Dievča a zoznam mien inšpirovaných Hortenziou a dielom Babička

Hortenzia je meno latinského pôvodu, ktoré v preklade znamená „záhradná“. Hoci nie je v našich končinách veľmi populárne, nesie v sebe istú vitalitu a spojenie s prírodou. V literárnom kontexte sa s ním stretávame napríklad v diele „Babička“ od Boženy Němcovej, kde kontesa Hortenzia predstavuje chránenkyňu pani kňažnej. Okrem tohto mena existuje mnoho ďalších ženských mien, ktoré majú zaujímavý pôvod a význam, často spojený s vlastnosťami alebo prírodnými prvkami.

Zoznam ženských mien a ich pôvod

Adela - sebavedomá, francúzsky pôvod, „ušľachtilá bytosť, vznešená“.
Adriána - zvodná, latinský pôvod, „prichádzajúca od mora“.
Agáta - nepokojná, grécky pôvod, „láskavá, dobrá“.
Agnesa - starostlivá, grécky pôvod, „čistá“, „nevinná“. Na našom území sa vyskytuje málo.
Alana - rezervovaná, keltský pôvod, „súlad, svornosť“.
Alena - vie získať sympatie, variant gréckeho mena Helena („svetlo“) alebo skrátená podoba mena Magdaléna („pochádzajúca z palestínskeho mesta Magdaly“).
Alica - nikdy neváha, nejasný pôvod, pravdepodobne zo staronemeckého Adelheid („vznešená bytosť“).
Alojzia - má zmysel pre detail, staronemecký pôvod, „celá biela“.
Alžbeta - ľudská, hebrejský pôvod, novozákonné, „Bohu zasvätená“.
Amália - o všetko sa zaujíma, germánsky pôvod, „pracovitá“. Oslovujeme Amka, Amálka.
Anabela - sčítaná, vznikla spojením mien Anna a Bella/Sibyla alebo z latinského Amabel („hodná lásky“, „milá“, „ľúbezná“).
Andrea - grécky pôvod, „mužná, silná a odvážna“.
Anežka - zábavná, grécky pôvod, „čistá, nevinná“. Na Slovensku ojedinelé.
Angela aj Angelika - romantičky, latinský pôvod, „anjelská“.
Anna - hrdá, nedá sa ovplyvňovať, hebrejský pôvod, „milá“, „milostná“.
Anastázia - nepokojná, grécky pôvod, „vzkriesená“.
Antónia - ženský variant mena Anton (latinský Antonius, „popredný, vynikajúci“).
Aurélia - spontánna, latinský pôvod, „zlatá“. Oslovujeme Aura, Aurinka, Aurelka.
Barbora a Barbara - detinské, grécky pôvod, „cudzinky“.
Beáta - objektívna, latinský pôvod, „blažená, šťastná“.
Berta - vie čo chce, nemecký pôvod, „slávna“, „skvelá“.
Bibiána - rozvážna, latinský pôvod, „plná života“.
Blanka a Bianka - zmyselné, málo rozšírené, germánskeho pôvodu, „biela farba“ (symbol čistoty). Blanka prišla zo Španielska.
Blažena - odhodlaná, slovanský variant mena Beáta (latinský pôvod, „blažená“).
Bohdana - rada riskuje, slovanský pôvod, „dar Boží, daná Bohom“.
Bohumila - opatrná, slovanský pôvod, „milá bohu“.
Bohuslava - slovanské meno, „bohu sláva, oslavujúca boha“.
Božena - komplikovaná povaha, český pôvod, „bohom obdarená, blahoslavená“.
Božidara - inklinuje k umeniu, slovanský pôvod, „dar boží, Bohom daná“.
Branislava a Bronislava - rojčivé, slovanský pôvod, „bráň slávu“.
Brigita - trpezlivá, keltský pôvod, „mocná, silná“.
Cecília - pôsobivá, latinský pôvod, „krátkozraká, slepá“.
Dagmara - podnikavá, škandinávsky pôvod, „svetlá panna“.
Dana a Danica - láskavé, hebrejský pôvod (ako Daniela), „Boh je sudca“.
Daniela - hebrejský pôvod, „Boh je môj sudca“.
Darina - prekoná každú prekážku, juhoslovanský pôvod, „dar, darček“.
Dáša - odvážna, severský pôvod, „slávny deň“.
Denisa - váhavá, grécky pôvod, „zasvätená bohu vína, úrody a plodnosti Dionýzovi“.
Diana - sa nevzdáva, latinský pôvod, „božská“. Oslovujeme Dianka, Didi.
Dobromila - zahľadená do seba, slovanský pôvod, „milujúca dobro“.
Dominika - cieľavedomá, z latinského Dominicus, „pán“. Dokáže zachovať mlčanlivosť.
Dorota - vie sa dobre ovládať, grécke meno, „dar boží“. Oslovujeme Dorka, Dorotka, Dorinka.
Drahomíra - zdvorilá, slovanský pôvod, „komu je drahý mier“.
Drahoslava - vecná, slovanský pôvod, „drahá sláva“. Oslovujeme Drahuša, Drahuška.
Dušana - energická, južnoslovanský pôvod, „slávna duchom“.
Edita - vie jednať s ľuďmi, anglický pôvod, „bohatá, šťastná“.
Ela - strhujúca, odvodené od mena Helena (grécky pôvod, „svetlo“).
Elena a Helena - majú organizačné schopnosti, grécky pôvod, „svetlo“.
Eleonóra - priama, španielske meno (zrejme z arabského Elinnor, „boh je moje svetlo“). Na Slovensku sa neudomácnilo.
Eliška - vľúdna, hebrejský pôvod, variant Alžbety, „Bohu zasvätená“.
Elvíra - presná, španielsky pôvod, „vznešená“, „kňažná“.
Ema - empatická, nemecký pôvod, „veľká“, „silná“.
Emília - vrtká, latinský pôvod, „horlivá, usilovná“.
Erika - predvídavá, zo škandinávskeho Erich, „vážená vládkyňa“. Dosť uzavreté.
Estera - zdržanlivá, starozákonné, hebrejský pôvod, „hviezda“.
Etela - neúnavná, nemecký pôvod, „vznešená“.
Eugénia - vždy si určí presný cieľ, grécky pôvod, „urodzená“. U nás ojedinele.
Eva - hebrejsky pôvod, „tá, ktorá dáva život“. Prvá žena stvorená Bohom.
Filoména - neoblomná, grécky pôvod, „milovaná“.
Františka - nezaujatá, taliansky pôvod, „Francúzka“.
Gabriela - si zachováva rovnováhu, starozákonné, hebrejský pôvod, „boh je silný“.
Galina - má pevnú vôľu, pravdepodobne grécky („bezvetrie“) alebo latinský („sliepka“) pôvod.
Gertrúda - prirodzená, nemecký pôvod, „milá kopijníčka“.
Gizela - má vrodený zmysel pre krásu, nemecký pôvod, „šíp“, „strela“.
Hedviga - temperamentná, germánsky pôvod, „víťaziaca v boji“.
Henrieta - roztomilá, staronemecký pôvod, „vládca domu“. Oslovujeme Henrietka, Henka, Heňa.
Hermína - charizmatická, nemecký pôvod (od mena Herman, „bojovník“).
Hilda - cnostná, nemecký pôvod, „bojovníčka“.
Hortenzia - vitálna, latinský pôvod, „záhradná“.
Ida - v citovom živote je vlastnícka, nemecký pôvod, „žena činu“.
Ingrida - mlčanlivá, škandinávsky pôvod, „jazdkyňa chránená bohom Ingviom“.
Irena - nepozná strednú cestu, grécky pôvod, „mierumilovná“.
Irma - neodolateľná, nemecký pôvod, „veľká“, „silná“.
Ivana a Ivona - autoritatívne. Ivana zo slovanského Ján („boh je milostivý“). Ivona z francúzskeho pôvodu („vyzbrojená tisovým lukom“).
Ivica - dobrosrdečná, južnoslovanská podoba mena Ivana, „Boh je milostivý“.
Izabela - oduševnená, hebrejský pôvod, „bohom povýšená“.
Jana - rezolútna, hebrejský pôvod, „Boh je milostivý“.
Jarmila - zdržanlivá, slovanský pôvod, „milujúca jarosť“.
Jaroslava - vyznačuje sa pohotovými reakciami, slovanský pôvod, „slávna silou“.
Jela - žije intenzívne, odvodené od Heleny, „svetlo, pochodeň“.
Jolana - radšej sa vyjadruje skutkami, maďarský pôvod, „dobré dievča“. Oslovujeme Joli, Jolka, Jolanka.
Jozefína - zraniteľná, hebrejský pôvod, „Boh pridá, rozhojní“. Málo rozšírená.
Judita - chytrá, hebrejský pôvod, „hebrejka“.
Júlia a Juliána - vznešené. Júlia z rímskeho rodového mena („vlasatá“, „mladá“). Juliána z latinského pôvodu („patriaca rímskemu rodu Júliovcov“). Oslovujeme Julka, Julinka.
Justína - výrečná, odvodené od Justín (latinský pôvod, „patriaci Justovi“). Oslovujeme Justa, Justínka, Tina, Tinka.
Kamila - rýchla, odvodené od Kamil („chrámový sluha“).
Karolína - odvodené od Karol (nemecký pôvod, „muž“, vzniklo z neho slovo kráľ).
Katarína - prispôsobivá, grécky pôvod, „čistá“, „mravná“.
Klára - rozmarná, svätecké meno, latinský pôvod, „jasná, svetlá, slávna“. Oslovujeme Klárika, Klárka.
Klaudia - svedomitá, latinský pôvod, „chromá“, „krivá“.
Kornélia - svojhlavá, z rímskeho rodu „Cornelius“, „roh“.
Kristína - opatrná, grécky pôvod, „kresťanka“.
Kvetoslava - diskrétna, český pôvod, „sláviaca kvety“.
Ladislava - neposedná, odvodené od mena Ladislav.
Laura - citlivá na neúspech, latinský pôvod, „vavrínový strom“.
Lea - čestná, hebrejský pôvod, „antilopa“.
Lenka - pohodlná, bežne zaužívané meno.
Lesia a Lesana - neposedné. Lesia má ukrajinský pôvod (od Alexandry, „brániť“). Lesana je novšie slovenské meno (podľa rozprávkovej lesnej víly).
Liana - desí sa nezáväzného flirtu, skrátená podoba Juliány, „patriaca Júliovcom“.
Libuša - spoľahlivá, český pôvod, „ľúbená, milovaná, milá“.
Linda - impulzívna, pôvod neznámy. Oslovujeme Lindička, Linduška.
Lívia - sympatická, latinský pôvod, „modrastá“, „farba olova“.
Ľubica - nedôverčivá, srbský a chorvátsky pôvod, z prídavného mena „ľúba“.
Ľubomíra - kolegiálna, slovanský pôvod, „mierumilovná“. Oslovujeme Ľuba, Ľubka.
Ľuboslava - aktívna, novšie slovanské meno, „ľúbosť sláv“, „oslavuj“ a „ľúb slávu“.
Lucia - oslnivá, latinský pôvod, „svetlá, žiariaca“.
Ľudmila - nemá prispôsobivú povahu, slovanský pôvod, „ľudu milá“, „ľud milujúca“.
Lujza - túži po úspechu, francúzsky pôvod, k nám preniklo cez nemčinu.
Lýdia - ctižiadostivá, ojedinelé meno, grécky pôvod, „pochádzajúca z Lýdie, krajiny v Malej Ázii“.
Magdaléna - realizácia cieľov a osobný úspech je korením života, novozákonné, hebrejský pôvod, „pochádzajúca z palestínskeho mesta Magdaly“.
Malvína - spoločenská, nie celkom jasný pôvod.
Marcela - čestná, latinský pôvod, „malá bojovníčka“. Oslovujeme Marcelka, Macka.
Margaréta - krehká, orientálny pôvod, „perla“.
Margita - horlivá, orientálny pôvod, „perla“.
Mária - súcitná, hebrejský pôvod, „milovaná bohom“. Jedno z najbežnejších mien.
Marianna - mravná, z latinského Marianus, „patriaca rímskemu rodu Mariovcov“.
Marína - tvrdohlavá, latinský pôvod, „morská“. V súčasnosti menej časté.
Marta - výkonná, biblické, aramejský pôvod, „pani domu, starostlivá gazdinka“.
Martina - vyjadruje sa skutkami, latinský pôvod, „zasvätená rímskemu bohu vojny Martovi“, „bojovná“.
Matilda - „bojovníčka“, nemecký pôvod, „silná, udatná bojovníčka“.
Melánia - otvorená, grécky pôvod, „čierna, tmavá“.
Michaela - veľkorysá, hebrejský pôvod, „ako Boh“, „Bohu podobný“.
Milada - prezieravá, český pôvod, „mladá, milá“. Na Slovensku ojedinele.
Milena - má zmysel pre poéziu a krásu, slovanský pôvod, „milá, milovaná“.
Milica - smelá, južnoslovanské, „milá, milovaná“.
Miloslava - nezávislá, slovanský pôvod, „milujúca slávu“.
Milota - si chráni súkromie, slovanský pôvod, „milovaná“.
Miriama - nestrojená, starozákonné, hebrejský pôvod, „milovaná bohom“.
Miroslava - má postreh, slovanský pôvod, „mier slávi“.
Nadežda - vzdorná, ruský pôvod, „nádej“.
Natália - neskrotná, latinský pôvod, „dieťa Vianoc“.
Nataša - svojrázna, ruský pôvod.

Literárna inšpirácia: Babička Boženy Němcovej

Božena Němcová napísala svoje ikonické dielo „Babička“ v náročnom období svojho života, poznačenom smrťou syna Hynka, chorobami, chudobou a policajným sledovaním. Román začala písať koncom roka 1853 v Prahe a dokončila ho v lete 1854. Babička bola publikovaná v štyroch zošitoch v lete 1855.

Hlavné postavy a ich príbehy

Hlavnou postavou je babička (vlastným menom Magdaléna), ktorá prichádza k rodine svojej dcéry na Staré bielidlo. Stáva sa radkyňou susedom a nakoniec i pani kňažnej, ktorú spoločne s deťmi navštívi na zámku. Určuje poriadok domácnosti, pomáha a radí a teší sa prirodzenej autorite u všetkých osôb žijúcich v okolí, od detí až po pani kňažnú.

Barunka je najstaršia a najobľúbenejšia babičkina vnučka, predstavujúca čiastočne autobiografický obraz mladej Boženy Němcovej. Pani kňažná je dobrá a prívetivá šľachtičná, ktorá sa stará o svoju chovanicu Hortenziu. Babičku si váži a chová sa k nej ako k seberovnej.

Dielo obsahuje aj smutný príbeh bláznivej Viktorky, ktorá sa zamilovala do vojaka a z tragickej lásky sa pomiatla. Viktorka žije v lese a je vystavená živlom. Hana Šmahelová uviedla, že prostredníctvom Viktorkinho príbehu najsilnejšie preniká rozprávkovosť. Jej príbeh slúži ako morálny a didaktický prvok, ale aj ako estetický, obohacujúci text o romantickú poetiku.

Babičkin príchod a život na Starom bielidle

Babička prijíma dcérino pozvanie a prichádza na Staré bielidlo, kde žijú Proškovi, rodina jej dcéry. Všetci, vrátane detí (Barunka, Ján, Vilímek a Adelka) a dvoch veľkých psov (Sultán a Tyrl), ju netrpezlivo očakávajú. Keď príde, sú prekvapení jej oblečením, bielymi vlasmi, scvrknutými rukami a iba štyrmi zubami. Ihneď sa však s babičkou spriatelia.

Babička si okamžite vezme na starosť hospodárstvo. Začína pečením chleba a učí, aby ľudia mali úctu k Božiemu daru a žehnali chlieb zakaždým, keď niekto vezme do ruky cesto alebo vojde do kuchyne. Barunke vysvetlí, že dobrá gazdiná má byť šetrná a pre pierko má aj cez plot skočiť. Babička je tiež prekvapená najrôznejšími novotami, čalúneným a lesklým nábytkom alebo klavírom, preto sa radšej zdržiava vo svojej izbičke.

Skutečný osud Viktorky z románu Babička od Boženy Němcové

Babičkin všedný deň opisuje, ako v lete vstáva o štvrtej, v zime o piatej, povie požehnanie, pobozká krížik a asi hodinu pradie. Nasleduje popis jej nežného vzťahu k zvieratám: zvieratá (psy, ošípané, hovädzí dobytok, hydina atď.) ju majú radi a ona ich chráni proti týraniu. Akonáhle babička obstará zvieratá, ide prebudiť deti a potom buď ďalej pradie, alebo ide s deťmi na prechádzku a zbiera liečivé byliny, vďaka ktorým nepotrebuje lekára. V lese stretávajú bledú, rozstrapatenú, bláznivú Viktorku, ktorá žije v jaskyni a večer spieva pri splave.

Návšteva zámku a spomienky

Jedného dňa sa babička spoločne s deťmi vyberie na zámok. Cestou musia odháňať Adélkinu sliepku Čiernu a následne je čistota ich oblečenia ohrozovaná psami, pred ktorými ich zachráni otec Prošek. Prejdú okolo krčmy a zámockým parkom, kde nakŕmia ryby v tôni. V zámku ich slúžobníctvo pozdraví po nemecky a sú uvedení do predsiene. Babičke je ľúto, že musia šliapať po vzácnych kobercoch, keď prechádzajú do kňažninho kabinetu, kde ich milostivá pani očakáva. Pobozkajú pani kňažnej ruku a ona ich pobozká na čelo. V rozhovore ale babička prezradí, že by na zámku bývať nechcela, i keď je to tam ako v nebi, pretože tu nie je hospodárstvo a nemohla by pracovať.

Potom prichádza kontesa Hortenzia, kňažnina chránenka, a odvedie deti. Kňažná Zaháňská sa zatiaľ rozpráva s babičkou a prezerajú si portréty na stenách, kde visí okrem rodiny panej tiež ruský cár Alexander I., rakúsky cisár Jozef II. a pruský kráľ Friedrich Wilhelm II. Babička rozpráva, že jej manžel Jiří bojoval v pruskom pluku počas povstania v Poľsku, ale delová guľa mu odtrhla nohu a nakoniec zomrel. Babička sa potom živila výrobou huní, ale vadila jej nemecká reč v Nise a potom, čo musela utiecť pred povodňou, odmietla penziu z kráľovskej milosti a vrátila sa do Čiech. Pri návrate do domovskej chalúpky sa babička podľa svojho rozprávania stretla so starým, slepým psom, ktorého pätnásť rokov nevidela. V domovskom domčeku ju pohostili a nakoniec tiež spoznali. Žila spoločne s bratovou rodinou a opäť pracovala na huniach.

tags: #dievca #dna #zoznam #hortenzia