Pestovanie hlivy ustricovej doma: Kompletný sprievodca

Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály a má priaznivé účinky na zdravie. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou. Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý.

Hliva ustricovitá je drevokazná huba, ktorej popularita stále rastie. Platia pre ňu všetky dietetické a liečivé vlastnosti popísané všeobecne u drevokazných húb. Hliva ustricovitá je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. Hliva ustricovitá je veľmi vhodná ku sterilizácii na kyslo so zeleninou a následne použiť do šalátov. Ak dostanete chuť na hlivu v ktoromkoľvek ročnom období, stačí len zájsť do obchodu. Dnes však nie je problém ani získať sadivo hlivy ustricovitej, preto si ju môžete vypestovať aj sami. Hliva rastie v prírode na dreve listnatých stromov. Preto ak vám v záhrade ostalo drevo z popílených listnáčov, môžete ho použiť na pestovanie hlivy, nemalo by však byť zrezané dlhšie ako pol roka.

Výber vhodného miesta

Miestnosť v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (je možné nahradiť umelým osvetlením) a mala by mať ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by mohli byť usadené spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice, či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), no v tom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie. Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.

Príprava substrátu

Hliva ustricová ako aj iné druhy hlivy rastú na širokom spektre organických materiálov (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpajú živiny. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože je tým ovplyvnená rýchlosť s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, akou získavajú živiny a akou vytvorí hliva plodnice. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať a preto je ju vhodné zmiešať napr.

Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca. 30 min. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.

Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti (ideálne v pripravenej kultivačnej miestnosti - viď vyššie) s vydenzifikovanými povrchmi, pretože inak by mohla všetka vaša doterajšia práca vyjsť nazmar. Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu). Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5% z objemu substrátu.

Naočkovanie a inkubácia

Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami, či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši.

Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.

Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková (Pleurotus pulmonarius) 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae), či hliva kráľovská (Pleurotus eryngii) 20 až 30 °C), vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou a dostatočné vetranie. Tip: Druh hlivy si môžete vyberať aj podľa jeho teplotných nárokov a ročného obdobia počas ktorého ich pestujete. Pre hlivu ustricovú je vhodnejšia jar a jeseň, zatiaľ čo teplomilnejším druhom bude viac vyhovovať leto.

Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca. 3. týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny a to je pre hubu signál aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.

Tvorba plodníc a zber

Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.

Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca. 9.

Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom.

Alternatívne metódy pestovania

Jedným z nich je pestovanie na čerstvých pňoch či narezaných klátoch (kmeňoch) listnatých drevín. Položíme ich na pôdu pod stromy. Menej náročné na postup je pestovanie hlivy v igelitovom balíku s hotovým naočkovaným substrátom. Postavíme ho na svetlé miesto s teplotou medzi 20 až 25 °C. V prvých týždňoch v balíku prerastá mycélium a až po nejakom čase sa objavia prvé plodnice. Substrát sa nemusí nijako zalievať, nesmie sa dokonca ani zasahovať do igelitu, balenie sa jednoducho ponecháva bez zmeny po celý čas pestovania. Plodnice zberáme, keď sa ich okraje mierne zatočia dovnútra, no ešte z nich nevypadávajú výtrusy.

Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 154 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách plus 2 až plus 10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní. Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch. Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra.

Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou spomínanej čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje hovoria, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníka je to mýtus.

Tipy pre úspešné pestovanie

Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak Vám niečo nevýjde na prvý krát, snažte sa analyzovať v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné, a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.

Plodnice vydržia v plastovej nádobe alebo v igelitovom vrecku v chladničke pri teplote 3 °C aj dva týždne. Hliva sa dá pestovať na slame a štiepkach studenou cestou či použitím vriacej vody - v tom prípade si slamu do igelitového vreca pripravíte sami. Tieto metódy zo 70. a 80. rokov minulého storočia sú však dnes trošku ťažkopádne, aj keď niektorým môžu stále vyhovovať. Známejším a jednoduchším spôsobom je pestovanie hlivy zo substrátu, ktorý je zlisovaný v igelite. Je tu však aj tretia možnosť - pestovanie hlivy na dreve.

Pri pestovaní hlivy na klatiku je písané, že sa majú navŕtať diery, vložiť do nich substrát, ponechať klátiky 2-3 mesiace v igelitovom vaku a následne zakopať v 1/3 do pôdy. Pri pestovaní na slame je potrebné slamu sterilizovať, aby sa zničili baktérie, spóry plesní a húb. Urobíte to tak, že do väčšieho hrnca vložíte slamu, zalejete vodou a hodinu varíte. Potom slamu nechajte vychladnúť. Druhá možnosť je, že slamu v nádobe prelejete vriacou vodou, po vychladnutí scedíte a ešte raz prelejte vriacou vodou, asi po hodine vodu zlejete a po vychladnutí na 20 až 25 ºC je slama pripravená na očkovanie.

Pri pestovaní hlivy v igelitovom balíku s hotovou sadbou zvládnete aj doma. Hliva je nízkokalorická. Obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín D, C a K, železo, draslík a fosfor. Hliva obsahuje množstvo liečivých látok, čo ju zaraďuje medzi prírodné lieky. Hliva ustricová obsahuje antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a zníženiu rizika vzniku rôznych chorôb, vrátane srdcových ochorení a rakoviny.

tags: #domace #pestovanie #hlivy

Populárne príspevky:

• Ochrana proti vtákom pomocou kvetináča
• Pestovanie Dracaena sanderiana
• originálne dekorácie v sklenených guľách
• Rýchle doručenie kvetov v Dolnom Kubíne
• Liečivá sila púpavy