Pestovanie čučoriedok: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu
Čučoriedky sa v dnešnej dobe stali obľúbenou ovocninou, atraktívnou hlavne pre vynikajúcu chuť plodov. Čučoriedky sú skvelým zdrojom antioxidantov. V kuchyni sa dajú využiť do mnohých receptov, ako sú koláče, šaláty či omáčky. Čučoriedky dorastajú na kríkoch a v poslednom období sa mnoho záhradkárov rozhodlo pestovať tieto sladké plody práve kvôli ich nenáročnosti. Čučoriedky dnes už dostanete predpestované v nádobách. Toto zdravé ovocie sa dá pestovať prakticky kdekoľvek - na juhu aj severe Slovenska, vo veľkých záhradách, ba dokonca aj na balkónoch či terasách. Pestovanie čučoriedok v nádobách môže byť pri správnej starostlivosti dokonca veľkou výhodou. Čučoriedky - modré bobule plné vitamínov a úžasnej chuti si môžete vysadiť aj doma v záhrade alebo na balkóne. Sadenie a starostlivosť o kríky bohato rodiacich čučoriedok je pomerne jednoduchá. Stačí zohľadniť nároky na kvalitu a zloženie pôdy, ich pravidelné zalievanie a strihanie.
Čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum) pochádza zo Severnej Ameriky. Tiež nazývaná ako kanadská, americká, záhradná, veľkoplodá či brusnica chocholíkatá. Táto odroda pochádza z Kanady a najlepšie sa jej darí v kyslej pôde. Kry dorastajú až do dvoch metrov. Plody sú veľké tmavomodrej farby. Tento druh patrí k najplodnejším kríkom čučoriedok. Albo aj Powder blue. Kry dorastajú až do výšky 5 metrov, sú vhodné aj do studeného podnebia. Vhodné sú pre ľahké (piesočné) a stredné (hlinité) pôdy a pre krík je vhodná dobre priepustnú pôda. Tento druh môže rásť v polotieni pri lese alebo aj na priamom slnku. Krík obľubuje vlhkú pôdu, ale znesie aj sucho. Táto odroda čučoriedok je samoopelivá a potrebuje inú odrodu Ashei na opelenie. Čučoriedky majú svetlomodrú farbu. Plody dozrievajú od konca júna do polovice júla.
Nazývaná aj lowbush. Ide o odrodu, ktorá bežne dozrieva v našich lesoch, hlavne v Tatrách. Je to opadavý nízko rastúci krík. Lesná čučoriedka dorastá do maximálnej výšky 120 centimetrov. Kvety sú zelenkavobiele s ružovými odtieňmi. Ovocie je drobné a má tmavomodrú až čiernu farbu. Najlepšia je pre krík vlhká pôda s vysokým obsahom organických látok a veľmi kyslá (pH 4,5 - 5,5). Tiež musí mať dobre priepustnú pôdu. Úrodnosť je stredná. Doba kvitnutia je máj až jún a plody dozrievajú až v júli.
Pri výbere kanadských čučoriedok, by sme mali už dopredu počítať s tým, že jeden ker nám stačiť nebude. Vzhľadom na to, že rastliny sú iba čiastočne samosprašné, odporúča sa vysadiť dva a viac kríkov do vzájomnej blízkosti. Dbáme na to, aby odrody kvitli približne v rovnakom čase. Každému odporúčam nákup minimálne dvoch odrôd. Áno, čučoriedka je síce samoopelivá a ovocie bude prinášať aj keď budete pestovať len jednu odrodu, ale s dvoma odrodami bude ovocia viac. Na zaistenie dobrého ovocného sadenia vysaďte viac ako jeden kultivar. Je pravdepodobné, že výsadba troch rôznych odrôd zabezpečí opelenie. Výsadbou sa predĺži aj výsadba viac ako jedného kultivaru. Nie všetky odrody čučoriedok kvitnú súčasne; niektoré kvitnú skoro na jar, iné kvitnú neskôr.
Pre čučoriedky ako typické kyslomilné rastliny je vhodná piesočnatá pôda s veľkým obsahom humusu a pH 3,5 - 4,5. Takýto špeciálny substrát si zabezpečíte jednoduchým nákupom v záhradkárstve. Čučoriedka kanadská si vyžaduje minimum starostlivosti. Kry vyžadujú kyslú pôdu a pôdu bohatú na organické látky. Pôda musí byť dobre priepustná. Zvoľte si pH pôdy 4,0 - 5,0. Pri sadení pridajte do každej výsadbovej jamy vedro odležaného kompostu alebo rašeliny. Tam, kde je pôda zásaditá, pridajte pred výsadbou rovnaké diely piesku a rašeliny do jamy veľkej s priemerom aspoň 50 centimetrov. Pozor si dávajte na ťažkú ílovitú pôdu. Čučoriedka vyžaduje pôdy ľahké (piesočnaté), silne kyslé (pH KCl 3,5 - 4,5), humusovité ( s obsahom humusu okolo 10%), dostatočne vlhé a vzdušné (ľahko priepustné). Najčastejšie sa prirodzene vyskytujú v okolí ihličnatých a borovicových) lesov. Čučoriedka nie je náročná na minerálnu výživu. Ak je zásoba živín nižšia, treba počas prípravy pôdy doplniť obsah živín na túto úroveň. Nevhodné pH môžeme úpraviť použitím práškovej síry. Menšie úpravy pH sú možné aj prídavkom rašeliny, kompostovej kôry alebo kompostovaných ihličnatých pilín. Vhodné podmienky môžeme dosiahnúť aj sadením rastlín do jám, kde pripravíme vhodný substrát. Na jednu sadenicu je dostatočné cca 50 l zmesi kyslej rašeliny, kôry a lesnej hrabanky. V prípade, že Ph pôdy je veľmi odlišné od optimálneho, sadíme rastliny do pripravenej zmesi tak, aby bola oddelená od okolitej pôdy - napr.do betónových skruží, alebo ryhy o šírke 80 - 100 cm hlbokej 30 cm vystlatej fóliou. Na sadenie čučoriedok je potrebné zvoliť vhodnú pôdu. Kanadským čučoriedkám najviac vyhovuje kyslá pôda s hodnotou pH 4,2- 5,5. Takéto podmienky čučoriedkám zabezpečíme vtedy, keď sa vysadia do rašeliny. Čím viac rašeliny čučoriedka dostane, tým viac bude prosperovať. Podľa veľkosti kvetináča môžeme jednej rastline dopriať aspoň 50-litrový substrát rašeliny. Je to ideálny substrát na čučoriedky. Aby mala pripravená pôda dostatok živín, pridáme pri výsadbe čučoriedkám aj kompost. Pri výsadbe na jeseň už neprihnojujeme. Hnojivo zapracujeme do pôdy tak, aby sa nedotklo priamo koreňov rastliny.
Na založenie väčších výsadieb je vhodné využiť hrobčekový systém. Jeho hlavnými výhodami sú nenáročnosť, jednoduchá údržba a pomerne nízke náklady na založenie. Postup výsadby: Vo vytýčených pásoch sa vyorie asi 50 cm hlboká brázda. Je to zásadný rozdiel oproti klasickým rašelinovým výsadbám, kde sa musí vykopať podstatne väcší rigol. V tomto však rastliny potom rastú celý život, čo je další rozdiel oproti hrobčekovému systému. Brázda sa celá vyplní pilinami, ktoré sú oproti rašeline veľmi lacné, drevárske a drevospracujúce podniky ich majú vlastne ako odpad. Treba myslieť na to, že piliny sú nakyprené a časom uľahnú a preto brázdy pilinami aj navýšime. Ako prídavok do nich sa môže dať lesná hrabanka, vrchovisková rašelina, riečny piesok, prípadne kôra. Základ však tvoria piliny. Po uľahnutí začneme s výsadbou rastlín. Tieto sadíme do sponu 0,75 - 1m x 2,5 - 3,5 m. Vzdialenosť v rade určíme podľa odrody. Silnejšie rastúce odrody ako "Bluecrop", "Duke", "Blueray" sadíme ďalej od seba, nižšie kompaktnejšie odrody ako "Northland", "Bluegold", "Bluetta" sadíme hustejšie. Nakoľko čučoriedky sa dodávajú v kontajneroch, samotná výsadba je veľmi jednoduchá. Rastliny riadne zavlažíme. V jarnom období začína vegetácia a rastliny začnú rásť. Vhodné sú staršie kríky, ktoré majú aspoň 3 roky, pri nich máte istotu, že sa rýchlejšie aklimatizujú,“ informuje Eduard Kalenský z Ovocnej farmy v Plaveckom Petri. Miesto, kde chcete čučoriedky vysadiť, si dobre premyslite. Vysaďte ich tam, kde môžu nerušene rásť 10 a viac rokov. Čučoriedky kvitnú na jar; kvety sú biele alebo ružové. V lete sa bobule menia zo zelenej na ružovú alebo červenú a nakoniec na tmavomodrú. Na jeseň sú listy hnedé. V zime mladé vetvičky a konáre majú tmavú červenú farbu. Čučoriedkam sa najlepšie darí na úplnom slnku. ,,Vyberte si dostatočne slnečné miesto. Kanadské čučoriedky môžete zasadiť aj do polotieňa, ale musíte počítať s tým, že nebudete mať až takú výnosnosť,“ dopĺňa E. Čučoriedky vysaďte na jar alebo na jeseň. Nesaďte, ak je pôda zamrznutá alebo príliš mokrá. Kríky vysádzajte na miesto, kde je najlepšie slnko a kde nie je príliš veterno. Ak je pôda neutrálna alebo prirodzene zásaditá, zvážte výsadbu čučoriedok na vyvýšenom záhone bohatom na kyslú pôdu. Mladý krík pred presádzaním z nádob do zeme dôkladne zalejte. Vykopte jamu o polovicu hlbšiu, ako sú korene. Do jamy nalejte dostatok vody a pridajte organické hnojivo s pomalým uvoľňovaním. Hnojivo zakryte tenkou vrstvou pôdy. Čučoriedky vyžadujú stálu vlhkosť a priepustnú pôdu. Udržujte pôdu vlhkú, to zabezpečí tie najväčšie bobule. Korene čučoriedok sú plytké a nemali by sa narúšať. Na povrch pôdy, kde je krík zasadený, naneste hustý mulč; tým zabránite rastu buriny, udržíte pôdnu vlhkú a pôdu aj ochladíte. Vysaďte ich do čistej rašeliny. Na sadenie čučoriedok vyhĺbte dostatočne veľkú plochu a vysypte niekoľkými vrecami rašeliny. Vyhĺbite jamu cca 50x50 cm, vyberiete pôvodnú zeminu a vysypete tam substrát, ktorý si viete namiešať aj sami: vrchovisková rašelina, piliny a kôra z ihličnanov. Na 1 rastlinu cca 50 l alebo substrát špeciálne určený na pestovanie kyslommilných rastlín, vrátane čučoriedok. V ďalších rokoch je dobré na jar dosypať nový substrát na povrch a mierne prehrabať. Hnojivou záslievkou pre kyslomilné rastliny podporíte rast a úrodnosť rastliny v ďalších rokoch. Majú plytký koreň, preto sa neokopávajú. Pri výbere kanadských čučoriedok, by sme mali už dopredu počítať s tým, že jeden ker nám stačiť nebude. Vzhľadom na to, že rastliny sú iba čiastočne samosprašné, odporúča sa vysadiť dva a viac kríkov do vzájomnej blízkosti. Dbáme na to, aby odrody kvitli približne v rovnakom čase. Stanovište volíme skôr slnečné, dariť sa im bude aj v polotieni, avšak na slnku budú plody vyzretejšie, chuťovo aromatickejšie, zatiaľ čo v polotieni bude úroda menšia, a neskoršie. Základom pri výsadbe kanadských čučoriedok je už príprava pôdy. Pripravíme si jamu zhruba 1m širokú a cca 40-50cm hlbokú. Čučoriedky korenia plytko a tak väčšia hĺbka nie je potreba. Vzniknutú jamu je vhodné od okolitého priestoru oddeliť fóliou. Dno môžeme vysypať štrkom alebo kamienkami, ako drenáž na odtok vody. Vzhľadom na to, že čučoriedka potrebuje piesočnatú alebo piesočnato-hlinitú pôdu s veľmi kyslou reakciou, vysádzame rastliny do zmesi piesku a rašeliny. Dôležité je túto zmes pravidelne dopĺňať, bez dostatočnej kyslej reakcie nebude čučoriedka dobre prosperovať. Čučoriedky sadíme na miesto, kde je polotieň. Aby mali zdravé, šťavnaté plody potrebujú čučoriedky dostatok slnka, no pozor, na priamom slnku môžu mať v lete spálené listy. Väčšina mladých čučoriedok, ktoré sa dnes predávajú, nepotrebuje výchovný rez po výsadbe. Vyberte si takú rastlinu, ktorá má otvorenú korunu a jej konáre nerastú krížom cez seba.
Začiatkom leta je potrebné vykonať dôležitý krok, na ktorom je založená hrobčeková výsadba. Rastliny, ktoré medzitým podrastli, opäť nakopcujeme pilinami a to do výšky približne 30 cm. Doplníme nimi stratu pilín, ktoré medzičasom uľahli a tiež tých, ktoré sa rozložili alebo ich vo forme živín spotrebovali rastliny. Kopcovanie opakujeme každý rok, v prípade potreby aj viac krát. Stále musí byť vytvorený nad zemou hrobček. Tento postupne rastliny prekorenia hlavnou masou koreňového systému. Pôvodné korene, ktoré boli vysadené do prvotnej výsadbovej ryhy strácajú svoj význam a postupne zakrpatievajú. Prekorenený hrobček je teda výsledným efektom tohoto spôsobu.
Hlavnou výhodou hrobčekového systému je eliminácia agresívneho pôsobenia látok z okolitej pôdy z bočných strán jamy, ku ktorému dochádza pri konvenčnom záhradkárskom pestovaní, na minimum. Tu aby sme zabránili tomuto efektu sa jama vypĺňa izolačnou vrstvou vo forme fólie, resp. betónových skruží, starých plastových sudov a podobne. Práca s tým je oveľa pracnejšia a nákladnejšia ako pri hrobčekovom systéme. Pri hrobčekovom systéme ostáva iba negatívne pôsobenie zo spodnej strany jamy /resp.hrobčeka/, ktoré však nie je také agresívne a je ho možné eliminovať pomocou závlahy a používaním kyslých hnojív.
Ďalšou výhodou je možnosť pestovania i na menej kvalitných, ťažkých a kamenistých pôdach, nakoľko prvotná plytká ryha slúži iba na zakorenenie a v ďalších rokoch sa rastliny pestujú prakticky nad povrchom pôdy. V prípade premokrenia pôdy nie sú rastliny priamo v zaplavenej zóne, čím sa vyhnú tiež vplyvom zamokrenia. V prípade nedostatku vody sa rastliny zavlažujú /vhodné je pri väčšej výsadbe vybudovanie kvapkovej závlahy/. Voda je hospodárne využitá, nakoľko sa aplikuje priamo do hrobčeka, kde je jej veľká časť viazaná organickými látkami, ktoré tvoria pestovateľský substrát. Nezanedbateľné je tiež ekonomické hľadisko, vyplývajúce z nákladov na založenie a udržovanie tohoto typu výsadby.
Čučoriedka je ovocie náročnejšie na vodu. Vo veľkých sadoch ju nie je možné pestovať bez dodatočnej závlahy. Rozdiel medzi veľkým sadom a pár sadenicami u vás v záhrade je iba v tom, že v menšom je možné čučoriedky polievať ručne. Čučoriedky si vyžadujú poriadnu zálievku hlavne v období kvitnutia a rastu plodov. Dbáme však na to, aby čučoriedky vo vode doslova nestáli. Pre polievanie čučoriedok je najlepšia mäkká voda s čo najmenším obsahom minerálnych solí, napr. z vlastnej studne. Čučoriedky majú plytký koreňový systém, preto sa neokopávajú a burinu okolo nich odstraňujeme ručne. Vzhľadom na priepustný pestovateľský substrát na stanovišti je optimálna kvapková závlaha s malými pravidelnými dávkami vody. Doplnková závlaha by mala mať výdatnosť 10 - 20 l/ rastlinu za týždeň, t.j. 80 - 120 mm/ mes. Polievame aj počas suchej zimy. Často bez polievania počas suchej zimy dochádza k uschnutiu. rastlina v zime vymrzla. Nevymrzla, ona uschla. okolo -34 st. C a je pripravená na kruté kanadské zimy odkiaľ pochádza. Veterné dni v zime vysušujú pôdu rovnako ako slnko v lete. Ak nie je sneh, čučoriedku musíte poliať, ale samozrejme nesmie vtedy mrznúť. Pri väčších výsadbách odporúčame kvapkovú závlahu. Nezabudnite na pravidelné polievanie. Vhodné je pri väčšej výsadbe vybudovanie kvapkovej závlahy. Voda je hospodárne využitá, nakoľko sa aplikuje priamo do hrobčeka, kde je jej veľká časť viazaná organickými látkami, ktoré tvoria pestovateľský substrát.
Prihnojujeme zásadne kyslými hnojivami bez obsahu vápnika. Začiatkom leta je potrebné vykonať dôležitý krok, na ktorom je založená hrobčeková výsadba. Rastliny, ktoré medzitým podrastli, opäť nakopcujeme pilinami a to do výšky približne 30 cm. Doplníme nimi stratu pilín, ktoré medzičasom uľahli a tiež tých, ktoré sa rozložili alebo ich vo forme živín spotrebovali rastliny. Kopcovanie opakujeme každý rok, v prípade potreby aj viac krát. Stále musí byť vytvorený nad zemou hrobček. Tento postupne rastliny prekorenia hlavnou masou koreňového systému. Pôvodné korene, ktoré boli vysadené do prvotnej výsadbovej ryhy strácajú svoj význam a postupne zakrpatievajú. Prekorenený hrobček je teda výsledným efektom tohoto spôsobu. Prihnojujeme zásadne kyslými hnojivami bez obsahu vápnika a chlóru. Pre mladé rastliny je dávka 30 g, pre dospelé rastliny 100- 150 g síranu amónneho/ rok. Fosfor a draslík môžeme aplikovať na jeseň. Hnojenie čučoriedok treba odštartovať v čase ich kvitnutia. Na jar použijeme granulované hnojivo pre čučoriedky, ktoré živiny uvoľňuje postupne. Až do leta potom používame kvapalné hnojivo pre čučoriedky, ktoré im doprajeme spolu s pravidelnou zálievkou. Keďže si kyslá rašelina nedokáže v sebe donekonečna udržať nízke hodnoty pH nevyhnutné na to, aby čučoriedka dlhodobo prosperovala, treba rašelinu už druhý rok po výsadbe okysľovať. Hnojenie čučoriedok vykonávame iba skoro na jar, pri tvorbe pukov a po odkvitnutí. Zhruba od júla sa hnojeniu vyvarujeme. Hnojíme špeciálnymi kyslými hnojivami bez obsahu chlóru. Čučoriedky sú pomerne náročné na zálievku, avšak neznesú ani premokrenie, čomu zabránime patričnou drenážou a zamulčovaním (viď. Výsadba a substrát). Po výsadbe vyberieme jeden až tri najsilnejšie výhony, ktoré mierne skrátime. Ostatné, slabé, odstránime čo najnižšie. Rastlina tak bude lepšie vyživená a dobre rozvetvená. Čučoriedky plodia na jednoročných mladých drevách, a preto v neskorších rokoch vždy ponecháme ďalšie dva až tri nové výhony. Pokiaľ máme rastlinu dostatočne zamulčovanú (viď. Výsadba a substrát), nie je na zimu potrebná žiadna ďalšia špeciálna starostlivosť. Iba pri pestovaní v nádobách je vhodné nádobu dobre zaistiť pred mrazom (obalením nádoby jutovinou, kokosovou tŕstiou a pod.).
Rez počas prvých rokov pestovania je obmedzený len tzv. sanitárny rez, t.j. odstraňovanie výhonov slabých, chorých , poškodených mechanicky alebo mrazom. Presvetľujúci a zmladzovací rez krov robíme až od 5. roku tým, že skracujeme, alebo úplne vyrežeme najstaršie výhony, na ktorých nie sú mladé mladé výhonky, alebo sú veľmi poliehavé. Počas prvých 2 - 3 rokoch pestovania nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť, čo sa týka rezu. Po troch rokoch robíme udržovací rez v predjarí. Nikdy nezastrihávajte však výhony, nakoľko čučoriedky rodia práve na vyzretých dvojročných výhonoch v hornej časti vetvy. Zdravý ker v čase rodenia, to je 3 - 4 rok by mal mať 4 - 5 zdravých výhonov. Vyberte 3 najsilnejšie a ostatné orežte úplne od zeme. Strihanie kanadských čučoriedok Čučoriedky kanadské plodia na konci mladých dlhých výhonov a neskôr na ich vetveniach. Ak sa čučoriedka dostatočne nerozvetvuje, v jari môžeme skrátiť jej najdlhšie výhony o tretinu. Poriadne si prezrieme celý ker a odstránime aj suché a poškodené drevo, rovnako odrežeme výhony, ktoré už neplodia. Zhruba v 3. až 4. roku po výsadbe začneme s presvetlením čučoriedok. Presvetľujeme vždy v zime, počas vegetačného pokoja. Výhony, ktoré vo vnútri krov prekážajú a neplodia, odrežeme až pri zemi. Rezom obnovíme plodivé drevo. Pri reze však nesmieme odstrániť ročné výhony, pretože sa na nich vytvárajú kvetné púčiky. Pri pravidelnom presvetľovacom reze sa odstráni asi tretina vetví. Dospelé kry by nemali mať viac ako 6 až 8 dvojročných výhonov, z ktorých by mali byť aspoň 2 alebo 3 bohato rozvetvené. Kry by mali byť vzdušné a presvetlené, aby sa plody dobre vyvíjali a dozreli. Príliš vysoké alebo prestarnuté kry znesú aj radikálny rez. Pri takomto reze sa skrátia všetky výhony na výšku zhruba 30 až 50 cm od zeme. Po takomto zásahu ker silne obrastie a vytvorí nové bohaté výhony, ktoré sa nanovo zapestujú. Po radikálnom reze začnú čučoriedky bohato plodiť zhruba v treťom roku. Dôležité je, aby sme na každej rastline čučoriedky nechali rôzne druhy dreva - jednoročné (bude rodiť budúci rok), dvojročné a max. trojročné drevo (najhrubšie výhonky). Pri prvom strihu po výsadbe odstránime križujúce a slabé tenké výhonky tesne nad zemou. Zdravý ker by mal mať 3-4 výhony staré 1,2,3 a 4 roky. Zdravý ker by mal mať cca 12-14 výhonov.
Na zber sa používajú ručné metódy a postupuje sa priebežne podľa dozrievania plodov v 3 až 10 dňových cykloch, pár dní po úplnom vyfarbení, keď dostávajú charakteristickú chuť a arómu. Zber sa robí ručne a postupne podľa dozrievania plodov v 3 10 dňových cykloch pár dní po úplnom vyfarbení, keď dostávajú charakteristickú chuť a arómu. Bobule sú veľmi jemné a malo by sa s nimi manipulovať veľmi opatrne. Zrelé čučoriedky konzumujte ihneď. V chladničke vydržia 1 až 2 týždne. Čučoriedky dozrievajú 6 až 7 týždňov. Nie všetky bobule v klastri dozrievajú súčasne. Zbierajte plody, ktoré sa sfarbili do modra a sú sladké. Nezrelé bobule zbierajte neskôr. Zrelé bobule po jemnom potiahnutí opadnú samy. Dobre urobíte, keď budete plody čučoriedok zbierať týždeň až dva po ich dozretí. Jednotlivé druhy čučoriedok sú odolné voči zime a znesú teploty od -28 °C do -40 °C. Aj napriek tomu je dôležité chrániť pred zimou a mrazom ich koreňový systém. Ak pestujete čučoriedky v kvetináči na balkóne alebo na terase, nie je možné premiestniť ich na zimu do pivnice alebo chodby.
Čučoriedky netrpia chorobami. Pri nedostatku železa alebo nadbytku vápnika môže dochádzať k žltnutiu listov. Hnednutie listov čučoriedok - ide o jav vyskytujúci sa v prípade nesprávneho pH pôdy (nedostatočne kyslé), hnojení hnojivami s obsahom vápnika a pri nedostatočnej zálievke. Bakteriálny šarlach čučoriedky (Pseudomonas syringae pv. Syringae): Ochorenie spôsobuje odumretie mladých rastlín (najčastejšie ročných výhonkov) a vyskytuje sa skoro na jar, po zmiznutí snehu. Bakteriálna nádorovitosť (Agrobacterium tumefaciens): Ochorenie môžete pozorovať ako dočervena sfarbené vrcholové listy a napáda i korene kríkov čučoriedok. Antraknóza čučoriedok (Colletotrichum acutatum, Colletotrichum gloeosporoides): Ochorenie sa prejavuje plodmi čučoriedok oranžovej farby a ich nejedlej dužiny. Patogén zvykne prezimovať vo vetvách a v teplejšom počasí, pri polievaní celej rastliny alebo častejších dažďoch sa dostane i do kvetov. Ochorenie si môžete priniesť domov už spolu so sadenicami alebo s inými rastlinami. Alternáriová hniloba ovocia a škvrnitosť listov (Alternaria alternata, Alternaria tenuissima): Počas daždivého a chladného leta môžete spozorovať i toto ochorenie čučoriedok, ktoré napáda plody. Plody sa dajú ešte zachrániť včasným zberom a ich rýchlym schladením. Žltnutie a postupné vysychanie listov je často znakom húseníc, ktoré vieme ľahko spozorovať na rastlinách a je nutné použiť insekticíd - chemický postrek na ničenie hmyzu. Ďalším častým škodcom čučoriedok sú vošky, ktoré sa živia miazgou a tým oslabujú rastlinu.
Škody na úrode čučoriedok spôsobujú najmä vtáky, hlavne škorce a drozdy. Vtáky sú schopné obrať krík behom jediného dňa. Najúčinnejšia ochrana čučoriedok pred vtákmi je mechanická, ktorá úplne zabráni vtákom dostať sa do blízosti zrelých bobúľ. Výborné sú siete proti vtákom. Tie problém vyriešia za pár eur na niekoľko rokov. Vynaliezaví záhradkári si pomáhajú aj starými záclonami s dostatočnou priepustnosťou svetelných lúčov. Menej účinné sa zdajú byť rôzne plašiče vtákov - rozvešané CD-čka, kúsky igelitových tašiek či strašiaky.
Srdcom Záhradník - Výsadba kyslomilných rastlín výsadba Kanadských čučoriedok
tags: #duce #cucoriedky #pestovanie