Deväťdesiatdeväť bratov a stý Ruža: Rozprávka o sile túžby a nečakaných daroch
TOTO SA STALO VEĽMI-VEĽMI DÁVNO, keď sa ľudia až tristo rokov dožívali.
Žili vtedy v našich horách muž a žena. Nemali detí a jednostaj sa preto vadili.
Jednej noci sa žene prisnilo, že v ich záhradke vykvitla utešená ruža. A že ak ona tú ružu odtrhne a semienka zje, bude mať deti.
Ráno rozpovedala žena svoj sen mužovi, ale ten sa najedoval: „Hlúpa žena, kdeže by sa v tvojej záhrade našla ruža!"
Ale žena predsa len išla do záhrady. A tam, no len pozrite! Ruža taká utešená, že krajšiu jakživ nevidela.
Nadívala sa na ňu žena do vôle, potom ju odtrhla a zaniesla do chalupy. „Či vidíš?" vraví mužovi, „prisnila sa mi pravda!"
Žena ružu roztrhla, semienka si vysypala na dlaň a prehltla.
A naozaj, do roka sa jej narodil chlapček. A po roku ďalší. A potom ešte ďalší. Už ich bolo dvanásť.
Naľakal sa muž, ako vychová toľké deti... a utiekol do druhej krajiny.
Muž odišiel, ale žene sa aj tak rok čo rok rodí ďalší chlapček.
I dali tomu stému chlapčekovi meno Ruža.
Ruža rástol ako z vody. Ešte mal iba rok, a už vyzeral ako šestnásťročný.
A práve vtedy sa vrátil domov otec, ktorý odišiel z domu, keď bolo chlapcov ešte len dvanásť.
Žena ho hneď spoznala a vyčíta mu: „Ty si si odišiel, nazdal si sa, že tu s deťmi zahyniem! A ja som, pozri, vychovala sto synov!"
A chlapcom hovorí: „Synovia moji drahí, toto je váš otec."
Tu najmladší z nich, Ruža, usadil otca za stôl, nachoval a napojil ho, do mäkkej postele ho uložil.
Na druhý deň mu doniesol železnú palicu a železné topánky, podal mu koženú kapsu s peniazmi a vraví: „Obujte si tieto železné topánky, otec, a vydajte sa na cestu tým smerom, ako slnce zapadá. Hľadajte nevesty pre svojich sto synov."
Pobral sa otec hľadať sto neviest. Veľa krajín prešiel, veľa ľudí sa vypytoval, nikde nič.
Železné topánky a palica už boli spolovice zodraté, a tak sa obrátil naspäť a išiel domov.
Príde domov a Ruža sa ho spytuje: „Tak čo, otec, našli ste?" „Nenašiel, syn môj." „No veď zato nič. Sadnite si, najedzte a napite sa, odpočiňte si."
Keď si otec niekoľko dní odpočinul, doniesol mu Ruža novú železnú palicu, železné topánky a koženú kapsu s peniazmi.
„Teraz sa, otec, vyberte v tú stranu, ako slnce vychodí. Ale keď už budú palica a topánky napoly zodraté, obráťte sa domov."
Pobral sa otec znova do sveta. Cez hory a doly ide, cez šíre polia.
Prišiel do neznámej krajiny. Bola práve pekná jasná nedeľa. A tu vidí, že akýsi človek orie pole na štyroch voloch.
Podíde otec k nemu a vraví: „Prečože ty, človeče, pracuješ ešte aj v nedeľu?" „A ty si vari lepší?" vraví oráč.
Zaradoval sa otec: „Čo keby si svojich sto dcér vydal za mojich sto synov?"
Ťapli si do dlaní: „Buďme svatmi!"
Počastovali sa, čím mohli, a potom sa rozišli.
Vráti sa otec domov a Ruža sa ho spytuje: „Tak čo, otec, našli ste?" „Našiel... V krajine, kde slnce vychodí, žije človek, ktorý má sto dcér."
A vyrozprával Ružoví všetko po poriadku.
Ruža ho vypočul a vraví: „No, teraz si už, otec náš, oddychujte doma až do smrti."
Ruža bola od nepamäti symbolom s hlbokým významom.
Starovekí Gréci a Rimania ju spájali s bohyňami lásky - Afroditou a Venušou.
V kresťanskej tradícii sa spočiatku považovala za pohanský symbol, no neskôr sa stala znakom čistoty a cudnosti.
Rozprávka "Deväťdesiatdeväť bratov a stý Ruža" pochádza z regiónu Zakarpatskej Ukrajiny a je svedectvom o univerzálnej sile túžby po potomstve a o tom, ako sa nečakané udalosti môžu premeniť na požehnanie.
Príbeh sa začína v dávnych časoch, keď sa ľudia dožívali vysokého veku. Manželia, ktorí túžili po deťoch, sa napriek svojej situácii nevzdávali nádeje. Ženin sen o zázračnej ruži a jej plodoch sa stal kľúčovým momentom, ktorý zmenil ich život.
Symbolika ruže v rozprávke je hlboká. Ruža, často spájaná s láskou a plodnosťou, sa v tomto príbehu stáva priamym zdrojom života. Táto symbolika má korene v starovekých kultúrach, kde bola ruža zasvätená božstvám lásky, a neskôr v kresťanstve symbolizovala čistotu.
Príbeh ďalej rozvíja tému rodičovstva a zodpovednosti. Keď muž, zastrašený rastúcim počtom detí, opustí rodinu, žena preukáže neuveriteľnú silu a odhodlanie. Vychová sto synov sama, pričom každý rok sa jej narodí ďalší.
Vrcholom príbehu je príchod stého syna, Ruže, ktorý sa ako zázrakom rodí po sto rokoch od zjedenia semienok. Jeho rýchly rast a múdrosť naznačujú jeho výnimočný osud.
Ruža prevezme zodpovednosť za rodinu a pošle svojho otca hľadať nevesty pre svojich bratov. Toto poslanie, symbolizované železnými topánkami a palicou, poukazuje na náročnosť cesty a potrebu vytrvalosti.
Otec, po neúspešných pokusoch v smere západu slnka, nachádza šťastie na východe, kde stretáva muža so sto dcérami. Toto stretnutie je symbolom naplnenia túžby po potomstve a vytvorení nových rodinných väzieb.
Rozprávka zdôrazňuje, že aj keď sa rozprávka odohráva vo svete plnom magických prvkov, ako sú dlhovekosť, nadprirodzený rast a čarovné predmety, jej jadro spočíva v ľudských hodnotách: nádeji, vytrvalosti, zodpovednosti a láske.
Ako sa kvet stal symbolom lásky || Zložitá história červených ruží
Rozprávky sú univerzálnou súčasťou každej kultúry. Rôzne kultúry majú svoje vlastné verzie príbehov, ktoré odrážajú ich tradície a hodnoty.
Táto rozprávka nám pripomína, že aj v najťažších situáciách sa oplatí veriť v zázraky a nevzdávať sa svojich snov.
tags: #devatdesiatdevat #bratov #a #sty #ruza #tema