Spôsoby rozmnožovania rastlín: Od semienka po dospelosť

Dopestovanie vlastných rastlín je inšpirujúca skúsenosť, ktorá nás privádza do najužšieho kontaktu s nimi. Až keď si ich sami dopestujeme zo semienok alebo z odrezkov do „dospelosti“, vtedy ich naozaj dôverne spoznáme. Množenie rastlín je vo väčšine prípadov jednoduché a nepotrebujeme na to ani žiadne drahé či špeciálne vybavenie. V podstate nasledujeme odkaz našich dávnych predkov, ktorí rastliny množili od okamihu, keď ľudstvo začalo obrábať pôdu. Všetko, čo potrebujeme, je chuť do práce, schopnosť pozorovať a istá miera trpezlivosti. Vďaka tomu sa naša záhrada môže stať bohatou a rozmanitou.

Rastliny sa riadia rôznymi stratégiami rozmnožovania, ale každá z nich smeruje k rovnakému cieľu: udržanie a pokračovanie druhu. Z fyziologického hľadiska rozdeľujeme spôsoby rozmnožovania rastlín do dvoch skupín: nepohlavné rozmnožovanie a pohlavné rozmnožovanie.

Pohlavné rozmnožovanie (generatívne)

Pohlavné rozmnožovanie spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje nevyhnutnú genetickú variabilitu. Nová rastlina vzniká zo zygoty, produkovanej splynutím dvoch haploidných gamét.

Dá sa povedať, že je to veľmi obľúbená metóda prírody a my ako záhradkári sme na nej dokonca úplne závislí. Väčšina z nás vysieva aj letničky, niektorí aj dvojročky a asi najmenej trvalky. Je síce pravda, že dopestovanie trvaliek môže trvať trochu dlhšie v porovnaní povedzme so šalátmi, no je to rovnako účinný spôsob. Mnohé druhy rastlín sa dajú množiť viacerými spôsobmi. Pestovanie zo semien je vlastne vzrušujúca činnosť.

Najväčšou výhodou pestovania zo semien je, že získame ľahko a lacno veľké množstvo rastlín, najmä keď použijeme semienka zozbierané z vlastnej záhrady. Niektoré druhy sa dajú dobre vysievať priamo na záhon - odpadá potreba špeciálnych pomôcok, čo takisto šetrí peniaze.

Proces výsevu a starostlivosti o klíčence

Samotný výsev je pomerne rýchly a jednoduchý, skôr následné úkony, ako je rosenie, zálievka, pikírovanie či presádzanie, sú časovo náročnejšie. Semená v sebe nesú aj prvok nepredvídateľnosti. Na rozdiel od nových rastlín z odrezkov, podzemných výbežkov alebo delenia, z ktorých získame identické klony originálu, pestovanie zo semena nikdy neprináša 100 % rovnaké výsledky. Získame síce rovnaký druh a nové sadenice budú podobné svojim rodičom, ale vždy ide o novú genetickú informáciu a každá z nich je vlastne indivíduum.

Kvalitný výsevný substrát je základ pre dobré klíčenie semien a rast sadeníc. Substrát pre výsev a množenie Gramoflor obsahuje prímes perlitu, zlepšuje drenážnu funkciu a napomáha rozvoju koreňov. Bentonit bráni vyplaveniu živín a zaisťuje rovnomerné zásobovanie rastlín všetkými dôležitými makro- aj mikroprvkami.

Výsevné misky nemajú byť príliš hlboké, aby sa rastlinky dali ľahšie pikírovať. Zaujímavé sú tiež rašelinové tablety, ktoré po zaliatí napučia a vytvoria malé nádoby. Hodia sa predovšetkým pre pestovanie kvetov a uhorkovitých rastlín, ktoré pri výsadbe potrebujú koreňový bal a ich citlivé korienky sa môžu pri vysádzaní ľahko poškodiť. Praktické sú tiež multiple, vďaka nim veľmi dobre využijete miesto.

Predpestovanie zo semien je ideálne pre kaktusy, sukulenty a niektoré palmy, pretože z nich vyrastajú rastliny prirodzene prispôsobené vášmu domácemu prostrediu. Semená potrebujú teplé, svetlé miesto bez priameho slnka a stále mierne vlhký, ale nie premokrený substrát - ideálne zmes rašeliny, perlitu a piesku v pomere 1 : 1 : 1, vopred sterilizovanú napríklad v rúre.

Semená stačí len jemne zasypať a udržiavať pod priehľadným krytom, ktorý vytvára mini skleník; ten je potrebné denne krátko vetrať, aby sa zabránilo vzniku plesní. Rast je pomalší než pri odrezkoch alebo odnožiach, no s trochou trpezlivosti získate silné a zdravé rastliny, ktoré budú rásť stabilne a dlhodobo.

Rastliny vhodné na predpestovanie zo semien

Niektoré rastliny nie sú uspôsobené našim klimatickým podmienkam a neprežili by mráz. Ich vegetačná doba je príliš dlhá na to, aby sme ich vysiali až po troch zmrznutých (po 15. máji) a nestihli by ich plody dozrieť. Preto je potrebné ich semienka doma chvíľu rozmaznávať, aby sme na záhon vysadili už vyrastené a silné rastlinky. Rastliny, ktoré je potrebné predpestovať sú papriky, zeler, uhorky, dyne, melóny aj niektoré druhy kvetov.

• Papriky: Papriky potrebujú naozaj poriadnu dávku tepla a svetla, aby dobre vyklíčili. Nádobu na semienka môžete umiestniť na parapet, na ktorom je vo vašom byte najviac svetla, ideálne južný. Strážte, aby mali semienka dostatok vlahy, nesmú vyschnúť. Vo chvíli, kedy má rastlinka prvé pravé lístky, je dobré ju tzv. pikírovať do väčšej nádoby, aby mala dostatok priestoru. Nie len pri predpestovaní, ale aj po celú dobu rastu potrebuje paprika dostatok tepla a nesvedčia jej teplotné výkyvy. Vysadiť sadeničky do skleníka je možné v druhej polovici apríla, von až po tzv. troch zmrznutých (po 15. máji).
• Rajčiny: Rajčina je pohodová, nie príliš náročná rastlina, ktorá zvláda aj chladnejšie podnebie, preto sa jej u nás darí aj pri horšom lete. Napriek tomu je potrebné začiatkom jari rajčiny predpestovať zo semienok v domácom prostredí. Rovnako ako u paprík môžete semienka vysiať do výsevnej misky a starostlivo strážiť vlhkosť pôdy. Ani u rajčín by vám substrát nemal vyschnúť. Používajte radšej rozprašovač aby ste zaistili rovnomerné prevlhčenie substrátu a nepoškodili semenáčiky.
• Zeler: Zeler je potrebné vo februári až v marci zo semienok predpestovať. Vysiate semienka zahrňte veľmi jemnou vrstvou hliny. Semienkam sa bude dobre dariť, keď budú mať prísun svetla. Ani zeler nie je výnimkou a preto dobre strážte prevlhčenie substrátu. Semienka nikdy nesmú vyschnúť. Po vytvorení prvých pravých lístkov, pikírujte rastlinky do vlastných nádobiek. Hodia sa na to práve sadbové dosky, do ktorých sa vojde väčšie množstvo rastlín a nezaberú vám toľko miesta ako samostatné nádoby. Dobrý tip je skrátiť pred presadením sadeničkám korienok asi o tretinu ich dĺžky, vďaka tomu rastlina vytvorí bohatší koreňový systém.
• Uhorky: Uhorky predpestujte samostatne, maximálne po dvoch do jednej nádoby. Uhorkám totiž nesvedčí siatie na husto, korienky jednotlivých rastliniek by sa potom od seba museli odtrhávať. U uhoriek preto odporúčame využiť rašelinové kvetináče a rašelinové tablety, ktoré môžete pri výsadbe na stanovisko alebo z väčších nádob vsadiť do zeme, kde sa po krátkej dobe úplne rozložia.

Rastliny na priamy výsev

Rovno na záhon môžete vysiať rastliny s krátkou vegetačnou dobou či rastliny, ktoré znesú mráz. Jedná sa hlavne o koreňovú zeleninu - mrkvu, petržlen aj paštrnák, reďkovky, cibuľu, hrášok, hlúboviny, rôzne druhy šalátov, rukolu aj špenát. Väčšina semien potrebuje väčšie rozostupy, vysievajte ju riedko a rovnomerne. Semená potom ľahko presypte menšou vrstvou substrátu, jemne pritlačte a substrát dôkladne prevlhčite. Pokiaľ sejete do samostatných kvetináčov, je postup rovnaký, len dávajte semená po jednom do nádoby.

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie vyžaduje len jeden materský organizmus. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov.

Zložitejšiu stratégiu na nepohlavné šírenie majú niektoré machorasty. Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov.

Delenie trsov a odnože

Delenie je jedna z najstarších a najjednoduchších metód množenia rastlín. Mnohí z nás takto získali od známych a rodiny prvé jedince do vlastnej záhrady. Keď tento typ rastlín dlho ponecháme svojmu osudu, rozrastú sa od stredu dookola a do šírky. Stáva sa, že stred po čase odumrie a z rozpadajúcich sa okrajov vzniknú nové samostatné kusy. Delíme ich, keď sú v pokoji, čiže na konci jesene, v predjarí až začiatkom jari. Na jarné delenie uprednostníme druhy kvitnúce na jeseň, pretože zimné obdobie potrebujú na „zotavenie“. Aj trávy delíme až na jar, vtedy totiž začnú tvoriť korene. Rozdelené trsy zvyčajne prežijú aj menšiu dávku následného zanedbania, pretože vlastne pracujeme už s hotovými rastlinami.

Odnože sú malé rastlinky vyrastajúce z materskej rastliny a predstavujú jednu z najrýchlejších a najspoľahlivejších metód množenia. Vyskytujú sa napríklad pri zelenci, sansevierii alebo zamiokulkase. Stačí ich opatrne oddeliť čistým, sterilným rezom a presadiť do menšej nádoby s ľahkým, priepustným substrátom. Pri zamiokulkase sa delenie vykonáva najlepšie pri presádzaní - hľuzy sa rozdelia tak, aby mala každá časť vlastný koreň aj list, zatiaľ čo pri papradiach, marantách alebo kalateách sa trs delí na niekoľko menších častí s dôrazom na udržanie vysokej vlhkosti po zákroku.

Po presadení umiestnite nové rastlinky na svetlé miesto mimo priameho slnka a vytvorte im mierne vlhké prostredie, čím podporíte rýchlejšie zakoreňovanie. Po oddelení odnoží alebo rozdelení trsov je dôležité obmedziť zálievku približne na polovicu, aby koreňový systém nebol premokrený a mal čas sa zotaviť. Keď sa začnú objavovať nové výhonky, môžete postupne obnoviť bežný režim starostlivosti a rastliny sa rýchlo rozrastú do nových silných jedincov.

Množenie odrezkami

Množenie rastlín odrezkami je jedným z najjednoduchších a najefektívnejších spôsobov, ako získať nové rastliny z tých, ktoré už máte doma. Tento spôsob je obľúbený medzi záhradníkmi a milovníkmi izbových rastlín, pretože je lacný, zábavný a zároveň dáva možnosť experimentovať s rôznymi rastlinnými druhmi. Získate tak presnú kópiu materskej rastliny. Hoci sa táto metóda často označuje za pokročilejšiu, množenie pomocou stonkových odrezkov je jednoduchá a rýchla forma množenia. Stonka, ktorá tvorí korene a vyvinie sa z nej samostatná rastlina, pôsobí takmer ako niečo magické, no vo vnútri stonky sa o tvorbu koreňov postarajú hormóny.

Ak ste nikdy rastlinky nerozmnožovali, odporúčam začať s niečím jednoduchým. Veľmi ľahko zakoreňujú ťahavé rastliny ako Monstera, Pothos, Syngonium, alebo akýkoľvek druh Philodendronov. Ľahko rozmnožíte aj Rapidophoru Tetraspermu, na ktorej stonkách si tiež všimnete vzdušné korene, alebo body z ktorých môžu vyrásť. Pri týchto druhoch môžete dokonca vidieť aj rastový bod, odkiaľ rastlinka vyženie nové lístky.

Príprava odrezku

Odrezok je časť rastliny - zvyčajne kúsok stonky, listu alebo koreňa - ktorá sa odreže a použije na rozmnoženie rastliny. Najčastejšie sa používa stonkový odrezok, ktorý obsahuje aspoň jeden uzol (miesto, z ktorého vyrastajú listy). Na odrezok vždy zvoľte zdravú rastlinu. Nikdy nerežeme odrezky z rastlín, ktoré trpia parazitmi, nemajú dobrú obranyschopnosť, prípadne nie sme spokojní s ich estetickými vlastnosťami.

Rez spravíme čistým a ostrým nožom alebo záhradníckymi nožnicami tak, aby časť, ktorú chceme zakoreniť, mala na stonke kolienko, nazývané aj uzol, či jadro stonky. Ide o zhrubnutú časť na stonke rastliny, ktorá sa nachádza zväčša pri liste. Ideálne je, keď má odrezok aspoň dva listy a náznak vzdušného koreňa. Je možné zakoreniť aj samotné kolienko, ale trvá to dlhšie, ako keď zakoreňujeme odrezok s lístkami. Rez by mal byť rovný a čistý, aby sa konce stonky nerozstrapkali.

Odrežte časť stonky dlhú približne 10-15 cm, ktorá obsahuje aspoň jeden uzol (kolienko) (ideálne však dva alebo viac). Rez by mal byť vedený šikmo, čo zväčší plochu pre zakoreňovanie. Ak má odrezok listy, odstráňte spodné listy tak, aby zostal voľný aspoň jeden uzol. Na materskej rastline z ktorej robíme odrezky necháme tiež minimálne jedno kolienko, kde si vytvorí rastový bod, aby nám mohla ďalej vyháňať nové lístky.

Dezinfekcia a zakoreňovanie

Čerstvé odrezky môžeme zasypať mletou škoricou. Škorica nám pomôže predísť odhnívaniu odrezkov a podporí rast koreňového systému. Je možné kúpiť aj špeciálne zakoreňovacie stimulátory v podobe prášku alebo gélu, ktoré sú vhodné skôr na sadenie odrezkov priamo do substrátu. Stimulátory sú prípravky, ktoré podporujú tvorbu koreňového systému u rastlín a tým zvyšujú šance na správny vývoj rastlín. Vyrábajú sa ako práškové, gélové alebo tekuté varianty stimulátorov. Ak ste odrezky odobrali zo zdravých rastlín a v správnu dobu, nemusíte používať stimulátor. Ak vám však pokusy so zakorenením nevyšli, skúste to so stimulátorom - postačí malé množstvo. Príliš veľa stimulátora tvorbu koreňov skôr brzdí. Spodný koniec odrezku vložte do prášku a mierne oklepte.

Metódy zakoreňovania:

• Voda: Mne sa najviac osvedčilo zakoreňovanie v priesvitnom pohári s vodou, kde vidím stav stonky aj koreňov. Odrezok vkladáme do vody vždy tou časťou, ktorá bola na rastlinke bližšie ku koreňom. Ak sa nám niektoré z lístkov na odrezku ponárajú do vody, odstránime ich. Pri vyššie spomínaných druhoch rastlín dbáme na to, aby bolo ponorené aj kolienko. Ak je voda s odrezkami aj po niekoľkých dňoch čistá, meniť ju nemusíme. Ak sa nám voda zakalí, skontrolujeme stav odrezku a keď je v poriadku, vodu len vymeníme za čistú. Ak na časti, ktorá je ponorená vo vode, stonka výrazne zmäkla alebo zmenila farbu na čiernu, znamená to, že odrezok začal odhnívať. Pri citlivejších druhoch rastlín odporúčam použiť na zakoreňovanie prevarenú vodu.
• Perlit: Perlit je ďalším výborným médiom pre množenie, najmä ak potrebujete zabezpečiť dobré prevzdušnenie a odvodnenie. Tento ľahký, sterilný materiál zabraňuje premokreniu odrezkov a zaisťuje, že korene budú mať dostatok kyslíka. Odrezok stačí vložiť do perlitu a udržiavať ho len mierne vlhký.
• Rašeliník: Rašeliník je skvelým médiom pre zakorenenie, najmä pre rastliny, ktoré potrebujú udržiavať vlhkosť. Tento materiál prirodzene zadržiava vodu, čo vytvára optimálne prostredie pre tvorbu koreňov. Stačí odrezok jemne vložiť do vlhkého rašelinníka a udržiavať ho stále mierne vlhký.
• Substrát: Ak sa rozhodnete pre zakoreňovanie v pôde, použite priepustný substrát. Odrezok môžete zasadiť do zmesi rašeliny a piesku. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premokrená.
• Voda z akvária: Niektorí pestovatelia zakoreňujú odrezky rastlín vo vode z akvária. Takáto voda obsahuje pre rastlinku mnoho prospešných živín.

Vhodné podmienky pre rast koreňového systému

Nádobu s odrezkami umiestnite na svetlé, teplé miesto, ideálne na okenné parapety. Pozor však na priame slnko počas horúcich letných dní, ktoré by mohlo rastlinke listy spáliť. V takom období uprednostňujeme nepriame slnko a polotieň. Udržiavajte odrezky v teplejšom prostredí, ideálne pri teplote okolo 20-25 °C. Teplo stimuluje rýchlejší rast koreňov. Na zvýšenie vlhkosti môžete vytvoriť mikroklímu pomocou plastového krytu alebo mini-skleníka.

Zvyčajne po cca 2 - 4 týždňoch sa začnú vytvárať korienky. Ako dlho bude trvať, kým sa takýto koreňový systém vytvorí, závisí od druhu rastliny a tiež podmienok prostredia. Všeobecne by sa nové korene mali objaviť do 2-6 týždňov. Množenie izbových rastlín odrezkami je rýchly a jednoduchý spôsob, ako si vypestovať novú rastlinu bez nutnosti nákupu alebo zdĺhavého pestovania zo semien. Navyše, nové rastliny sú presnou kópiou materskej, čo znamená, že si zachovajú rovnaké vlastnosti.

Sadenie zakoreneného odrezku

Odrezok odporúčam presunúť do substrátu až keď má vytvorený rozsiahlejší koreňový systém - hlavný koreň + začínajú rásť menšie bočné korene. Pokiaľ sadíte zakorenený odrezok do substrátu, zvoľte menší kvetináč s odtokovými dierami a ľahký vzdušný substrát vhodný pre izbové rastliny s prídavkom perlitu. Ak už máte odrezok vo vode zakorenený a chcete skúsiť niečo nové, teraz je ideálna chvíľa na pestovanie v hydroponickom roztoku. Tento trend je medzi pestovateľmi stále populárnejší.

Množenie rôznych druhov rastlín odrezkami

• Bylinky: Okrem obľúbených druhov izboviek si môžeme jednoducho rozmnožiť aj bylinky. Napríklad taká mäta, alebo aj populárny rýmovník, či migrénovník sú na rozmnožovanie odrezkami pre začiatočníkov ideálne. Stačí nám cca 10cm dlhá stonka s lístkami, ktorej spodok vložíme do nádobky s čistou vodou. Tieto bylinky pustia prvé korene zo spodnej časti stonky už o niekoľko dní.
• Sukulentné rastliny: Pri množení Aloe Vera a niektorých ďalších druhoch sukulentov vám stačí jeden väčší, zdravý list. Po odrezaní sa nechá voľne zaschnúť na svetlom mieste aj 3-5 dní a potom sa jeho 1/3 vloží do vlhkého substrátu, ktorý by mal byť ľahký a priedušný. Listom môžeme množiť aj Zamiokulkas, či Sansevieriu.
• Drevnaté rastliny: Rozmnožovanie za pomoci drevitých odrezkov sa týka najmä krov. Kríky môžeme veľmi jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov a ďalej s nimi pracovať - napr. výsadba živého plotu, živej clony a podobne. Najčastejšie sa stretávame s odrezkami kríkov ako sú napríklad tavoľník, pajazmín, vajgela či trojpuky. Drevité odrezky režeme len z rastlín, ktorých peň má drevitý charakter. Odrezky režeme v dĺžke približne 15-20 centimetrov, v závislosti od veľkosti rastliny. Dôležité je, aby sme odrezok odrezali na spodnej hrane šikmým rezom a na vrchnej hrane rezom rovným. Vrchný rez musí chrániť výhonok pod ním, pričom by celá odrezaná stonka nemala presahovať 6-8 pupeňov. Rozmnožovanie živého plota odrezkami je rýchle. Ide o jednoduchý spôsob ako zadarmo získať viac rastlín. Takto môžeme značne znížiť naše náklady vynaložené na záhradu. Jedna rastlina vie dať mnoho odrezkov bez toho, aby sme ohrozili jej zdravie.
• Ruže: Odrezok z ruže skráťte na dĺžku 15 cm. Očistite od listov a tŕňov. Spodnú časť zrežte šikmo. Do očisteného zemiaka urobte zárez a do zárezu vložte odrezok ruže. O niekoľko týždňov sa môžete tešiť z novej rastlinky.
• Ihličnany: Z odrezkov môžete získať aj ihličnany. Narežte niekoľko výhonkov, lebo nie všetky Vám musia zakoreniť. Vysaďte ich do polotieňa alebo do nádob, ktoré môžete zakryť fóliou alebo sklenenou fľašou. Neumiestňujte nádoby na priame slnko, určite by skôr vyschli, než by sa zakorenili. Do jednej nádoby vysaďte len niekoľko kusov, aby sa navzájom nedotýkali listami. V takomto mikroskleníku je v prípade zvýšenej vlhkosti vhodné prostredie pre rozvoj hubových chorôb, ktoré sa môžu tvoriť práve pod listami.

Tabuľka: Prehľad metód množenia obľúbených izbových rastlín

Hriženie

Hriženie je šetrná metóda množenia, pri ktorej vytvoríte korene ešte na materskej rastline, ideálna pre fikusy, dracény alebo monstery. Na stonke pod uzlom jemne narušte kôru, obalte miesto vlhkým machom sphagnum a prekryte fóliou. Mach udržiavajte stále vlhký, a keď sa po 3 až 6 týždňoch objavia korene, výhon odstrihnite a zasaďte do substrátu. Novú rastlinu nechajte v polotieni a udržiavajte vlhko, aby sa rýchlo ujala. Prirodzene sa previsnuté kríky či stromy môžu v niektorých prípadoch zakoreniť tak, že ich konáriky prídu do styku s pôdou alebo vyprodukujú výhonky z koreňov. Jahody (na obrázku) vytvárajú poplazy s novými rastlinami, ktoré ochotne korenia na mieste, kde sa dotknú zeme.

Iné špecializované orgány na nepohlavné rozmnožovanie

• Rozmnožovacia cibuľka: pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad obľúbený tulipán alebo cesnak, ktorý vytvára zložené dcérske cibuľky) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis).
• Podzemok (rizóm): je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky formujúce nové rastliny. Je to bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
• Podzemková hľuza: je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny.
• Stonková hľuza: je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb. Veľmi podobný mechanizmus, avšak vo forme koreňovej hľuzy, si vytvorila reďkovka.
• Poplaz (stolón): ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
• Listy: na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.

Tipy pre úspešné rozmnožovanie rastlín

• Čistota: Pri práci používajte čistý a ostrý nôž alebo záhradnícke nožnice. Nože a nožnice dezinfikujte liehom, plameňom alebo horúcou vodou pred každým rezom, aby nedošlo k prenosu plesní alebo baktérií.
• Substrát: Používajte špeciálny substrát na výsev a zakoreňovanie alebo zmiešajte rašelinu s pieskom v pomere 1 : 1.
• Zálievka: Substrát udržiavajte stále mierne vlhký, nie však premokrený. Čerstvo zasiate semienka je lepšie rosiť. Lepšie tak zaistíme rovnomerné prevlhčenie substrátu a zároveň nepoškodíme vyrastajúce semenáčiky. Preto v našom sortimente nájdete rôzne rozprašovače.
• Mikroklíma: Na lepšie udržanie vlhkosti odrezky zakryte mikroténovým vreckom alebo ich dajte do miniskleníka či pareniska. Pravidelne vetrajte. Vlhkosť vzduchu okolo 60 až 80 % výrazne zvyšuje úspešnosť - mini skleník, priehľadné krycie vrecko alebo vlhký mach pomôžu vytvoriť ideálne mikroklímu.
• Trpezlivosť: Buďte trpezliví, zakoreňovanie odrezkov môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Rast je pomalší než pri odrezkoch alebo odnožiach, no s trochou trpezlivosti získate silné a zdravé rastliny, ktoré budú rásť stabilne a dlhodobo.
• Skúšanie: Skúšajte rôzne metódy. Niektoré rastliny sa lepšie zakoreňujú vo vode, iné v substráte.
• Teplota a svetlo: Teplota 22 až 26 °C a rozptýlené svetlo sú ideálne - priame slnko by mladé odrezky spálilo, zatiaľ čo chlad a prievan spomaľujú rast a zvyšujú riziko hniloby.

tags: #co #potrebuju #rastliny #na #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Stabilita a efektivita lesného hospodárenia
• Sprievodca výberom slnkomilných kvetov
• prečítajte si o osude Waris Dirie v článku Púštny kvet
• Pestovanie fikusu 'Natasja'
• kompletný návod na výsev bambusu