Kompletný sprievodca starostlivosťou o kaktusy a ťahavé sukulenty

Kaktusy a sukulenty patria medzi najobľúbenejšie izbové rastliny. Vďaka ich rozmanitosti, odolnosti a jedinečnému vzhľadu sa tešia veľkej popularite nielen medzi skúsenými pestovateľmi, ale aj začiatočníkmi. Tento návod sa zameriava na všetky dôležité aspekty pestovania, starostlivosti, rozmnožovania a ochrany pred škodcami. Hľadáte kompletného sprievodcu, starostlivosťou o kaktus? Ste na správnom mieste! Či ste začiatočník alebo skúsený záhradník, nájdete tu všetko potrebné, aby vaše kaktusy vynikli v plnej kráse.

Rozdiel medzi kaktusom a sukulentom - infografika

Čo sú sukulenty?

Sukulenty sú všetky rastliny (vrátane kaktusov), ktoré majú akúkoľvek časť prispôsobenú na to, aby v nej udržiavali vodu či živiny. Slovo “sucus” znamená v latinčine “dužina”. To vypovedá o tom, že sukulenty často majú listy, prípadne iné časti tela plné dužiny. Sukulenty sú rastliny, ktoré majú schopnosť zadržiavať vodu v listoch, stonkách alebo koreňoch. Táto vlastnosť im umožňuje prežiť v extrémnych podmienkach, ako sú púšte alebo suché oblasti.

Niektoré sukulenty sú prispôsobené k životu na púšti, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a niektoré zase žijú v oblastiach, kde jedinou vlahou je rosa či hmla. Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci. Sukulentné časti rastliny môžu byť listy, stonky, či korene. Okrem toho ich aj chránia pred priamymi slnečnými lúčmi. Trichómy dávajú listom striebristý nádych.

Typy sukulentných rastlín

Kaudiciformné sukulenty: Niektoré sukulenty sa nazývajú tzv. kaudiciformné, pretože majú kaudex, čo je stonková hľuza nad zemou (a v období sucha pod zemou). V kaudexe sú vlastne všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje, aby prežila obdobie bez listov a keď naprší, vytvorí nadzemnú časť so stonkami, listami a prípadne aj vykvitne. Príkladom kaudexu je perský cyklámen, aj keď nenápadný.
Pachykauly: Pachycauly sú tiež rastliny so zhrubnutou stonkou, ktorá je disproporčne veľká a odnoží / konárov je iba zopár na celej rastline, alebo sú príliš malé. Typickým príkladom pachykaulu sú baobaby. Rastú v Afrike a Austrálii. Ich kmeň mení hrúbku v závislosti od množstva prijatej (či odparenej a využitej) vody. Beaucarnea recurvata, známa aj ako slonia noha, je typickým príkladom rastliny s kaudexom a zároveň pachykaulom.
Trichómy: Trichómy sú drobné šupinky alebo vlásky na povrchu listov niektorých rastlín. U bromélií tvoria sukulentnú časť rastliny. Cez ne tillandsie a niektoré iné bromélie, napríklad Aechmea, získavajú vodu a aj ju tam udržiavajú.
Geofyty: Geofyty sú rastliny, ktoré obdobie sucha prečkávajú pod zemou bez zelených častí. Patria sem hľuzoviny i cibuľoviny. Takže cibuľa, cesnak, či tulipány sú sukulenty tiež. Veľmi zaujímavými geofytmi sú živé kamene - Lithopsy, ktoré naozaj vyzerajú ako kamienky, čím sa chránia pred spásaním.
Stonkové sukulenty: Niektoré rastliny uchovávajú vodu v stonke. Táto stonka väčšinou nedrevnatie, v niektorých prípadoch však áno, napríklad pri tučnoliste - Crassula ovata, ktorá má sukulentné aj listy.
Listové sukulenty: Pokiaľ má rastlina sukulentné listy, väčšinou sú zhrubnuté a plné dužiny. Niekedy môžu mať tvar až guľatý, napríklad ako Starček / Senecio Rowleyanus.
Xerofyty: Niektoré rastliny pôsobia ako sukulenty kožovitými listami, pokiaľ ale nemajú dužinu, sú to len xerofyty. Sem by sme mohli zaradiť napríklad niektoré dracény, ktoré boli predtým nazývané Sansevieria (poznať ich však môžete aj ako svokrine jazyky).
Epidermálne okno: Niektoré sukulenty majú na listoch tzv. epidermálne okno, čo je priesvitná časť povrchu listu. Epidermálne okienko majú napríklad lithopsy, alebo aj starček Senecio rowleyanus. Fenestraria rhopalophylla je dokonca podľa toho pomenovaná, keďže tento jav sa nazýva fenestrácia. Zaujímavé je, že toto okno majú i niektoré mäsožravky krčiažniky - Sarracenia, Darlingtonia a Cephalotus a tiež niektoré peperómie (aj tie sú často sukulentné).

Starostlivosť o sukulenty

Starostlivosť o sukulenty je rozmanitá a závisí od konkrétneho druhu. Väčšina však potrebuje veľa rozptýleného svetla a málo vody. Prekvapivo, niektoré sukulenty často znesú i rosenie, voda im však nemôže dlho zostať v záhyboch, mohla by sa začať šíriť hniloba.

Pôda a kvetináče

Substrát používame špeciálny, určený pre kaktusy a sukulenty. Mal by byť ľahký, dobre priepustný a schopný odvádzať nadbytočnú vodu. Sukulentom sa dobre darí v kvetináčoch z terakoty, keďže v nich ľahšie preschne substrát. Povinnosťou sú drenážne otvory na spodku kvetináča, kadiaľ odteká prebytočná voda. Tieto otvory zabraňujú zadržiavaniu vody v substráte a podporujú zdravý rast koreňového systému.

Zalievanie

Jednou z najčastejších chýb pri pestovaní sukulentov a kaktusov je preliatie. Tieto rastliny sú prispôsobené na prežitie v suchých podmienkach a zadržiavajú si vodu. Polievajte ich až vtedy, keď je pôda úplne suchá. To môže byť každých 7 až 14 dní, v závislosti od prostredia. Keď polievame zospodu, tak sukulent necháme stáť vo vode približne hodinu až pár hodín. Nasaje potrebné množstvo vody a potom prebytočnú vodu vylejeme.

Svetlo a teplota

Sukulenty a kaktusy potrebujú veľa svetla, často až 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne. Väčšina druhov kaktusov preferuje jasné, nepriame svetlo. V letných mesiacoch, ak je to možné, môžete kaktusy umiestniť vonku, kde dostanú dostatok prirodzeného svetla. Kaktusy preferujú denné teploty od 18 do 30 °C, no počas zimy ich je vhodné zimovať v chladnejších (7-14°C) podmienkach.

Hnojenie

Hnojenie nie je pre sukulenty a kaktusy nevyhnutné, ale ak chcete podporiť ich rast, môžete použiť špeciálne hnojivá pre sukulenty. Najlepšie je hnojiť rastliny počas obdobia ich aktívneho rastu (jar a leto). Používajte hnojivá s nižším obsahom dusíka. Kaktusy hnojíme špeciálnym hnojivom na kaktusy. S hnojením kaktusov to netreba preháňať. Kaktusy hnojte raz za mesiac počas rastovej sezóny (jar a leto), kedy rastliny aktívne rastú a potrebujú viac živín.

Presádzanie

Kaktusy a sukulenty by ste mali presádzať každé 1-2 roky, čo im poskytne čerstvý substrát a viac priestoru pre koreňový systém. Apríl je najvodnejším obdobím na presádzanie kaktusov, pretože sú práve na začiatku vegetačného obdobia a budú sa vedieť rýchlejšie adaptovať na nové podmienky. Kaktus presádzame vždy do kvetináča, ktorý je len nepatrne väčší ako ten pôvodný. Častou chybou pestovateľov je umiestnenie kaktusu do príliš veľkého kvetináča, neuvedomujúc si, že rastline vyhovuje skôr skromnejší priestor.

Rozmnožovanie

Sukulenty a kaktusy sa dajú rozmnožovať odrezkami, delením alebo semenami. Pri vysievaní kaktusov rozsypeme semeno na vlhký substrát vhodný pre kaktusy a sadeničky udržiavame v teple, pri vysokej vlhkosti vzduchu a substrát udržiavame vlhký, no nie premočený. Najspoľahlivejšou a najrýchlejšou formou ako rozmnožovať kaktusy je množenie odrezkami. Odrezky kaktusov veľmi rýchlo zakoreňujú, takže takto si dokážete rozmnožiť kaktusy rovnakého druhu. Výhodou tohto spôsobu je aj to, že nový kaktus bude vyzerať presne tak ako materská rastlina, čo pri pestovaní kaktusov zo semien nie je možné.

Originálny závesný kvetináč na kaktusy alebo sukulenty 🌵

Choroby a škodcovia

Interiérové kaktusy nie sú náchylné na choroby. Najčastejším problémom kaktusov je hnitie koreňovej sústavy spôsobené nepriepustným substrátom alebo prelievaním rastliny. Zo škodcov môžu kaktusy napádať najmä vošky a roztoče, na ktoré môžeme použiť insekticídne mydlá alebo postreky. Pred kúpou kaktusov si vždy preverte ich zdravotný stav a prítomnosť škodcov, pretože v kaktusových škôlkach je riziko chorôb a škodcov omnoho vyššie ako v domácich podmienkach.

Obľúbené druhy sukulentov a kaktusov

Rôzne druhy sukulentov a kaktusov ponúkajú širokú škálu tvarov, farieb a veľkostí.

Sukulenty

Crassulaceae (Tučnolistovité): Sú jednou z najväčších čeľadí, plných sukulentov (vo väčšine čeľadí sú okrem sukulentov aj iné rastliny). Tučnolist (Crassula portulacea) je najznámejšou rastlinou, hovorí sa že prináša šťastie a peniaze. Je ideálna aj pre začiatočníkov a vhodná do všetkých svetlých bytov. Okrem svetla jej treba dopriať skôr sucho, teplo a občasnú zálievku. Neublíži jej ani blízkosť tepelného zdroja. Tučnolist sa jednoducho rozmnožuje odrezkami a dá sa pestovať ako atraktívny krík aj bonsaj. Počas leta možno rastlinu pestovať na balkóne alebo terase.
Senecio Rowleyanus (Starček Rowleyho): Je sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke. Jeho listy sú úplne guľaté a tvoria bohaté previsy.
Sedum Burrito: Poznáme veľa druhov sedum, no burrito nad nimi vyčnieva. Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá.
Echeverie a Sempervivá (Skalné ruže): Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha. Echeverie pestujeme ako izbovky, sempervivum prežije zimu vonku. Veľmi sa na seba podobajú.
Kalanchoe blossfeldiana: Je najznámejšie kalanchoe, ktoré veľmi často a dlho je schopné kvitnúť.
Zamioculcas zamiifolia (Zamio): Je to jedna z najmenej náročných rastlín, vhodná aj do tieňa. Obľúbený nájomník obchodných centier a kancelárií, ktorý prežije aj tvrdšie podmienky. Jediné, čo neprežije, je preliatie.
Lithopsy a Pleiospilos (Živé kamene): Lithopsy sa momentálne tešia veľkej obľube. Vyzerajú ako kamienky - vďaka tomu získali aj svoju prezývku živé kamene. Ďalším živým kameňom je Pleiospilos, ktorého trčí zo zeme o trošku viac. Zaujímavý je ich spôsob života, keď cez štrbinku medzi listami vyrastá ďalší pár listov a staré listy uschnú.
Dracény (predtým Sansevieria): Predtým známe ako Sansevieria, teraz na základe genetického porovnania dracény. Niektoré druhy sú sukulentné, najmä tie, ktoré majú cylindrické (tučné) listy. Tieto rastlinky sú veľmi podobné.
Aloe vera: Je najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou. Odporúčame však doma aloe priamo z rastliny nejesť, keďže na konzumáciu sa musí spracovať. Aloa zle znáša premokrenie, na ktoré reaguje hnilobou koreňov.
Hawortia zebrina a H. cooperi: Z hawortií je najobľúbenejšie zebrina, ktorá má biele pásiky na listoch. H. cooperi je známa pre jej priesvitné listy, ktoré sú takmer celé pokryté epidermálnym oknom.
Ceropegia woodii (Lampášik): Rastliny, známe ako lampášik. Najznámejšia (a najkrajšia) je Ceropegia woodii, ktorá má panašované listy v tvare srdiečok. Okrem toho je prevísavá.
Aeonium arboreum (Eónium): Patrí k najkrajším sukulentom. Táto pomerne rýchlo rastúca rastlina ponúka viacero krásne vyfarbených kultivarov a zaujme aj svojím nápadným vzhľadom s kompaktnými listovými ružicami na konci neolistených hrubších stoniek. Rastline doprajte dostatok svetla, pokojne aj priame slnečné lúče, kvalitnú zeminu na pestovanie kaktusov a iba minimálnu zálievku. Zasychanie spodných listov nie je prejavom poškodenia či choroby - eónium vďaka nemu získava ešte príťažlivejší vzhľad. Rastlina sa veľmi ľahko rozmnožuje a je vhodná aj pre začiatočníkov.
Agáve: Agávy sú známe zo Stredomoria. Tieto sukulenty sú často obrovské, v ponuke ale nájdete aj menšie druhy. Najkrajšia je agáva kráľovská (Agave victoriae-reginae), ktorá vyniká kompaktným vzrastom. Rastie pomaly a je mimoriadne nenáročná - zalieva sa len málo a nevyžaduje prihnojovanie. Rastlina nevytvára žiadne odnože, ktoré by narúšali jej vzhľad, ozdobou sú pozdĺžne biele linky na listoch. V lete ju môžete umiestniť na terasu alebo balkón, prezimovať by mala v byte s izbovou teplotou, prípadne v chlade, na svetle a pri minimálnej zálievke.
Euphorbia tirucali (Mliečnik): Ak máte radi extravaganciu, zaujímavým riešením sú mliečniky s netradičným vzhľadom, napríklad Euphorbia tirucali. Tento krovito rastúci sukulent pochádza z Afriky a najlepšie sa mu bude dariť vo svetlých teplejších interiéroch. Pri ošetrovaní rastliny treba byť opatrný, keďže pri poškodení produkuje dráždivú tekutinu.

Kaktusy

Kaktusy sú suchomilné rastliny patriace do čeľade Cactaceae. Doposiaľ je známych takmer 2 000 druhov kaktusov a takmer všetky pochádzajú z amerického kontinentu. Kaktusy sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, čo sú malé vankúšiky, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Kaktusy sú rastliny, ktoré sa naozaj veľmi účinne prispôsobili drsným životným podmienkam. Väčšina druhov žije na púšti, či v oblastiach s extrémnym striedaním teplôt cez deň a v noci. Väčšina kaktusov kvitne až po 4 - 5 rokoch života. Kvety sú častokrát voňavé, ale nájdu sa aj výnimky, ktoré naozaj zapáchajú. V zime kaktusy umiestnime na chladnejšie miesto, kde je približne 5-15°C. Počas zimy by sme kaktusy nemali polievať vôbec.

Najznámejšie rody kaktusov

Astrophytum: Rod astrophytum zahŕňa 6 druhov (Astrophytum asterias, capricorne, caput-medusae, coahuilense, myriostigma a ornatum) kaktusov pochádzajúcich zo Severnej Ameriky. Názov astrophytum pochádza z gréčtiny a mohli by sme ho voľne preložiť ako hviezdna rastlina, čo zodpovedá tvaru tohto druhu kaktusov.
Echinocactus: Tento rod severoamerických kaktusov je špecifický silnými, hustými tŕňmi („echino“ znamená v gréčtine pichľavý) a malými kvetmi. Niektoré druhy rodu echinocactus dorastajú do 2 m výšky aj šírky a možno preto sa spolu s rodom ferocactus často označujú aj ako barelové kaktusy. Azda najznámejším druhom tohto rodu, pestovaným aj v interiéri je Echinocactus grusonii.
Opuntia (Opuncie): Tento početný rod kaktusov zahŕňa cca. 300 druhov, pochádzajúcich z celého amerického kontinentu (od Kanady až po Čile). Opuncie vytvárajú charakteristické sploštené telá, ktoré sú chránené ostňami a menej viditeľnými štetinami, ktoré vedia byť ešte bolestivejšie. Viacero druhov opuncií vytvára ovocie v tvare hrušiek, vďaka ktorým sa opuncia pestuje aj ako hospodárska plodina. Najznámejšou opunciou pestovanou aj na hospodárske účely je opuntia ficus indica. Sú vhodné do moderných svetlých interiérov (s etnickým nádychom).
Mammillaria (Bradavkovec): Tento rod malých až stredných kaktusov sa vyznačuje valcovitým tvarom tela, krátkymi ostňami a zahŕňa cca. 70 druhov, ktoré pochádzajú z Mexika a juhu USA. Ak hľadáte kaktus do detskej izby, siahnite po bradavkovci (Mamillaria). Drobné lievikovité kvety sú usporiadané do kruhu v hornej časti rastliny.
Gymnocalycium: Tento rod zahŕňa približne 100 známych druhov malých juhoamerických kaktusov, ktoré majú obvykle guľovité telo a väčšinou rastú len do výšky 15 cm. Ich tŕne môžu byť riedke až veľmi husté, ich kvetné púčiky sú dlhé a na rozdiel od väčšiny kaktusov nie sú ochlpené.
Ferocactus: Je početný rod kaktusov zahŕňajúci takmer 200 druhov pochádzajúcich najmä z Mexika a juhu USA. Sú to pomerne malé kaktusy s oválnym telom, ktoré rastú samostatne alebo v trsoch. Ich ostne nahusto pokrývajú rastlinu a pri niektorých druhoch sú veľmi jemné a teda pripomínajú skôr štetiny.
Rebutia (Rebúcie): Kaktusy rebutia pochádzajú z Bolívie a Argentíny. Väčšinou sú to malé rastliny guľatého tvaru a bez rebrovania, ktoré produkujú veľké kvety v pomere k ich vzrastu. Rebúcie sú atraktívne kaktusy, ktoré v ideálnych podmienkach vytvárajú celé kolónie.
Trichocereus: Tento rod kaktusov sa vyznačuje štíhlymi, vysokými stonkami, ktoré sú husto pokryté ostňami. Pochádzajú z horských oblastí Južnej Ameriky (Peru, Uruguay, Bolívia, Argentína), kde ich môžeme nájsť až do výšky 3 000 metrov nad morom.
Schlumbergera (Vianočný kaktus): Túto obľúbenú izbovú rastlinu môžeme nájsť v nejednej domácnosti. Vyniká svojou dlhovekosťou, nenáročnosťou a nádherným vianočným kvitnutím. Na rozdiel od suchomilných kaktusov potrebuje vianočný kaktus častejšiu zálievku a vlhší vzduch, pretože pochádza z tropických častí Južnej Ameriky. V jeho prípade by zemina by medzi zálievkami nemala úplne preschnúť.
Epiphyllum: Tento výnimočný rod kaktusov sa svojim zovňajškom aj vlastnosťami sa skôr podobá orchideám ako klasickým suchomilným kaktusom. Rod Epiphyllum zahŕňa 19 druhov, ktoré pochádzajú z džunglí Strednej Ameriky. Sú to epyfytické rastliny, takže tak ako orchidey, rastú v korunách stromov, no neparazitujú na nich. Kvety týchto kaktusov často kvitnú len jeden deň a pri viacerých druhoch len v noci.
Hylocereus (Dračie ovocie): Dračie ovocie, známe aj pod názvom pitahaya alebo anglickým názvom Dragon fruit, je exotická rastlina z čeľade kaktusovitých (Cactaceae), známa svojimi výraznými plodmi. Táto rastlina pochádza z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky, no dnes sa pestuje aj v Ázii, najmä vo Vietname a Thajsku. Rod Hylocereus zahŕňa niekoľko druhov a kultivarov, ktoré sa líšia farbou šupky a dužiny. Dračie ovocie je nenáročná rastlina, ktorá si však vyžaduje určité podmienky na správny rast a produkciu plodov. Dračie ovocie je tropická rastlina a neznáša mráz.
Pachycereus (Pachycereus pringlei): Pôvodne stromovitý kaktus vytvára aj v domácich podmienkach efektný, masívne pôsobiaci sivozelený až zelený stĺpik s početnými sivastými tŕňmi. Tento kaktus možno celoročne pestovať v teplejšej, veľmi svetlej miestnosti. Pachycereus vyžaduje kvalitnú kaktusovú zeminu, hlbší hlinený črepník a občasnú zálievku.

Echinocactus grusonii (Rebrovec)

Rebrovec (Echinocactus grusonii), ľudovo nazývaný svokrina stolička, predstavuje často pestovaný kaktus, ktorý vynikne najmä v moderných slnečných bytoch. Rastlina je atraktívna celkovým vzhľadom, pričom upúta najmä zlatožltými tŕňmi, a vynikne v terakotových črepníkoch. Ak to priestor umožní, zaujímavá môže byť aj skupinka viacerých jedincov. Pri pestovaní rebrovca aj iných kaktusov je dôležité, aby sa k nim svetlo dostávalo rovnomerne zo všetkých strán. Potom sú krásne vyfarbené a nenakláňajú sa do strán. Rebrovec aj kvitne - žiarivo žlté kvety sa ale objavia až po rokoch pestovania. V ideálnych podmienkach (v skleníkoch a zimných záhradách) dorastá až do výšky 1 m a šírky 0,8 m. Echinocactus grusonii je vhodný aj pre začiatočníkov.

tags: #co #potrebuje #tahavy #kaktus