Drieň veľkoplodý: Rozmnožovanie, pestovanie a úžitok

Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus), je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj na Slovensku. Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Drieň veľkoplodý, známy aj ako Cornus mas, je nenáročná a odolná drevina, ktorá sa vďaka svojim úžitkovým a okrasným vlastnostiam teší obľube v záhradách. Táto rastlina, ktorá sa dožíva aj viac ako 200 rokov, má dlhú históriu využitia, siahajúcu až do doby bronzovej, kedy sa jej pevné drevo používalo na výrobu rukovätí mečov. Archeologické nálezy odhalili semená drieňa staré 5000 rokov, čo svedčí o jeho dlhodobej prítomnosti v ľudskej kultúre. Drieň obyčajný sa na Slovensku pestoval už niekoľko stoviek rokov dozadu. Postupne sa jeho pestovanie rozšírilo do celej Európy a aj na iné kontinenty.

Charakteristika a pestovanie drieňa

Drieň je veľmi atraktívna rastlina. Patrí medzi vôbec prvé kvitnúce dreviny, kvitne dokonca ešte pred olistením, záhradu preto veľmi skoro na jar zdobí bohatou násadou žltých kvetov. V priebehu vegetácie vyniká krásnou sýtou farbou listov, ktoré v letnom období dopĺňajú strapčeky lesklých červených plodov. V jesennom období zas drieň zaujme do purpurova sa sfarbujúcimi listami.

Nároky na pestovanie

Driene sú nenáročné rastliny, ktoré preferujú priame slnko, no veľmi dobre sa im darí aj v polotieni (minimálne 6 hodín svetla denne). Ideálne je stanovište na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. Neznáša tiež zatienenie ani polotieň. Vyhovuje mu skôr závetrie. Drieň je teplomilná ovocná drevina, ktorá preferuje vápenaté pôdy s neutrálnym alebo slabo alkalickým pH. Najviac mu vyhovujú slnečné, otvorené polohy, najmä južné svahy. Dobre rastie aj v bežných záhradných či ťažších ilovitých pôdach. Pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná, pričom by mala zostať stále mierne vlhká, ale nie podmáčaná. Dôležité je dbať na dostatočnú vlahu aj počas zimy. Jeho pomerne hustý koreňový systém mu umožňuje efektívne využívať pôdnu vlahu a zároveň viaže pôdu, čím predchádza erózii. Znáša aj suchšie podmienky vďaka hlbokému koreňovému systému, no v období dozrievania plodov (od augusta do septembra) potrebuje viac vlahy.

Väčšina druhov drieňa je mrazuvzdorná a celkovo odolná voči nepriaznivým podmienkam. Je plne mrazuodolný v dreve aj kvete, do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly mu príliš nevyhovujú. Odolnosť voči chorobám a škodcom je tiež vysoká, pričom výnimočne sa môžu objaviť vošky, proti ktorým sa neodporúča používať chemické postreky.

Hnojenie a mulčovanie

Pokiaľ drieň posadíte do dostatočne výživnej pôdy, hnojenie je absolútne nepotrebné. V pôdach chudobných na živiny mu môžete pomôcť záhradným kompostom. Je vyslovene „alergický“ na umelé - priemyselné hnojivá. Aj v tomto prípade je veľmi užitočné mulčovanie organickým materiálom (tráva, lístie, burina), priamo okolo jeho kmeňa. Mulč zadrží vlhkosť v pôde, ochráni korene pred prehriatím a zabráni rastu buriny. Drieň je síce nenáročný na údržbu, ale má jednu slabosť - plytký koreňový systém.

Výsadba a rez

Na optimálny rast a úrodu sa odporúča v záhradkách vysádzať drieň v dvojiciach odrôd ako súčasť ovocnej alebo okrasnej výsadby. Vynikne aj v živých plotoch. Najvhodnejšou dobou na výsadbu je jeseň alebo skorá jar. Optimálny spon pre výsadbu je 5 m x 5 m až 6 m x 5 m, pre maximálny výnos sa odporúča sadiť stromy 4 metre od seba. Pôdu pred vysádzaním dôkladne skypríme a zapracujeme organické hnojivo v dávke 4 - 5 kg na štvorcový meter. Drieň je samoopelivá (jednodomá) rastlina, preto ju môžete pestovať aj ako jednotlivca.

Rez drieňa je dôležitý pre jeho tvarovanie a podporu rastu. Najvýhodnejším pestovateľským tvarom je kmienok s výškou do 80 cm. Po výchovnom reze a zapestovaní koruny sa rez obmedzuje na minimum, zameriava sa len na odstraňovanie poškodených a najstarších konárov. Pri výsadbe kríka sa ponecháva 3-5 hlavných vetiev, ktoré sa zakrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Tento rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepovanca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako u jadrovín alebo kôstkovín. Keďže drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva najmä v presvetľovaní kríka alebo koruny. Pri klasickom pestovaní ako solitér alebo menší živý plot v záhrade je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez, ktorý zahustí ker a podporí jeho zdravie a rast. Rez sa robí skoro na jar (vo februári) alebo koncom augusta. Počas leta alebo jesene sa odstraňujú poškodené a vyschnuté časti, ako aj bočné výhonky na kmeni.

Rast a plodnosť

Kríky a stromčeky drieňa rastú pomerne pomaly po celý život, ročne pribudne asi 10 centimetrov. To z neho robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý nevyžaduje neustále zastrihávanie počas sezóny. Na hustý porast poskytujúci súkromie si však treba počkať. Drieň začína plodiť najskôr v desiatom roku života, dožíva sa až 200 rokov, čo z neho robí dlhodobú investíciu pre záhradu. Na jednom drieni s dobrou rodivosťou môžete rátať s 35 - 50 kilogramami plodov ročne. Drieň kvitne veľmi skoro na jar, už v priebehu februára až začiatkom marca. Celá rastlina aj kvety sú mrazuvzdorné, preto ho môžete pestovať tiež v chladnejších alebo vyššie položených oblastiach (až do 600 metrov nad morom).

Rozmnožovanie drieňa

Existuje niekoľko spôsobov rozmnožovania drieňa:

Zo semien: Klíčenie a rast sadenice sú veľmi pomalé. Semená klíčia až na druhý rok po zasadení, pretože musia prejsť stratifikáciou (premrznutím). Semenáče nemusia zdediť vlastnosti rodičovskej rastliny. Semenáče začínajú rodiť o 5 až 6 rokov.
Drevitými či bylinnými odrezkami: Toto je častejší a efektívnejší spôsob rozmnožovania. Mladé výhonky alebo polo-drevnaté odrezky sa odoberajú v júni až júli a vkladajú do vody alebo priamo do zeme. Celý proces urýchlite použitím stimulátora rastu koreňov.
Vrúbľovaním: Ide o spoľahlivú metódu, ktorá si však vyžaduje záhradnícke zručnosti. Odrezky sa odoberajú v júni až júli. Vrúbľovanie umožňuje získať plody skôr, približne o 3-4 roky.
Odkopkami: Táto metóda je považovaná za najistejšiu. V priebehu mája až júna je potrebné k mladým výhonkom, ktoré vyrastajú v spodnej časti kmeňa materskej rastliny, prihrnúť zeminu. V októbri už bývajú výhonky zakorenené.

Pri pestovaní zo semien je dôležité uvedomiť si, že ide o extrémne pomalý proces, a na dospelý strom či krík si počkáte veľmi dlho. Vegetatívne rozmnožovanie je preto často preferované. Pre rýchlejšie získanie plodov je výhodnejšie zakúpiť už predpestované sadenice alebo vzrastlejšiu drevinu, pretože svíby začínajú plodiť najskôr v desiatom roku.

Štepenie stromov (vrúbľovanie za kôru a kopuláciou)

Druhy a odrody drieňa

Rod Cornus zahŕňa rôzne druhy, ktoré sa delia do podrodov s odlišným usporiadaním listov a veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sú pestované čisto ako okrasné, iné pre svoje plody.

Významné druhy a ich charakteristiky

Drieň biely (Cornus alba): Opadavý, stredne veľký ker s červenými vetvami a svetlými, niekedy panašovanými listami. Kvitne bielymi kvetmi a je obľúbenou okrasnou rastlinou. Môže mať bielo-zelené listy a červené, žlté alebo biele plody, ktoré obľubujú najmä vtáky. Je vhodný na pestovanie v kvetináči a v podmáčaných aj kyslých pôdach. Znesie zatienené a veterné stanoviská. V našich končinách dorastá len do veľkosti kríku a je vhodný na zakladanie živých plotov.
Drieň krvavý (Cornus sanguinea): Bežný opadavý ker s bielymi, voňavými kvetmi a čiernymi plodmi. V ľudovom liečiteľstve sa využíval pri hnačkách. Drevo má charakteristickú "krvavo" červenú farbu.
Drieň obyčajný (Cornus mas): Listnatá drevina bežne sa vyskytujúca v prírode, pestovaná aj v záhradách pre jedlé červené plody bohaté na vitamín C. Dorastá do výšky 3 - 4 metrov. Z plodov sa vyrába tradičná drienkovica.
Drieň japonský (Cornus kousa): Opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie, cenený pre svoje okrasné vlastnosti. Má červené, okrúhle plody s drobnými "bodlinkami", ktoré sú jedlé.
Drieň kvetnatý (Cornus florida): Pochádza zo Severnej Ameriky, pestuje sa ako okrasný ker. V čase kvitnutia je posiaty kvetmi rôznej farby. Má zaujímavo sfarbené listy a netypickú štruktúru kôry. Červené plody nie sú síce jedovaté, no podobne ako pri iných okrasných drieňoch, vyslovene nechutné.
Drieň kanadský (Cornus canadensis): Bylina s plazivým podzemkom a nápadnými listencami okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach.
Drieň lekársky (Cornus officinalis): Pochádza z Ázie a je súčasťou tradičnej čínskej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum. Dorastá až do výšky 10 metrov.
Drieň tichomorský (Cornus nuttallii): Na rozdiel od ostatných odrôd kvitne na bielo. Jeho plody sú jedlé, no ťažko stráviteľné.
Drieň sivý (Cornus sericea): Opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. Pestuje sa ako okrasný ker, vysádzaný v parkoch alebo mestách, môže vytvoriť hustý živý plot.
Drieň striedavolistý (Cornus alternifolia): Opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Tento druh pochádza zo Severnej Ameriky.
Drieň pochybný (Cornus controversa): Nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie, u nás sa v prírode nevyskytuje.

Veľkoplodé odrody pre úžitok

V posledných rokoch sa do popredia dostávajú šľachtené veľkoplodé odrody, ktoré sú cenené pre svoje kvalitné plody:

Drieň veľkoplodý ´SVETLJAČOK´: Ukrajinská odroda s veľkými, tmavo červenými plodmi, ktoré po dozretí nepadajú. Dužina je sladkokyslá, aromatická a plody dozrievajú koncom augusta až začiatkom septembra. Obsahujú až 9,8% cukru. Dorastá do výšky 2-3 metre a šírky 2,5 metra.
Drieň veľkoplodý 'Egzoticznyj': Odroda pôvodom z Ukrajiny, známa mimoriadne veľkými, pretiahnutými drienkami s tmavočervenou až vínovou šupkou. Plody sú oválne až hruškovité, s hmotnosťou 6-10 g. Dužina je šťavnatá, po zmäknutí sladšia s náznakom višne. Sú bohaté na vitamín C, organické kyseliny a pektíny, preto sa výborne hodia na spracovanie. Rastie ako ker či nízky strom (3 - 6 m), listy na jeseň žltnú.
Drieň veľkoplodý 'Priorski': Odroda drieňa obyčajného s plodmi s váhou okolo 3,5 g a obsahom cukrov zhruba 14 %. Chuť je vyvážene sladkokyslá.
Drieň Joliko (Cornus mas ´Jolico´): Špeciálne šľachtená odroda s veľkými a sladšími plodmi (cca 3 cm). Dorastá do výšky 2 až 4 metrov. Kvitne skoro na jar drobnými žltými kvetmi, atraktívnymi pre včely. Plody sa zbierajú koncom leta.
Drieň 'Devín': Pôvodná slovenská odroda vyselektovaná vo VÚOOD v Bojniciach. Rastie stredne bujne, bezproblémovo pestovateľná v tvare nízkych stromčekov či krov do 2 m. Vyhovujú jej zásadité ľahšie pôdy. Plody dozrievajú v septembri, sú elipsovitého tvaru, tmavočervené, s chutnou červenou dužinou.
Drieň 'Slávka': Slovenská odroda z bojnických selekcií. Rastie bujnejšie, tvorí širšie koruny s previsnutejšími výhonmi. Gulovité plody dozrievajú koncom augusta, sú tmavočervené, v prípade prezretia až čierne.
Drieň 'Koralovyj Marka': Veľmi nízko a kompaktne rastúca odroda. Kríky pyramidálneho tvaru dorastajú iba do výšky 1,2 až 1,3 m. Je pomerne náročná na stanovište. Neskorá odroda dozrievajúca v druhej polovici októbra. Plody sú veľké, pravidelného oválneho tvaru, tmavočervené, šťavnaté, sladko-kyslej chuti.
Drieň 'Flava': Veľmi nízko rastúca kompaktná odroda, dorastajúca iba do výšky 1,35 m. Spodná časť korunky tvorí previsnuté výhony, horné partie sa kompaktne zahusťujú. Stredne skorá odroda, dozrieva od konca augusta. Plody sú stredne veľké, oválneho tvaru, tmavočervené, s príjemne kyslastou, šťavnatou dužinou.
Drieň 'Vydubeckij': Nižšie rastúca odroda dosahujúca výšku do 1,7 až 1,8 m. Rastie pomerne úzko, korunka je stredne hustá. Stredne skorá odroda, dozrieva od konca augusta. Plody sú stredne veľké až veľké, hruškovitého tvaru, tmavovišňovej farby. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, vyniká špecifickou arómou.

Tieto odrody sa pestujú ako ker alebo strom a ich plody sú vhodné na priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, sirupov, štiav, likérov či vína.

Využitie plodov drieňa

Plody drieňa, známe ako drienky, majú široké využitie, ktoré závisí od konkrétneho druhu. Všeobecne sa jedná o kôstkovicu, ktorá môže mať rôzny tvar a farbu, najčastejšie guľatú až mierne pretiahnutú, pripomínajúcu šípky. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá. V nedozretom stave sú pomerne trpké, nechávame ich preto dokonale vyzrieť. Ich chuťové vlastnosti sa najlepšie prejavia tesne po odpadnutí plodov. Tie opadávajú postupne, je preto vhodné pred dozrievaním plodov rozprestrieť pod rastlinami drieňa plachty, kartóny či iný vhodný podkladový materiál, z ktorého plody pravidelne zbierame. Plody sú zrelé v momente, keď majú sýtočervenú farbu.

V kuchyni

Priamy konzum: Čerstvé drienky sú osviežujúce a dajú sa pridávať do zeleninových šalátov.
Spracovanie: Z plodov sa vyrábajú kompóty, zaváraniny, džemy, marmelády, rosoly, sirupy, šťavy a ovocné vína. Plody drieňa sú bohaté na vitamín C, antokyány, fenolické látky, kyseliny a pektín. Cukry v plodoch sú vo forme glukózy a fruktózy, ľahko stráviteľné. Vďaka vysokému obsahu pektínu majú výborné želírovacie schopnosti.
Nápoje: Z plodov sa vyrába tradičný destilát Drienkovica, ako aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, poprípade z neho vyrábať víno alebo destilát.
Kulinárske špeciality: Drienky sa používajú do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako príloha k zverine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa sypú ražnené mäsa. Zo sušených drienkov sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj.

V ľudovom liečiteľstve

Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. V ľudovom liečiteľstve sa dodnes odporúčajú pri:

Tráviacich problémoch: Predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče), ako aj chronických.
Podpore imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C a A.
Iných zdravotných problémoch: Liečivá vyrobené z listov, kvetov i plodov sa dajú využiť pri liečbe zažívacích problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek.

V tradičnej medicíne sa tiež využíva čerstvá zahustená šťava z plodov pri liečbe cukrovky a kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Okrem plodov sa využívajú aj ďalšie časti rastliny, ako kôra, korene a výhonky, napríklad proti horúčke. Plody sú dôležitou súčasťou stravy divo žijúceho vtáctva. Drieň je tiež medonosný a do záhrady priláka včely. Jeho pevné drevo patrí medzi najmasívnejšie v Európe a používalo sa na výrobu rukovätí mečov.

tags: #drien #velkoplody #rozmnozovanie