Dominikánska republika: Pestovanie, história a prírodné krásy

Dominikánska republika je častým synonymom pre biely piesok, priezračné more a typickú karibskú atmosféru. Len máloktorá krajina na svete dokáže poskytnúť takú rozmanitosť - od rušných plážových rezortov až po pokojné horské dedinky. Pre mnohých je Dominikánska republika dokonalou kombináciou exotickej dovolenky s bohatou kultúrou a zaujímavou históriou.

Dominikánska republika sa rozkladá na dvoch tretinách ostrova Haiti, predtým Hispaniola, v Karibiku, ktorého západnú tretinu zaberá štát Haiti. Druhú časť ostrova Hispaniola zaberá Dominikánska republika. Jej brehy obmýva Atlantický oceán a Karibské more. Je známa najmä svojimi bielymi plážami, all inclusive rezortmi, cigarami a kvalitným rumom. Najvyšší vrch je Pico Duarte s nadmorskou výškou 3 101 metrov. Hlavné a najväčšie mesto je Santo Domingo na juhu krajiny. Úradný jazyk je španielčina, mena je dominikánske peso a najrozšírenejšie náboženstvo je kresťanstvo. V štáte žije približne desať miliónov obyvateľov, čo je po Kube a Haiti najväčší štát Karibiku z pohľadu populácie.

História a kultúra ostrova Hispaniola

História krajiny sa viaže na meno Krištofa Kolumba, ktorý ostrov objavil už koncom 15. storočia. Vďaka výhodnej polohe sa Dominikánska republika stala dôležitou kolóniou Španielov. Mnohé pamiatky z tohto obdobia sú dodnes zachované, najmä v hlavnom meste Santo Domingo, ktorého koloniálna zóna je zapísaná v zozname UNESCO.

Pôvodní Dominikánci boli Tainovia, ktorí obývali celý dnešný ostrov Haiti (starší názov Hispaniola). „Taíno“ v preklade znamená „dobrý“ alebo „ušľachtilý“, čo naozaj odrážalo ich životný štýl. Po objavení tejto oblasti Krištofom Kolumbom v roku 1492 však španielski osadníci zistili, že sa nestotožňujú so životným štýlom Taínov. Príchodom Krištofa Kolumba sa začala éra kolonizácie. Po objavení ostrova Krištofom Kolumbom v roku 1492 na ostrov priviezli Afričanov, ktorí slúžili ako otroci. Ich potomkovia dnes tvoria väčšinu obyvateľov štátu Haiti.

Na prelome 17. a 18. storočia sa ostrov rozdelil na základe dohody z Rijswijku medzi Francúzov a Španielov. Francúzi tiež chceli kus ostrova, pretože bol bohatý na cukor a kávu. Následne vznikol konflikt medzi Španielskom a Francúzskom, ktorého výsledkom bola dohoda z Rujswijku o rozdelení ostrova na dve časti. Východná (španielska) časť je pomenovaná ako Santo Domingo a západná (francúzska) Saint Domingue. Francúzi zem vykorisťovali, priviezli množstvo otrokov a chceli mať z tohto územia len čistého ekonomického producenta. Zničili pôdu agresívnym odlesnením a opakovaným pestovaním rovnakej plodiny rok za rokom. Španieli mali úplne iný prístup. Po založení kolónie zdecimovali miestne obyvateľstvo či už priamym masakrom alebo neúmyselným rozšírením chorôb. Nechceli ich vykorisťovať, tak ako to robili Francúzi. Namiesto toho šli hľadať zlato a cenné kovy do dnešného Peru a Mexika. To malo za následok, že sem nepriviezli veľa otrokov a samotná kolónia nebola veľmi zisková. Namiesto toho sa Španieli začali zžívať s miestnymi, tomu pomohla aj legalizovanie svadieb miestnych domorodcov s ľuďmi pochádzajúcimi z kolónií. Vládol tu relatívne stabilný ekonomický a politický systém, čo vo francúzskej časti chýbalo.

V Bazilejskej zmluve z roku 1795 postúpili Španieli kolóniu Francúzom. V roku 1809 však Francúzi vrátili východnú časť ostrova pod španielsku nadvládu. V roku 1822 haitský prezident Boyer prevzal východnú časť Hispanioly, zrušil otroctvo a začlenil Santo Domingo do Haitskej republiky. To znamená, že 22 rokov bola Dominikánska republika súčasťou Haitskej republiky. Koncom 30. rokov 19. storočia odbojová skupina La Trinitaria pod vedením Duartema zaútočila na haitskú armádu a 27. februára 1844 prevzala kontrolu nad východnými dvomi tretinami Hispanioly, pričom prijala názov La Republica Dominicana.

Už počas tohto obdobia bola Dominikánska republika fakticky nezávislá po dobu takmer 50 rokov, teda pred formálnym vyhlásením nezávislosti, po ňom nasledovala invázia haitských vojsk. Dominikánska republika nebola nikdy politicky príliš stabilnou zemou. Americká armáda okupovala územie od roku 1914 do roku 1924 a potom opäť v roku 1965. Dominikánskej republike vládlo i niekoľko diktátorov. V roku 1966 Američania odišli a prezidentom sa stal Balaguer. Pri moci bol 12 rokov. V roku 2000 sa stáva prezidentom Mejía v slobodných a spravodlivých voľbách. Aktuálne je ekonomika Dominikánskej republiky jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Latinskej Amerike. Kľúčovým pilierom je turizmus v oblastiach, ako napríklad Punta Cana alebo Santo Domingo.

Krištof Kolumbus - Objav Ameriky a čo sa stalo potom

Pestovanie plodín a poľnohospodárstvo

Hlavnou hospodárskou aktivitou Dominikánskej republiky je pestovanie tabaku a cukrovej trstiny. Okrem spoločnej histórie v počiatkoch pestovania kávy má Dominikánska republika s Haiti aj spoločné prírodné podmienky. Vysoká vlhkosť, optimálna teplota, vhodná nadmorská výška a na živiny bohatá pôda. Na Hispaniole nie je obdobie dažďov. Prísun bohatých dažďov je počas celého roka. Klímu navyše ovplyvňujú teplé oceánske prúdy a vetry. To spoločne vytvára neobyčajne dlhé produkčné obdobie takmer počas celého roka. Počasie však voči ostrovu nie je len prívetivé. Veľmi často je ostrov vystavený mohutným hurikánom.

Pestovanie kávy

Pestuje sa výhradne arabika z 90% varieta Typica. Ďalšie pestované variety sú Caturra, Bourbon, Catuai a Neuvo Mondo. Prevažná časť kávy je pestovaná na malých farmách, organicky bez použitia chemických prípravkov a v tieni vyšších rastlín (shadow growing). V krajine je šesť vládou vyčlenených regiónov: Cibao, Bani, Azua, Ocoa, Barahona a Juncalito. Santo Domingo, ako je dominikánska káva označovaná, je zaradená spolu s jamajskou, haitskou a portorickou kávou ako karibská káva.

Pestovanie tabaku a výroba cigár

Pestovanie tabaku kvitlo predovšetkým v priebehu 18. storočia, centrom tabakového priemyslu sa stalo Santiago de los Caballeros. Španielsko vykupovalo vo svojich amerických kolóniách všetku produkciu a politika štátneho tabakového monopolu sa pochopiteľne týkala i Hispanioly. Avšak na rozdiel od ostatných kolónií, ktoré boli plne pod španielskou nadvládou, časť Hispanioly patrila Francúzsku, a severozápadné pobrežie sa navyše stalo rajom pirátov a pašerákov, čo sťažovalo vynucovanie povinného predaja. Pestovatelia z oblasti Cibao napríklad radšej predávali tabak Francúzom alebo pašerákom za tržné ceny. Pestovatelia z Cibao iba veľmi zriedka odpredali Španielom aspoň požadované minimálne množstvo. Na druhej strane však tiež nikde samozrejme nevykazovali, koľko predali svojho tabaku ako kontraband, pretože obchodovaním s inou krajinou by porušovali zákon.

Produkcia tabaku v krajine za Trujillovho režimu veľmi utrpela a veci sa obrátili k lepšiemu až po diktátorovej smrti. V roku 1962 vznikol Instituto del Tabaco, kde sa pripravovali projekty profesionálnejšieho prístupu k pestovaniu. Boli vybrané najlepšie miestne tabakové odrody a doviezli sa i nové, z ktorých pravdepodobne najznámejšia bola Pitoto Cubano. Distribúciou vhodných semien vytvoril inštitút predpoklady k postupnému zlepšovaniu ako pestovania, tak aj spracovania tabaku v krajine.

V priebehu 18. a 19. storočia veľa obyvateľov odišlo na Kubu. So sebou si brali to, čo najviac potrebovali ku svojej obžive, niektorí teda i semená tabaku. Dominikánska republika je jediným miestom, kde sa z kubánskych semien podarilo vypestovať tabak odpovedajúcej kvality. Všeobecne sa dokonca usudzuje, že súčasný tabak je výsledkom čiastočného prirodzeného kríženia s dominikánskym tabakom, ktoré už prebiehalo postupne v priebehu posledných dvoch storočiach. Keď sa teda semená tohto tabaku po revolúcii vrátili do Dominikánskej republiky, našla tu obzvlášť vhodné podmienky pre pestovanie.

Dominikánska republika je v súčasnosti najväčším producentom cigár premium na svete. Cigary sa v krajine balia výhradne ručne. V roku 1996 vyviezli miestni výrobcovia 139 miliónov cigár premium iba do Spojených štátov, čo bolo viac než štyri nasledujúce krajiny dohromady a tvorilo 48 percent amerického dovozu týchto cigár. Zlaté časy výrobcom z Dominikánskej republiky nastali po uvalení embarga na všetky kubánske v Spojených štátoch. Najprv iba vzrástol dopyt po tabaku, ale s rastom ceny produkcie strojovo balených cigár v Štátoch nastala situácia, kedy ručne balené dominikánske cigary boli lacnejšie než strojová produkcia, a tak si cestu na trh postupne nachádzali i tamojšie výrobky. Niektoré dominikánske značky majú zhodné mená s kubánskymi. Medzi prvotriedne značky s nekubánskymi názvami patrí predovšetkým Arturo Fuente, Avo, Casa Blanca, Davidoff, Dunhill, Valdrych, Santa Damiana, Paul Garmirian, ale i ďalšie. Cigary z Dominikánskej republiky sa radia ku zďaleka najpopulárnejšiemu fajčivu v USA.

Až donedávna sa na ostrove pestoval iba tabak do náplne, zatiaľ čo krycie a viazacie listy sa dovážali z Kamerunu, Hondurasu, Brazílie, Mexika, Ekvádoru i zo Spojených štátov.

Pestovanie cukrovej trstiny a výroba rumu

Pestovanie cukrovej trstiny je ďalšou kľúčovou hospodárskou aktivitou. Haiťanov spoznáte na prvý pohľad. Na rozdiel od Dominikánca, ktorý má typickú kapučínovú farbu pleti, Haiťan je považovaný za najtmavšieho obyvateľa Karibiku. Tento rozdiel vychádza z histórie. Pôvodní Dominikánci boli Tainovia, ktorí obývali celý dnešný ostrov Haiti (starší názov Hispaniola). Až po objavení ostrova Krištofom Kolumbom v roku 1492 na ostrov priviezli Afričanov, ktorí slúžili ako otroci. Ich potomkovia dnes tvoria väčšinu obyvateľov štátu Haiti. Až do dnešného dňa ostala ťažká práca na Haiťanov, tá na poliach s cukrovou trstinou je jedna z nich. Nespočetné hodiny na priamom slnku, niekoľko ton cukrovej trstiny denne. A to všetko len za pár dolárov.

Sladká chuť cukrovej trstiny je dôvodom, prečo je tak žiadaná. Dužina cukrovej trstiny obsahuje maximálny objem vody, ktorá sa po stlačení mení na sladkú tekutinu, tzv. sladké zlato Dominikánskej republiky. Táto tekutina je základom pre výrobu kvalitného dominikánskeho rumu.

Plantáž cukrovej trstiny a Haiťania pri práci

Ovocie v Dominikánskej republike

Dominikánska republika je známa svojou rozmanitosťou ovocia. Takýto bohatý výber tropického ovocia je spôsobený jedinečným podnebím, ktoré uprednostňuje pestovanie rôznych plodín, navyše je v oblasti veľmi úrodná pôda. V Dominikánskej republike sa aktívne pestuje viac ako štyri desiatky rôznych druhov ovocia. Nižšie uvádzame niektoré z nich:

Banány (Platany): Najlacnejšie a najobľúbenejšie ovocie. Zastúpené sú aj červené a zelené exempláre. Tie posledné sa nedajú jesť surové, ale celkom úspešne sa používajú ako prísada do tradičných prvých chodov a príloh. Často sa platany vyprážajú a pripravuje sa z nich ovocné pyré s prídavkom cibule. Tieto plody sú aj celosezónne.
Ananásy: Známe svojou neuveriteľnou sladkosťou a šťavnatosťou, takže dužina ovocia sa prakticky topí v ústach. Obľúbenosť ananásov poskytuje okrem vysokej chuti aj ich jedinečné chemické zloženie, ktoré je obohatené o veľké množstvo vitamínov. Pri výbere ananásov by sa mali uprednostňovať najmenšie dominikánske ovocie.
Papája (Lechosa): Toto ovocie má v Dominikánskej republike viacero mien. Niektorí obyvatelia to nazývajú španielskym spôsobom - "lechosa", čo možno preložiť ako "mlieko". Tento názov nedostalo ovocie náhodou, ale vďaka tomu, že vo vnútri ovocia je biela šťava, ktorá má vizuálnu podobnosť s mliečnym výrobkom. Ovocie sa považuje za veľmi užitočné, pretože prispieva k prirodzenému čisteniu tela, odstraňovaniu škodlivých zlúčenín a normalizácii funkcie trávenia. Pri kúpe papáje by ste mali venovať pozornosť farbe šupky - zrelé ovocie by malo byť nevyhnutne jasne oranžové.
Rajčiaky (Paradise Apples): Majú vonkajšiu podobnosť s paradajkami. Môžu byť nájdené v rôznych farbách, od obvyklej červenej až po oranžovú. No sú tu aj zásadné rozdiely - veď paradajky sú u nás zelenina a v Dominikánskej republike sa ovocie zaraďuje medzi ovocie, preto sa používajú ako suroviny na výrobu lahodných a voňavých džemov.
Čerešne/Čerešne: Veľmi zaujímavá kultúra, ktorá má vonkajšiu podobnosť s pre nás obvyklými čerešňami a čerešňami.
Marakuja (Chinola, Granadilla): Plodina je vinič, ktorý môže dorásť až do dĺžky desať metrov, a kvety, ktoré sa neskôr stanú lahodnými plodmi, sú uznávané ako jedny z najkrajších, aké sa kedy našli vo voľnej prírode. Plody samotné nie sú obdarené veľkou atraktivitou, no vo vnútri nevzhľadnej zelenožltej šupky sa nachádza veľmi chutná a voňavá dužina, ktorá je bohatá na vitamíny, okrem toho sa plody používajú pri liečbe astmy.
Avokádo: Dominikánske ovocie vyniká veľkou veľkosťou a jemnou dužinou. Má omladzujúci účinok vďaka obsahu vitamínu E, navyše zaradenie ovocia do jedálnička pomáha normalizovať krvný tlak a posilňovať cievy.
Kokosové mlieko: Je ťažké si predstaviť tropickú krajinu, kde nemôžete ochutnať kokosové mlieko. Dominikánska republika nie je výnimkou.
Tamarind: Zaujímavé strukovinové ovocie z čeľade bôbovitých. Takáto rastlina je zároveň korením aj ovocnou plodinou. Zrelé plody obsahujú veľké množstvo semien, spočiatku kyslých, ale počas dozrievania získavajú sladkú chuť. Užívanie tamaridu priaznivo pôsobí na trávenie, znižovanie hladiny cholesterolu v krvi a plodu sa odporúča aj na posilnenie zdravia žien.
Acerola: Plody tejto kultúry sú červené, dužina sa považuje za jedlú. Ovocie je bohaté na kyselinu askorbovú.
Sapote: Veľké plody s hnedastou zamatovou šupkou a oranžovou dužinou vo vnútri. Takéto ovocie sa niekedy označuje ako „smotanové jablko“.
Guanabana: Veľké zelené ovocie, ktorého škrupina obsahuje veľa tŕňov. Buničina kultúry je veľmi príjemná a sladká. Nízkokalorické exotické ovocie s množstvom životne dôležitých stopových prvkov a vitamínov.
Nispero: Vysoká chuťová kvalita určuje popularitu nispera. Okrem toho je účinný ako súčasť diéty na chudnutie.
Guava: Plody tejto kultúry majú vynikajúce organoleptické vlastnosti. Ovocie je bohaté na kyselinu askorbovú. Zrelá guava sa zvyčajne zbiera na jar.
Karambola (Starfruit): Názov sa prekladá ako „hviezdne ovocie“. Je to kvôli podobnosti plodu v tvare s päťcípou hviezdou. Pri výbere karamboly na regáloch stojí za zváženie dozreté ovocie by nemalo byť zelené, ale žlté.
Noni: V niektorých prípadoch sa tropické ovocie nazýva „noni“. Obľúbenosť vzácneho ovocia je spôsobená jeho vlastnosťami pôsobiť ako prírodný antioxidant.

Výber tropického ovocia na dominikánskom trhu

Cestovný ruch a atrakcie

Dominikánska republika je pre mnohé cestovateľov odpočinkovou destináciou, ktorá je vyhlásená bielymi piesočnými plážami. Na tomto karibskom ostrove je pritom k videniu oveľa viac.

Hlavné mestá a turistické regióny

Santo Domingo: Hlavné mesto krajiny, kde moderné budovy kontrastujú s historickou koloniálnou zónou. Je to prvé „európske“ mesto v Novom svete. S týmto prvenstvom šlo ruka v ruke niekoľko ďalších, ako sú prvá univerzita, prvá nemocnica a prvé pevnosti na americkom kontinente. Španieli využívali toto mesto hlavne ako základňu pre ďalšie výpravy. Najznámejšia lokalita a zároveň centrum mesta, dnes nazývaná „Zona colonial“ je od roku 1990 súčasťou UNESCO. Táto štvrť sa vyznačuje bohatým nočným životom, množstvom reštaurácií a kaviarničiek. Na pobreží mora je jedna z prvých pevností Fortaleza Ozama. Pevnosti boli dôležité, pretože aj iné krajiny si chceli ukrojiť zo zámorského bohatstva. Ďalším monumentom je Alcazar de Colón, ktorý bol domovom koloniálneho správcu ostrova. V centre mesta si prídu na svoje aj gastronadšenci. Nachádzajú sa tu hneď dve fabriky na výrobu cigár. Za najfotografovanejšie miesto celého Santo Domingo je suverénne prírodný skvost Parque Los Tres Ojos. Rozhodne nesmiete vynechať Faro a Colon. Je to majestátny maják postavený k 500 výročiu objavenia Ameriky a zároveň miestom posledného odpočinku Krištofa Kolumba. Dominikánci, ale odmietajú exhumáciu a DNA testy. Samozrejme mesto sa nezaseklo v 16. storočí a naďalej sa rozvíja a ponúka aj modernejšie zákutia. V južnej časti mesta na pobreží zas nájdete Akvárium, kde môžete obdivovať širokú škálu morských živočíchov.
Punta Cana - Bávaro: Synonymum pre luxusné all-inclusive rezorty. Najznámejšie letovisko s vychýrenými plážami, kde nájdete vyžitie od golfu až po vodné športy. Najznámejšia a najslávnejšia pláž Bavaro ponúka množstvo hotelov, reštaurácií a obchodov, ale tiež blízkosť golfových ihrísk a nákupných možností. Zabaviť sa môžete v množstve podnikov, od reštaurácií po diskotéky, vrátane kultového nočného klubu Coco Bongo s brilantnou hudobnou a audiovizuálnou šou. Punta Cana je dnes sídlom hotelov najlepších hotelových sietí a okrem tropickej prírody, nádherných pláží si tu dosýta užijete aj vodné športy, wellness, golf a rôzne atrakcie.
Puerto Plata a Cabarete: Severné pobrežie s dlhými piesočnatými plážami, vhodné pre milovníkov windsurfingu a kitesurfingu. Za návštevu stojí aj lanovka vedúca na horu Isabel de Torres. Neďaleko mesta Puerto Plata na severe krajiny sa nachádza prírodná rezervácia Damajagua. Jedná sa o geologickú propadlinu, ve které voda vytvořila několik kilometrů dlouhý kaňon s vodopády. Celkem 27 kaskád padá do přírodních jezírek hlubokých přibližně sedm metrů. Vstup do rezervace je povolen pouze za doprovodu zkušeného průvodce. Dobrodružství začíná poté, co vystoupáte k poslednímu vodopádu, odkud se naskýtá úžasný pohled na deštný prales a okolní hory. Pak už si jen budete užívat proplouvání průzračnou řekou, vzrušující skoky do vody a plavání pod vodními stěnami.
La Romana a Bayahibe: Ideálna brána k ostrovu Saona, ktorého prírodné krásy vám učarujú. Oblasť je obľúbená najmä medzi golfistami a fanúšikmi prírodných parkov.
Poloostrov Samaná: Nezabudnuteľný zážitok ponúka pozorovanie veľrýb (najmä v období od januára do marca), prechádzky dažďovými pralesmi a výlet k vodopádu El Limón. Záliv Samaná sa nachádza na severovýchodnom pobreží Dominikánskej republiky. Je obklopený polostrovom Samaná, ktorý sa tiahne smerom na sever a je známy svojou krásnou prírodou a plážami.

Prírodné krásy a národné parky

Dominikánska republika je preslávená svojimi plážami, ktoré možno právom zaradiť k najkrajším v Karibiku. Playa Bávaro v Punta Cane je azda najznámejšia - kilometre bieleho piesku, kokosové palmy a tyrkysové more. Za klenot mnohí považujú aj Playa Rincón na polostrove Samaná či Playa Dorada pri Puerto Plate.

Okrem relaxu na pláži tu nájdete aj bohatú prírodu.

Národný park Los Haitises: Najbohatšou biodiverzitou v celom Karibiku. Je domovom viac než 100 druhov tropických vtákov a množstva endemitov. Od Punta Cana je vzdialený cca 2,5 hod. cesty autom. Najlepším spôsobom, ako preskúmať jeho krásy, je nasadnúť na loďku a plávať pomedzi mangrovníky do zátoky San Lorenzo.
Montaňa Redonda: Známka vyhliadka s dych berúcim 360º výhľadom. Môžete si tu oddýchnuť na hojdačkách a kochať sa pohľadom na Atlantik a sladkovodné lagúny alebo vyskúšať adrenalínový Zipline ponad džungľu.
Prírodná rezervácia Ojos Indigenas (Domorodé oči): Len 500 m od Punta Cana. Názov odkazuje na unikátne sladkovodné jazierka v tejto oblasti. V niektorých z nich sa dá kúpať, v iných dominuje tropický život ako korytnačky, kraby a krevety. Oči majte na stopkách, pretože určite naďabíte na rôzne jaštery, leguány či nádherné motýle a orchidey.
Ostrovy Catalina a Saona: Panenské ostrovy ponúkajú nádherné nedotknuté pláže s kokosovými palmami a koralovými útesmi. Vy sa tu môžete okúpať v prírodnom morskom bazéne a pri troche šťastia naďabíte aj na krásne morské hviezdice. Keďže na vzduchu okamžite hynú, je zakázané ich vyberať, ale uloviť si môžete aspoň krásne fotografie. Na nádhernom ostrove Saona sa natáčal aj kultový film Modrá lagúna.
Vodopád El Limón: Nachádza sa na polostrove Samana a je vysoký 40 m.
Záliv Samaná: Vráskavce dlhoplutvé v zálive Samaná patria k top zážitkom Dominikánskej republiky. Stovky vráskavcov dlhoplutvých v tomto období migrujú zo severného Atlantiku do chránených plytkých útesov a teplých vôd zálivu, aby sa tu párili a porodili mláďatá. Okrem svojho typického “spevu” sa prejavujú aj výskokmi z vody do vzduchu a hlasným hromovým tlieskaním plutvami. Toto veľkolepé predstavenie je jedným z najkrajších zážitkov, ktoré má Dominikánska republika pre svojich návštevníkov v zásobe.
Valle de Constanza: V pohoří Cordillera Central, ktorému se díky mírnému klimatu a charakteru alpské krajiny jinak přezdívá Dominikánské Švýcarsko. Trek na její vrchol je možné podniknout pouze s průvodcem a je třeba si vyhradit dva až čtyři dny. Z místní fauny a flory lze pozorovat např. papoušky, datly, sokoly Guaraguao, hutie, hady a pavouky. Centrální pohoří je rájem pro milovníky treků, cyklistiky, paraglidingu, projížďek na koních i ke hraní golfu. Pramení zde celkem dvanáct řek, které Dominikánskou republiku zásobují 90 % čisté vody a nabízejí skvělé podmínky pro rafting, sjezd na kánoi či pneumatice a slaňování. V nadmořské výšce 1000 m n.m.
Orlí zátoka (Bahía de las Águilas): Desetikilometrová osamělá pláž v národním parku Jaragua, jedna z nejkrásnějších v Karibiku. Nenajdeme tu žádné restaurace ani hotely. Tamější korálové útesy skýtají bohatý podmořský život.
Jazero Enriquillo: Najväčšie slané jazero Karibiku (350 km2) a súčasne najnižší karibský bod (40 m pod úrovňou mora). Šírka jazera sa mení a v priemere sa pohybuje medzi pätnástimi a dvadsiatimi kilometrami. Na jazere sa rozkladajú tri ostrovy.

Dominikánska fauna a flóra

Dominikánska republika ako ostrov, teda odtrhnutá od rozsiahlej pevniny, nemá vo svojej živočíšnej ríši väčšie zvieratá. V Karibiku sa všeobecne vyskytuje minimum cicavcov. Tie, ktoré bežne uvidíte, ako sú domáce zvieratá, prasatá, kone alebo kanci, sem boli dovezené z Európy. Dnes na ostrove žije viac dovezených než pôvodných druhov.

Čo sa týka pôvodných druhov vtáctva, je situácia opačná. Je tu viac ako 200 druhov pôvodných operencov, z ktorých niektoré druhy sú práve tu oveľa krajšie ako v iných kútoch sveta. Okrem domácich sa tu zdržiavajú i zimujúci vtáci zo Severnej Ameriky. K endemickým druhom patrí napríklad kukučka, ktorá je typická červenou farbou očí alebo sova hrabavá, ktorá má oči žlté a operenie hnedé s bielymi škvrnami. Zaujímavý je aj sokol pestrý. Ten má zase nad zobákom prúžok pripomínajúci fúzy. Pri migrácii zahalia kŕdle sokolov celé nebo.

Medzi vzácne cicavce, ktoré tu stále ešte môžete vidieť, patrí solenodon a hutia. Vyzerajú trochu ako krysy, ožívajú v noci a žijú prevažne v jaskyniach. V súčasnej dobe sú oba na pokraji vyhynutia. Obojživelníky a plazy sa vyskytujú zriedkavo, častejšie je možné vidieť jašterice a jašterov. K nim patrí napríklad dnes už ohrozený leguán nosorožčí alebo leguán Ricordov. Vyskytujú sa na suchších miestach, kde rastú kaktusy a tŕnisté kry. Možno vás prekvapí, že na ostrove sa mimoriadne darí americkým druhom krokodílov. Ak navštívite Dominikánsku republiku počas zimy, môžete napríklad na polostrove Samaná vidieť veľryby hrbaté s mladými v ich prirodzenom prostredí. Verte, že to stojí za to! V tunajších vodách majú domov tiež morské korytnačky, vrátane doteraz najväčšej doteraz žijúcej kožatky veľkej alebo korytnačky zelenej, u ktorých rozhodne neplatí, že korytnačky musia byť pomalé. Tieto korytnačie pretekárky môžu plávať rýchlosťou až 32 km/h! Ani to ich ale často nezachráni pred rybármi. Ich mäso je totiž najlepšie pre prípravu korytnačej polievky.

V Dominikánskej republike nájdete miesta, kde nikdy neprší, ale aj také, kde dážď ani na deň neutíchne. Najmä v nížinách, ale tiež na svahoch sa vyskytuje subtropický les, bujne zelený porast s množstvom exotických druhov stromov a rastlín. Zo stromov prevažujú kokosové palmy, mahagón, céder, divoká oliva, mangrové porasty a ďalšie. V horských oblastiach prevládajú palmy, borovice, paprade a stovky druhov orchideí.

Zvieratá a rastliny Dominikánskej republiky

tags: #dominikanska #republika #pestovanie