Drieň obyčajný: Všestranná rastlina s bohatou históriou a výživnými plodmi
Drieň obyčajný (lat. Cornus mas), známy aj ako svíb obyčajný, je druh z rodu drieň, patriaci do čeľade drieňovité. Táto rastlina, ktorá dorastá do výšky 2 až 6 metrov, má širokú a nepravidelnú korunu. Pre svoje okrasné vlastnosti, výživné plody a nenáročnosť sa teší čoraz väčšej obľube v záhradách aj v ovocinárstve. Jeho rozšírenie siaha od strednej a južnej Európy až po Malú Áziu a Kaukaz.
Drieň obyčajný má dlhú históriu využitia, siaha až do čias Kyjevskej Rusi, kde bol pestovaný v kláštorných záhradách a šľachtou. V ľudovom liečiteľstve sa tradične využívali jeho plody, listy, ale najmä kôra. V súčasnosti sa okrem priameho konzumu plodov využíva aj na výrobu sirupov, kompótov, džemov či destilátov.
Charakteristika a pestovanie
Drieň obyčajný je známy svojim skorým kvitnutím, ktoré nastáva v marci, ešte pred rozvinutím listov. Kvety sú žltej farby a usporiadané v guľovitých zhlukoch, čím poskytujú cenný zdroj nektáru pre opeľovače.
Plodom je kôstkovica, ktorá je elipsovitá alebo súdkovitá, kyslastá a červenej farby, hoci existujú aj odrody so žltými plodmi. Plody dozrievajú od augusta do polovice septembra a sú bohaté na vitamín C, minerálne látky a antioxidanty.
Výsadba a tvarovanie
Mladé sadenice drieňa sa vysádzajú na jeseň, aby využili zimnú vlahu na zakorenenie. Drieň je možné pestovať vo forme kra alebo stromčeka. Pri pestovaní v tvare kra sa ponecháva päť až šesť výhonkov tvoriacich základ guľovitého až pyramidálneho tvaru. Pre stromčekový tvar sa ponecháva jeden hlavný výhonok ako kmeň, na ktorom sa vo výške 0,5 až 0,7 metra vytvorí koruna zo štyroch až piatich výhonkov.
Rez a starostlivosť
Výchovné rezy na dopestovanie požadovaného tvaru sa vykonávajú na jar pred začiatkom vegetácie. Rezanie mladých výhonkov sa odporúča vo februári. Ďalšie skracovanie letorastov sa vykonáva koncom júla alebo v auguste. Drieň dobre znáša rez a je vhodný aj na pestovanie v živom plote, kde však plody bývajú menšie.
Drieň obyčajný je mimoriadne odolný voči mrazom, vďaka čomu sa dobre pestuje v rôznych klimatických podmienkach, vrátane chránených polôh do výšky 600 metrov nad morom. Vyžaduje neutrálne až zásadité, priepustné pôdy s dostatkom vápnika. Pri dlhších obdobiach sucha je vhodné rastliny doplniť závlahou.
Odrody a úrodnosť
Na Slovensku aj v zahraničí bolo vyšľachtených množstvo odrôd drieňa s vysokou kvalitou plodov a pravidelnou úrodou. Medzi známe zahraničné odrody patria napríklad rakúska ‘Jolico’, bulharské ‘Kazanlak’, ‘Pancherevo’ či ukrajinské odrody ako ‘Elegantnyj’ alebo ‘Nikolka’. Na Slovensku boli vyšľachtené odrody ako ‘Devín’ a ‘Titus’.
Množstvo úrody z jedného kra vo veku 10 až 15 rokov sa pohybuje v rozmedzí 20 až 36 kilogramov. Prvé významné úrody možno očakávať v treťom a štvrtom roku po výsadbe. Prednosťou drieňa sú vysoké a pravidelné úrody pestované ekologickým spôsobom bez potreby chemickej ochrany.
Výživová hodnota a využitie plodov
Plody drieňa obyčajného sú nutrične hodnotné a prospešné pre zdravie. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu C (60-85 mg/100 g), železa, horčíka, fosforu, draslíka, pektínov a antokyánov. Vďaka tomu majú široké využitie v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve.
Plody sa konzumujú priamo, sušené, alebo sa z nich vyrábajú sirupy, kompóty, džemy, lekváre, nálevy či destiláty. Skladovať sa dajú aj v olivovom oleji. Vďaka svojej chuti a vzhľadu pripomínajú olivy a nachádzajú uplatnenie pri príprave rôznych kulinárskych špecialít.
Šťava z plodov je prospešná pre diabetikov, zatiaľ čo kôra a korene sa využívali na znižovanie horúčky. Drieň má tiež významnú ekologickú úlohu, poskytuje skorú pašu pre opeľovače a je vhodný na krajinné úpravy a ekologické systémy.