Drieň obyčajný: Všestranný ker pre vašu záhradu

Drieň obyčajný (Cornus mas), ľudovo nazývaný aj drienka strom, je fascinujúca rastlina s dlhou históriou, ktorá sa pestuje už od antických dôb. Jeho všestrannosť spočíva nielen v jedlých plodoch, ale aj v okrasných vlastnostiach a mimoriadne odolnom dreve. Táto nenáročná drevina si nachádza svoje miesto v záhradách po celom svete, vrátane Slovenska, kde je obľúbená pre svoju odolnosť a prínos pre ekosystém.

Pri vykopávkach a archeologických nálezoch objavili semená drieňa staré 5000 rokov. V dobe bronzovej sa drevo z drieňa používalo na výrobu rukovätí mečov. Doba síce pokročila, ale stále je mnoho dôvodov, prečo sa túto drevinu stále oplatí pestovať!

Charakteristika a pestovanie

Drieň obyčajný je rozložitý ker alebo strom, ktorý môže dorásť až do výšky 7 metrov, v závislosti od podmienok pestovania, hoci bežnejšia je výška 2-3 metre. Má tenkú, rozbrázdenú borku a eliptické až vajcovité listy, ktoré sú ústretové, stopkaté a sviežo zelené. S príchodom jesene listy získavajú nádherný červený nádych.

Drieň obyčajný sa dožíva aj vyše 200 rokov. Darí sa mu aj na miestach, kde to iným stromom a krom nevyhovuje. V prirodzených podmienkach rastie najmä na slnečných stráňach na vápencovom podklade. Uprednostňuje priepustnú pôdu, neutrálnej až zásaditej reakcie. Dobre však rastie aj v bežných záhradných či ťažších ilovitých pôdach. Pomerne hustý koreňový systém dokáže dobre využiť pôdnu vlahu a zároveň viaže pôdu, čím zabraňuje jej erózii.

Drieň je nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň. Pôda by mala byť dobre priepustná a výživná. V prírode najlepšie rastie na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. Pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom.

Najvhodnejšia výsadba je v jeseni. Optimálny spon je 5 m x 5 m až 6 m x 5 m. Pôdu pred vysádzaním dôkladne skypríme a zapracujeme organické hnojivo v dávke 4 - 5 kg na štvorcový meter. Najvýhodnejšie je pestovanie v tvare kmienka s výškou do 80 cm. Po výchovnom reze a zapestovaní koruny už režeme minimálne, zameriame sa len na odstraňovanie poškodených a najstarších konárov.

Pokiaľ pestujete drieň klasicky ako solitér alebo menší živý plot v záhrade, je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar.

Drieň je medonosný a do záhrady priláka včely. Kvitne veľmi skoro na jar, už v marci ešte pred olistením. Drobné obojpohlavné, žlté kvety sú usporiadané v okolíkoch obsahujúcich 10 až 50 kvietkov. Kvitne zvyčajne na jar, v období marca až mája, v závislosti od druhu a klimatických podmienok.

Po odkvitnutí sa objavujú plody, ktoré sú jedlé a majú sladkokyslú chuť. Drieň je veľmi odolný voči škodcom aj chorobám. Výnimočne ho môžu napadnúť vošky. Nikdy však proti nim nebojujte chemickými postrekmi, ktoré drieň neznáša.

Plody a ich využitie

Plody drieňa, ľudovo nazývané drienky, sú kôstkovice, ktoré majú väčšinou oválny, mierne pretiahnutý až hruškovitý tvar, jasnočervenú, tmavočervenú alebo žltú farbu. Na jednom kre sa urodí od 10 do 20 i viac kilogramov plodov. Plody dozrievajú koncom augusta až v druhej dekáde septembra.

Obsahom nutričných látok sa zaraďujú na popredné miesto, významný je najmä obsah vitamínu C. Cukry v plodoch sa nachádzajú vo forme glukózy a fruktózy, ktoré sú ľahko stráviteľné. Drienky sa vyznačujú veľmi vysokým obsahom vitamínu C, ktorý sa zachováva aj pri spracovávaní.

Plody zberáme, keď sú dobre vyfarbené, ale ešte pevné. Sú vhodné na priamu konzumáciu aj na spracovanie. Môžeme ich použiť na prípravu kompótu, sirupu, vína či destilátu, známeho ako drienkovica. Je pomerne vzácny, lebo sa uvádza, že zo 100 kg plodov ho možno vyrobiť len 3 až 4 litre.

Z plodov drieňa je možné vyrábať džem, marmeládu, kompót, víno, šťavu a tiež pomerne známy destilát, drienkovicu. Pre priaznivý obsah kyselín a cukrov sú výrobky z nich aromatické a lahodnej chuti. Drienky sa môžu konzumovať aj v čerstvom stave, napríklad ako súčasť zeleninových šalátov. V ľudovom liečiteľstve sa používajú listy a plody. Prihlásiť sa. V ľudovom liečiteľstve sa používajú najmä sušené plody, a to vo forme prášku, ktorý je nápomocný pri tráviacich problémoch (ochorenia čriev a žalúdka, hnačky) a podporuje imunitný systém.

Rozmnožovanie

Existuje niekoľko spôsobov rozmnožovania drieňa. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, rozmnožovanie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu).

Pri pestovaní drieňa zo semien je potrebné mať na pamäti, že klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Je teda vhodnejšie ho množiť odrezkami, ktoré zakorenia pomerne rýchlo, vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice. Rozmnožovanie zo semien je pomerne úspešné, no musíte počítať s tým, že drieň rastie extrémne pomaly a semená klíčia až na druhý rok po zasadení, pretože musia prejsť stratifikáciou (premrznutím). Na dospelý strom či krík si teda počkáte veľmi dlho. Semenáče taktiež na seba nemusia prevziať vlastnosti (napr. kvalita plodov) materskej rastliny.

Vegetatívne rozmnožovanie je veľmi jednoduché. V júni až v júli z rastliny odoberte mladé výhonky alebo polo drevnaté odrezky. Stačí ich vložiť do vody alebo priamo do zeme a čakať. Celý proces urýchlite použitím stimulátora rastu koreňov. Vrúbľovanie je asi najistejšia metóda rozmnožovania drieňa. Zároveň si však vyžaduje isté záhradnícke zručnosti. Odrezky sa odoberajú tiež v júni až júli. Rozmnožovanie tzv. odkopkami je považované za najistejšie. V priebehu mája až júna je potrebné k mladým výhonkom, ktoré vyrastajú v spodnej časti kmeňa materskej rastliny, prihrnúť zeminu. V októbri budú výhonky už zakorenené.

Kôstky vybraté z dozretých plodov preliehajú, to znamená, že semená po vysiatí vo vlhkom substráte klíčia zväčša až v druhom roku na jar. Okrem rozmnožovania semenami sa odrody dajú rozmnožiť aj pomocou odrezkov, potápaním, prípadne vrúbľovaním. Semenáče rodia o 5 až 6 rokov, vrúbľovance o niečo skôr.

Studená stratifikácia sa vykonáva umiestnením semien do vlhkého piesku či rašeliny a následným uložením v chladničke (teplota cca 1-5 °C) po dobu 90-120 dní. Po dlhej stratifikácii je možné semená vysievať do kvetináčov s výsevným substrátom. Semená sa sejú približne do hĺbky 1-2 cm. Pred samotným vysadením von je potrebné rastliny aklimatizovať.

Druhy drieňov

Rod drieň (Cornus) zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj na Slovensku. Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách.

Cornus mas (Drieň obyčajný) - Tento druh je známy svojimi skorými jarnými kvetmi a jedlými, červenými plodmi.
Cornus florida (Drieň kvetnatý) - Jeden z najpôsobivejších okrasných drieňov, ktorý kvitne nádhernými veľkými kvetmi v bielej alebo ružovej farbe. Má zaujímavo sfarbené listy a netypickú štruktúru kôry.
Cornus alba (Drieň biely) - Tento druh drieňa je známy svojou nápadnou červenou alebo žltou kôrou, ktorá vytvára úchvatný efekt najmä v zimných mesiacoch. Je to opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Ide o obľúbenú okrasnú rastlinu, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách.
Cornus sanguinea (Drieň krvavý) - Je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody, ktoré sa už dnes nevyužívajú (predtým sa ich účinky využívali pri hnačkách). Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina. Zaujímavý je sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené.
Cornus sericea (Drieň sivý) - Je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách, ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov. Môže vytvoriť hustý živý plot.
Cornus kousa (Drieň japonský) - Tento druh pochádza z východnej Ázie a je známy svojimi veľkými bielymi alebo ružovými kvetmi a nápadnými plodmi, ktoré sú podobné malým malinám. Po odkvitnutí drobného kvetenstva sa objavujú červené okrúhle plody, ktoré sú typické drobnými „bodlinkami“ na povrchu. Plody drieňa japonského sú jedlé, v ázijských krajinách ich niekedy využívajú na prípravu vína.
Cornus officinalis (Drieň lekársky) - Je opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum, ktoré tamojší ľudia využívajú pri mnohých zdravotných neduhoch. Dorastá až do výšky 10 metrov.

Záhradníctva NENÁVIDIA tento trik! 1 lyžička z kuchyne a vaše priesady EXPLODUJÚ rastom!

Výhody pestovania

Drieň obyčajný je nenáročná a odolná drevina, ktorá sa prispôsobí rôznym pôdnym a klimatickým podmienkam. Je odolný voči škodcom a chorobám, a dokonca netrpí ani neskorými mrazmi. Jeho výhody zahŕňajú:

Odolnosť: Drieň je mimoriadne odolný voči mrazu, suchu a chorobám.
Nenáročnosť: Nevyžaduje špeciálnu starostlivosť ani hnojenie, ak je zasadený v kvalitnej pôde.
Jedlé plody: Drieňky sú bohaté na vitamín C a využívajú sa v kuchyni na prípravu rôznych pokrmov a nápojov.
Okrasná hodnota: Drieň je atraktívny počas celého roka, od jarných kvetov po jesenné sfarbenie listov a plodov.
Ekologický prínos: Je medonosný a slúži ako potrava pre vtáctvo.
Využitie dreva: Drevo drieňa je extrémne tvrdé a odolné, používalo sa na výrobu nástrojov a iných predmetov už v minulosti.

Drieň rastie skutočne pomaly. Za jednu letnú sezónu sa jeho prírastok pohybuje maximálne okolo 10 cm. Rodiť začína vo veku okolo 10 - 15 rokov (dožíva sa až 200 rokov). Preto je kúpa väčšieho stromčeka istejším a rýchlejším spôsobom pestovania.

tags: #drienka #pestovanie #z #kostky