Japonské azalky: Krásne kvety s nárokmi na starostlivosť

Japonské azalky (Rhododendron japonicum) sú obľúbené pre svoje nádherné kvety a kompaktný vzrast, vďaka čomu sú ideálne aj do menších záhrad či na balkóny. Pochádzajú z Japonska a sú súčasťou rodu rododendron. Hoci ich pestovanie môže byť náročnejšie, s dodržaním správnych zásad sa vám odvďačia bohatým kvitnutím.

Väčšina japonských azaliek pochádza z Japonska. Pochádzajú z divokých druhov rododendronu „obtusum“, jeho odrody „Amoenum“ a rododendronu „kaempferi“. Pred viac ako 400 rokmi z nich boli vyšľachtené prvé hybridy. Japonské azalky (Rhododendron japonicum) patria do rodu rododendron. Sú súčasťou skupiny rastlín s veľmi podobnými vlastnosťami. Sú odolné proti zime alebo čiastočne vždyzelené a dosahujú nízku výšku.

Japonské azalky sú rastliny s plytkými koreňmi. Ich okrúhle a rozvetvené koruny sú košaté a rozložité. Kôra je svetlosivá až červenohnedá. Celý ker dorastá v závislosti od odrody do výšky 50 cm až 1,30 m. Malé listy japonských azaliek sú podlhovasté a oválne. Veľká časť lístia sa na jeseň sfarbí do hnedočervena. Väčšina odrôd zhadzuje lístie pred zimou. Na rastlinách zostávajú menšie zelené listy. Tie odpadajú až na jar, keď začnú vyháňať nové výhonky.

Japonské azalky pútajú pozornosť množstvom svojich kvetov. Od apríla do mája kvitnú bielymi, lososovými, ružovými, purpurovými, červenými alebo fialovými farbami. Kvôli množstvu kvetov dokonca čiastočne nevidno ich listy.

Správne umiestnenie a pôda pre azalky

Japonským azalkám v záhrade najlepšie vyhovuje poloslnečné až polotienisté miesto. Substrát vhodný pre kyslomilné rastliny musí byť priepustný, kyprý a humózny. Ideálna hodnota pH sa pohybuje v rozsahu 4,5 až 5,5, teda kyslá až jemne kyslá pôda. Ako všetky rododendrony, aj japonská azalka je veľmi citlivá na prítomnosť vápnika.

Azalky by ste mali pestovať v mierne kyslej pôde rašelinového typu, do ktorej môžete tiež zamiešať surové borovicové alebo dubové hrabanky (pozn.: opadané ihličie/lístie spod stromu) a piesok. Pôda by nemala obsahovať vápnik, ktorý sa tam môže dostať napríklad prostredníctvom opadanej omietky.

Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické). Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.

Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké, no nie premočené pôdy, a preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníme ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. Pôdu okolo azaliek môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú.

Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze. Pri tejto chorobe listy zožltnú. Je nevyhnutné používať hnojivo určené pre kyslomilné rastliny, ktoré vápnik neznášajú. Žlté listy s viditeľným žilkovaním sú spôsobené poruchami vo výžive rastliny v dôsledku nadbytku vápnika.

Výsadba a starostlivosť

Najlepšie obdobie na sadenie japonských azaliek je skorá jar. Na jeseň hrozí nebezpečenstvo, že sa rastliny dostatočne nezakorenia. Ak pôda nie je optimálna pre azalky, mali by ste ju pred zasadením rastlín dobre prekypriť a odvodniť. Chýbať by nemala ani vrstva humusu. Hlineno-ílovité pôdy vymeňte. V nich sa japonské azalky nedokážu dobre zakoreniť a začnú chradnúť.

Najlepšou voľbou je rozmnožovanie japonských azaliek pomocou sadeníc. Ak ich odoberiete od polovice júla, pravdepodobnosť ich zakorenenia je najvyššia. Keď je sucho, odrežte odrezky dlhé 3 cm až 8 cm. Substrát by mal byť kyslý. Môže byť zmesou pozostávajúcou z dvoch tretín čistej bielej rašeliny a z jednej tretiny kremičitého piesku. Záhradníci odporúčajú pestovateľskú stanicu s podlahovým kúrením.

Počas svojho bujného kvitnutia potrebujú japonské azalky veľmi veľa vody. Japonské azalky nemusia byť pravidelne hnojené. Lepšou alternatívou je každý rok obohatiť pôdu zmesou listového kompostu a rohovinových odrezkov. Mulčovacie vrstvy určené na ochranu pred zimou odstráňte včas pred vyrašením nových výhonkov. Tak sa môže pôda zohriať. Korene potom dokážu rastlinu lepšie zásobovať vodou.

Azalky sú rastliny, ktoré sú pomerne náročné na polievanie, určite si treba dávať pozor, aby zemina nevyschla a zároveň dávkovať vodu tak, aby ste kvet „nepreliali“. Ak nedokážete odhadnúť správny objem vody „od oka“, tak sa odporúča, aby ste dvakrát do týždňa naliali vodu do misky pod kvetináčom, počkali nejakú chvíľku pokým sa zemina a korene napijú a prebytočnú vodu vylejte. Ak nebudete zalievať týmto spôsobom, tak kvetinu polievajte každý deň, respektíve každý druhý. Čo sa týka kvality vody, tak azalky nemajú v obľube tvrdú vodu, vápnik a ani klasická pitná voda z kohútika nie je najideálnejšou voľbou. Preto by ste mali voliť mäkkú dažďovú vodu, prípadne rozpustený sneh. Takéto možnosti však nemáme vždy a preto môžete prevariť pitnú vodu, pridajte do nej pár kvapiek octu a použite tú.

V kvetinárstvach a rôznych e-shopoch nájdeme už množstvo typov tekutých hnojív na presné druhy kvetín a to platí aj pri azalkách. Ak náhodou nenájdete „hnojivo na azalky“, tak bude pravdepodobne označené ako hnojivo na rododendrony. Čo sa týka frekvencie, tak odporúčame prihnojovať dvakrát mesačne počas obdobia kvitnutia, ktoré môže trvať približne 6 až 8 týždňov. Orientačne by ste teda mali hnojiť počas letných mesiacov alebo od jari do jesene.

Azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia, no na podporu bohatšieho kvitnutia môžeme aplikovať hnojivo na rododendrony v predjarnom období. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov.

Strihanie a ochrana

Azalky nemusíte pravidelne strihať, aby bohato kvitli. Ak koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Hneď po presadení by ste však mali dbať na to, aby ste ich nezrezali na peň. Tlak koreňov okolitých rastlín je potom väčšinou príliš vysoký pre rastlinu s plytkými koreňmi.

Azalky sú z pohľadu strihania nenáročnými rastlinami. Rezom odstraňujeme len suché a poškodené konáre a v prípade bujne rastúcich azaliek môžeme zostrihom upravovať aj tvar rastliny. Najvhodnejším obdobím na strihanie azaliek je ihneď po ich odkvitnutí.

Azalky tvoria základ kvetov pre ďalšiu sezónu veľmi krátko po odkvitnutí, takže rastline pravdepodobne zostriháte aj kvetné puky a s vysokou pravdepodobnosťou nasledujúci rok nezakvitne. Ak je to bezpodmienečne nutné, môžu sa rododendrony zrezávať alebo tvarovať skoro na jar. Odstránia sa tým však aj kvetné puky a preto v tomto roku nebude kvitnúť. Má to však aj výhodu: vytvorí sa kompaktný krík. Vylamovanie odkvitnutého kvetenstva podporuje tvorbu nových kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne.

Rôzne druhy japonskej azalky sú rozdielne odolné proti zime. Pre chladné oblasti platí: Japonské azalky potrebujú výraznú ochranu proti zime. Platí to najmä pre mladé rastliny. Ochrana proti zime chráni pred chladom pôdy a chladom zo vzduchu. Hrubá vrstva lístia chráni plytké korene vo vrstve humusu. Netkaná textília alebo vrecovina chráni korunu pred chladom a zimným slnkom.

Hybridné skupiny a odrody

Udržať si prehľad v počte hybridov je výzvou aj pre botanikov. Japonské azalky radia v závislosti od ich pôvodu do hybridných skupín.

Kurume hybridy: Sú pomenované po japonskom meste Kurume. Rastliny sa vyznačujú kompaktným vzrastom a spravidla nie sú vyššie ako 80 cm. Kvety sú maličké a veľmi početné. Ich farebná paleta siaha od svetloružovej až po tmavočervenú alebo fialovú. Ideálne sa hodia do malých záhrad. Odporúčame odrodu „Adonis“.
Kaempferi alebo Malvatica hybridy: Majú pomerne veľké kvety. Kvitnú na oranžovo, červeno alebo fialovo.
Vuykiana hybridy: Pomocou nich chceli botanici vyšľachtiť nové tvary a farby kvetov. Výsledkom sú odrody ako „Vuyk’s Scarlet“ alebo „Vuyk’s Rosyred“. Majú veľmi pekné a veľké kvety s priemerom od 5 cm do 7 cm. Vzrast hybridov je skôr kompaktný.
Arendsii hybridy: Sú výsledkom kríženia s odrodou „Noordtiana“, ktorá je veľmi odolná proti zime. Kvitnú na svetlofialovo až ružovo alebo červeno.

Pomenovanie odrôd čiastočne súvisí s miestom ich šľachtenia. V názvoch sú dokonca aj samotní chovatelia. Východofrízsky šľachtiteľ azaliek Carl Fleischmann vyšľachtil množstvo azaliek Arendsii, Aronense, Kiusianum či diamantových azaliek. Sú veľmi kompaktné a kvitnú mimoriadne bohato.

Japonská azalka odroda „Favorite“ kvitne mimoriadne skoro.

Azalka japonská ´SCHNEEPERLE´ dorastá do výšky 0,3-0,5 metra a šírky 0,5-1 meter. Farba kvetu je biela. Kvitne od mája do júna. Listy sú stredne lesklé, zelené. Ak je rastlina vysadená na priamom slnku, tak cez zimu všetky listy zhodí. Ak je na polotieni až tieni, listy si ponecháva.

Choroby a škodcovia

Japonské azalky sú zriedkavo napádané chorobami a škodcami. Najčastejšie sa objavujú infekcie spôsobujúce škvrny na listoch a exobazídium azaliek. Občas sa vyskytujú škodcovia, ako napríklad nosánik ryhovaný.

Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy).

Najčastejšie problémy:

Hniloba koreňov: Spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny.
Nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus): Malý (1 cm), čierny chrobák, ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Prejavuje sa to náhlym zožltnutím, zvädnutím a nakoniec uschnutím listov. Potom sa už rastlina nedá zachrániť. Takto uhynú hlavne mladé rastliny. Chrobák je typický tým, že keď naňho náhodou narazíte, padá na zem a robí mŕtveho. Nosániky napádajú aj rododendróny, fotínie, cyklámeny, begónie alebo aj jahody a iné rastliny. Proti nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu.
Molica rododendronová: Biely, muchám podobný hmyz, ktorý vysáva spodnú stranu listov. Pri silnom napadnutí sa listy mladých výhonkov skrútia a živoria.
Vápenatá chloróza: Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze. Pri tejto chorobe listy zožltnú.

Žltnutie listov je často znakom nedostatočného zalievania. Na žltnutie listov netreba, aby rastlina trpela suchom dlhý čas, neraz stačí niekoľko horúcich dní. Aj nadmerné zalievanie môže mať rovnaký výsledok. Pôdy so slabou drenážou, napríklad hlinité pôdy, sa po daždi môžu premáčať a upchať. V takomto prostredí korene rastlín nedokážu dýchať, môžu sa poškodiť. Nevysádzajte rastliny na miesta so slabým odtokom, prípadne pred výsadbou upravte pôdu.

Žlté listy s viditeľným žilkovaním sú spôsobené poruchami vo výžive rastliny v dôsledku nadbytku vápnika.

Ak listy pôsobia na pohľad ako spálené, najčastejšie to znamená, že ste použili priveľa hnojiva. K poškodeniu môže dôjsť dvoma spôsobmi: keď rozpustné soli v hnojive odvádzajú vlhkosť z koreňov alebo vtedy, keď na listy vylejeme granule hnojiva či tekuté hnojivo. Aby ste tomu zabránili, pri použití granulovaných hnojív nezabudnite rastliny okamžite zaliať, nech sa na listoch nehromadia žiadne granule.

Ranná pleseň začína škvrnami, ktoré majú žltú farbu, neskôr sa zlúčia. Aby ste sa vyhli týmto chorobám, vyberajte si odolné odrody a dodržiavajte správnu hygienu záhrady.

Poškodenie viacerými druhmi hmyzu spôsobuje žltnutie listov, najmä na zelenine.

Listy, ktoré žltnú a následne opadnú - najmä staršie listy v spodnej časti rastliny - sú zvyčajne bežnou prirodzenou súčasťou procesu starnutia. Všetko závisí od frekvencie a počtu listov, ktoré sa takto menia.

Sadenie rododendronu (NOVÁ ZÁHRADA)

tags: #preco #ma #azalka #blede #listy