Cyperus papyrus: Pestovanie, rozmnožovanie a starostlivosť

Cyperus papyrus, známy aj ako papyrus, je jednou z najneobvyklejších a najelegantnejších rastlín, ktoré možno nájsť v interiéroch domov. Jeho jemné zelené stonky a exotická štruktúra z neho robia ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú do svojho domova vniesť nádych trópov. Papyrus má v ľudskej histórii dlhověkou tradiciu. Starovekí Egypťania z jeho listov vyrábali prvý papier - papyrus, košíky i sandále. Mladé výhonky jedli, či už čerstvé alebo tepelne upravené. Duté stonky slúžili na výrobu lodí, dodnes sa z papyrusových stonkov vyrábajú lode v Súdáne.

Šachor papyrusový je trváca vysoká vodná rastlina, ktorá môže dorásť do výšky 4 až 5 m, v prirodzených podmienkach aj viac. Vytvára trávovitý zhluk zelených stoniek trojuholníkového prierezu, ktoré vyrastajú z hustých drevnatých plazivých podzemkov. Každé steblo je jedno internódium - najdlhšie známe zo všetkých rastlín. Kvitnúce stonky nesú na vrchole bohatý dáždnik zo 40 - 100 lúčovitých vetvičiek dlhých 10 - 30 cm, na konci ktorých vyrastá 4-10 čiarkovitých, 3-8 cm dlhých žliabkovitých listeňov a niekoľko menších listeňov druhého radu. Hoci nad líniou pôdy nie sú viditeľné žiadne listy, mladšie časti podzemku sú pokryté červenohnedými, papierovými, trojuholníkovými šupinami, ktoré pokrývajú aj spodok stebiel.

Šachor papyrusový je zaujímavá trvalka, ktorá tvorí vysoké, tmavo zelené stonky. Každý z nich je korunovaný veľmi veľkým, dekoratívnym 'dáždnikom', tvoreným z množstva nitkovito tenkých listov. V dospelosti sa dorastá do výšky okolo 1,5 m. Bujne rastúce izbové alebo nádobové rastliny s trávovitými listami.

Pestovanie a umiestnenie

Šachor, z čeľade šachorovitých (Cyperaceae), rastie vo voľnej prírode v močaristých oblastiach Afriky, najmä na Madagaskare. Pôvodne sa vyskytoval v lokalitách pozdĺž Nílu, v Egypte v nílskej delte, kde v súčasnosti prežíva už len úplne ojedinele. Rastie v zaplavených močiaroch a na brehoch jazier na plnom slnku vo vlhších tropických častiach Afriky (napríklad na Madagaskare) a v stredomorských krajinách (Sicília a Levanta - východné Stredomorie). Bol zavlečený aj do iných tropických oblastí po celom svete, ako je indický subkontinent, Južná Amerika a Karibik.

Preferuje teplé, slnečné alebo polotienisté stanovištia, vysádzame ju do okrajov rybníkov či jazierok. Ideálne sú stojacie alebo pomaly tečúce vody. V našich podmienkach sa pestuje len v nádobách, pretože nie je mrazuvzdorný. Pestujte ho na teplom mieste s rozptýleným svetlom, v zime uvíta priame slnko. Inak rastlina dobre prospieva pri bežnej izbovej teplote.

Stanovište a pôda

Stanovište: slnečné až polotienisté. Vhodný je rašelinový výživný a priepustný substrát alebo zemina zmiešaná s pieskom a ílom. Aj šachory pestované v črepníkoch zostávajú bahennými rastlinami, ktoré musia mať spodnú časť koreňov vo vode. Umiestnenie: V našich podmienkach sa pestuje ako interiérová rastlina. Šachor je vzhľadovo neobyčajná rastlina podobná tráve je nielen dekoratívna, ale zlepšuje klímu v miestnostiach. Listy pripomínajú kostru dáždnika. V prírode šachor rastie na brehoch jazier a riek. Rastlina veľmi citlivo reaguje na priame slnko. Ak začnú končeky listov hnednúť, je to príznak nadmerného svetla. Presuňte ju na polozatienené miesto a suché časti odstrihnite.

Zálievka a vlhkosť

Dôležitá je výdatná a pravidelná zálievka. Rastlina vyžaduje vysokú vlhkosť, mala by neustále stáť v miske vody a podporiť jej rast môžete aj pravidelným rosením listov. Nie je náročná na pestovanie a v poriadku prezimuje. Šachory sú v skutočnosti veľmi nenáročné rastlinky na pestovanie. Najlepšie sa totiž šachoru darí, ak stojí vo vode. Vodu dopĺňajte až vtedy, keď sa minie, no nie, až sa kvetináč presuší. So zálievkou to však nepreháňajte, aby ste predišli odhnitiu koreňov. Prinajhoršom sa rastlinka zatiahne a listy odumrú.

Teplota a zazimovanie

Optimálna teplota pre papyrus sa pohybuje od 18 do 25 stupňov Celzia. Na zimu rastlinu presuňte do miestnosti, kde teplota neklesá pod 10 °C. Počas leta je šachor vhodné letniť. Umiestnite ho na svetlé až slnečné stanovište chránené pred vetrom.

Rozmnožovanie

Množí sa podzemky. V prirodzených podmienkach sa väčšinou množí vegetatívne a to delením podzemkov. Podzemky môžete rozdeliť na niekoľko častí a jednoducho vysadiť. Po rozsadení rastú pomerne rýchlo. Klasický spôsob je veľkú rastlinu rozdeliť na menšie.

Nejjednoduším a rozhodně nejzajímavějším způsobem jsou listové řízky. Vezmete stonek s listy a lístky ostříháte do vrtulky. Vrtulku vložíte do skleničky s vodou, přesně takhle opačně stonkem nahoru... za pár týdnů se objeví první kořínky a výhonky nových rostlin. Zakořeněné vrtulky zasaďte do substrátu tak, aby zelené výhony koukaly ven. Řádně zalévejte, tak aby substrát byl neustále mokrý. Za pár týdnů vám bude dělat radost krásný šáchor!

Ďalší spôsob je rozmnožovanie pomocou vrcholových listových ružíc. Stonku odstrihneme asi 5 cm pod listovým vrcholom. Listy skrátime asi na polovicu a zapichneme do vlhkého rozmnožovacieho substrátu. Počkáme, kým sa nezakorení.

Ak odstrihneme asi 10 cm dlhú stonku s ružicou listov, ktoré skrátime a ponoríme ju do vody tým koncom, kde sú skrátené, zo stredu ružice listov začnú po čase vyrastať korienky.

Odrody

U nás sa najčastejšie stretnete s šáchorom striedavolistým (Cyperus alternifolius), ktorý je vzrastom menší alebo s tzv. šáchorom pre mačky (Cyperus alternifolius 'Zumula'), ktorý nemá dlhé stonky a vyzerá skôr ako tráva.

Existuje niekoľko odrôd tejto rastliny, ktoré sú skvelé na pestovanie v interiéri:

• Cyperus alternifolius: Toto je jedna z najobľúbenejších odrôd na pestovanie doma. Vyznačuje sa dlhými stonkami a vejárovitým tvarom vrcholov, pripomínajúcich dáždniky.
• Cyperus zumula: Malý druh, dosahujúci výšku iba 30-40 cm. Ideálny do malých priestorov a stiesnených interiérov.
• Cyperus prolifer: Tento druh je o niečo väčší a môže dosiahnuť výšku až 1 meter. Vyznačuje sa veľkými listami a hustejším „dáždnikom“.
• Cyperus nanus: Ako už názov napovedá, ide o trpasličí druh papyrusu. Rastie pomaly a dosahuje výšku približne 20 - 30 cm.
• Cyperus isogone: Tento druh vyniká svojimi nezvyčajne tvarovanými listami, ktoré sú skrútené do špirály. To dodáva rastline zaujímavý a jedinečný vzhľad.

Pri výbere odrody cyperusu na domácu starostlivosť je potrebné zvážiť veľkosť vášho domu, ako aj vlastnosti starostlivosti o každý druh. Bez ohľadu na výber, správna starostlivosť a pozornosť venovaná potrebám rastliny zabezpečí vášmu cyperusu dlhý a zdravý život.

Význam a využitie

Šachor papyrusový je zdrojom papyrusového papiera, jedného z prvých typov papiera, ktorý sa kedy vyrobil. V starovekom Egypte bola rastlina dôležitým „darom Nílu“, ktorý sa dodnes uchováva a udržiava v egyptskej kultúre. Okrem papyrusu rastlina slúžila na mnoho iných účelov. Vyrábali sa z nej koše, lieky, kadidlo. Dreň z mladých výhonkov sa jedol surový aj varený. Z drevitého koreňa sa vyrábali misy a rôzne náradie a spaľoval sa ako palivo. Zo stoniek sa vyrábali trstinové člny, podobné člny sa dodnes vyrábajú v južnom Sudáne.

Papyrus nie je len rastlina, ale aj materiál, ktorý v staroveku spôsobil revolúciu v spôsobe, akým ľudia komunikovali a ukladali informácie. Jeho korene siahajú do staroveku a zohral kľúčovú úlohu vo vývoji starovekých civilizácií. V starovekom Egypte, asi pred 5 000 rokmi, sa papyrus prvýkrát používal ako písací prostriedok. Egypťania ho vyrábali z rastliny papyrus pochodujúci, ktorá rástla v blízkosti rieky Níl. Tenké prúžky stonky rastliny sa skladali do dvoch vrstiev naprieč, potom sa lisovali a sušili na slnku, čím sa vytvorili hladké listy na písanie. Papyrus nielenže nahradil hlinené tabuľky, ktoré boli ťažké a krehké, ale stal sa aj ideálnym médiom na vytváranie zvitkov, ktoré boli ľahké, prenosné a dokázali uchovávať veľké množstvo informácií. Toto bol skutočný prielom v oblasti ukladania a prenosu vedomostí.

Význam papyrusu v starovekých kultúrach bol obrovský. Egypťania ho používali na vytváranie náboženských textov, literárnych diel, oficiálnych dokumentov a dokonca aj máp. Papyrus bol tiež hlavnou exportnou komoditou a zohrával dôležitú úlohu v obchode medzi Egyptom a inými kultúrami starovekého sveta. Postupom času sa používanie papyrusu rozšírilo aj do iných kultúr. Tento materiál aktívne využívali aj starí Gréci, Rimania a Židia. Stal sa základom pre vytvorenie mnohých historických, filozofických a náboženských textov, ktoré sa zachovali dodnes. Celkovo papyrus zohral ústrednú úlohu vo vývoji písma a vzdelávania v starovekých kultúrach, stal sa mostom medzi minulosťou a súčasnosťou a zanechal nezmazateľnú stopu v ľudských dejinách.

Problém môžu spôsobiť mačky v domácnosti, ktoré rady ohrýzajú listy a stonky.

tags: #cyperus #papyrus #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• sprievodca chovom a rozmnožovaním karasov
• Kytica na stôl
• správny rez egrešov
• Oslava krásy a slobody v kytici
• Voľne viazaná kytica zo stabilizovaných rastlín