Marián Varga: Život a dielo legendárneho slovenského hudobníka a skladateľa

Marián Varga (* 29. január 1947, Skalica - † 9. august 2017, Chorvátsky Grob) bol slovenský hudobník, hudobný skladateľ, klavirista a hráč na Hammond organe. V kontexte česko-slovenskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. storočia predstavoval významnú osobnosť, pohybujúcu sa v oblasti autonómnej, tzv. vážnej hudby, rockovej hudby, ako aj improvizovanej alebo experimentálnej hudby.

Marián Varga svojím myslením a spôsobmi pôsobil tak, akoby už do školy nepatril. Okrem toho mal úžasnú samovzdelávaciu schopnosť a neuveriteľnú pamäť. Bol výborný a sčítaný spoločník. Dokázal zbúrať múry medzi vážnou a populárnou hudbou a urobil to tým najprirodzenejším spôsobom.

Mladosť a hudobné začiatky

Marián Varga sa narodil 29. januára 1947 v Skalici. Keď sa neskôr rodina presťahovala do Bratislavy, začala ho učiť teta Stella Ondreičková, ktorá bola veľmi dobrou pedagogičkou. Dávala mu hrať skutočne moderný repertoár - detské skladby Prokofieva, Šostakoviča, dostala sa postupne až po Debussyho Detský kútik. Hral aj Cikkerove Čo mi deti rozprávali a Bartókov Mikrokozmos, pričom skončil pri jeho Suite op. 14.

V roku 1959 zakladajú Marián Varga s kamarátom Vladimírom Bokesom a Jánom Kovářom v Pionierskom paláci klavírne trio. V tomto období sa pod vplyvom hudby D. Kardoša, I. Stravinského a B. Bartóka začínajú M. Varga a V. Bokes spontánne venovať kompozícii. Z tohto obdobia pochádza Sonatína pre klavír (nahratá na albume Solo in Concert).

V roku 1962 komponuje Marián Varga cyklus 4 klavírnych miniatúr Letný deň, ktorý skomponoval pre svoju spolužiačku z Ľudovej školy umenia. Vo februári 1963 komponuje Malú suitu (M. Varga však uvádzal, že časti Canzona a Scherzino vznikli ešte v roku 1961).

V septembri roku 1962 sa stáva študentom bratislavského konzervatória, na ktorom študoval dirigovanie, kompozíciu u Andreja Očenáša a klavír u Romana Bergera. V tej dobe ešte nebol ovplyvnený rockovou hudbou. Až v roku 1964 objavil nahrávky The Beatles, ktoré podnietili obrat v jeho hudobnom myslení smerom k piesňovej tvorbe a rockovej poetike.

Prúdy a prelomový album Zvoňte, zvonky

Hudobná skupina Prúdy vznikla v roku 1963. Jej zakladateľom je spevák a skladateľ Pavol Hammel. Kapela Prúdy patrí k prvým rockovým kapelám v slovenskom kontexte. V ich ranej tvorbe bol počuť vplyv kapiel ako The Shadows, The Troggs; samotný Pavol Hammel viac inklinoval k pesničkárom ako Bob Dylan alebo Donovan.

V roku 1967 prichádza do kapely Marián Varga, ktorý spolu s Pavlom Hammelom vytvorili hudobný tandem, ktorého spolupráca vyústila do množstva neskorších hudobných projektov. Hlavný hudobný prínos Mariána Vargu v kapele Prúdy predstavovala nezaťaženosť rockovými vplyvmi a značný nadhľad nad oblasťou rockových hudobných idiómov, vychádzajúci z jeho backgroundu v tzv. vážnej hudbe.

S kapelou Prúdy natočil a autorsky sa spolupodieľal na legendárnom albume Zvoňte, zvonky. Album "Zvoňte zvonky" je ódou na slobodu, ktorá vanie z každého nezmyselného breaku Vlada Mallého, z gitarových antisól Petra Sallera, z nežnej angažovanej nástojčivosti Paľa Hammela i sólistickej basovej gitary Fedora Freša. Všetkých ich zjednocuje mozgový computer Mariána Vargu. Prúdy nahrávali platňu v zložení Marián Varga (klavír, organ), Pavol Hammel (gitara, spev), Vlado Mallý (bicie), Peter Saller (sólová gitara) a Fedor Frešo (basgitara).

Kapela Prúdy pravidelne vystupovala v rokoch 1967 - 1968 v programe Milana Lasicu a Júliusa Satinského Večery pre dvoch a v decembri 1967 sa zúčastnila na 1. Československom beatovom festivale v Prahe. Na konci roku 1968 vystúpili Prúdy na 2. česko-slovenskom beatovom festivale v Prahe, na ktorom Marián Varga skončil ako druhý najlepší inštrumentalista sezóny (na prvom mieste sa umiestnil gitarista Radim Hladík).

Skladbou festivalu sa stala „Čierna ruža“. O skladbu „Čierna ruža“ prejavil záujem anglický hudobník a aranžér Les Reed, ktorý vystúpil na festivale Bratislavská lýra 1969. V júli 1969 Marián Varga opustil kapelu Prúdy. Marián Varga však s Pavlom Hammelom spolupracoval takmer celú svoju kariéru; ich spolupráca je zachytená na albumoch: Zelená pošta (1972), Na druhom programe sna (1976), Cyrano z predmestia (1978), Všetko je inak (1989), Labutie piesne (1993).

Collegium Musicum: Experimenty a fúzia žánrov

Po vypočutí si skupiny Trinity hammond-organistu Briana Augera s Julie Driscollovou na festivale Bratislavská lýra 1968 a tria The Nice s organistom Keithom Emersonom na 2. beatovom koncerte v Prahe (1968) sa Mariánovi Vargovi otvorili nové umelecké priestory spojené s inštrumentálnym variantom rockovej hudby.

Kapela v zložení Marián Varga spolu s Dušanom Hájekom (bicie) a Fedorom Letňanom a neskôr Fedorom Frešom (basgitara) sa špecializovala na široko koncipované inštrumentálne kompozície zväčša experimentálneho charakteru. Vargova hudobná koncepcia získala mimoriadny ohlas a jej prvé nahrávky sú míľnikom vo vývoji slovenskej rockovej hudby.

V roku 1971 prichádza do kapely gitarista František Griglák a Collegium musicum nahráva v experimentálnom štúdiu Československého rozhlasu album Konvergencie. Na jar v roku 1972 odchádza z kapely Collegium musicum gitarista František Griglák a zakladá prvú slovenskú jazzrockovú skupinu Fermáta.

Nasledujúce obdobie rokov 1972 - 1974 bolo pre Mariána Vargu a Collegium musicum nesmierne aktívne. Na platforme rockového tria nahrali v júli 1973 album Collegium musicum Live. Ide o záznam z koncertov, ktoré sa odohrali v Koncertnej sále Česko-slovenského rozhlasu.

V roku 1975 predstavil Marián Varga novú zostavu Collegia musica. V zložení Marián Varga, Dušan Hájek (bicie nástroje), Ivan Belák (basová gitara) a Jozef Farkaš (gitara) nahrali album Marián Varga a Collegium musicum. Aj v prípade tohto albumu zvolili model živého koncertu v štúdiu za účasti pozvaných hostí v publiku. Album obsahuje adaptácie tém klasickej hudby, tentokrát „Mikrokozmos“ (úpravu dvoch zo Šiestich tancov v bulharskom rytme) Bélu Bartóka a Prelúdium C dur (2 miniatúry) a časť z baletu Rómeo a Júlia Sergeja Prokofieva. Na albume sa nachádzajú aj Vargove kompozície „Hudba k vodometu“ a „Nesmierny smútok hotelovej izby“ harmonicky pripomínajúci impresionistické klavírne skladby.

Po ďalšej personálnej zmene (Peter Szapu - bicie nástroje a Andrej Horváth - gitara) vystúpil Marián Varga spolu s novou zostavou Collegia musica v lete 1976 na Koncerte mladosti v Pezinku. Tieto Koncerty mladosti prebehli v dvoch ročníkoch (1976 a 1977) a dodnes sú označované ako „česko-slovenský Woodstock“.

V roku 1978 vydala kapela Collegium musicum album Continuo. Do kapely sa vrátili bubeník Dušan Hájek a basgitarista Fedor Frešo a novú zostavu doplnili gitaristi Ľudovít Nosko a Karel Witz. Marián Varga sa na margo albumu Continuo vyjadril nasledovne: „Zlé, narýchlo urobené, je tam určitá kompozičná, aj realizačná kŕčovitosť…“. A dochádza k ďalším personálnym zmenám: na poste bubeníka sa objavil Pavol Kozma a post gitaristu obsadil Peter Peteraj. V tomto zložení vydali v roku 1979 pesničkový album On a ona; spoluautorom všetkých skladieb bol Pavol Hammel.

O rok neskôr vyšiel posledný album pod hlavičkou Collegium musicum - Divergencie. Názvom i štruktúrou sa odvoláva na album Konvergencie. Marián Varga sa tu predstavuje ako syntetická osobnosť veľkého formátu s neobyčajne širokým kompozičným záberom od cyklu moderných piesní cez voľné improvizované obrazy čisto hudobného obsahu, charakteristickú žánrovú suitu až po symfonické dielo, ktoré má svoje pevné miesto v kontexte slovenskej hudby ako takej. Vnáša do jednotlivých častí Divergencií všetko, čo od skladateľa očakávame - fantáziu, neutíchajúcu tvorivú invenciu, vysoké kompozičné majstrovstvo, potrebnú hudobnú inteligenciu i vyhranené hudobné myslenie.

Collegium musicum sa príležitostne „oživilo“ v roku 1992 v rámci podujatia Comeback II. a v roku 1997 prebehol comeback kapely Collegium musicum v zložení Marián Varga, Fedor Frešo, Dušan Hájek a Andrej Šeban, a.h. (gitara). V roku 2008 sa predstavilo Collegium musicum v zložení Marián Varga, Fedor Frešo, František Griglák a Martin Valihora a absolvovalo turné po Slovensku a Česku, z ktorého vznikol záznam vydaný ako dvojalbum a DVD pod názvom Speak, Memory.

Solo projekty a spolupráce

Po rozpade kapely Collegium musicum v roku 1979 sa Marián Varga hudobne prezentoval prostredníctvom sólových projektov, na ktorých skúmal oblasť experimentovania, „komponovania v okamihu“ alebo „vynachádzania hudby“: voľne a objavne v nej spájal princípy písanej a improvizovanej kompozície (na albume Stále tie dni, 1984; Hudobné Happeningy, 2018); rozvíjal metódu práce s modelom (na albumoch Stále tie dni, 1984, Solo in Concert, 2003).

Marián Varga je aj spoluautorom hudby k prvému česko-slovenskému rockovému muzikálu Cyrano z predmestia z roku 1977. Marián Varga sa spolu s Pavlom Hammelom hudobne spolupodieľali na vzniku muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý bol uvedený v roku 1977 na Novej scéne v Bratislave. Libreto napísala Alta Vašová, texty piesní Ján Štrasser a Kamil Peteraj a celý projekt režisérsky zastrešil Ivan Krajíček.

Z hľadiska histórie slovenskej rockovej hudby nemožno opomenúť spoluprácu Mariána Vargu s Dežom Ursínym. Varga spolupracoval na Ursínyho albumoch Nové mapy ticha (1979) a Modrý vrch (1980).

V roku 1984 bol vydaný album Stále tie dni, ktorý sa diametrálne odlišuje od všetkého, čo Marián Varga dovtedy vytvoril, či už s kapelou Collegium musicum alebo ako skladateľ pesničiek. Podľa slov Mariána Vargu: „tá doska bola inak logickým vyústením môjho samostatného hrania na koncertoch, kde som overoval rôzne postupy. Trebárs prelínanie tonálnej a modálnej hudby, diatonickej s timbrovou“. Album sa skladá z dvoch častí: „Antiwar Requiem“ a „Sú aj iné veci“.

Ocenenia a odkaz

V roku 1982 získal Cenu Zväzu slovenských skladateľov za mimoriadny tvorivý prínos v oblasti slovenskej populárnej hudby s prihliadnutím na dvojalbum Divergencie. Roku 2003 mu bola udelená cena hudobnej akadémie za celoživotné dielo. V roku 2004 získava Veľkú cenu SOZA. V roku 2015 mu bol udelený Pribinov kríž druhej triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia a Radio Head Awards za prínos do hudby.

Hoci svoje životné jubileum oslávil ešte koncom januára, narodeninový koncert vo veľkom štýle mu jeho priatelia naplánovali a zorganizovali na 19. apríla. Na tomto koncerte vystúpila aj najlegendárnejšia zostava art-rockovej skupiny Collegium Musicum - basgitarista Fedor Frešo, gitarista Fero Griglák a bubeník Dušan Hájek, ku ktorým sa pripojil Martin Valihora. Táto zostava spolu s Mariánom zahrala klasickú vec zo svojho repertoáru, skladbu Hommage á J. S. Bach.

Záverečná časť takmer trojhodinového koncertu patrila vystúpeniu skupiny Collegium Musicum v aktuálnej zostave na čele s basgitaristom Fedorom Frešom. Mariána Vargu na klávesoch zastúpil Vladislav Šarišský. Pripojil sa k nim aj Andrej Šeban, ktorý najprv na hammonde a potom na gitare ukázal, ako zručne vie čarovať s tónmi. Za bicími sedel Cyril Zeleňák. Skvelý večer plný kvalitnej hudby, úprimných emócií a dobrej nálady uzatvorila Ľalia poľná, skladba, ktorú si kolektívne zaspievali všetci účinkujúci.

tags: #cierna #ruza #varga

Populárne príspevky:

• Rozsudok za pestovanie marihuany v Olomouci
• Ako sadiť a pestovať mak v záhrade
• nenáročná krása do záhrady
• Kedy kvitne levanduľa u nás?
• Sprievodca zberom a starostlivosťou o kvety