Orchidey v Súľovských vrchoch: Skryté poklady slovenskej prírody

Súľovské vrchy neoplývajú iba malebnými scenériami skalných brál a vežičiek, ale aj bohatstvom vzácnej flóry a fauny.

Slovenské hory v sebe ukrývajú drobné poklady, o ktorých mnohí ani len netušia, že sa u nich vyskytujú. Sú nimi divorastúce orchidey a práve Strážovské a Súľovské vrchy sa môžu pýšiť jednou z najvyšších druhových rozmanitostí v Strednej Európe. Len málokto tuší, že Súľovské vrchy ukrývajú jeden z najvzácnejších botanických klenotov Slovenska. Pod ikonickými skalnými vežami sa tu rozprestiera množstvo doliniek a jedna z nich vyniká mimoriadnou druhovou pestrosťou orchideí.

Mapa Súľovských vrchov s vyznačenými lokalitami výskytu orchideí

Ešte v polovici minulého storočia sem prichádzali botanici z celého Československa obdivovať krásne rozkvitnuté lúky. Za tento klenot môžeme vďačiť našim predkom, ktorí obrábali svoje políčka, ručne kosili a hrabali seno, pásli dobytok na strmých svahoch, úpätiach a hrebeňoch hôr. Aj keď majú tieto rastliny veľmi špecifické nároky na svoj rast, predsa ich bolo toľko, že ich ľudia trhali do kytíc.

V súčasnosti však mnohé druhy patria medzi vzácne, chránené, kriticky ohrozené a v niektorých oblastiach dokonca vyhynuli. Pôvab orchideí privábil mnohých, ktorí sa im venujú celý život a všetci poukazujú na klesajúcu tendenciu početnosti populácií a lokalít výskytu.

Ohrozenie a obnova orchideových biotopov

Orchideové biotopy, chudobné pasienky na plytkých presychavých pôdach, boli totiž v prevažnej miere opustené a zarástli drevinami. Tento stav chceme čo najviac zmeniť a mozaikovito, s ponechaním solitérnych stromov, sme vyčistili prvé časti územia. Ovečkám sa očividne na obnovených plochách páči. Obnova pasienkových biotopov v Súľove prebieha aj vďaka projektu LIFE Endemic PANALP.

Pred a po odstránení náletových drevín. Išlo prevažne o borovice, mladé buky a liesky. O posledné zvyšky tejto jedinečnej krásy sa dnes našťastie starajú ochranári zo Správy CHKO Strážovské vrchy. Každé dva roky tu prebieha ručné kosenie a hrabanie sena.

Porovnanie plochy pred a po obnove - odstránenie náletových drevín

Aby sme pomohli odvrátiť postupný zánik lokality, v rámci projektu LIFE Endemic PANALP sme po dohode s vlastníkom vyčistili od náletových drevín a presvetlili 4 000 m² najvzácnejších plôšok s orchideami. Biomasu sme prácne zhromaždili na kopy a časť z nej poslúžila ako palivo pre miestnych obyvateľov. Aby nedošlo k opätovnému zarasteniu, rozšírenú lokalitu samozrejme budeme spoločne so štátnymi ochranármi naďalej kosiť a hrabať.

Naše združenie sa snaží aj za pomoci projektu LIFE endemic PANALP obnoviť a rozšíriť vhodné biotopy a navrátiť zvieratá do voľnej krajiny aj do málo výnosných pôd. Odstraňujeme náletové dreviny, nepôvodné druhy, kosíme, budujeme oplôtky a podporujeme miestnych poľnohospodárov a mladých nádejných gazdov. Hlavným cieľom však je, aby naše výsledky boli inšpiráciou pre ostatných, ktorí sa začnú viac zaujímať o svoje okolie a budú sa vo veci angažovať z vlastného presvedčenia.

Významné lokality a vybrané druhy orchideí

Významnou lokalitou s výskytom vzácnejších druhov orchideí je Dolina Čierneho potoka. K výhľadom na Súľovské skaly patria aj pasúce sa ovečky. Avšak, tie sa dnes pasú prevažne na druhovo relatívne chudobných pasienkoch, ktoré vznikli zatrávnením bývalej ornej pôdy. Zbytky „starých“ druhovo pestrejších pasienkov s orchideami po okrajoch zarastajú náletovými drevinami, ako všade na Slovensku.

Vybrané druhy osídľujúce dolinku pri Súľove: vstavačovec Fuchsov Soóov, hmyzovník Holubyho, päťprstnica voňavá a vstavač vojenský. Žiaľ, tak ako na mnohých iných častiach našej krajiny, aj tu došlo v posledných desaťročiach k nepriaznivým zmenám. Takmer všetky druhy orchideí tu postupne ustupujú, výnimku tvoria len štyri z nich, ktoré sú viazané na lesné prostredie. Každý z týchto krehkých druhov čelí svojim vlastným výzvam, no spája ich niekoľko spoločných problémov: rozmach chatovej výstavby, nevhodná výsadba drevín, zarastanie lúk a zhusťovanie stromového zápoja v blízkych lesoch. Orchidey sú tu doslova zatláčané do kútov, ich slnkom zaliate biotopy sú zredukované iba na úzky pás, ktorý možno zmerať pravítkom. V niektorých rokoch dokonca niektoré druhy vôbec nevykvitnú.

Rod Epipactis - kruštík

Na Slovensku rastie asi dvadsať druhov kruštíkov. Pokiaľ určovať vstavačovce je náročné, tak správne určiť niektoré kruštíky je pre laika prakticky nemožné. Nekrížia sa síce tak veľmi medzi sebou ako vstavačovce, ale rozdiely v stavbe kvetu nie sú často voľným okom viditeľné. Najmä na detaily stavby stĺpika a pysku je nutná dobrá lupa a hlavne vedomosti a skúsenosti. Variabilita vo farbe, počte listov a výške je veľmi veľká. Navyše väčšina je sfarbená nenápadne do zelena a pozornosti turistu tým často uniknú. Niektoré kruštiky sú schopné kvitnúť kleistogamicky - to znamená, že sa počas kvitnutia vôbec neotvoria a v uzavretom kvete sa samé opelia.

Kruštík drobnolistý kvitne ako prvý z našich kruštíkov. Nie je až taký zriedkavý, ako nenápadný. Rastlina je veľmi útla s drobnými listami i kvetmi, ale zato pekne vonia. Rastie predovšetkým v listnatých lesoch, ale aj v ihličnatých. Kvitne máj - júl.
Kruštík močiarny je jediný z našich kruštíkov, ktorý rastie mimo lesa a je to náš najozdobnejší kruštík. Rastie na vlhkých lúkach, mokradiach, okrajoch rašelinísk, na slatinách, od nížin do podhorského až horského stupňa. Kvitne od júna do augusta.
Kruštík tmavočervený je ľahko poznateľný podľa purpurovo červených kvetov. Rastie v listnatých, ale aj ihličnatých lesoch, skalnatých stráňach, lesných lemoch, od pahorkatín do horského stupňa. Kvitne od mája do júla. Rastie často aj popri turistických chodníkoch.
Kruštík širokolistý je najbežnejší z našich kruštíkov. Často sa však kríži s inými kruštíkmi a aj samotný druh je veľmi variabilný, čo sťažuje identifikáciu. Je najhojnejší nielen z našich kruštíkov, ale je to jedna z najbežnejších orchideí vôbec. Stretávame sa s ním v listnatých i ihličnatých lesoch, lesných lemoch i popri lesných cestách. Kvitne od júna do augusta.

Rod Gymnadenia - päťprstnica

U nás z rodu Gymnadenia rastú tri druhy.

Päťprstnica obyčajná je krásna ozdobná rastlina, ktorá dorastá do výšky 55 cm. Turisti sa s touto orchideou môžu stretnúť dosť často. Rastie na suchých aj vlhkých lúkach, pasienkoch, krovinách, v presvetlených lesoch od nížin do alpínskeho stupňa. Kvitne od mája často až do augusta. Je variabilná v sýtosti farby ružovofialových kvetov, v hustote kvetov i výške. Zážitkom je prejsť sa lúkou s desiatkami vysokých päťprstníc.
Päťprstnica hustokvetá je ešte atraktívnejšia ako predchádzajúci druh, no je zriedkavá. Dorastá až do jedného metra a súkvetie ružovofialových kvetov je veľmi husté. Rastie na veľmi vlhkých miestach, na rašeliniskách a prameniskách od pahorkatín do podhoria. Kvitne od júna do augusta. Upúta už z diaľky.
Päťprstnica voňavá oproti predchádzajúcim to je útla rastlina dorastajúca približne do 20 - 30 cm. Má drobné ružové až bledočervené kvietky s krátkou ostrohou, ktoré však nádherne voňajú. Rastie prevažne v podhorskom a horskom stupni na skeletnatých pôdach.

Rod Orchis - vstaváč

Na Slovensku z tohto rodu rastie päť druhov. V minulosti boli hľuzám vstavačov pripisované liečebné účinky, podľa povery, že časti rastlín (aj zvierat), majú účinok na ten orgán, na ktorý sa podobajú. Hľuzy vstavačov sa podobajú na mužské semenníky, preto boli vykopávané zberačmi. Na Blízkom východe sú doteraz zbierané a ponúkané napríklad v čajovniach, ako čaj na potenciu. Barbarský a hlúpy zvyk, ktorý sa navyše ani nezakladá na pravde.

Vstavač mužský poznačený je veľmi ozdobná a nápadná orchidea. Dorastá do výšky okolo 50 cm a jej červenoružové súkvetie vidieť z diaľky. Na báze stonky i listov sú hnedočervené bodky. Okvetné lístky sú dlho končisté, na konci vyhrnuté, pysk je trojlaločný, prostredný lalok čeveno bodkovaný. Rastie na kosných lúkach, pasienkoch, krovinách, lesných lemoch, od pahorkatín do subalpínskeho stupňa. Kvitne máj - jún. Častejší je v severných oblastiach Slovenska, kde ho môžeme vidieť aj z turistického chodníka. Zážitkom je prejsť lokalitou, kde rastie niekoľko desiatok týchto krásavcov.
Vstavač vojenský je ozdobná orchidea teplých, výslnných stanovíšť, ktorá vonia po kumaríne. Okvetné lístky sú z vonkajšej strany belavé a sú sklonené do uzavretej prilby. Z vnútornej stany sú fialkasto čiarkované. Pysk je trojlaločný, pričom bočné laloky sú krátke a čiarkovité. Stredný lalok je dlhší, rozoklaný, v strede s krátkym zubom. Stred laloku je biely s fialovými chĺpkatými bodkami. Rastie na výslnných lúkach, stráňach, lesných lemoch i okrajoch krovín. Kvitne od mája do júna. Častejší je v južných oblastiach, kde sa s ním môžu stretnúť aj turisti.
Vstavač bledý je naša najskôr kvitnúca orchidea a jediný z našich vstavačov, ktorý kvitne na žlto. Listy má nápadne lesklé, v bohatej prízemnej ružici. Bledožlté okvetné lístky sú sklonené do neuzavretej prilby, pysk býva o niečo tmavší a dlhší ako okvetné lístky. Pysk je trojlaločný, ale niekedy takmer nedelený. Rastie v svetlých lesoch, krovinách, na okrajoch lesov a pasienkov, od nížin do horského stupňa. Kvitne apríl - máj.
Vstavač purpurový je ozdobná orchidea teplejších oblastí. Lesklé listy rastú v prízemnej ružici. Kvety sú pomerne veľké a súkvetie husté. Tmavo hnedopurpurové okvetné lístky tvoria prilbu. Pysk je hlboko trojlaločný a je širší ako dlhší. Pysk je bledý s fialkastými okrajmi a chumáčikmi fialkastých chĺpkov. Rastie na krovinatých stráňach, okrajoch lesov, v riedkych lesoch, pasienkoch, od nížin po pahorkatiny. Kvitne koncom apríla a v máji.
Vstavač Spitzelov, najvzácnejší vstavač slovenskej flóry, objavený v roku 1988. Lesklé listy sú v redšej prízemnej ružici. Súkvetie málokveté, riedke, ale kvety pomerne veľké. Bočné okvetné lístky sú odstávajúce, ostatné sklonené do prilby. Lístky sú olivovo zelené s červenými bodkami, pysk je trojlaločný, ružovo až purpurovočervený / purpurovo škvrnitý. U nás rastie na niekoľkých mikrolokalitách v horskom stupni, v bukových lesoch v Lúčanskej časti Malej Fatry. Kvitne v období máj až jún.

Ako pestovať orchidey bez zalievania a orchidey kvitnú všetky 4 ročné obdobia

Orchidey sú klenoty našej flóry a určite potešia oko každého turistu, keď na potulkách prírodou na ne natrafí. Ako bolo povedané v úvode i pri jednotlivých druhoch, väčšina z nich je však veľmi ohrozená a zaradená do Červenej knihy ohrozených rastlín Slovenska. Preto aj my turisti by sme mali prispievať k ich ochrane. Možno aj tým, že si budeme viac všímať, kam kladieme nohy, netrhať kvety a upozorňovať ostatných, že do kytíc patria kvety zo záhradiek a z kvetinárstiev a nie z voľnej prírody. Tie sú tu pre nás, pre všetkých a nie pre súkromné potešenie! Ale taktiež zapojiť sa do ochranárskych aktivít, či už brigádnicky alebo upozorňovaním botanikov na lokality orchideí, ktoré ste náhodou objavili a taktiež upozorňovaním na nešváry, ktoré sa dejú v našich lesoch, ale i lúkach či pasienkoch. Veď všetci chceme, aby naša príroda pestrá a nudných zelených trávnikov je predsa dosť všade okolo našich domov i sídlisk.

tags: #orchidea #v #sulovske #vrchy