Drieň obyčajný: nenáročný ker s bohatými plodmi plnými vitamínov

Drieň obyčajný (Cornus mas) je okrasná rastlina vzpriameného až previsnutého vzrastu, ktorá zaujme žltohnedými letorastmi, tmavým drevom, krásnymi zelenožltými až žltými kvetmi a lesklými opadavými listami. Na jeseň spestrí záhradu červeným olistením.

V posledných rokoch sa čoraz častejšie využíva ako ovocná rastlina, a to vďaka svojim nutrične hodnotným jedlým plodom.

Výskyt a rozšírenie

Vo voľnej prírode dorastá drieň obyčajný do výšky dvoch až šiestich metrov. Väčšina rastlín z čeľade drieňovité (Cornaceae) je rozšírená v oblasti strednej a južnej Európy, západnej Ukrajiny, Malej Ázie, Kaukazu i Moldavska. V miernom pásme severnej pologule je rozšírených približne 40 druhov drieňa. Divorastúce rastliny drieňa obyčajného sa vyskytujú vo voľnej prírode najmä v oblasti hornej Nitry, Dolných Vesteníc, Nitrice, Novák, Zemianskych Kostolian, ale aj Nového Mesta nad Váhom, Revúcej a v iných lokalitách južného Slovenska.

V parkoch rastú aj okrasné driene/svíby ako napríklad svíb biely (C. alba), svíb krvavý (C. sanquinea) a iné. Z ovocinárskeho hľadiska je však zaujímavý práve drieň obyčajný.

Pestovanie drieňa obyčajného

Drieň sa v záhrade pestuje pre široké využitie plodov, a to vo forme kra alebo v tvare stromu. Mladé sadenice drieňa sa vysádzajú na jeseň kvôli využitiu zimnej vlahy, vďaka ktorej rastliny pred začiatkom vegetácie dobre zakorenia. Drieň obyčajný je nenáročný na pestovanie a patrí medzi úrodou vďačné kry.

Voľba stanovišťa a pôdy

Drieň sa zaraďuje medzi teplomilné ovocné dreviny s vápenatými pôdami. Najlepšie jej vyhovujú neutrálne alebo mierne zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné a juhozápadné svahy. Znáša aj suchšie podmienky, pretože má hlboké korene a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Viac vlahy potrebuje len v období dozrievania, ktoré v závislosti od ročného obdobia trvá od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorná v dreve aj v kvete. Môže sa úspešne pestovať až do nadmorskej výšky 600 m. Chladné polohy, najmä tie s častými hmlami, jej príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie alebo čiastočné zatienenie. Prednosťou drieňa je vysoká odolnosť proti zimným i jarným mrazom. Drienky kvitnú skoro v marci, ešte pred vytvorením listovej plochy. Z týchto dôvodov sa dobre pestujú v nízkych, stredných i vo vyšších chránených polohách i na juhozápadných svahoch do výšky aj 600 metrov nad morom. Drieň obyčajný vyžaduje neutrálne až zásadité priepustné pôdy s dostatkom vápnika. Nemá vysoké nároky na pôdu. V kvalitných piesočnatohlinitých a hlinitých pôdach s dostatkom humusu a základných živín vrátane dusíka, fosforu, draslíka a vápnika majú rastliny dobré podmienky pre rast koreňov a vývoj nadzemnej časti.

Starostlivosť a rez

Počas teplých letných dní a nedostatku zrážok treba dodať vodu doplnkovou závlahou, aby bola pôda v oblasti koreňov vlhká. Pri dozrievaní plodov je potrebná dostatočná zálievka.

Driene rez nevyžadujú, ale je možné robiť tvarovací rez. Výchovné rezy na dopestovanie požadovaného tvaru sa vykonávajú na jar pred začiatkom vegetácie. Pri pestovaní drieňa vo forme kra ponechajte od zeme päť až šesť výhonkov, ktoré tvoria základ guľovitého až pyramidálneho tvaru rastliny. Pre dopestovanie kmenného tvaru stromčeka ponechajte len jeden výhonok, ktorý bude tvoriť základ budúceho kmeňa. Na tomto kmeni vo výške 0,5 až 0,7 m od zeme ponechajte štyri až päť výhonkov, ktoré budú tvoriť základ priestrannej a vzdušnej koruny. Mladé výhonky režte pred začiatkom vegetácie vo februári zimným rezom. Ďalšie skracovanie letorastov je vhodné podľa prírastkov koncom júla, prípadne neskorým letným rezom v auguste. Drieň obyčajný je všestranný ker či strom, ktorý môže dorásť až do výšky 7 metrov, v závislosti od podmienok pestovania. Pri výsadbe kríka sa ponecháva 3 - 5 hlavných konárov, ktoré sa skracujú približne o tretinu až polovicu. Rez sa opakuje počas prvých troch rokov pestovania. Pri výsadbe štepeného stromu sa môže pestovať koruna s terminálnou korunou alebo bez nej (dutá koruna) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň vytvára na ročnom poraste, ktorého produkcia je prirodzene stačí, ak sa prerezaním iba odľahčí krík alebo koruna.

Opeľovanie a odrody

Driene sú čiastočne samoopelivé, ale pre kvalitnú úrodu a veľké plody je vhodné mať opeľovača v podobe inej odrody. Krížovo opeľované stromy potrebujú a budú produkovať ovocie až po opeľovaní z inej odrody alebo druhov stromov. Ovocné stromy sú zriedkakedy opeľované vetrom. Namiesto toho sa spoliehajú na hmyz, ktorý prenáša peľ zo stromu na strom. Väčšina ovocných stromov vysadených v domácej záhrade má dostatok voľne žijúceho hmyzu, napríklad včely medonosnej. Pri nákupe ovocných stromov do vašej záhrady zvážte potreby opeľovania stromu predtým, ako si ho prinesiete domov. Mnoho stromov vyžaduje inú odrodu v blízkosti. Dokonca aj stromy, ktoré sú samoopelivé často produkujú viac ovocia, ak sú krížovo opeľované navzájom rovnakou odrodou.

Pre záhradkárov sa ponúkajú rôzne cudzoopelivé odrody, ako napríklad rakúska odroda ‘Jolico’‚ ‘Lutea‘ i samoopelivé bulharské odrody ‘Kazanlak’, ‘Pancherevo’, ‘Shan’, ‘Shumen’. Na trhu sú dostupné odrody s veľkými plodmi, ktoré vznikli na Ukrajine, ako sú odrody ‘Elegantnyj’, ‘Nikolka’, ‘Jantarnyj’, ‘Julius’, ‘Originalnyj’, ‘Vydubeckij’, ‘Yelena’ a iné. Medzi najžiadanejšie žltoplodé selekcie patrí drieň obyčajný 'Alosza', ktorý je veľmi cenená skorá odroda z ukrajinskej šľachtiteľskej školy. Je to vitálny, rozložitý ker alebo menší strom, ktorý v dospelosti dosahuje výšku okolo 3 až 4 metrov. Drieň veľkoplodý, ukrajinská odroda YEVGENIA, má výbornú chuť a veľké červené plody s hmotnosťou až do 6-8g. Množstvo úrody z jedného kra sa pohybuje v rozmedzí 20 až 36 kilogramov pri kroch vo veku 10 až 15 rokov. Kry začínajú prinášať prvé významné úrody v treťom a štvrtom roku po výsadbe. Odroda YEVGENIA je veľmi úrodná, jeden dospelý strom môže priniesť až 50-70kg plodov. Úrodu môžeme očakávať už v prvom roku po výsade.

Okrem zahraničných odrôd sú na Slovensku dostupné odrody, ktoré boli vyšľachtené vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach a riadne overené v našich klimatických podmienkach. Odrody drieňov vyšľachtených na Slovensku majú vysokú kvalitu plodov a dosahujú vysoké a pravidelné úrody. Všetky tieto odrody sú odolné proti chorobám a škodcom a nepotrebujú chemickú ochranu.

Plody drieňa: bohatstvo vitamínov a využitie

Drieň obyčajný poskytuje nutrične hodnotné a pre zdravie užitočné jedlé plody červenej, tmavočervenej, červenooranžovej i žltej farby (‘Lutea’, ‘Jantarnyj’). Plodom je kôstkovica elipsovitého i hruškovitého tvaru, typickej sladkokyslej až kyslej drienkovej chuti. Plody sú dlhé 25 až 35 mm. Kôstka v plode je eliptická, na konci špicatá s dĺžkou 11 až 15 mm. Dužina je červená až tmavočervená pri červených odrodách, s vysokým obsahom minerálnych látok - železa, horčíka, fosforu, draslíka, pektínov, antokyánov, vitamínov A, B₂ a 60 až 85 mg/100 g vitamínu C. Plody po dozretí neopadávajú, dozrievajú od polovice septembra. Plody podľa odrôd dozrievajú od prvej dekády augusta až do polovice septembra. Zberajú sa ručne alebo striasaním. Plody tvarom a veľkosťou v plnej tmavočervenej farbe pripomínajú olivy a majú predpoklad na širšie využitie v gastronómii pri príprave lukratívnych jedál v kombinácii s olivovým olejom. Ovocie drieňa je ideálne na priamy konzum, obsahuje veľa vitamínov, minerálov, antokyánových farbív a polyfenolov.

Využitie plodov v kuchyni

Plody drieňa sa využívajú predovšetkým na priamy konzum. Pri vysokej úrode ich môžete použiť na výrobu sirupov, kompótov, džemov, lekvárov, sladkokyslých nálevov i destilátov. Skladovať sa dajú aj v olivovom oleji, v ktorom získajú výbornú chuť. Je možné ich aj zavárať, vyrábať šťavy, džemy, alebo likéry. V juhozápadnej Európe sa plody s obľubou spracúvajú na kompóty a konzervy. Kulinársky zaujímavé je použitie trniek v kompótoch zmiešaných s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Ovocie sa tiež konzervuje sušením alebo mrazením. Sušená mletá dužina sa tiež používa na posypanie pečeného mäsa. Zo sušených kríkov sa pripravuje lahodný čaj podobný šípkovému. Z plodov sa vyrába aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Plody sa môžu nakladať do alkoholu alebo sa z nich vyrába víno či pálenka. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolových látok obsahuje ovocie vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré majú vplyv na jeho želírovacie vlastnosti. Logicky sa už po stáročia používa na prípravu marmelád, želé a kompótov.

Liečivé účinky drieňa

V ľudovom liečiteľstve sa kríky stále odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, najmä pri črevných problémoch, a to akútnych (napríklad pri hnačke a kŕčoch v bruchu) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. V tomto smere sú užitočné všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene alebo výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody sa môžu používať pri črevných ochoreniach. Lieky z listov, kvetov a plodov sa môžu používať na liečbu tráviacich problémov, anémie, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá koncentrovaná šťava získaná z plodov sa používa pri liečbe cukrovky. Koncentrovaná šťava sa v tradičnej medicíne používa aj na liečbu kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú užitočné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív.

tags: #drien #obycajna #inzercia

Populárne príspevky:

• Liečivé účinky ibišteka krvavého
• Symbolika kvetov a meno Katarína
• Pestovanie begónií pre krásny domov
• Návod na kreslenie ponikleca
• Kytica do krištáľovej vázy