Paličkovica purpurová (Claviceps purpurea) – jedovatá huba s liečivými účinkami
Paličkovica purpurová (Claviceps purpurea) je jedovatá vreckatá huba z čeľade paličkovcovité. Je to parazitická vreckatá huba, ktorá väčšinou cudzopasí v klasoch obilovín, predovšetkým raže. Táto huba vytvára podhubie (mycelium) v semeníku lipnicovitých rastlín a premieňa ho na tmavý, tvrdý útvar známy ako sklerocium, ľudovo nazývaný námel. Sklerociá obsahujú farmaceuticky využiteľné alkaloidy.
Paličkovica purpurová si vyslúžila množstvo ľudových pomenovaní. Táto cudzopasná huba vytvára stopkovité, paličkovité útvary (stromata) s početnými plodničkami. Stroma sa skladá zo sterilnej stopkovitej časti a fertilnej, guľovitej, fialovo sfarbenej časti. Vnútri stromat sú zanořené kyjovito rozšírené plodnice (peritheciá), ktoré ústia na povrch úzkymi otvormi. Vo vnútri perithecií sa nachádza výtrusorodá vrstva tvorená vreckami (asci) a vrstva neplodných podporných vláken. V každom vrecku sa nachádza osem jednobunečných, nitkovitých výtrusov (askospór).
Životný cyklus a infekcia
Proces primárnej infekcie nastáva v období kvitnutia, koncom jari až začiatkom leta. Askospóry sa zachytia na bliznách pestíkov a vyklíčia v hyfy. Tieto hyfy prerastajú do semeníka a rozrastajú sa v ňom do hustého mycelia. Uvnitř mycelia sa zakladajú drobné komôrky vystlané konidiofórami, ktoré produkujú nepohlavné konídie. Hmyz následne prenáša konídie, hojne obsiahnuté v šťave, na ďalšie kvety, čím sa stáva pôvodcom sekundárnej infekcie. Prorastajúce hubové vlákna postupne menia samotný semenník na sklerocium. Sklerocium sa oddelí od hostiteľskej rastliny a prezimuje na povrchu pôdy alebo v nej. Na jar nasledujúceho roka z neho opäť vyrastajú hlavičkovité stromata.
Uvnitř fertilnej časti stromat sa vytvárajú drobné dutinky, do ktorých prenikajú hyfy diferencované na pohlavné orgány - samičí askogón a samčie antherídium. Spojením antherídia s askogónom dochádza k plazmogamii s následným delením jadier. Vznikajú askogénne hyfy, na ktorých koncoch sa tvoria vrecká.
Námel ako zdroj alkaloidov
Sklerocium, čiže námel, je zdrojom veľkého počtu alkaloidov, pričom v jednom námeli sa ich vyskytuje viac ako štyridsať. Ich zastúpenie sa líši v závislosti od lokality pestovania. Ide o alkaloidy dvoch štrukturálnych typov - deriváty kyseliny lyzérgovej (jednoduché amidy a peptidové alkaloidy predovšetkým ergotamínovej, ergotoxínovej a ergostínovej rady) a klavínové alkaloidy. Medzi najznámejšie patria ergotamín a ergometrín.
| Skupina alkaloidov | Príklady |
|---|---|
| Deriváty kyseliny lyzérgovej | Ergotamín, ergometrin, ergokrisín, ergokryptín |
| Klavínové alkaloidy | Klavín |
Námelové alkaloidy sú zodpovedné za množstvo epidemií ergotizmu, čo je otrava toxínmi plesne paličkovice purpurovej. Patrí medzi mykotoxikózy. Chorobu vyvoláva predovšetkým konzumácia produktov z žitnej múky, ktorá obsahuje stopy námelu. Ergotizmus má u človeka prevažne dve formy - gangrenóznu a konvulzívnu.
Historické a súčasné využitie
Paličkovica purpurová je využívaná aj v lekárstve. Podľa dochovaných zdrojov ide pravdepodobne o najdlhšie využívanú hubu v európskom lekárstve. Už v staroveku, v gréckom chráme v Eleusis, našiel námel svoje uplatnenie v rámci mystických obradov spojených s kultom bohyne úrody a plodnosti Démétér. V minulosti sa využíval napríklad na tíšenie menštruačných bolestí alebo pri bolestiach brucha.
V súčasnosti sa námelové alkaloidy využívajú predovšetkým v pôrodníctve, pri liečbe popôrodných krvácaní (ergometrin a metylergometrin) a pri liečbe migrén (ergotamín). Ergotamín sa používa aj pri liečbe diabetu mellitus 2. typu a Parkinsonovej choroby.
V 20. storočí sa začal používať aj dietylamid kyseliny lyzérgovej (LSD), halucinogénna látka prvýkrát syntetizovaná z ergotamínu. Do 60. rokov sa využívala v psychiatrii, ale dnes je skôr známou rekreačnou drogou, ktorej výroba a distribúcia je vo väčšine krajín zakázaná.
Live: Reakcia strany na vyhlásenie prezidenta k referendu "Stačilo Fica"
Pestovanie a ochrana
V súčasnosti sa námel pestuje umelo na špeciálne upravených žitných porastoch. Podľa najnovších technológií je možné pestovať námel aj v laboratórnych podmienkach na živných médiách. Takto vyšľachtené kmene paličkovice produkujú jednotlivé alkaloidy alebo ich zmes vo výhodnom pomere. Pestovanie námeľu na očkovaných kultúrach žita započalo v 30. rokoch 20. storočia vo Švajčiarsku.
Výskyt námeľu v porastoch žita opäť stúpa, pričom nové, výnosné odrody žita sú často voči tejto chorobe náchylné. Nemeckí vedci sa preto zaoberajú šľachtením rezistentných odrôd. Účinnosť chemických prípravkov proti paličkovici purpurovej je obmedzená. Určitú formu ochrany predstavuje čistenie osiva, avšak aj v tomto prípade môžu byť straty značné.
Paličkovica purpurová napáda aj mnohé trávy, ako napr. pýr plazivý, srhu laločnatú a psárku poľnú. Ak sa tieto trávy neošetrujú (sečou, spásaním), stávajú sa zdrojom infekcie tejto pôvodne už vzácnej choroby.
V Slovenskej republike je v dôsledku dodržiavania zásad správnej poľnohospodárskej praxe možnosť nákazy ergotizmom minimálna, avšak nie je úplne vylúčená pri hrubom porušení technologickej praxe v pestovaní a následnom spracovaní obilovín.
tags: #claviceps #purpurea #cesky