Najľahšie pestovateľné rastliny s vysokým potenciálom zisku pre váš domáci predaj

Pestovanie rastlín je vynikajúcim spôsobom, ako premeniť vaše záhradnícke zručnosti na zisk. Mnohých ako prvé napadnú paradajky či šalát, no v skutočnosti je najziskovejšie pestovanie špeciálnych rastlín, ktorých pestovanie je často jednoduchšie, ako by ste si mysleli. Ponúkame vám prehľad rastlín, ktoré sú nenáročné na pestovanie a majú vysoký potenciál zisku.

Ziskové rastliny pre trpezlivých pestovateľov

1. Ženšen - "zelené zlato"

Ženšen, používaný po tisícročia v ázijských kultúrach ako liečivá bylina, je taká výnosná rastlina, že je nazývaná aj „zelené zlato“. Ak máte k dispozícii menší pozemok a veľa trpezlivosti, táto rastlina vás dokáže bohato odmeniť. Najhodnotnejšie korene ženšenu sa zbierajú až po šiestich rokoch.

2. Huby - hliva ustricová a šitake

Huby dokážu za správnych podmienok rásť kdekoľvek a taktiež majú obrovský výnos na m². Najpopulárnejšími hubami, ktoré sa dajú pestovať, sú hliva ustricová a šitake (shiitake), keďže sa dajú dopestovať v interiéroch a bez pôdy. Sú dostupné v každom väčšom supermarkete a používajú sa tiež v reštauráciách. Hliva je obzvlášť produktívna. Na ploche 3x3m je schopná vyprodukovať ročne huby za tisíce EUR.

3. Bambus - rýchlo rastúca drevina

Na rozdiel od mnohých iných stromov a kríkov, bambus rastie veľmi rýchlo a dokáže pre pestovateľov priniesť slušné výnosy. Popularita bambusu rýchlo stúpa, keďže sa stáva súčasťou našich záhrad a domácností. Z bambusového vlákna sa vyrábajú obľúbené látky, nakoľko ide o ľahký, vzdušný a trvácny materiál. Nie je to len tropická rastlina a dá sa pestovať aj v našich podmienkach.

4. Okrasné stromčeky a trávy

Pri cenách v desiatkach až stovkách EUR za kus je pestovanie okrasných stromčekov a tráv veľmi lukratívna záležitosť. Kľúčom k úspechu je špecializácia na druhy alebo kultivary, ktoré nie sú bežne dostupné v škôlkach.

5. Liečivé bylinky - levanduľa a kuchynské bylinky

Liečivé bylinky sú stále žiadanejším artiklom. Napríklad levanduľa má mnohoraké použitie v medicíne, príprave olejov, tinktúr, no je súčasťou aj rôznych dekorácií a má veľa ďalších využití. Medzi najpopulárnejšie bylinky do kuchyne patria napríklad bazalka, pažítka, oregano, koriander a mnohé iné.

Rýchlo rastúca zelenina pre okamžitý zisk

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Vypestovať si ju môžete sami doma a navyše veľmi rýchlo.

1. Reďkovky

Reďkovky sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať a zberať po celý rok. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela, ktorú sa odporúča vysievať v polovici júla a zbierať už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy, z dôvodu väčšieho rizika napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm. Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica, kde dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.

2. Špenát

Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavo zelenú farbu. Naopak uvädnuté, zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba.

3. Rukola

Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť, preto ju odporúčame pestovať v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac, čím si zaistíte čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy.

4. Šalát

Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu. Šaláty, bez ohľadu na druh, sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní.

5. Kríčkové fazule

Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina je kľúčová. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku, ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu.

6. Hrášok

Pokiaľ chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2-3 týždňoch. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9-12 týždňoch. Najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví".

7. Jarná cibuľka

Jarná cibuľka, tiež označovaná ako zväzková, lahôdková či vňaťová cibuľka, nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi. Parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte. Na pestovanie je nutné vybrať odrody s krátkymi koreňmi, napr. Amini, Mignon. Zvoliť môžete aj guľatokorenné Parmex či Rondo.

8. Baby karotka

Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.

9. Uhorky nakladačky

Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3-4 roky. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3-6 týždňov. Dĺžku ovplyvňuje počasie, zdravotný stav porastu, postupný výsev a tiež zvolená odroda.

10. Cukety

Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Aj napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavo zelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch.

Synergické vzťahy v záhrade: Spoločné pestovanie rastlín

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že aj rastliny, rovnako ako ľudia, neobľubujú niektorých susedov? Na druhej strane, existujú aj rastliny, ktorým sa vo dvojici darí lepšie ako osamote alebo s rovnakým druhom. Správne vybrané výsadbové kombinácie môžu podporiť synergické vzťahy medzi rastlinami. Niektoré rastliny môžu pôsobiť proti škodcom alebo podporiť rast susednej rastliny.

Prehľad vhodných a nevhodných výsadbových kombinácií

Niektoré rastliny priťahujú opeľovače alebo odrádzajú hmyz, kým ich partnerské rastliny podporujú príjem potrebných živín alebo vytvárajú potrebný tieň. Poznať tie najlepšie výsadbové kombinácie a vedieť, čo s čím sadiť či vysievať, je dôležité na dosiahnutie zdravej a produktívnej záhrady.

tags: #co #je #najlahsie #na #pestovanie #a

Populárne príspevky:

• Kreatívne kvetináče z recyklovaných materiálov
• symbolika fialky a kosatca
• Úspešné dozrievanie plodov figovníka
• Šumivá bomba do kúpeľa - Romantická ruža
• Štýlové a funkčné kvetináče pre orchidey