Šalotka: Všestranná zelenina s bohatou históriou a mnohými benefitmi
Šalotka (Allium ascalonicum) je zelenina, ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu v slovenských domácnostiach. Hoci sa na prvý pohľad podobá na cibuľu kuchynskú, skrýva v sebe množstvo jedinečných vlastností, ktoré ju odlišujú. Táto nenáročná plodina je nielen chutná, ale aj prospešná pre ľudské zdravie, čo potvrdzujú aj dlhoročné skúsenosti s jej využívaním v tradičnej medicíne.
Šalotka je "sestrou" cibule - majú podobnú chuť, vzhľad aj liečivé účinky. Práve tie sú známe už od pradávna. Nie je presne známe, odkiaľ šalotka pochádza, no predpokladá sa, že o nej a jej účinkoch vedeli už starovekí Gréci. Zdravá zelenina šalotka sa už roky používa v kuchyniach a tradičných medicínach po celom svete, a to najmä v Ázii a Európe. Ochucuje jedlá, no niektorí ju používajú aj proti nádche, bolesti, na zápchu či dokonca na zbavenie sa pieh na tvári. O mnohých účinkoch šalotky sa toho ešte veľa nevie a je potrebné dôkladnejšie skúmanie. Chutná zelenina podobná cibuli však tvorí neoddeliteľnú súčasť mnohých domácností.
Vedeli ste, že patrí k dvojročným až trvácim druhom, a že sa dlhý čas rozmnožovala výhradne vegetatívne, teda dcérskymi cibuľkami? Šalotka nerastie tak, ako cibuľa kuchynská, teda, že po zasadení sadzačky zberáte jednu veľkú cibuľu, ale vytvorí akoby zhluk (hniezdo) viacerých cibuliek. Šalotka je chuťovo jemnejšia, než cibuľa kuchynská a má tiež veľmi dobrú skladovateľnosť. Nie je ničím výnimočným, že vydržala aj dva roky bez toho, aby vypučala.
Rozdiely medzi šalotkou a cibuľou
Hoci šalotka vyzerá zvonku podobne ako cibuľa, je tenšia a podlhovastá a zvnútra je iná. Keď šalotku ošúpete, zistíte, že má 3-6 strúčikov podobne ako cesnak, namiesto krúžkov ako iné cibule. Hoci cibuľa obsahuje menej kalórií, šalotka je bohatšia na mnohé dôležité živiny. Šalotka obsahuje viac vlákniny ako cibuľa a je bohatá na vitamín B6, mangán, meď, kyselinu listovú a vitamín C. Ďalším dôležitým rozdielom je chuť, pretože šalotka je skôr kombináciou cibule a cesnaku, má skôr jemnú až nasladlú chuť s náznakom ostrosti, zatiaľ čo cibuľa je oproti nej veľmi výrazná.
V porovnaní s bežnou cibuľou je šalotka koncentrovanejším zdrojom bielkovín, vlákniny a mikroživín vrátane vápnika, železa, horčíka, fosforu, draslíka, zinku, medi, kyseliny listovej, vitamínov skupiny B a vitamínov A a C. Okrem toho sú šalotka a ďalšie druhy zeleniny z rodu cesnak plné silných antioxidantov a organických zlúčenín síry, ktoré majú významné zdravotné účinky. Jednou z týchto účinných látok je alicín. Vzniká pri drvení alebo krájaní šalotky, čím sa uvoľňujú jej antioxidanty, a zároveň je alicín zodpovedný aj za typickú výraznú chuť a vôňu, ktorá nás pri krájaní cibule rozplače. Okrem toho je šalotka bohatá aj na rastlinný flavonoid kvercetín.
Šalotka má antioxidačné, antimikrobiálne, antikoagulačné a protizápalové účinky. Pomáha bojovať proti voľným radikálom a oxidačnému stresu.
| Kalórie | 75 |
| Bielkoviny | 2,5 g |
| Tuk | 0 g |
| Sacharidy | 17 g |
| Vláknina | 3 g |
Účinky šalotky na zdravie
Aj keď má šalotka na naše zdravie priaznivé účinky, pri zdravotných problémoch vždy navštívte lekára. Ako prevencia vám však vo väčšine prípadov neuškodí.
Alergie
Kvercetín v šalotke je alergikom dobre známy. Zabraňuje totiž bunkám imunitného systému uvoľňovať histamíny spôsobujúce alergické reakcie. Pomáha tak zmierniť príznaky súvisiace so sezónnymi alergiami vrátane upchatého aj tečúceho nosa, slzenia očí, žihľavky a opuchu tváre a pier.
Kardiovaskulárne ochorenia
Alicín v šalotke stimuluje tvorbu glutatiónu - dôležitého antioxidantu, ktorý má pozitívny vplyv na zdravie srdca. Látky obsiahnuté v šalotke pomáhajú zabrániť vstrebávaniu „nezdravého“ LDL cholesterolu, a tým chrániť cievy a uľahčovať prietok krvi. Užívanie šalotky je prospešné aj pre ľudí trpiacich hypertenziou - môže totiž pomôcť znížiť krvný tlak. Alicín a kvercetín obsiahnuté v šalotke tiež hrajú rolu pri znižovaní vysokého tlaku, ako aj v boji proti oxidačnému stresu, ktorý môže mať negatívny vplyv na zdravie srdca a ciev. Antikoagulačné vlastnosti šalotky pomáhajú znižovať zrážanlivosť krvi, prispievajú k lepšiemu prietoku krvi žilami, a tým pomáhajú predchádzať trombóze.
Cukrovka
Šalotka a jej flavonoidy môžu znížiť hladinu cukru v krvi, a tak pomáhať ľuďom trpiacim cukrovkou. Vitamíny, ktoré obsahuje, tiež hrajú rolu v udržiavaní zdravej hladiny cukru v krvi. Vlastnosti šalotky pomáhajú blokovať rozklad inzulínu v pečeni, a tým zvýšiť množstvo inzulínu a znížiť hladinu glukózy v krvi.
Rakovina
Silné antioxidanty v šalotke spomaľujú rast zákerných rakovinových buniek. Jej protizápalové účinky sú tiež veľmi dôležité pri prevencii a liečbe rakoviny. Ďalším dôležitým účinkom pri liečbe tejto choroby je aj schopnosť šalotky posilňovať imunitu organizmu a pomáhať mu tak v boji proti rakovine. Podobné účinky proti rakovine má aj cesnak, cibuľa a ostatné zeleniny druhu cesnak.
Neurologické ochorenia
Šalotka obsahuje vitamín B9, známy aj ako folát alebo kyselina listová. Ten zlepšuje funkciu mozgu, vďaka čomu prispieva k zdraviu mozgu a psychickému zdraviu. Okrem toho schopnosť šalotky bojovať proti voľným radikálom a oxidačnému stresu pomáha pri ochrane nervového systému a mozgu a zabraňovať tak ochoreniam vrátane demencie, ale aj depresie a úzkosti. Protizápalové účinky šalotky sú v neposlednom rade pri neurologických ochoreniach tiež veľmi dôležité.
Obezita
Niektoré zložky šalotky môžu pomôcť predísť ukladaniu nadbytočného tuku v ľudskom tele, a tak predchádzať obezite. Antioxidanty pomáhajú zrýchliť metabolizmus, a to najmä v kombinácii s aeróbnym cvičením, čím môžu pomôcť s reguláciou hmotnosti a k celkovému zdraviu.
Ochorenia kostí
Aj v tomto prípade prichádzajú na rad antioxidačné a protizápalové vlastnosti šalotky, ako aj vitamíny a minerály, ktoré obsahuje. Najmä protizápalové vlastnosti môžu pomôcť pri ochoreniach, kde je zápal ústredným vinníkom - napríklad pri reume. Vápnik, horčík a vitamíny v šalotke zas pozitívne vplývajú na hustotu a celkové zdravie kostí a kĺbov. Tieto účinky šalotky sa preukázali najmä u žien po menopauze, ktoré sú prirodzene náchylnejšie na choroby kostí kvôli ich zníženej hustote. Šalotka môže okrem zdravia kostí zlepšiť aj stav chrupu.
Oslabená imunita
Vitamíny a minerály sú pre imunitný systém mimoriadne dôležité. Antimikrobiálne a antioxidačné účinky šalotky rovnako prispievajú nielen k posilneniu imunity, ale sú užitočné aj v boji proti vírusovým, bakteriálnym a mykotickým ochoreniam. Šalotka, rovnako ako aj cibuľa a cesnak, je hojne využívaná v tradičných domácich receptoch proti chrípke, nádche, prechladnutiu či proti rôznym infekciám spôsobeným kvasinkami a dermatofytmi, ktoré spôsobujú napríklad plesne na nohách.
Tráviace ťažkosti
Antimikrobiálne a protizápalové vlastnosti šalotky pomáhajú aj v tomto prípade. Šalotka je užitočná pri liečbe žalúdočných vredov, ako aj iných ochorení žalúdka, čriev a celkovo tráviaceho traktu. Nielenže pomáha zabíjať vírusy a baktérie, ktoré tieto ochorenia spôsobujú, ale dokáže stimulovať sliznicu žalúdka, podporuje sekréciu žalúdočných štiav, znižuje nadmernú aktivitu žalúdka, pomáha dobrému tráveniu, reguluje funkciu hrubého čreva, chráni pred zápchami aj hnačkami, pomáha pri vylučovaní toxínov, a teda celkovo napomáha zdravým mechanizmom tráviacej sústavy.
Šalotka obsahuje vlákninu, ktorá po jedle zasýti a zmäkčí stolicu, čím pomáha predchádzať zápche. Táto zdravá zelenina okrem toho pomáha aj prečistiť pečeň, a to vďaka stimulácii tráviacich enzýmov a zlepšovaniu prietoku krvi.
Kožné problémy a slabé vlasy
Šalotka sa vďaka svojim protizápalovým a antimikrobiálnym vlastnostiam už oddávna používa na lepšie hojenie rán podobne ako cesnak a cibuľa. Pred takýmto použitím je však potrebné uistiť sa, že je bezpečné ju aplikovať na konkrétny typ rany. Ak vás poštípe osa, skúste šalotku prekrojiť napoly a priložiť na miesto bodnutia, kým bolesť neprejde. V tomto prípade však obyčajná cibuľa môže byť účinnejšia.
Sulfur, ktorý šalotka obsahuje, sa bežne pridáva do krémov, mastí a mydiel určených na liečbu akné. Môže pomôcť aj pri svrabe, seboroickej dermatitíde a iných kožných ochoreniach. Šalotka obsahuje aj selénium, vitamíny a pomáha bojovať proti voľným radikálom a oxidačnému stresu, vďaka čomu pokožka môže vyzerať mladšie a pružnejšie. Ošúpanú šalotku môžete skúsiť namočiť do horúcej vody a takýto výluh použiť na umývanie tváre.
Šalotka môže pomôcť aj pri infekciách pokožky hlavy, nadmernom vypadávaní vlasov a slabých, tenkých vlasoch. Skúste si jednoducho vytlačiť šalotkovú šťavu na pokožku hlavy, pomasírovať a po 15 minútach zmyť jemným šampónom.
Pestovanie šalotky doma
Šalotka je pomerne nenáročná zelenina na pestovanie. Potrebuje teplejšiu hlinitú pôdu s dostatkom živín. Najlepšie sa jej darí v odvodnenej vlhkej pôde s pH 5,5 - 7,5. Šalotka potrebuje veľa slnka, ideálne 6 až 8 hodín slnečného žiarenia denne. Aj keď by sa mala vysádzať po skončení mrazov, zvládne teploty do -10 °C. Pri sadení a pestovaní šalotky majte na pamäti, že je toxická pre zvieratá.
Kedy sa šalotka sadí a ako ju pestovať?
Ak šalotku pestujete zo semien, zasaďte ich do malých nádobiek v interiéri približne 10 týždňov pred očakávaným dátumom posledných mrazov. Keď budú dostatočne silné, presuňte ich na stále miesto vonku.
Pri sadení z nezrelých cibuliek (sadeníc) rovno vonku na stále miesto sa uistite, že už nemrzne. Šalotka sa väčšinou sadí v polovici marca alebo aj na jeseň. Cibuľky zatlačte asi 2 cm do pôdy tak, aby špička - najtenšia časť trčala nad povrchom. Medzi sadeničkami nechajte rozostup približne 15 - 20 cm a umiestnite ich do riadkov od seba vzdialených 30 - 45 cm.
Šalotky pravidelne zalievajte, no uistite sa, že pôdu nepremočíte. Po zasadení cibuľky potrebujú aspoň 1 mesiac chladu s teplotami medzi 0 °C a 10 °C, potom im vyhovuje teplota pôdy až do 30 °C. Šalotka nepotrebuje hnojivo, no na jar môžete pôde dodať živiny kompostom.
Ak šalotku pestujete v kvetináči, uistite sa, že sa o ňu staráte podobne ako na záhrade. Potrebuje kvetináč s otvormi, aby pôda nebola premočená a nezabudnite ju podľa možnosti presúvať na slnečné miesta. Či už v kvetináči alebo na záhrade, keď šalotka začne kvitnúť, kvety a ich stonky odstrihnite - berú totiž živiny cibuľkám.
Šalotka je odolnejšia ako cibuľa, preto sa odporúča pestovať ju aj vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach. Má rada pôdu v starej sile, teda hnojenie organickými hnojivami sa neodporúča.
Vysádza sa koncom februára až do polovice marca - podľa počasia. Cibuľky vysaďte do dobre pripravenej pôdy, na menej úrodných plochách môžete použiť malé dávky minerálnych hnojív so zvýšeným obsahom draslíka. Vysádzajte na vzdialenosť 20 až 25 cm. Po vysadení ju prikryte králičím pletivom, aby ste sa vyhli vyzobávaniu cibuliek vtáctvom.
Kedy šalotka dozrieva a kedy sa zbiera?
Šalotka je pripravená na zber 3 - 4 mesiace po výsadbe, pri sadení z predpestovaných sadeníc aj kratšie (2 mesiace). To, že cibuľky môžete začať zbierať, vám šalotka dá najavo zosychaním a zhnednutím listov. Nečakajte však, kým úplne zoschnú, pretože vtedy sa trsy začnú rozpadávať a je ťažké ich z pôdy vytiahnuť.
Dozretú šalotku celú opatrne vytiahnite z pôdy a oklepte z nej prebytočnú zeminu. Ak je vonku teplo a slnečno, umiestnite ju minimálne na týždeň na záhradu, kde sa trochu uleží. Ak počasie nie je priaznivé, nechajte ju vnútri na tienistom suchom mieste.
Na závlahu nie je náročná, polievajte len počas dlhšieho obdobia sucha. Pri vysádzaní na jar sa zberá už o 110 až 120 dní. So zberom však neotáľajte, z pôdy ju vyberte hneď ako začnú žltnúť a usychať listy. Inak sa môže stať, že cibuľky sa rozpadnú, oddelia a začnú vytvárať nové korene. Úroda šalotky sa zberá koncom júna.
Ako skladovať šalotku?
Po vyschnutí šalotky z nej odstráňte suché listy a šupky. Môžete ju nechať v zhlukoch, no ak sa rozpadávajú, cibuľky od seba oddeľte. Šalotku by ste mali skladovať na suchom, tmavom, vetrateľnom a chladnom mieste, ideálne do 5 °C. Najlepšie bude zavesiť ju alebo uložiť do košíka či sieťového vrecka, aby mohla dýchať. Takto vám vydrží 6 a viac mesiacov.
Šalotku by ste nemali skladovať v chladničke, najmä kvôli vlhkosti. Ak tak však urobíte, nerozrezaná šalotka vám vydrží zhruba 2 mesiace. Ak cibuľku rozrežete a obalíte potravinovou fóliou, v chladničke vydrží 7 - 10 dní.
Ak si všimnete, že cibuľky šalotky sú mäkké, mazľavé alebo z nich vyteká tekutina, sú pokazené a nemali by ste ich konzumovať. Rovnako ich vyhoďte, ak na ich povrchu uvidíte veľké tmavé škvrny, ak začnú hniť alebo plesnivieť a ak začnú zapáchať.
Na čo sa používa šalotka a ako ju čo najlepšie pripraviť?
Jemná chuť šalotky je ideálna do receptov, ktoré vyžadujú jemnejšie chute. Šalotku možno jesť surovú, nakladanú, karamelizovanú alebo praženú či používať do šalátových dresingov alebo surovú do šalátov. Šalotka sa niekedy pridáva do polievok, cestovín, pečená ako príloha, nakrájaná na pizzu alebo pomixovaná s inou zeleninou na domácu salsu.
Skúste napríklad polievku zo šalotky, použite ju ako prílohu v recepte na biftek s pečenou šalotkou, pripravte si zemiakový šalát so šalotkou alebo sa výborne hodí napríklad aj do osviežujúceho šalátu s melónom.
Nakladaná šalotka
Šalotku ošúpte, nakrájajte na krúžky a vložte do sklenenej zaváraninovej fľaše. Na strednom ohni v hrnci zmiešajte podľa chuti jablčný ocot, cukor, soľ a čierne korenie. Šalotku zalejte touto zmesou, fľašu zatvorte, nechajte vychladnúť a uložte do chladničky. Takto vám vydrží zhruba 3 týždne a vychutnať si ju môžete v šalátoch, cestovinách, na chlebíčkoch a sendvičoch či wrapoch. Šalotky môžete naložiť aj celé bez krájania.
Pražená šalotka
Namočte nakrájanú šalotku do osolenej vody na 10 minút, potom ju vyberte a jemne osušte papierovou utierkou. V miske ju zamiešajte s kukuričným škrobom a soľou tak, aby bola celá pokrytá. Rozohrejte olej a šalotku vyprážajte na strednom ohni. Keď sa opečie do zlatohneda, odstavte ju z ohňa a znova položte na kuchynskú utierku, aby z nej odtiekol prebytočný olej. Olej, v ktorom ste vyprážali, si môžete precediť a nechať na ďalšie varenie. Šalotku uložte do sklenenej fľaše a odložte na suché chladné miesto, kde vydrží zhruba mesiac. Praženú šalotku môže chrumkať ako snack alebo ju pridajte do rizota, polievok, alebo ňou ozdobte akékoľvek slané jedlo.
Karamelizovaná šalotka
Šalotku nakrájajte na tenké pásiky. Rozohrejte olej na strednom ohni a na panvicu pridajte maslo. Olej a maslo by mali byť v pomere 1 : 1. Na panvicu pridajte šalotku, štipku soli, cukru a čierneho korenia. Šalotku varte, kým nezačne hnednúť, potom varte ešte 10 minút na miernom ohni. Karamelizovaná šalotka by sa mala podávať teplá a najlepšie chutí napríklad v hamburgeri.
Karamelizované šalotky od Alison Romanovej | NYT Cooking
Čím môžete v receptoch nahradiť šalotku?
Ak nemáte po ruke šalotku, ale chcete dosiahnuť podobnú chuť, najlepšou náhradou je obyčajná cibuľa a trochu pretlačeného cesnaku alebo sušeného prášku. Nezabudnite, že šalotka a obyčajná cibuľa majú trochu odlišnú chuť. Ak, naopak, nahrádzate cibuľu šalotkou, všeobecne sa odporúča použiť tri šalotky na každú cibuľu potrebnú v recepte.
Šalotka je prospešná pre ľudské zdravie a dodá skvelú chuť mnohým jedlám. Zavďačí sa najmä tým, ktorým cibuľa veľmi nechutí.
tags: #cibula #salotka #pestovanie