počas budúceho leta. Cibuľa - jesenná výsadba zo semien: Sadíme ju koncom augusta do dobre pripravenej a vlhkej pôdy, aby stihla do zimy narásť do výšky 15 - 20 cm, vtedy dobre prezimuje. Ak počas zimy časti listov odumrú, nič sa nedeje. Cibuľa sa dá rozmnožiť aj semenami. Keď si všimneme z cibule vyháňať stonky kvetov, je jasné, že začal proces kvitnutia a tvorby semien. Podzemná časť v tomto období prestáva rásť.
Nevýhodou je pomalší počiatočný rast a potreba dôslednej starostlivosti v prvých fázach. Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Po vzídení semienok prekyprujte opatrne, aby ste nepoškodili mladé rastlinky. Prekyprujte až kým porast nezhustne.
Pestovanie zo sadzačky
Sadzačky sú dostupné ako klasická cibuľka na sadenie. Výhodou sadzačky je skoršia úroda a jednoduchšie pestovanie. Sadzačka je malá cibuľka vypestovaná zo semien počas leta, zberá sa na jeseň, cez zimu sa uchovávajú pri teplote okolo 23 °C a na jar sa opäť vysádzajú. Týmto teplým skladovaním rastlinu „zmätieme“, takže nevykvitne a vyrastie do veľkých rozmerov. Pestovanie zo sadzačky je rýchlejšie ako zo semien, zberu čerstvej cibule sa dočkáte aj skôr. Výhodou jarnej výsadby sadzačiek je, že už po pár mesiacoch budete mať vypestovanú chutnú a zdravú jarnú cibuľku. Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov.
Sadenie cibule je možné ako na jar, tak aj na jeseň. Vo všeobecnosti je obľúbenejšia výsadba na jar. Sadenie na jar je častejšie ako sadenie na jeseň. Sadzačky cibule sú na chlad náchylnejšie, preto je ich výsadba vhodná najskôr koncom marca. Sadzačky sadíme od druhej polovice marca až do mája. Pred výsadbou ich odporúčame niekoľko dní otužovať na chladnejšom mieste. Sadzačky cibule je vhodné pred samotnou (jarnou) výsadbou otužiť - umiestnením na chladné miesto, kde ju prikryjete vrecovinou. Pred výsadbou je dobré sadzačky „otužiť“. Stačí ich umiestniť na chladnejšie miesto a prekryť napríklad vrecovinou alebo ľahkým plátnom.
Sadzačky vysádzajte korienkami nadol a tak, aby ich vrcholky trošku vytŕčali nad úroveň zeminy. Cibuľky vkladáme pukom dole a špičkou nahor a prihrnieme zeminou tak, aby bola špička takmer zahrnutá. Cibuľky by sa mali nachádzať buď tesne pod povrchom pôdy, alebo malý kúsok nad ním. Cibuľky vsádzame približne 10 až 15 cm od seba, do riadkov vzdialených približne 20 cm (záleží aj na veľkosti cibulí vybranej odrody). Cibuľu sadzačku vysádzame do prekyprenej pôdy korienkami smerom dole. Nevkladáme ich príliš hlboko do zeme, vrcholky sadzačky po zahrabaní môže trochu vytŕčať. Vzdialenosť medzi jednotlivými cibuľkami by mala byť aspoň 5 cm. Cibuľky sadíme do hĺbky tak, aby vrchol mierne vytŕčal zo zeme. Cibuľku chyťte korienkami nadol a jemne ju vtlačte do zeme. Vlastná domáca cibuľa chutí oveľa lepšie ako tá z obchodu. Je chrumkavá, šťavnatá a ak dodržíte správny postup, vydrží vám v komore celú zimu. Je to rýchlejšia a jednoduchšia cesta. Úrodu zozbierate skôr a rastliny lepšie zvládnu výkyvy jarného počasia. Tip z praxe: Do zeme dávajte stredne veľké cibuľky. Sadzačku netlačte hlboko: Cibuľku chyťte korienkami nadol a jemne ju zatlačte do pôdy. Špička cibuľky musí lícovať so zemou alebo z nej kúsok trčať.
Cibuľa sadzačku môžete sadiť koncom marca až začiatkom apríla. Pred vysádzaním je vhodné ju otužovať. Položte ju na terasu a prikryte vrecovinou. Pôdu pred sadením prekyprite a pripravte riadky vo vzdialenosti 25 cm. Sadzačku do pôdy vsadíte korienkami nadol. Po prihrnutí pôdy by mala mierne vytŕčať.
Cibuľa - jesenná výsadba zo sadzačky: Jesenná výsadba sa robí hlbšie ako tá jarná. Sadíme cca 8 cm do hĺbky korienkami nadol a 5 - 7 cm od seba. Riadky by mali byť od seba vzdialené 15 - 20 cm. Sadzačku sadíme v októbri až do polovice novembra, tesne pred prvými mrazmi.
Stanovište a pôda
Cibuľa vám prinesie bohatú úrodu, ak jej nájdete slnečné a teplé stanovisko s pôdou, ktorá sa dobre zohrieva. V studenej pôde bude náchylnejšia na ochorenia. Pred výsadbou je dôležité poriadne prekypriť pôdu a stanovisko pravidelne meniť - každý rok! Cibuľa miluje priepustnú, ale nie príliš vyschnutú pôdu. Vyhovuje jej aj pestovanie na vyvýšenom záhone, postačí 10 cm nad úrovňou okolitého terénu. Pôdu je možné odľahčiť prímesou piesku. Pred výsadbou zapravíme do pôdy vrstvu vyzretého kompostu. Cibuľa nemá rada kyslé pôdy. Pri pestovaní cibule je dôležité dodržiavať osevné postupy. Ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov.
Stanovište - záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Rastline sa najlepšie darí na ľahších piesčito-hlinitých pôdach, ktoré sú zásobené živinami, dostatočne vlhké a majú pH 6,5 až 7,5. Pre cibuľu sú dôležité sú otvorené polohy, kde sa hýbe vzduch. Na uzavretých miestach cibuľa často trpí plesňovými ochoreniami. Cibuľu nie je vhodné sadiť blízko kalerábu, hrachu a fazule. Ideálnym spoločníkom bude mrkva, uhorky, kôpor a hlávkový šalát. Cibuľa potrebuje dostatočný prístup slnečného svetla.
Pred výsadbou je dôležité poriadne prekypriť pôdu. Pred výsadbou zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Na vysievanie cibule je vhodným obdobím marec až polovica apríla. Na jarnú výsadbu zo semien: Sadíme už koncom februára či začiatkom marca, ak to počasie dovolí. Využijeme zimnú pôdnu vlahu na rýchly začiatočný rast. Cibuľa potrebuje kyprú pôdu s pH od 6,0 do 7,0. Keďže jej koreňový systém je slabý, pri výsadbe jej výrazne pomôžu mykorhízne huby, napríklad prípravok Symbivit. Vyhnite sa čerstvému hnoju: Čerstvý maštaľný hnoj cibuli vyslovene škodí. Zvyšuje riziko hniloby a láka škodcov. Záhon pred výsadbou obohaťte radšej o kvalitný kompost alebo organické hnojivo. Ťažká pôda: V ťažkej a mokrej ílovitej zemi cibuľa trpí.
Pred výsadbou zapravíme do pôdy vrstvu vyzretého kompostu. Pôdu pred sadením prekyprite a pripravte riadky vo vzdialenosti 25 cm. Cibuľa citlivo reaguje na pôdu, neznesie burinu a vyžaduje, aby ste ju včas vybrali zo zeme a dobre vysušili. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé sadzačky či semená približne 8 centimetrov.
Starostlivosť počas vegetácie
V období sucha ju zavlažujeme, potrebuje pravidelné odburiňovanie a okopávanie, aby bola pôda dobre prevzdušnená. Nároky na vlahu - najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Pri sadzačke zavlažujeme od posadenia do začiatku dozrievania. Pozor si musíme dať pri zavlažovaní krátko pred zberom, najmä keď pestujeme cibuľu na uskladnenie. V prípade cesnaku zalievame len v jarných mesiacoch alebo počas príliš dlhého sucha. Cesnak potrebuje minimum vlahy, preto ho nemusíme príliš zalievať.
Pri vyživovaní cibule sa neodporúča používanie dusíkatých hnojív - priveľa dusíka v pôde môže spôsobiť pomalšie dozrievanie a kratšiu trvanlivosť plodov. Mnoho hnojív môžete použiť na cibuľu, cesnak a iné cibuľoviny zároveň. Cibuľa a cesnak potrebujú dostatok živín na to, aby rástli zdravo. Najvhodnejšie sú organické hnojivá, ktoré dodávajú cibuľovinám potrebné živiny v správnom pomere. Cibuľu je vhodné hnojiť v troch cykloch. Prvýkrát hnojíme vtedy, keď má rastlina dva listy. Druhé hnojenie by malo prebehnúť dva týždne po prvom. Posledný raz hnojíme cibuľu koncom júna. Na hnojenie volíme najlepšie starší hnoj a vyhýbajte sa chloridu draselnému, ktorý by cibuľu mohol spáliť. Príliš veľa dusíka: Na začiatku rastu potrebuje cibuľa vyvážené hnojivo NPK. Neskôr v sezóne však čistý dusík (ako je napríklad močovina) narobí obrovské škody. Rastlina vyženie hrubý kŕčik, hlavička zostane malá a cibuľa v zime zhnije.
Cibuľa nedokáže bojovať s burinou. Jej tenké listy nezatienia pôdu, takže burina ju okamžite prerastie. Polievajte ju výdatne najmä vtedy, keď naberá na objeme.
PRÍRUČKA NA PESTOVANIE CIBULE: plus TIPY na pestovanie cibule v HORÚCICH PODNEBIACH
Choroby a škodcovia
Problémom býva aj nesprávny výber stanovišťa. Cibuľu môžu, rovnako ako iné plodiny vo vašej záhrade, napadnúť rôzne choroby či škodcovia. Vhodnou ochranou je mechanické odstraňovanie a chemické postreky na cibuľu.
Pleseň cibuľová (Peronospóra cibule): Je najvážnejšou chorobou cibule, pretože okrem výrazného poklesu úrody je ohrozená aj jej skladovateľnosť. Prvé príznaky sa prejavujú žltkastými, sivohnedými škvrnami na listoch alebo kvetných stvoloch a to už v druhej polovici mája. Úrodu môžete chrániť pravidelným 10-14-dňovým postrekom (s použitím zmáčadla). Vo vlhkých a dusných dňoch útočí pleseň cibuľová (odborne známa ako peronospóra cibule). Spoznáte ju tak, že na listoch uvidíte bledé škvrny s fialovo-sivým povlakom. Listy sa zlomia a cibuľa prestane rásť. Základom obrany je prevencia. Nesaďte cibuľu na to isté miesto aspoň 3 až 4 roky. Keď pleseň udrie naplno, záhradkári siahajú po meďnatých fungicídoch. Pamätajte, že meď chorobu nevylieči, ale funguje kontaktne.
Antraknóza cibule: Hubovité ochorenie, charakteristické čiernymi fľakmi na plodoch. Odhaliteľné je až vo fáze skladovania plodov.
Háďatko zhubné: Je častým škodcom, ktorého larvy dokážu prezimovať v pôde a skoro na jar preniknú do mladých rastlín, kde sa živia ich šťavou. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať. Dôležité je pred výsadbou dezinfikovať pôdu bakteriálnym produktom.
Kvetárka cibuľová: Je to malá mucha, ktorá v máji vyletuje a kladie vajíčka v blízkosti cibuľovín. Larvy ničia mladé rastliny, pri starších rastlinách hnije cibuľa. Larvy požierajú jej vnútro. Proti kvetárke cibuľovej (muche, ktorá vyžiera vnútro cibule) najlepšie funguje, ak záhon ihneď po výsadbe prikryjete bielou netkanou textíliou. Je to najspoľahlivejšia mechanická ochrana v prvých týždňoch rastu.
Mínerka pórová: Drobná muška. Postrek treba urobiť na začiatku liahnutia lariev. Keď sa larvy vyliahnú - postrek je zbytočný. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať.
Krytonos cibuľový: Prezimujúci chrobák. Na jar požiera listy a následne znáša vajíčka. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré požierajú vnútro listov. Larvy škodia hlavne v máji a júni. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať.
Molička cesnaková: Húsenice vyžierajú v listoch chodbičky od špičky listov až po srdiečko. Postrek treba urobiť v čase liahnutia lariev. Aj rastlinka Askamietnica rozložitá dokáže účinne bojovať proti hádatkám.
Slimáky a slizniaky: Slimákom a slizniakom sa lepšie darí vo vlhkom prostredí, bohatšom na zrážky. Taktiež obľubujú tienisté miesta. V záhrade si veľmi nevyberajú, preto ak napadnú akúkoľvek plodinu, je vhodné sa ich čo najskôr zbaviť. Na chemické ničenie sú najvhodnejšie chemické návnadové prípravky, ktoré stačí rozložiť medzi rastliny alebo k záhonom.
Tip z praxe: Cibuľa má mastné, voskové listy a kvapky postreku z nich rýchlo skĺznu. Pridajte do vody zmáčadlo, aby postrek z listov nestiekol.
Zber úrody a skladovanie
Správny termín zberu má zásadný vplyv na kvalitu aj skladovateľnosť. Hlavným signálom je polehnutá a postupne usychajúca vňať. Krčky cibúľ mäknú a zatvárajú sa. Keď listy postupne žltnú, majú zatiahnutý kŕčik a rastliny poľahajú, je vhodný čas na vybratie cibule a cesnaku z pôdy. V prípade sucha a teplého počasia necháme vytiahnutú cibuľu a cesnak dosušiť na záhone. Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber.
Cibuľu vyberajte za suchého počasia a nechajte ju dosušiť na vzdušnom mieste. Po tom, čo sa objavia 3 až 4 listy, rastliny pretriedime. Mladú cibuľku zberajte, keď dosiahne hrúbku približne 1 cm. Môžete z nej konzumovať celú nadzemnú i podzemnú časť. Vňať výborne chutí surová a pripomína chuť pažítky. Cibuľu na uskladnenie vyberajte po zaschnutí zelenej časti. Pred uskladnením očistite od pôdy a nechajte ju voľne rozloženú, aby sa jej povrch vysušil. Pred odložením do debničiek alebo vzdušných vriec ju prekontrolujte a poškodené cibule vytrieďte. Skráťte tiež korienky.
Pred uskladnením cibuľu aj cesnak dobre pretriedime a vyradíme poškodené kusy. Cibuľu aj cesnak skladujeme v tmavej, chladnej a vzdušnej miestnosti. Teplota by mala byť 2 až 5 °C. Ak ponecháme vňať na cibuli, vieme ju potom jednoducho zviazať do zväzkov. Skladujte pri teplote mierne nad nulou na suchom mieste. Cibuľu skladujeme na suchom a chladnom mieste, ktoré je chránené pred mrazom. Ak je vňať dobre usušená, môžeme ju použiť na viazanie cibule do zväzkov. Na dlhodobé skladovanie dávame prednosť cibuli vypestovanej zo semena. Z úrody vytriedime všetky poškodené cibule, ktoré nie sú v žiadnom prípade vhodné na dlhšie skladovanie.
Rôzne druhy cibule
Cibuľa kuchynská má rôzne odrody, ktoré sa líšia chuťou, farbou, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa.
Šalotka - predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej. Jemnejšia a lahodnejšia chuť ako „obyčajná“ cibuľa má šalotka. Od cibule sa odlišuje aj trvácnosťou pri skladovaní (neraší a „nevyšeptáva“). Šalotke sa bude dariť na slnečnom záhone, ktorý bol vyhnojený pre predchádzajúcu plodinu. Aj šalotka potrebuje, rovnako ako cibuľa, zľahú pôdu, takže musíme záhon pripraviť dostatočne včas, aby pôda zosadla. Do ľahkej pôdy ju zatlačíme z troch štvrtín tak, aby zo zeme vyčnievali len špičky. Medzi cibuľkami necháme rozostup 15 cm a medzi riadkami 30 cm.
Cibuľa zimná - sa najviac pestuje v Ázii. Cibuľa zimná dokáže odolávať mrazu až do - 20 °C. Môžete ju preto pestovať aj vo vyšších polohách bez obáv o jej zamrznutie. Rastie v mohutnejších trsoch, pestuje sa na mladé cibuľky aj s vňaťou alebo len vňať, ktorú počas vegetačného obdobia môžete postupne zrezávať.
Jarná cibuľka - nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny. Pestovanie cibule ako jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov.
Odrody cibule: Líšia sa od seba chuťou, farbou cibule, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Zo skorých odrôd na letný zber sem patria najmä hybridné odrody Alba Regina, Aldato a Brenda. Z nehybridných sú to predovšetkým Alica, Argenta, Aroma a Banko, z červených odrôd Karmen a Long Red Florence. Z bielych je populárna Ala, Albion F1 či Argenta. Všetana - osvedčená poloraná odroda, ktorú je možné veľmi dobre skladovať. Longor - je francúzskou odrodou šalotky, ide o odrodu podlhovastého tvaru so svetložltou šupkou.
Biela cibuľa vyniká výbornou, výraznou chuťou. Zväčša je viac pikantná ako žltá odroda, no môžete sa stretnúť i so sladším druhom. Červená cibuľa má výraznú farbu a chuť, ktorá ocenia všetci milovníci šalátov. Varením svoju farbu stráca.
tags: #cibula #sadzacka #pestovanie