Drop fúzatý na Slovensku: Rozmnožovanie, ohrozenie a ochrana

Drop veľký (Otis tarda), známy aj ako drop fúzatý, je fascinujúci a kriticky ohrozený vták, ktorý si zaslúži pozornosť pre svoju jedinečnosť a náročnosť na životné prostredie. Tento článok sa zameriava na zaujímavosti o tomto druhu, jeho rozmnožovanie, kritický výskyt na Slovensku a komplexné opatrenia na jeho ochranu.

Charakteristika dropa veľkého

Drop veľký (Otis tarda) je najväčší lietajúci vták v Európe a jeden z najťažších lietajúcich vtákov na svete. Dospelý samec dosahuje dĺžku 90 - 115 cm a váži 8 - 16 kg, niekedy až 18 kg, pričom v odbornej literatúre sa uvádzajú aj viac ako 20 kilogramov ťažké jedince. Je teda ešte mohutnejší ako napríklad domáci moriak. Samice sú asi o tretinu menšie, s hmotnosťou 3 - 5 kg a menším rozpätím krídel. U samca rozpätie krídel dosahuje až 2,7 metra.

Druh sa vyznačuje výrazným pohlavným dimorfizmom. Hlava s časťou krku je sivomodrastá, vrch tela hnedý s čiernym priečnym pruhovaním, brucho je biele. Samec má na spodnej časti krku hrdzavý široký lem a pod bradou štetinaté ozdobné perá, ktoré tvoria „fúzy“. Na roztiahnutých krídlach kontrastujú biele široké plochy s tmavým vonkajším okrajom a okrovohnedou prednou časťou krídel.

Dropy obývajú stepné a poľnohospodárske oblasti od Španielska až po Mongolsko. Napriek svojej veľkosti vedia lietať, ba čo viac, dokážu vzlietnuť aj bez dlhého rozbehu.

Potrava a správanie

Potrava dropa sa mení podľa ročného obdobia. Dropy sú všežravé. Kuriatka vo svojich prvých dvoch týždňoch sa živia hlavne článkonožcami a postupom času prechádzajú na rastlinnú potravu.

Živočíšna zložka je potrebná najmä vo vegetačnom období pri výchove mláďat. Konzumuje rôzne bezstavovce, najmä hmyz (kobylky, chrobáky, svrčky), príležitostne aj drobné stavovce - hraboše a myši, jašterice a mláďatá vtákov.

Rastlinnú zložku tvoria listy, puky, kvety i celé rastliny poľných plodín aj burín, dužinaté plody a len v menšej miere tvrdé semená. Od septembra do februára je nevyhnutným potravným zdrojom dropov repka, bez ktorej je ťažko predstaviteľné ich prezimovanie v kultúrnej krajine.

Dropy žijú väčšinu roka v malých skupinách, no v zime sa združujú do väčších kŕdľov. Prezimujú hlavne na miestach, kde sa strieda úhor, ďatelina a repka. V priemernom jesennom a zimnom ročnom období môžeme spozorovať určitú koncentráciu populácií dropov predovšetkým na na potravu bohatých územiach, kde prezimujú najčastejšie na repke. Takýto zdroj potravy môže prilákať dropov až z 50 km okrsku.

Na základe týchto údajov drop je v Európe nemigrujúcim vtákom, ale dodnes v ňom latentne prežíva pud migrovania. Počas tvrdých zím sa môže vzdialiť smerom na Balkán a Taliansko.

Rozmnožovanie dropa fúzatého

Rozmnožovanie dropa prebieha na jar, kedy samce predvádzajú impozantné svadobné tance na otvorených tokaniskách. Nafukujú hruď, rozprestierajú perie a otáčajú hlavu, aby vynikli ich biele spodné partie. Tok samcov dropa veľkého prebieha od polovice marca a preťahuje sa až do začiatku leta. Tokajúce vtáky sa predvádzajú a pripomínajú veľkú bielu guľu. V priebehu toku nevydávajú hlasové prejavy.

Dropy žijú v polygamii, to znamená, že sliepka sa môže páriť s viacerými samcami a samec sa po znesení vajec o hniezdenie nezaujíma. Samice si na hniezdenie vyberajú lúčne porasty, ďatelinové alebo obilné polia. Preferuje nerušené lokality. Hniezdo tvorí len vyležaná priehlbina, niekedy slabo vystlaná steblami tráv, s rozmermi cca. 30 x 40 cm a hĺbkou cca. 7 - 10 cm. Vajcia sú spravidla uložené na zemi. Sliepka kladie vajcia v 1 - 2 dňových intervaloch.

V znáške bývajú jedno až tri, veľmi zriedka aj 4 škvrnité vajcia, ktoré samica inkubuje 25 - 28 dní. Znáška na zemi obvykle obsahuje 1-3 vajcia hnedastozelenkastej farby s drobnými škvrnami. Na vajciach sedí len sliepka a až po znesení druhého alebo tretieho vajca sa začína kvokanie, ktoré trvá 24 - 26 dní, niekedy až do 30 dní. Samotné liahnutie prebehne za 5 - 36 hodín.

Mláďatá sú nekŕmivé, aj keď zo začiatku ešte sú nevládne. Vyliahnuté mláďatá potom vodí až do úplnej vzletnosti, čo je minimálne 6 až 7 týždňov. Do 2 týždňov ich kŕmi samica, kým sa neosamostatnia. Na vajciach sedí výlučne samica a rovnako sama vychováva mláďatá po ich vyliahnutí. Mladé vtáky začínajú lietať vo veku 6 - 7 týždňov, no na väčšie vzdialenosti dokážu preletieť až po 10 týždňoch. Na jeseň vstupujú všetky do jedného kŕdľa.

Hniezdi raz ročne. Po zničení prvého hniezda je nakladenie druhej znášky obvyklé. Drop znáša obyčajne 1 - 3 vajcia. V Európe priemerný počet vajec znášky vzrastá smerom od severu na juh.

Výskyt dropa veľkého na Slovensku

Drop veľký (Otis tarda) je na Slovensku pôvodný druh. Kedysi obýval stepi a kultúrnu poľnohospodársku krajinu od Bratislavy na sever po okolie Trnavy a na východ po Ipeľský Sokolec. Do roku 1944 hniezdil aj na východoslovenskej nížine. Prirodzeným životným prostredím dropa sú stepi a trávnaté porasty, ktoré u nás nahradila intenzívne obhospodarovaná poľnohospodárska krajina. Dropy sa tomuto trendu čiastočne prispôsobili, ale len dotiaľ, pokiaľ sa hospodárilo na menších plochách, kde sa striedali rôzne plodiny. To dropom celkom vyhovovalo po hniezdnej i potravovej stránke.

Historický prehľad populácie

Z doterajších publikovaných údajov jasne vyplýva dramatický pokles početnosti druhu na území Slovenska:

Po roku 1975 došlo ku značnej fragmentácii populácie na málopočetné kŕdle a pravidelný letný výskyt sa zúžil na územie Podunajskej roviny. Posledné hniezdenie na našom území bolo zaznamenané v roku 1994 v záujmovom území na Sysľovských poliach v blízkosti štátnej hranice, kde v lánoch pšenice zahniezdili 4 sliepky.

Súčasný stav

V súčasnosti je výskyt dropa veľkého na Slovensku kritický. Od roku 2000 druh vymizol aj z celého Žitného ostrova a nevyskytuje sa ani na Východoslovenskej rovine. Posledné hniezdenie bolo zaznamenané v roku 2010. V súčasnosti prežíva populácia len v oblasti dotyku slovensko-rakúsko-maďarskej hranice, kde občas k nám priletia v menších kŕdlikoch prezimovať z Rakúska a z Maďarska.

Sysľovské polia sú jediné územie, kde dropy na Slovensku prežívajú. Sú aj najdôležitejším zimoviskom a tokaniskom v oblasti slovensko-rakúsko-maďarského pohraničia. V CHVÚ Sysľovské polia aktuálne zimuje asi 500 až 600 dropov.

Ohrozenie a ochrana dropa veľkého

K negatívnemu trendu vývoja populácie dropa veľkého na Slovensku prispelo mnoho faktorov:

• Intenzívne poľnohospodárstvo a mechanizácia, rozorávanie medzí a úhorov.
• Používanie pesticídov a chemických hnojív.
• Strata biotopov a premena stepí na polia.
• Odstrel dropích samcov a pytliactvo.
• Úhyn na elektrických vedeniach.
• Vyrušovanie, najmä na tokaniskách a počas hniezdenia.

Opatrenia na záchranu

Na záchranu dropa veľkého sa realizujú rôzne ochranárske opatrenia:

• Zákaz lovu dropa (od roku 1926).
• Ochrana biotopov a vytváranie chránených území.
• Usmerňovanie poľnohospodárskych postupov.
• Zimné prikrmovanie.
• Farmový chov a reintrodukcia.

Veľké nádeje sa vkladali do projektu Ochrana dropa fúzatého (Otis tarda) na Slovensku, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2005 - 2009 s rozpočtom 2 040 000 eur. Na realizácii projektu sa podieľali Štátna ochrana prírody SR a rôzne mimovládne organizácie.

Chránené nálezisko Dropie

Chránené nálezisko Dropie je jediné v SR, ktoré zabezpečuje územnú ochranu dropa veľkého. Stredoeurópske populácie dropa veľkého predstavujú najsilnejšie jadro, preto význam CHN Dropie presahuje hranice Slovenska.

Základné údaje o CHN Dropie:

• Kategória: chránené nálezisko
• Rok vyhlásenia: 1988
• Rozloha: 5,658 ha
• Katastrálne územia: Okoličná na Ostrove, Bodza, Zemianska Olča, Kolárovo, Veľký Meder, Kameničná, Lipové

Hlavný predmet ochrany: Chránené nálezisko predstavuje vyvážený typ nížinnej krajiny, jediné územie SR, kde v centre rezervácie sa vybudovala odchovná záchranná stanica - základňa, generačná zvernica na rozmnožovanie, odchov a reintrodukciu dropa veľkého - ochrana dropa podľa osobitných režimov ochrany.

Špecifiká územia:

• Zákaz výkonu poľovníctva (okrem asanačno-regulačného odstrelu) na celom území chráneného náleziska, z dôvodov osobitnej ochrany dropa na Slovensku.
• Potrebné je tu i naďalej vytvoriť optimálne podmienky zo strany poľnohospodárskych podnikov (osevné postupy, dávkovanie priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov).
• Zakazuje sa výstavba elektrických vedení, výrub drevín, znečisťovanie územia dopadmi, kladenie ohňa, rušenie hniezdiacich dropov, rozstreľovanie maštaľného hnoja.
• Vylučuje sa výstavba turistických a rekreačných zariadení a akýchkoľvek zásahov, ktorými by bol narušený optimálny vývoj a existencia dropa veľkého.

Kritický stav a nádej do budúcnosti

Globálne ohrozený drop fúzatý je celosvetovo klasifikovaný ako zraniteľný - Vulnerable a v európskom meradle ako ohrozený druh. V práci "Červený zoznam a ekosozologický status vtákov (Aves) Slovenska" je druh zaradený do kategórie kriticky ohrozených (CR) taxónov avifauny Slovenska. V predošlých zoznamoch bol zaradený v kategórii kriticky ohrozených taxónov.

Dlhšie obdobie sa nepodarilo zaviesť systematické a plošné opatrenia na ochranu dropa veľkého ani na obnovu jeho prirodzených biotopov. Stav populácie zostával kritický a tomuto druhu na Slovensku vážne hrozilo vyhynutie. Zlom nastal až v posledných rokoch. Podľa vzoru Rakúska sa od roku 2023 začali aj na Slovensku obnovovať rozsiahle plochy biotopov vhodných pre dropa veľkého.

Prvé výsledky sa dostavili veľmi rýchlo a priniesli nádejné správy. V roku 2024 u nás zahniezdilo 10 sliepok, čo je najvyšší počet za posledných 25 rokov. Zimné sčítania navyše ukázali, že na Sysľovské polia prilietajú stovky dropov z Rakúska, zo západného Maďarska aj zo Slovenska. Celkový zaznamenaný počet presiahol 600 jedincov, čo predstavuje najvyšší údaj za posledné polstoročie.

Takýto úspech by nebol možný bez širokej spolupráce mnohých subjektov. Na ochrane dropa veľkého sa podieľajú Bratislava - hlavné mesto SR, Štátna ochrana prírody SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ochrana dravcov na Slovensku a SOS/BirdLife Slovensko v rámci projektu LIFE Steppe on Border. Vďaka tomuto projektu sa v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia podarilo obnoviť desiatky hektárov vhodných biotopov.

Významnú úlohu zohráva aj Podielnicke družstvo Dunaj, ktoré realizuje veľkú časť opatrení priamo na poliach, ako aj viacerí samostatne hospodáriaci roľníci. Nezastupiteľná bola podpora Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré obnovu biotopov podporuje prostredníctvom opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Cieľom do ďalších rokov je nielen stabilizovať súčasný pozitívny trend, ale aj rozšíriť obnovu biotopov tak, aby sa drop veľký vrátil aj na Žitný ostrov.

tags: #drop #fuzaty #na #slovensku #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Ponuka kvetinárstva v Bánovciach nad Bebravou
• Rozmnožovanie hlístovcov
• Elegancia a funkčnosť pre vaše rastliny
• Aké sú právne dôsledky pestovania konope na Slovensku?
• Osviežte kuchyňu žltým obkladom Orchidea