Divozel veľkokvetý: Majestátna bylina s bohatou históriou a liečivou silou

Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum Bertol) je dvojročná, mohutná bylina, ktorá dorastá do výšky 1-2 metrov a vytvára krásne žlté kvety. Tieto sýtožlté kvety sú nielen dekoratívne a majestátne, ale aj veľkým lákadlom pre včely. Kvitne od júna/júla do augusta/septembra, pričom zväzočky kvetov sa rozvíjajú postupne, čo zaručuje kvitnutie prakticky celé leto.

Botanický opis a pestovanie divozelu

Divozel veľkokvetý je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvorí ružicu prízemných listov, ktoré prezimujú. Tieto listy sú podlhovasto až obrátene vajcovité, končisté a hrubo vykrajované, z oboch strán žltoplstnaté a zbiehavé. V druhom roku vyženie hrubú, dutú, plstnatú stonku, ktorá môže dosiahnuť výšku až 200 cm. Stonka je mierne hranatá, husto sivo chlpatá a priama, niekedy v hornej časti málo rozkonárená. Listy byle sú sediace, striedavé, vajcovité, zahrotené, plstnaté a zbiehavé až k nasledujúcemu listu.

Veľké žlté voňavé kvety (priemer asi 35-50 mm, až 5 cm) sú usporiadané do zväzkov (po 2-5), ktoré tvoria koncový, 30-80 cm vysoký strapec (niekedy v dolnej časti rozkonárený). Kvety majú 5 plstnatých kališných lístkov, lievikovito tanierovitú, plstnatú, citrónovožltú korunu z piatich lístkov a 5 tyčiniek s oranžovými peľnicami. Tyčinky prirastajú ku korune (dve spodné sú dlhšie a holé a tri horné sú kratšie s bielo vlnatými nitkami, kolmo na nitku prirastajú oranžové peľnice). Celá byľ je sivo chlpatá, listy a kalich sú bielo plstnaté. Chĺpky sú stromčekovito rozkonárené. Plody sú dvojpuzdrové tobolky, koreň je vretenovitý. Divozel poskytuje med bledožltej farby a jeho kvety vo veľkom priťahujú opeľovače.

Latinský názov čeľade Scrophulariaceae (krtičníkovité), do ktorej divozel patrí, je odvodený od scrofula, čo bol starý názov pre chronicky zväčšené lymfatické uzliny. Vedecké pomenovanie rastlinného druhu verbascum pochádza zo skomoleného latinského barbascum a naráža na jeho plstnaté ochlpenie.

Pestovanie divozelu

Divozel veľkokvetý nie je náročný na pôdu. Vo voľnej prírode je udomácnený na chudobných a suchých pôdach, no nájdeme ho aj v čistom štrku. Obľubuje slnečné stanovištia a rastie aj pri cestách či na skalách. Semená divozelu sa vysievajú do bylinných záhrad od apríla do júna do sponu 60 x 60 cm. Semená sa nezakrývajú, pretože potrebujú ku klíčeniu dostatok svetla.

Pre pestovanie vo väčšom rozsahu sa odporúča vysievať už začiatkom apríla do debničiek, ktoré sa vložia do skleníka či pareniska. Výsev by mal byť riedky, aby rastlinky po vzídení nepadali. Jednotia sa na spon 30 × 30 milimetrov a neskôr sa môžu presadiť do pripravených rašelinových balíčkov, ktoré sa dajú do pareniska a na noc prikryjú rohožami kvôli nebezpečenstvu nočných mrazov. Podľa potreby sa zalievajú a prevzdušňujú. Sadenice sa pred vysadením otužujú tak, že okná na záhradnom skleníku sa otvoria aspoň na 5 až 8 dní. Výsadba sa vykonáva na čistý pozemok vo vzdialenosti 0,6 × 0,6 metra alebo 0,6 × 0,7 metra, aby vyrástli mohutné rastliny.

Zber a spracovanie divozelu

Predmetom zberu sú najmä kvety (Flos verbasci), ktoré sa trhajú ešte pred tým, ako sa vytvorí tobolka so semenami, vzhľadom k toxicite semien. Zbierajú sa len lupienky s tyčinkami bez kalicha. Zber sa realizuje za slnečného počasia v dopoludňajších hodinách, ako kvety postupne rozkvitajú. Nazbierané kvety sa nemajú stláčať a je potrebné ich rýchlo zapariť a sušiť pri maximálnej teplote do 40 stupňov Celzia, aby uschli za deň. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Droga je veľmi citlivá najmä na vlhko a svetlo.

Kvalita drogy sa hodnotí osobitným spôsobom: číselným údajom, ktorý sa uvádza v množstve označenom h. j. - hemolytické jednotky. Ide o údaj vyjadrujúci účinnosť v droge prítomných saponínov, ktorý sa laboratórne zisťuje biologickou metódou. Pri tom sa necháva pôsobiť odvar zo suchých kvetov na suspenziu červených hovädzích krviniek. Zistená hodnota zodpovedá počtu mililitrov suspenzie červených krviniek, ktoré hemolyzujú (rozpustia sa) odparom z jedného gramu saponínovej drogy.

Zriedkavým predmetom zberu sú listy, ktoré sa zbierajú zdravé a v čase kvitnutia rastliny. Sušia sa rýchlo na prehriatych a vzdušných povalách. Drogou je Folium verbasci.

Semená divozelu veľkokvetého sú jedovaté a mohli by spôsobiť otravu, preto sa zbierajú so zvýšenou opatrnosťou. Semeno zbierame tak, že vrchnú časť rastliny zrežeme a odložíme, pretože tam semeno nie je kvalitné ani zrelé. Z dvoch tretín odspodu zbierame celé semenice do papierových vriec (semeno je veľmi jemné). Zber začíname vtedy, keď je semeno už hnedé. Semenice odrezávame kosákom a ešte v ten deň rozložíme na papiere v sýpke, kde je prievan a sušíme ich našuchorené vo vrstve 30 až 40 centimetrov. Pri práci treba dávať pozor na oči a používať ochranné okuliare, lebo semeno vyletuje. Keď vám padne do očí, je veľmi nepríjemné, reže a páli. Vymlátime ho buď mláťačkou, alebo kombajnom. Pri mlátení treba použiť sitá s okrúhlymi otvormi a nastaviť obrátky stroja. Po výmlate semeno ovejeme a rozložíme ho na papier vo vrstve asi 30 - 40 centimetrov, aby doschlo. Každý deň ho obraciame (5 - 8 dní). Po vyschnutí semeno preosejeme sitami, čím odstránime úlomky, a dočistíme ho čistiacim strojom. Osivo po vyčistení naplníme do plátenných vrecúšok a uložíme na regály v suchej miestnosti.

Divozel v histórii a ľudovej tradícii

Divozel už oddávna spĺňal rôzne uplatnenia a patrí k najstarším liečivým rastlinám na Zemi. V rímskych časoch sa do jeho listov balili figy, aby zostali dlho čerstvé. Kvety sa používali na výrobu knôtov do sviečok a ešte než bola objavená bavlna, používali sa na výrobu knôtov práve pevné semenice divozela.

Niekoľko druhov tejto rastliny bolo známych už v antike. Starovekí Gréci ho nazývali flómos a jeho plstnaté listy rozrezávali a používali ako knôty do lámp. Ženy si listami potierali tvár, pretože na lícach zanechávali rumenec. Svoje miesto si našiel aj pri magických obradoch. Predkovia viacerých európskych národov považovali divozel za čarovnú ochrankyňu proti čarodejniciam a zlým duchom. V našich končinách sa mu hovorilo kráľovská svieca, a to jednak pre jeho krásu a majestátnosť, jednak preto, lebo sa pálil ako vosková sviečka alebo fakľa.

Grécky lekár Dioskorides (*40 - †90) predpisoval odvar z koreňa divozela naloženého do vína pri liečbe mokrého lišaja, čo je ochorenie, ktoré spôsobuje mokvavé vyrážky na krkoch koní. Kolonisti priviezli divozel so sebou do Severnej Ameriky, kde sa ho miestni obyvatelia rýchlo naučili využívať na liečbu kašľa, bronchitídy či astmy. Uplatnenie si našiel ako u eklektikov, ktorí kládli dôraz na prírodné liečivá, odpočinok na lôžku a parné kúpele, tak aj u homeopatov, ktorí zdôrazňovali používanie liečiv v malých dávkach, dbali na kvalitu stravy, hygienu a redukciu stresu.

Liečivé účinky a využitie divozelu

Hlavnou účinnou látkou, ktorú droga obsahuje, je žlté farbivo glykozidický saponín verbaskozid s najvyšším obsahom v čase plného kvetu. Divozel je predovšetkým známy pre svoje blahodarné účinky na dýchacie cesty. Vysoký obsah slizovitých látok predurčil divozel na liečenie priedušiek a pľúc. Uvoľňuje hlieny, čistí priedušky, je výborný pri kašli, chrapote, lieči zápal hrtana a zmierňuje dráždenie horných dýchacích ciest. Droga Flos verbasci slúži ako odhlieňovací a slizový prostriedok vhodný pri kašli a zápale priedušiek. Pôsobí blahodarne pri akútnej a chronickej bronchitíde, zápaloch sliznice hrdla, laryngitíde, bronchiálnej astme, tuberkulóznom a čiernom kašli aj pri zápale pľúc.

Divozel v modernej fytoterapii

V našich bylinkárňach a na eshopoch si môžete divozel kúpiť v podobe čajov, ako je Divozel veľkokvetý - sypaný čaj. Čajovina sa používa pri zápalových ochoreniach dýchacích ciest, pri chrípke a chorobách z prechladnutia. Divozel je tiež súčasťou ovocných čajov ako Splnené sny a Lapacho Sladké Vianoce. Divozel nájdete aj v Prieduškovom čaji, Pľúcnom čaji a Rakytníkovom čaji od českého bylinkára Valdemara Grešíka.

Divozel P54 si môžete zakúpiť aj v najúčinnejšej forme, a to v podobe tinktúry. Výluh z púčikov rastlín ovplyvňuje činnosť dojčenskej žľazy (thymus) a sleziny, pôsobí proti niektorým alergiám. Hlavne lieči dýchacie problémy, astmu a zápalové procesy v dýchacích cestách.

Do pozornosti dávame macerát Respiro T52 - vynikajúca zmes šiestich najlepších bylín na dýchacie cesty: bazy čiernej, divozelu, skorocelu kopijovitého, lipy, nechtíka lekárskeho a podbeľu lekárskeho. Je výborným pomocníkom pri nachladnutiach a chrípkach. Tlmí kŕče priedušiek a priedušníc. Podporuje vykašliavanie, má protibakteriálne účinky. Pomáha pri chorobách z prechladnutia - hlavne pri prechladnutí dýchacích a močových ciest, pri kašli. Používa sa aj pri rôznych zápalových procesoch v ušiach a očiach.

Z kvetov divozelu nájdete výborný Divozelový olej O6, ktorý má protizápalové a hojivé účinky. Môžeme ho použiť ako obklady na rany a bercové vredy. Prírodný kúpeľ Dýchacie cesty VK05 slúži na zlepšenie a regeneráciu dýchacieho ústrojenstva.

Divozel obsahuje aj liečivý elixír Wacholder od sv. Hildegardy, ktorý pomáha pri bronchiálnej astme a pri problémoch s prieduškami. Podľa sv. Hildegardy: „Keď sa zlé šťavy nemôžu vylúčiť cez mozog (nos) a ostanú ležať v prieduškách týchto ľudí, takže títo ľudia môžu len s veľkými ťažkosťami dýchať, potom pi z toho nie príliš veľa, nalačno počas dvoch alebo troch týždňov.“ Divozel nájdete aj v Prieduškovom sirupe od Valdemara Grešíka.

Zaujímavým produktom obsahujúcim divozel je Divozelový sirup (Kláštorná officína). Je vhodný na podporu vykašliavania, pri bronchitickej astme. Má protizápalové účinky, uvoľňuje kŕče a pôsobí močopudne. Lieči poruchy činnosti sleziny a pečene a reguluje menštruačný cyklus.

Tradičné recepty a použitie

• Čaj z kvetov: Na prípravu čaju potrebujeme lyžicu sušených kvetov, ktorú zalejeme šálkou vriacej vody a po 15-minútovom lúhovaní precedíme. Pijeme niekoľko ráz denne po jednej šálke. Čaj z kvetov zosilňuje slabú menštruáciu.
• Mlieko z divozela (pri chronickej bronchitíde): 50 gramov čerstvých alebo 20 gramov sušených kvetov prelejeme pollitrom vriaceho mlieka a v prikrytej nádobe necháme 10 minút lúhovať.
• Obklady: Zvonka môžeme veľké čerstvé listy divozela prikladať na rôzne bolestivé miesta a rany, opuchliny a povrchové vredy.
• Kloktadlo: Silný odvar z divozelu môžeme využiť ako kloktadlo.
• Prostriedok proti hemoroidom: Podľa starého receptu Pietra Andreu Mattioliho (*1501 - †1577) sa usušený koreň rastliny pomelie na prášok. 15 gramov prášku sa zmieša s jedným žĺtkom, pridá sa trocha oleja a primerané množstvo hladkej múky. Z cesta sa vyformujú malé koláčiky (asi 20 × 30 mm a hrubé 10 mm) a upečú sa.

Divozel sa používa na vredy predkolenia, pri hemoroidoch, na ťažko hojace sa rany, pri neuralgických poruchách, pri bolesti tvárových nervov a ucha.

Podobné druhy divozelu

Pre zber kvetných korún je rovnako povolený druh divozel sápovitý (divizna sápovitá - Verbascum phlomoides L.), ktorý je predchádzajúcemu druhu podobná dvojročná bylina s výškou vyše 2 m, žltkastoplstnatá, husto listnatá. Prízemné listy sú podlhovasto elipsovité, horné byľové sú srdcovito objímavé, vajcovité až kopijovité, vrúbkované, končisté, nezbiehavé. Kvety sú svetložlté s priemerom 33 - 55 mm a kvitne od júla do septembra.

Osobitné ľudové uplatnenie medzi divozelmi má divozel malokvetý (Verbascum thapsus L.), liečebne dnes už nepoužívaný. Príbuzné druhy, ktorých je u nás asi 10, majú kvetné koruny zväčša menšie, prípadne majú fialovo ochlpené tyčinky. S divozelom veľkokvetým si botanickí laici často zamieňajú v súčasnosti veľmi hľadanú pupalku dvojročnú (Oenothera biennis L.).

tags: #divozel #velkokvety #kupit

Populárne príspevky:

• prírodná podpora pre imunitu
• Domáce rastliny vhodné pre alergikov
• Tajomstvo čiernej ruže
• Ako pestovať astru alpínsku
• Liečivé účinky šalvie